Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511200403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7511200403.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Krajská rozvojová

agentúra Košického kraja, IČO: 35 578 181, Cimborkova 11, Košice, zast.: JUDr. Vladimírom Janočkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, proti žalovanej: Obec Čižatice, IČO: 00 324 086, Čižatice
65, zast.: JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o
zaplatenie 14.799,75 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovaná obec zaviazaná zaplatiť mu 14.799,75 eura
spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 24.6.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaná navrhla žalobu ak plne nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe a ja v priebehu celého konania tvrdil, že:

žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytnutí poradenstva o nenávratný finančný príspevok z
programurozvojavidiekazodňa8.4.2009,kdepredmetom tejtozmluvybolzáväzok žalobcusodbornou
starostlivosťou 1/ poskytnúť žalovanej poradenstvo a 2/ spracovanie žiadosti o nenávratný finančný
príspevok, podávanej v rámci výzvy pre Opatrenie 4.3 - Chod miestnej akčnej skupiny - PROGRAM
ROZVOJA VIDIEKA 2007 - 2013, a záväzok žalovanej zaplatiť za to odmenu, dohodnutú v čl. III ods.

1 uzavretej zmluvy.

Žalobca vystavil žalovanej následnej faktúru, zodpovedajúcu dohode podľa čl. III. ods. 1 a 2 uzavretej
zmluvy dňa 8.4.2009 a to faktúru č. FV00030 na sumu 14.779.75 eura , splatnú 23.6.2010. Žalovaná
predmetnú faktúru vrátila žalobcovi dňa 17.6.2010 z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy
zo strany žalobcu, na základe čoho dňa 9.7.2010 už prostredníctvom svojho právneho zástupcu bola
táto faktúra odoslaná žalovanej a to spolu s predsúdnou výzvou na jej zaplatenie. V uvedenej výzve
právny zástupca upozornil žalovanú na to, že vrátenie faktúry je nedôvodné a účelové a to z dôvodu, že

Zmluva,uzavretádňa8.4.2009jeplatnáaúčinnáavjejzmyslesúobestranypovinnéplniťsvojezáväzky
tak, ako v nej boli dohodnuté. Zo strany žalobcu pritom došlo k riadnemu splneniu svojho zmluvného
záväzku a preto je povinnosťou žalovanej splniť t svoju a síce, zaplatiť mu dojednanú odplatu.Žalobca v žalobe ďalej argumentoval poukazom na § 325 Obchodného zákonníka, pričom tým, že
žalovaná nezaplatila doručenú faktúru v lehote splatnosti, je od 24.6.2010 v omeškaní.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu list žalobcu zo dňa 10.6.2010 ako

sprievodný list k doručovanej faktúre č. FV00030 (čl. 7), faktúru č. FV00030 zo dňa 9.6.2010, splatnú
23.6.2010 na sumu 14 799,75 eura (čl. 8) ako aj lis žalovanej zo dňa 17.6.2010 o tom, že predmetnú
faktúru vracia žalobcovi tvrdiac, že zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy (čl. 6).

Žalobca predložil tiež Zmluvu o poskytnutí poradenstva o nenávratný finančný príspevok z programu
rozvoja vidieka zo dňa 8.4.2009 (čl. 9), z obsahu ktorej súd istil, že touto zmluvou sa žaloba ako

poskytovateľ zaviazal v jej čl. I, bod 1: poskytnúť objednávateľovi (žalovanej) s odbornou starostlivosťou
poradenstvo pri spracovaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok podávanej v rámci výzvy Opatrenie
3.4.1 - Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo v Programu rozvoja vidieka 2007-2013 a objednávateľ
sazaväzujezaplatiťodmenudohodnutúvtejtozmluve. Vbode2bolačinnosťžalobcuakoposkytovateľa
špecifikovaná tak, že malo jednať o

a) poskytovanie základných informácií o Programe rozvoja vidieka 2007-2013 vo väzbe na projektový

