Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200250
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu

JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu C.. P. M. C. F. F. R., V. X. M.,
M. Č..XX, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Kissom, Pražská č.2, Košice, proti žalovanému Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č.8, Košice, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220-2012 zo dňa 27.12.2012,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220/2012 z
27.12.2012 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát

Košice-okolie č. ORPZ-KS-ODI2-P-89/2012 zo dňa 11.10.2012 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do rúk advokáta JUDr. Ladislava Kissa, Pražská č.2,
Košice, trovy právneho zastúpenia v sume 205,67 eur a iné trovy konania v sume 35,- eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 28.02.2013 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 01.03.2013 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-220/2012 zo dňa 27.12.2012, ktorým

žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Košice-
okolie, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-KS-ODI2-P-89/2012 zo dňa 11.10.2012.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku
podľa § 22 ods.1 písm.g/ zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého
sa dopustil porušením ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm.c/ tohto zákona tým spôsobom,
že dňa 06.01.2012 sa v čase o 16.10 hod. spoluzavinil dopravnú nehodu tak, že ako vodič osobného
motorového vozidla značky Škoda Octavia ev.č. M.-XXXDA premával po štátnej ceste III. triedy v smere
od centra obce Nižný Klatov smerom na mesto Košice, kde v chatovej časti na konci obce zašiel s
vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do ľavého spätného zrkadla
oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda Octavia ev.č. M.-XXXCH, ktoré riadil vodič U. I., ktorý
s vozidlom taktiež zašiel do stredu komunikácie. Podľa § 22 ods.2 zákona o priestupkoch bola žalobcovi

uložená pokuta vo výške 150,- eur.

Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie výpoveďou žalovaného na ústnom
pojednávaní o priestupku dňa 11.10.2012 a výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca dňa11.10.2012 zotrval na svojej pôvodnej výpovedi zo dňa 15.03.2012, v ktorej uviedol, že nie je si vedomý
dopravného priestupku, pretože celou plochou motorového vozidla bol vo svojom jazdnom pruhu a
predchádzajúcim dvom vozidlám jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu v protismere, z ktorých jedno bolo

terénne a druhé dodávkové vozidlo sa vyhol bez problémov. Poprel, aby s motorovým vozidlom zašiel
viac do stredu komunikácie, pretože k tomu nemal žiaden dôvod. Pred ním jazdilo osobné motorové
vozidlo vo vzdialenosti minimálne 20 metrov. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadol
na skutočnosť, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2001 a má evidovaný priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej v premávke, ktorého sa dopustil 06.04.2012. Poukázal na odlišné

výpovede svedkov. Svedok U. Y. dňa 09.01.2012 uviedol, že 06.01.2012 v čase okolo 16.10 hod. ako
vodič riadil osobné motorové vozidlo z obce Hýľov do Košíc, pričom jazdil v kolóne troch motorových
vozidiel, on bol v poradní tretí. Pred ním idúce osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia s
košickým evidenčným číslom, pričom v obci Nižný Klatov v časti záhradkárskej lokality pri míňaní sa
s oproti idúcimi motorovými vozidlami prešlo ľavou časťou za stredovú čiaru po tom, čo sa minulo s
prvým vozidlom a následne došlo k poškodeniu spätného zrkadla tohto vozidla. Upresnil, že ľavé kolesá

pred ním idúceho motorového vozidla išli po stredovej čiare. Túto výpoveď správny orgán prvého stupňa
hodnotil tak, že z nej vyplýva, že žalobca svojou jazdou po stredovej čiare musel jednoznačne svojim
spätným zrkadlom zasahovať do jazdného pruhu proti idúceho vozidla U. I.. Správny orgán prvého
stupňa reprodukoval výpoveď svedka U. P. zo dňa 30.01.2012, v ktorej menovaný uviedol, že ako
spolujazdec sa viezol na prednom sedadle vedľa vodiča v osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol

M. U. v smere od Košíc na obec Nižný Klatov. Jazdili v kolóne motorových vozidiel. Pred ním išlo
motorové vozidlo značky Škoda Octavia čiernej farby. Po prejdení tiahlej zákruty a jazde na rovinke
videl, ako vozidlo Škoda Octavia čiernej farby vykonalo taký manéver, že sa vysunulo vľavo a vrátilo
sa späť do svojho jazdného pruhu. Zrážku obidvoch vozidiel nevidel. Na záver uviedol, že pretože v
týchto miestach nie je široká cesta, svedkovi sa javilo, že vozidlo jazdiace pred ním prešlo cez stredovú

čiaru do protismeru.