zámer

b) posúdenie vhodnosti zámeru

c) posúdenie oprávnenosti projektu vzhľadom na podmienky konkrétnej obce

d) poskytovanie informácií pri procese schvaľovania projektu konkrétneho žiadateľa

e) informácie o usmerneniach riadiaceho orgánu / sprostredkovateľského orgánu

f) komunikácia s riadiacim orgánom /sprostredkovateľským orgánom

g) poskytovanie informácií pre verejné obstarávanie

Podľa čl. III, bod 1 Zmluvy: zmluvné strany sa dohodli na odmene poskytovateľa vo výške 10%
získaného NFP schváleného riadiacim orgánom pre obec t.j. 14799,75 eura. O tejto skutočnosti
je objednávateľ povinný informovať poskytovateľa do 7 dní odo dňa doručenia schválenej víťaznej

ponuky objednávateľa vzťahujúcej sa pre verejné obstarávanie vyššie uvedenej obce. Podľa bodu 2
tohto článku: odmena poskytovateľa bude zaplatená objednávateľom na základe vystavenej faktúry
poskytovateľa objednávateľovi.

Podľa čl IV bod 1: táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to odo dňa podpisu obidvoch zmluvných
strán do dňa získania NFP PRV 2007-2013.

Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu 10Rob/3/2011, vydanému dňa 2.2.2011 navrhla žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobca žalovanej neposkytol žiadne plnenie podľa zmluvy a už
vôbec nie v sume 14 799,75 eura, keďže žalovaná nezískala NFP v sume 147 997,50 eura z ktorej
by mal žalobca právo na 10%. Poradenstvo aj spracovanie samotnej žiadosti o nenávratný finančný
príspevok pre Opatrenie 3.4.1 vykonala Ing. O. B..

ZatýmúčelomžalovanápredložilasúduZmluvuodielosIng.O.B.zodňa13.4.2007azodňa25.3.2009,
ktorou sa zaviazala pre žalovanú v rámci čerpania finančných prostriedkov štrukturálnych fondov -
opatrenia 3.44 podopatrenie 3.4.1, v zmysle ktorej (čl. III) mala podľa bodu 3.1:

a) vypracovať žiadosť podľa aktuálneho metodického pokynu a príručky

b) vykonávať poradenstvo pri dokladaní povinných príloh k žiadosti

c) vypracovať projektový spis podľa metodického pokynu a príručky

d) vypracovať tabuľkovú časť projektu, finančnú časť

e) vypracovať ŽOP podľa potrebyf) vypracovať MS podľa potreby

Podľa čl. VI. , bod 6.1 - cenové kalkulované finančné prostriedky na realizáciu predmetu zmluvy je 4420
eur, z toho podľa čl. 3. a) až e) sú stanovené sumou 3320 eur. V čl. 6.3 si dohodli úhradu 10% do 15

po podpise zmluvy (332 eur), 40% najneskôr do odovzdania projektu (1328 eur) a 50% do 10 dní po
schválení projektu a podpísaní zmluvy s PPA (660 eur). Cena za činnosť podľa bodu 3.1 f) je 500 eur
a a za činnosť podľa písm. g) je 100 eur (2 x 50 eur).

Pred súdom žalovaný prezentoval, že skutočne, ohľadom projektu, ktorý mal byť PPA
(Pôdohospodárskej platobnej agentúre) predložený, žalobca vôbec nespracovával, pretože to urobila
iná firma, ktorej za to bolo aj riadne zaplatené a na základe činnosti ktorej bol projekt obce zo strany PPA

aj schválený. Uviedol, že k podpísaniu zmluvy z 8.4.2009 bol donútený s tým, že pokiaľ to nepodpíše,
obec od PPA nebude mať šancu nejaké dotácie dostať. mal to manažovať samotný poverený riaditeľ
PPA Bc. Ľ. S.X., a že týmto spôsobom boli vynútené podpisy starostov viacerých obcí. Táto činnosť
je dokonca preverovaná orgánmi činnými v trestnom konaní a celý tento prípad zastrešuje generálny
riaditeľ sekcie auditu a kontroly Ministerstva pôdohospodárstva SR. Poukázal a j na to, že ohľadom