Správny orgán prvého stupňa ďalej zreprodukoval výpoveď svedka M. U. zo dňa 30.01.2012, ktorý
uviedol, že ako vodič viedol osobné motorové vozidlo v smere od Košíc na obec Nižný Klatov, pričom
jazdil v kolóne motorových vozidiel. Pred ním jazdili tri osobné motorové vozidlá, pričom prvé vozidlo

bolo Škoda Octavia čiernej farby combi. Po prejdení tiahlej zákruty sa dostal na rovinku, kde videl, ako
vozidlo Škoda Octavia čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a následne sa zrazilo s oproti idúcim
vozidlom, a to spätnými zrkadlami, pričom hneď sa vrátilo do svojho pruhu. Uviedol, že mal výhľad na
celú ľavú polovicu vozidla Škoda Octavia čiernej farby. Na otázku vypočúvajúceho policajta uviedol, že
vozidlá jazdiace pred ním jazdili cca v strede jazdného pruhu. K tejto výpovedi správny orgán prvého

stupňa uviedol, že sú v nej zjavné rozpory, keď svedok na jednej strane tvrdí, že vozidlo Škoda Octavia
čiernej farby sa vysunulo do stredu cesty a na druhej strane uvádza, že vozidlá idúce pred ním jazdili
v strede jazdného pruhu. Preto podľa správneho orgánu prvého stupňa sa táto výpoveď rozchádza v
tvrdeniach a je účelová.

Ako ďalší dôkaz hodnotil správny orgán prvého stupňa skutočnosť, že L.. L. M., spolujazdec žalobcu
v čase dopravnej nehody, sa dňa 23.01.2012, t.j. 17 dní po dopravnej nehode dostavil na ODI Košice-
okolie za účelom doplnenia vysvetlenia, ktoré poskytol 06.01.2012 a následne 28.01.2012 bol v denníku
Korzár uvedený inzerát o žiadosti vodiča tmavej Octavie, aby sa prihlásil svedok tejto dopravnej nehody.
Ak týmto svedkom podľa správneho orgánu prvého stupňa mali byť M. U. R. U. P., tak títo svedkovia mali

možnosť sa bezprostredne hneď po tejto udalosti prihlásiť na ODI Košice-okolie, resp. nechať žalobcovi
hneď na mieste nehody telefonický kontakt a nie až 24 hodín po dopravnej nehode. Správny orgán
vníma túto skutočnosť - podanie inzerátu a prihlásenie sa uvedených svedkov ako účelovú skutočnosť
v snahe vyhnúť sa potrestaniu za spáchaný priestupok.

Správny orgán prvého stupňa v závere rozhodnutia uviedol, že pribratie znalca z odboru dopravy
považoval za neúčelné, pretože na mieste dopravnej nehody neboli nájdené a zaistené také stopy, z
ktorých by znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Boli zdokumentované len úlomky z
vozidiel, ktoré sa nachádzali po celej šírke vozidla a vzhľadom na frekventovanosť premávky mohlo
dôjsť k ich posunutiu. Uvádzané vzdialenosti vodičmi a svedkami medzi jednotlivými vozidlami sú len

subjektívne a v skutočnosti tieto vzdialenosti mohli byť úplné iné. Jedinou skutočnosťou, z ktorej sa dá
vychádzať je, že z oboch strán išli kolóny protiidúcich vozidiel a pred aj za vozidlami, medzi ktorými došlo
k zrážke, boli ďalšie vozidlá, pokiaľ jedno z týchto vozidiel by išlo riadne pri pravom okraji vozovky, takto
druhé vozidlo by muselo prejsť do proti smernej časti vozovky tak, že by došlo k stretu aj s iným vozidlom.Z tohto je zrejmé, že obidva vozidla išli bližšie k stredovej čiare a nie pri pravom okraji vozovky, a teda
nevyhýbali sa včas a v dostatočnej miere tak, ako to uvádza zákon o cestnej premávke. Z rovnakých
dôvodov správny orgán považoval za neúčelné vykonať aj rekonštrukciu navrhnutú žalobcom.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa. Zotrval na skutkových zisteniach a ich právnom hodnotení správnym orgánom
prvého stupňa. Reagoval na odvolacie dôvody žalobcu. Neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu,
podľa ktorej správny orgán prvého stupňa nezaujal stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie

dokazovania formou znaleckého dokazovania a vykonanie rekonštrukcie na mieste dopravnej nehody.
Uviedol, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, prečo do konania
neprizval znalca, nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody a z čoho vychádzal pri svojom rozhodnutí
o priestupku. Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za súladný s ustanovením § 34 ods.1
zákona o správnom konaní. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení základných pravidiel
správneho konania v zmysle § 3 zákona o správnom konaní. Uviedol, že žalobca nebol ukrátený

na svojich právach, pretože správny orgán prvého stupňa mu dal možnosť na ústnom pojednávaní
o priestupku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu. Podľa žalovaného
správny orgán prvého stupňa zistil riadne skutkový stav a v rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie o priestupku.

Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa bez
akýchkoľvek dôkazov vyhodnotil podanie inzerátu a prihlásenie sa svedkov M. U. R. U. P. ako účelovú
skutočnosť. K tejto námietke žalovaný uviedol, že menovaní sa neprihlásili dobrovoľne na útvare
policajného zboru po dopravnej nehode a nie sú uvedení ani v zázname o dopravnej nehode ako
svedkovia. Prihlásili sa na inzerát v denníku Korzár, kde bolo uvedené súkromné telefónne číslo. Z

uvedeného dôvodu aj žalovaný považoval ich výpoveď za účelovú. Žalovaný zaujal stanovisko aj
k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa pri ukladaní sankcie mal
prihliadnuť na zápis v evidenčnej karte vodiča - žalobcu zo dňa 06.04.2012, pretože k prejednávanému
priestupku došlo dňa 06.01.2012. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí uviedol, že žalobca nemá v evidenčnej karte vodiča žiaden záznam o porušení pravidiel

cestnej premávky. Správny orgán prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia však bol povinný
uviesť, že žalobca má jeden záznam v evidenčnej karte vodiča o porušení pravidiel cestnej premávky,
pretože v čase prejednávania priestupku dňa 11.10.2012 tento záznam už bol vykonaný.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci

žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa vytkol, že bez
akýchkoľvek relevantných dôkazov spochybnil výpovede svedkov U. P. a M. U., ktorí vypovedali
v jeho prospech, pričom ich výpovede ako ja výpoveď poškodeného JUDr. L. M. označili za
účelové. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za
nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu

a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán
v súlade s pokynom odvolacieho orgánu - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný
inšpektorát uvedený v jeho predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.03.2012 mal vykonať dokazovanie
pribratím znalca z odboru cestná doprava a vykonať rekonštrukciu. V záujme vykonania týchto dôkazov
bol správny orgán prvého stupňa povinný určiť miesto zrážky vozidiel, pričom toto miesto doposiaľ

nebolo zistené. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním zo strany správneho orgánu nebolo preukázané,
že sa priestupku dopustil. Svojim konaním nijako neporušil a ani neohrozil záujem spoločnosti chránený
zákonom č. 315/1996 Z.z. Ďalej popísal priebeh dopravnej nehody zhodne s jeho výpoveďou na ústnych
pojednávaniach o priestupku. Poprel, aby pri nejakom výsluchu povedal policajtovi, že na konci obce
Nižný Klatov zašiel s vozidlom viac do stredu vozovky. To nie je pravda, a ani nemal dôvod, prečo by

zachádzal do stredu komunikácie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalobnými
námietkami žalobcu sa vyporiadal už v napadnutom rozhodnutí. K žalobnej námietke týkajúcej sa
nevykonania dokazovania znaleckým dokazovaním a rekonštrukciou dopravnej nehody uviedol, že pri