tej istej činnosti existujú dve identické zmluvy zo dňa 8.4.2009 s tým istým obsahom avšak s tým, že
v jednej z nich je objednávateľom Obec Čižatice a v druhej spoločnosť ULTRA Prešov s.r.o.. Starostu
žalovanej mala telefonicky zavolať Mgr. O. A. s tým, že sa vraj stala chyba a kázala mu, aby zmluvu,
ktorá bola podpísaná, doniesol so sebou. On ju ale nezobral so sebou a do ruky dostal zmluvu so
spoločnosťou ULSTRA Prešov s.r.o. s tým, že ju mal odniesť do Prešova podpísať, a aby zmluvu, ktorú

mal so žalobcom podpísanú, potrhal, keďže ju tá druhá mala nahradiť. On ale neurobil ani jedno ani
druhé.

Súd vyzval žalobcu na predloženie všetkých listinných dôkazov na preukázanie splnenia záväzku zo
strany žalobcu v zmysle zmluvy už výzvou, ktorú prevzal dňa 15.3.2012, na čo žalobca reagoval, že
sa sťahoval a v tej súvislosti bolo treba premiestniť veľké množstvo dokumentácie vzťahujúcej sa aj

na iné subjekty. Poukázal na to, že v listinnej dokumentácii sa nachádza tiež uznesenie obecného
zastupiteľstva o tom, že dokumentáciu v danej veci bude spracovávať jedine žalobca, ako aj čestné
vyhlásenie starostu žalovanej ohľadom spracovávania dotknutej agendy.

Dňa 17.8.2012 žalobca na preukázanie svojich tvrdení a na dôkaz o ním vykonanej činnosti pre žalovanú
predložil:

1) mandátnu zmluvu obec Čižatie s Ing. Petrom A. zo dňa 5.3.2009 (čl 104 )

2) cenovú ponuku medzi obcou Čižatice a Ing. Petrom A. z 26.2.2009 (čl 106)

3) osvedčenie o IČO žalovanej (čl. 107)

4) osvedčenie Miestnej volebnej komisie o zvolení Franja Houdeka za starostu (čl. 108)

5) oznámenie Obce Bidovce ako stavebného úradu k „ohláseniu stavebných úprav na stavbe

„Rekonštrukcia a modernizácia viacúčelovej budovy“ zo dňa 27.4.2009 (čl. 109)

6) ohlásenie stavebných úprav Obcou Čižatice na Spoločný stavebný úrad v Bidovciach zo dňa
21.4.2009 (čl. 111)

7) výzvu PPA zo dňa 8.12.2009 na doplnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci
Programu rozvoja vidieka SR 2007-20013 ohľadom „Rekonštrukcie a modernizácie viacúčelovej

administratívnej budovy a úprava okolia“ (čl 114)

8)oznámeniePPAokorekciioprávnenýchvýdavkovzodňa26.1.2010(čl.115),ktorýmdošlokakceptácii
vykonanej korekcie oprávnených výdavkov, čím celková výška oprávnených výdavkov bola ustálená na
sumu 144.268,60 eura, a korekcia sa týkala výdavkov ohľadom „služieb externého manažmentu“

9) čestné vyhlásenia starostu žalovanej o tom, že je členom záujmových združení z 31.3.2009 a

17.4.2009 (čl. 117 a 118)10) uznesenie Obecného zastupiteľstva zo dňa 16.2.2009, ktorým obecné zastupiteľstvo v uvedený
deň vzalo na vedomie informáciu starostu o stave príprav projektu na predkladanie žiadosti o NFP z
programu rozvoja vidieka 2007-2013, číslo výzvy: 209/PRV/10 vo vzťahu k rekonštrukcii obecnej budovy

ako prioritného zámeru (čl.119)

11) zápisnicu z riadneho obecného zastupiteľstva zo dňa 13.10.2008 , v ktorej sa uvádza informácia
ohľadom Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý spracováva agentúra JAMIJA s.r.o. na
základe zmluvy, ktorú s obcou má, a ktorá sa plní priebežne, a o čom prijalo OZ uznesenie č. 41 dňa
25.5.2007

12) Zmluva o dielo uzavretú žalovanou s Ing. S. D. - projektantom rekonštrukcie obecnej budovy, zo
dňa 16.3.2008 a jeho autorizačné osvedčenie (čl 125, 126)

13)čestnévyhlásenieFranjaHoudeka-starostužalovanejzodňa28.4.2009,ktorýmdeklaroval,žeobec
predkladá iba jeden projekt v rámci jedného výberového kola zverejneného vo Výzve, že investície sa
budú využívať najmenej 5 rokov a neprejde podstatnou zmenou, že objekt bude predmetom záložného
práva za podmienok uvedených v kapitole 4, že projekt bude mať neziskový charakter (čl. 129)

14) stanovisko Obvodného úradu životného prostredia Košice-okolie z 19.1.2009 o tom, že predmetný
projekt nepodlieha posudzovaniu jeho vplyvu na životné prostredie (čl. 130)

15) uznesenie Obecného zastupiteľstva č. 30 zo dňa 13.10.2008 o tom, že schvaľuje program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce s pripomienkami podľa predloženého návrhu (čl - 131)

16) zmluvu o bežnom účte per príjem dotácií samospráv o tom, že si obec zriadila v Dexxi banke

Slovensko a.s. účet za daným účelom (čl. 132)

17) znalecký posudok Ing. Tomáša Vargu č. 2/2009 z 5.2.2009 o posúdení technického stavu
rekonštruovaného objektu (čl.134)

18) Potvrdenie o prevzatí žiadosti o nenávratný finančný príspevok v Program rozvoja vidieka SR
2007-2013 , ktorým boa žiadosť obce zaregistrovaná pod č. 625/2009/KE dňa 30.4.2009 o 13,48 hod

(čl.146) a Potvrdenie o registrácii žiadosti z toho istého dňa (čl. 148).

V písomnom vyjadrení zo dňa 22.1.2013 (čl 185) žalobca opakovane akcentoval na to, že si riadne
splnil predmet záväzku, ktorý pre neho zo zmluvy z 8.4.2009 vyplýval, čo náležite vyššie uvedenými
listinami aj zdokumentoval a preukázal, čo jeho nárok na dohodnutú odmenu plne odôvodňuje. Apeloval
tiež na to, že žalobca pre žalovanú nikdy nevykonával dielo tak, ako tvrdí žalovaná, čiže nikdy

nespracovával žiadosť, ale naopak, poskytoval poradenstvo pri spracovaní žiadosti o NFP v rámci
výzvy pre opatrenie 3.4.1. Jedná sa o typ nepomenovanej zmluvy podľa § 262 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Toto poradenstvo malo spočívať v tom, že objednávateľ dodá podklady a poskytovateľ
následne zhodnotí, či dokumenty, ktoré sú k žiadosti potrebné, sú na spracovanie žiadosti dostačujúce
pre to, aby bola pre objednávateľa aj schválená.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.2.2013 k žalobcom predloženým listinám zaujala jednoznačné
stanovisko v tom smere, že ani jedna listina nie je dôkazom toho, že bola výsledkom činnosti žalobcu,
pričom aj poradenstvo a spracovanie žiadosti o NFP žalovanej poskytla a spracovala Ing. O. B., ktorá je
zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti JAMIJA s.r.o., spolupracujúca s obcou v tejto
oblasti už od roku 2007. Poukázala tiež na to, že dôkazom o absolútnej nečinnosti žalobcu ja to, že

do zmluvy si žalobca zakomponoval províziu 10% zo sumy, o ktorú obec v žiadosti žiadala. Ak by bol
príspevok poskytnutý obci skutočne v súčinnosti so žalobcom, tak b mal minimálne vedomosť o tom,
že po podaní žiadosti došlo ku korekcii oprávnených výdavkov a k zníženiu celkovej poskytnutej sumy
na 144.268 eur.