svojom rozhodovaní vychádzal z plánika z miesta dopravnej nehody, kde sú zakreslené úlomky plastu
a spätného zrkadla a taktiež z vyhotovenej fotodokumentácie. To preukazuje, že policajt na mieste
dopravnej nehody vykonal všetky potrebné úkony na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Tým,
že účastníci konania premiestnili motorové vozidlá, ako to vyplýva z plániku a fotodokumentácie, nebolomožné policajtom realizujúcim uvedenú dopravnú nehodu určiť miesto zrážky oboch vozidiel. Správny
orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo toto navrhované dokazovanie
nebolo možné vykonať. Úradný záznam správneho orgánu prvého stupňa o konzultácii uvedeného

dopravného priestupku zo znalcom z odboru cestná doprava je iba vysvetlením toho, prečo správny
orgán prvého stupňa nepriznal znalca z odboru cestná doprava.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k

záveru, že žaloba je dôvodná.

V zázname dopravnej nehody zo dňa 06.01.2012 je popísaný priebeh dopravnej nehody zhodne
s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V zázname nie sú uvedené vyjadrenia
účastníkov dopravnej nehody - žalobcu a U. I.. Do záznamu sa vlastnoručne vyjadrili poškodení L.. L.
M. - spolujazdec žalobcu, ktorý sa vyjadril, že nesúhlasí s verziou o vyhnutí sa ich motorového vozidla

do stredu vozovky a R. I. - spolujazdkyňa vodiča U. I., ktorá nesúhlasila so záverom policajta o tom,
že vošli do stredu vozovky, pretože išli vo svojom jazdnom pruhu. V zázname dopravnej nehody nie sú
uvedení žiadni svedkovia dopravnej nehody.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 06.01.2012 je vzdialenosť od stredovej

čiary po odtlačený sneh na okraji obidvoch jazdných pruhov 2,5 metra, pričom odtlačený sneh má šírku
0,4, resp. 0,5 metra. V grafickej časti zápisnice je uvedený smer jazdy osobných motorových vozidiel
žalobcu a U. I., znázornené miesto nálezu úlomkov plastu a spätného zrkadla a predpokladané miesto
zrážky osobných motorových vozidiel.

Podľa § 22 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov vodiči proti idúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere.
Ak sa nemôže bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je
prekážka alebo zúžená vozovka.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa

na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní).

Podľa § 34 ods.5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania priestupku
podľa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g/ zákona č. 372/1990 Zb.
Tohto priestupku sa mal dopustiť tým, že porušil ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku
čoho došlo k dopravnej nehode. Ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. upravuje správanie sa vodičov
protiidúcich vozidiel pri vyhýbaní sa ako aj ich povinnosti pri tejto dopravnej situácii v záujme toho, aby

nedošlo k ich kolízii (povinnosť vodiča, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka, dať
prednosť v jazde vodičovi proti idúceho vozidla, ak sa mu nemôže bezpečne vyhnúť).

Správny orgán prvého stupňa protiprávnosť konania žalobcu pri predmetnej dopravnej nehode videl v
tom, že žalobca zašiel s vozidlom viac do stredu komunikácie, kde ľavým spätným zrkadlom narazil do

ľavého spätného zrkadla oproti idúceho motorového vozidla, ktorého vodič taktiež s vozidlom zašiel do
stredu komunikácie. Z takto popísaného konania žalobcu nevyplýva jeho protiprávnosť a nie je z tohto
popisu zrejmé, na základe čoho toto konanie správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie
ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. Popis konania žalobcu je neurčitý a nie je z neho zrejmé, kdesa žalobca v čase dopravnej nehody nachádzal, či bol celým objemom svojho motorového vozidla
vo svojom jazdnom pruhu, resp. či svojim osobným motorovým vozidlom zasiahol do ľavého jazdného
pruhu, v ktorom sa v protismere pohybovalo osobné motorové vozidlo vedené vodičom U. I.. Z dôvodov

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj z dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného nevyplýva, ako bolo ustanovenie § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. aplikované a nevyplývajú z nich
ani skutkové údaje o tom, že žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 18 veta druhá zákona č. 8/2009 Z.z.,
t.j. aby žalobca, v ktorého smere jazdy sa nachádzala prekážka alebo zúžená vozovka nedal prednosť
v jazde protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu.