Súdu bolo doručené tiež potvrdenie Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 7.12.2012 (čl. 193) o tom,

že trestné oznámenie, podané ministrovi pôdohospodárstva, bolo na vybavenie postúpené Okresnej
prokuratúre Košice-okolie. Okresná prokuratúra dňa 13.12.2012 odstúpila vec na OR PZ, Odbor
kriminálnej polície Košice-okolie. Vec je v súčasnosti vedená na prezídiu policajného zboru NKA,národnej protikorupčnej jednotky v Košiciach pod č. ČVS:PPZ-64/NKA-PK-VY-2013, ako to vyplýva z
listu tohto orgánu na čl. 206, ktorým sa informoval ohľadom stavu veci 17Cb/13/2011 .

Vypočutá svedkyňa Ing. O. B. pred súdom vypovedala, že s obcou začala na základe zmluvy

spolupracovať už v období, keď sa vedelo, že sa pripravuje nové programovacie obdobie na roky
2007-2013, a preto sa s prípravami začalo už v roku 2007. Keďže nový program na čerpanie fondov
sa pripravoval pomerne dlho a mal byť schválený už v roku 2007, napokon bol schválený až v roku
2008. Pôvodne bola uzavretá zmluva medzi obcou a spoločnosťou JAMIJA s.r.o. ale vzhľadom na to, že
táto spoločnosť je platcom DPH a táto náležitosť už nebol uznaná ako oprávnený výdavok, novú zmluvu

uzavrela už ako SZČO, keďže ona ako osoba nie je platcom DPH.

V spolupráci s obcou pripravila dokumentáciu od „A po Z“ t.j. vrátane prípravy všetkých podkladov
povinných ako aj nepovinných(tie pozitívne zvyšovali bonitné body obce pri hodnotení projektu), pričom
jej činnosť spočívala nielen v samotnom spracovaní žiadosti o NFP ale aj kroky následné t.j. žiadosť o
realizáciu platby, vykonávanie priebežných monitorovacích správ. Jej činnosť bola zavŕšená vtedy, keď
bol projekt schválený a podala žiadosť o refundáciu časti DPH, a ja tejto žiadosti bolo vyhovené. To, čo

vypovedala, sa týkalo Opatrenia 3.4.1 Programu rozvoja vidieka v rámci Rekonštrukcie a modernizácie
viacúčelovej administratívnej budovy a úprava okolia.

K otázke na tú skutočnosť, či by bolo možné, resp. či by stačila na vykonanie všetkej tejto činnosti
doba 22 dní (od 8,4,2009 do 30.4.2009, kedy bola žiadosť doručená PPA), svedkyňa túto možnosť
prakticky vylúčila a to s poukazom na to, že sa v danom prípade jednalo o prvú výzvu v rámci tohto

nového programu. Ak by ale po prvej výzve nasledovala ešte nejaké ďalšie, či dokonca viac, tento
čas je podstatne kratší vzhľadom na to, že sa dotýka už iba detailov či zmien položiek oprávnených
výdavkov, takže sa urobí korektúra už iba ohľadom nich. V tomto konkrétnom prípade sa kritériá, ktoré
boli vyhlásené na samom začiatku, priebežne viackrát menili , čo malo dosah na to, že sa museli mnoho
podkladov kompletne prerobiť čo bolo dôvodom toho, že práve táto prvá výzvy bola z časového hľadiska

najnáročnejšia.

Súd vypočul ako svedka tiež Mgr. O. X. , rod. A., prvú riaditeľku žalobcu v čase jeho vzniku a vypovedala,
že v agentúre pracovala po dobu 1 roka. Agentúra nemala žiadnych trvalých zamestnancov a aj ona
ako riaditeľka pracovala na dohodu, rovnako aj aj účtovník a inak tam pracovalo niekoľko dievčat v rámci
výkonu školskej praxe. Vypovedala, že agentúra sa venovala v prvom rade štrukturálnym fondom, v

rámci klientom pomáhali, popr. podali príslušné informácie ohľadom toho, čo ich zaujímalo.

Vo vzťahu k tejto prejednávanej veci uviedla, že si síce nepamätá presne ako to celé začalo, ale starosta
osobne bol na agentúre ohľadom pomoci s projektom, týkajúceho sa projektu Rozvoja vidieka. Čo
konkrétne po nich starosta požadoval, si už svedkyňa nepamätala. V agentúre sa pritom streli viackrát,
pričom k stretnutiu na inom mieste než v agentúre nikdy nedošlo.

Vo svojej výpovedi potvrdila, že podpis na zmluve z 8.4.2009 je jej podpisom a na otázku, akú konkrétnu
činnosť agentúra žalovanej poskytla, svedkyňa uviedla, že si na nič nespomína. Vo všeobecnosti
príkladmo popísala, že ich poradenstvo spočívalo v tom, si je žiadateľ oprávnený subjekt, či vznikne
právo na dotáciu, popr. bol inštruovaný o potrebných dokumentoch a podkladoch z hľadiska povinnej či
nepovinnej formy príloh a pod. V prípade, ak došlo ku konzultácii osobne, viedli s a o tom konzultačné

lístky ale často boli klienti informovaní aj telefonicky. Na opakovanú otázku v čom konkrétnom žalovaná
žiadala pomoc alebo radu od žalobcu, si svedkyňa na nič nespomínala. Uviedla ale aj to, že ak došlo
k osobnému stretnutiu, je možné, že niektoré konzultačné lístky sú podpísané aj ňou osobne avšak
podotkla,žesamotnézosumarizovávaniefyzickýchpodkladovakoajvypracovávaniežiadostíčiprojektu
ona osobne nikdy nerobila. Túto činnosť pre agentúru robili externí ľudia a ona sa s výsledkom práce

tohto človeka stretla až vtedy, keď jej bol hotový elaborát odovzdaný a ona ho danému starostovi
odovzdala. Na otázku, či by vedela menovať aspoň niekoho, kto pre žalobcu takúto činnosť urobil, však
nevedela uviesť nikoho. Vo vzťahu k žalovanej Obci Čižatice pripustila, že projekt bol osobne odovzdaný
starostovi a na otázku, v čom teda spočívalo samotné poradenstvo uviedla, že si to nepamätá lebo nevie,
o aký projekt sa jednalo. Dokonca uviedla, že aj v prípade, ak záujemca mal záujem aj o spracovanie

samotnej žiadosti o NFP, táto sa mu urobila, ale zásadne cez externých ľudí, krotí to robili na základe
napr. dohody o vykonaní práce a pod., za čo mu agentúra jeho prácu aj zaplatila.Ohľadom dokumentácie sa vyjadrila aj v tom smere, že uznesenie obecného zastupiteľstva o súhlase
s podaním žiadosti o NFP je jednou z príloh samotnej žiadosti, ale nie je to nevyhnutý predpoklad pre
uzatvorenie zmluvy s agentúrou, takže od žiadneho z nich súhlas k uzavretiu zmluvy nežiadala.

Napokon na otázku, aby svedkyňa popísala aspoň niečo, čo so starostom žalovanej riešila či už osobne
alebo telefonicky a na čo si pamätá (aspoň niečo, čo jej utkvelo v pamäti), svedkyňa uviedla, že si to
nepamätá.