Obligatórnou obsahovou náležitosťou odôvodnenia správneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods.3 zákona
o správnom konaní je aj uvedenie toho, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov.
Správne konanie je ovládané tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 34
ods.5 zákona o správnom konaní. Hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu
predstavuje myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné,

pričom sa opiera o logické úsudky. Tejto zásade nezodpovedá postup správneho orgánu, ktorý jeden
dôkaz prijíma a druhý protichodný dôkaz odmieta ako nevierohodný bez toho, aby uviedol relevantné
dôvody, prečo neprihliadol na neakceptovaný dôkaz. Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho
rozhodnutia hodnotil svedecké výpovede svedkov U. Y., U. P. R. M. U.. Výpoveď svedka U. Y. zo
dňa 09.01.2012, ktorý uviedol, že žalobca prešiel svojim osobným motorovým vozidlom ľavou časťou

za stredovú čiaru, resp. ľavými kolesami sa pohyboval po stredovej čiare, hodnotil ako vierohodnú a
potvrdzujúcu to, že žalobca svojou jazdou po stredovej čiare svojim spätným zrkadlom zasahoval do
jazdného pruhu protiidúceho motorového vozidla riadeného U. I.. Svedecké výpovede U. P. R. M. U. zo
dňa 30.01.2012, ktorí zhodne tvrdili, že osobné motorové vozidlo vedené U. I. sa vysunulo do stredu
cesty, resp. prešlo cez stredovú čiaru do protismeru, hodnotil ako účelovú. Nevierohodnosť svedeckých

výpovedí týchto svedkov správny orgán prvého stupňa vyvodil iba zo spôsobu zistenia identity týchto
svedkov na základe inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 28.01.2012 po tom, čo L.. L. M. ako
spolujazdec žalobcu sa dňa 23.01.2012 dostavil na správny orgán prvého stupňa za účelom doplnenia
svojho vysvetlenia zo dňa 06.01.2012 a oboznámenia sa so spisovým materiálom. S týmto hodnotením
dôkazov sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Žalovaný naviac pri hodnotení výpovedí svedkov

U. P. R. M. U. ako účelových zdôraznil aj skutočnosť, že vo výpovediach žalobcu, L.. L. M., U. I. R.
R. I.j, ktorí boli priami účastníci dopravnej nehody, nebol výrok o tom, že sa pri nich zastavili nejakí
svedkovia dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zázname dopravnej nehody
nie sú okrem účastníkov dopravnej nehody uvedení ďalší svedkovia. Preto súd považuje hodnotenie
svedeckých výpovedí svedkov U. P. R. M. U. za rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

V rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa absentujú dôvody, z ktorých by
vyplývalaprotiprávnosťkonaniažalobcuazdôvodnenieaplikácieustanovenia§22ods.1písm.g/zákona
č. 372/1990 Zb. a ustanovenia § 18 zákona č. 8/2009 Z.z. Taktiež z nich nevyplývajú relevantné dôvody
hodnotenia už uvedených svedeckých výpovedí ako účelových a tým aj nevierohodných. Preto súd

hodnotí žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p.
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym
názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, podľa ktorej správny orgán prvého stupňa mal vykonať
dokazovanie zabezpečenia znaleckého posudku znalcom z odboru cestnej dopravy a vykonaním
rekonštrukcie dopravnej nehody. Ako to nesporne z administratívnych spisov (zápisnica o obhliadke
miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia) vzhľadom na posunutie motorových vozidiel, medzi
ktorými došlo k zrážke, rozptyl úlomkov spätných zrkadiel po nehode, nebolo možné presne určiť miesto

dopravnej nehody a ani polohu motorových vozidiel pri ich zrážke. Vzhľadom na nedostatok týchto
podkladov vykonať tieto dôkazy správnym orgánom prvého stupňa nebolo možné.

Úspešnému žalobcovi (§ 250k ods.1 O.s.p.) súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume
205,67 eur a iné trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok v sume 35,- eur. Trovy právneho

zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby na súd - odmena za jeden úkon po 60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2014 - odmena
61,87 eur; § 13 ods.1 písm.a/, b/,c/, § 11 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) a k nim prislúchajúcich režijných
paušálov ( 2x7,81 eur, 1x8,04 eur; § 16 ods.3 citovanej vyhlášky).Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.