Starosta žalovanej na dotaz súdu uviedol, že obec má schválené Zásady hospodárenia s finančnými
prostriedkami obce s tým, že starosta môže bez súhlasu OZ nakladať s hodnotami do 1000 eur. Tieto

zásady boli prijaté v roku 2007 a platia bez zmeny až doposiaľ, pričom v roku 2009 boli prepísané v
súvislosti s tým, že sa od 1.1.2009 prešlo na meno EURO, ich obsah sa ale nezmenil.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti , na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa § 261 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ):

(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,

b) obec,

c) vyšší územný celok,

d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených

v písmenách a) až d).

Podľa § 269 OBZ:

(1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy,
ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení
pre každú z týchto zmlúv.

Vychádzajúc zo znenia Zmluvy zo dňa 8.4.2009, podľa ktorej sa žalobca pre žalovanú zaviazal na:

a) poskytovanie základných informácií o Programe rozvoja vidieka 2007-2013 vo väzbe na projektový
zámer

b) posúdenie vhodnosti zámeru

c) posúdenie oprávnenosti projektu vzhľadom na podmienky konkrétnej obce

d) poskytovanie informácií pri procese schvaľovania projektu konkrétneho žiadateľa

e) informácie o usmerneniach riadiaceho orgánu / sprostredkovateľského orgánu

f) komunikácia s riadiacim orgánom /sprostredkovateľským orgánom

g) poskytovanie informácií pre verejné obstarávaniemá súd za to, že svojou povahou a obsahom záväzku je táto činnosť najbližšia v úprave ustanovení
o mandátnej zmluve, pretože:

Podľa § 566 OBZ:

(1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnúzáležitosťuskutočnenímprávnychúkonovvmenemandantaalebouskutočneníminejčinnosti
a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 OBZ:

(1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

(2)Činnosť,naktorúsamandatárzaviazal,jepovinnýuskutočňovaťpodľapokynovmandantaavsúlade

s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi
všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov
mandanta.

Podľa § 568 OBZ:

(1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší,

zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

(2) Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie
záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.

Základnými náležitosťami zmluvy sú: 1/ určenie subjektov zmluvy a 2/ vymedzenie činnosti, ktorá sa
má uskutočniť. Vychádza sa pritom z toho, že mandatár pri plnení svojho záväzku musí postupovať

nielen podľa pokynov mandanta, ale musí rešpektovať aj jeho záujmy a pri zariaďovaní jeho veci musí
postupovať s odbornou starostlivosťou. Takto si svoj záväzok písomne upravil a k tomu sa takto zaviazal
žalobca aj v samotnej zmluve zo dňa 8.4.2009 a od jeho pokynov sa môže odchýliť iba vtedy, keď je to
potrebné a nevyhnutné v záujme mandanta.

Žalobca nielen v žalobe, ale opakovane počas celého konania tvrdil, že on do dôsledkov splnil pre

žalovanú svoju povinnosť podľa zmluvy, a keďže je záväzná pre obe strany, vzniklo mu právo domáhať
sa na žalovanej zaplatenia dohodnutej odmeny.

Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ l53 ods. l O.s.p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosťtvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena

jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať splnenie svojho záväzku, teda poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno

dôkazu.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že ohľadom poskytnutia nenávratného
finančného príspevku zo štrukturálnych fondov v rámci Programu rozvoja vidieka, a základe 1. výzvy
opatrenia 4.3.1 to bola jedine Ing. Jolana Drozdová, ktorá pre žalovanú už od roku 2007 až po finálne
zavŕšenie celého procesu nielen poskytovala inštrukcie a poradenstvo, ale aj fyzicky kompletizovala

všetku potrebnú dokumentáciu a povinných či nepovinných príloh, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo
v tom, že jej bola dohodnutá cena obcou aj riadne zaplatená a dokonca táto odplata tvorila samostatnú
položku oprávnených výdavkov, ako to vyplýva z tabuľka č. 23, týkajúca sa výdavkov na služby
externého manažmentu na č. 116 súdneho spisu.

Žalobca ani jednou skutočnosťou nedefinoval v čom konkrétnom, akým spôsobom, kedy a s akým

výsledkom poskytol „poradenstvo“ žalovanej a jediný argument, ktorým trval na zaplatení sumy
14.799,75 eura bola skutočnosť, že „zmluva zaväzuje, a má sa plniť“. S týmto súd plne súhlasí ale iba
vtedy, ak jedna zo strán svoj záväzok aj v súlade so zmluvou splnila, a to hoci aj čiastočne. V danom
prípade nebol predložený ani jeden uznateľný dôkaz, že by žalobca vôbec niečo pre žalovanú vykonal
a toto zistenie nevyvrátila ani vypočutá svedkyňa Mgr. O. X., vtedajšia riaditeľka žalobcu. Kto iný, ako

práve ona , mohla takýto dôkaz žalobcovi poskytnúť za predpokladu, že by aktívne so žalovanou
spolupracovala, a že teda tvrdenia uvádzané v žalobe sú pravdivé. Naopak, táto svedkyňa potvrdila
iba jedinú vec a síce, že sa so starostom žalovanej osobne stretla, a na pojednávaní pred súdom ho
opoznala. Táto skutočnosť je však logická z toho, že sa museli stretnúť napr. pri podpisovaní zmluvy
s dátumom 8.4.2009 a tiež vtedy, keď následne starostu žiadala tú istú verziu zmluvy, iba s iným

subjektom, doručiť do Prešova. Ako minimálne zvláštne súdu prišlo aj to, že si svedkyňa úplne zhodou
okolností nevedela spomenúť absolútne na nič, čo by sa na vec samotnú viazalo a s ňou súviselo,
neuviedla ani jednu konkrétnosť z hociktorého rozhovoru so starostom žalovanej, ktorá by jej z nejakých
príčin utkvela v pamäti a nevedela povedať ani jediné meno „externého človeka“, ktorý pre agentúru
pracoval na dohodu a to na priek tomu, že im bola vyplácaná odmena.

Súd tejto svedkyni neuveril vôbec nič a to ani ohľadom toho, že starostovi žalovanej po tom, ako boli
externým človekom potrebné materiály spracované, mu ich fyzicky odovzdala.

Žalobcom predložené listinné dôkazy, uvedené v bodoch 1) až 18) v odôvodnení tohto rozsudku boli
listiny, ktoré nemajú absolútne žiadnu výpovednú hodnotu v tom zmysle, že mali preukazovať aktívnu
činnosť žalobcu, pretože tieto si žalovaná či už sama alebo cez zmluvne zaviazané osoby lege artis v

spolupráci s Ing. O. B., pôsobiacou aj ako poradca, zabezpečila bez pričinenia žalobcu.

Napokon je nutné dodať aj nasledovné:

Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných
kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva
majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s

ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu jedaná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok
obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie
zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej

neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej
majetkovej základne.

U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch.
Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom,

či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej
vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce (§ 13 ods. 3 citovaného zákona), znamená
výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.
Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučne oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského

oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí
(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo ( § 11,
§ 13 a § 14 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 7 a nasledujúcimi zákona č. 138/1991 Zb.).

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným zastupiteľstvom
podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,
ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,

mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením

obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti.
Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej

medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov,
ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z
hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych
náležitosti, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme
nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho

práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie
nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý
založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých
rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil

len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, obec nezaväzuje,

pretože tu chýba prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny
úkonkuktorémusavyžadujepredchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaazaviazaťnímobec,
pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny
úkon by ani nevyvolal právne účinky.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej analýzy preto súd navyše uzavrel, že zmluva medzi žalobcom a

žalovanou zo dňa 8.4.2009 je absolútne neplatná.

S poukazom na túto skutočnosť ako aj zistenie, že žalobca pre žalovanú navyše nič nevykonal, súd
žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.

O trovách konania si súd vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručeniana podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.