Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010118
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112010118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 13. decembra

2012 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. B. F. A. U. D., nar. XX.X.XXXX, v X., trvale bytom Č. XXX, okr. X.,
j e v i n n ý, ž e
3.7.2011 v čase o 15.00 hod. viedol v pravom jazdnom pruhu diaľnice DI, medzi Z. a D., osobné
motorové vozidlo značky Volvo, EVČ: X.-XXX I., v kilometri 592,0 v katastri obce Z., okr. Z. sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prešiel vpravo mimo diaľnicu, v

jazde pokračoval po svahu, pravou stranou a strechou vozidla narazil do stromu a skončil v rieke J.,
pričom spolujazdci A. S., nar. XX.X.XXXX a I. D., nar. XX.X.XXXX utrpeli zranenia, ktorým podľahli,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa §149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel na
dobu 6 (šiestich) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je povinný z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej U.

D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX sumu 1.077,21 € a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je povinný z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej A. S.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., J. XXX, okr. X.W. sumu 2.292,92 € a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodené U. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX a A. S.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., J. XXX, okr. X. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j

e občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 24.1.2012 obžalobu na J. B. pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. B., svedkov U.. O. Š., A.
S., Z. Š., X. D., U.. A. M., W. Y., znalca U.. S., A.. Z. B. Z., prečítaním svedeckých výpovedí A. B., Z. S.,
U.. Z. G., U.. D., prečítaním znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva odvetvia súdneho lekárstva,

prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol vypovedať
na hlavnom pojednávaní a toto právo využil aj v prípravnom konaní.

Svedok Ing. O. Š. uviedol, že v uvedený deň sa vracal z dovolenky a na diaľnici Z. - D. jazdil za osobným
motorovým vozidlom, kde registroval, že ide o vozidlo značky Volvo a malo rožňavskú poznávaciu
značku a vtedy intenzívnejšie pršalo a videl, že ho ťahá doprava a stratilo sa mimo vozovku. Nakoľko išiel
priamo za ním, zastavil na moste a vytáčal číslo 112, kde im popisoval, čo sa stalo a medzitým zastavili
ďalšie dve autá, z ktorého dvaja vyskočili a išli do rieky a snažili sa pomôcť. Z linky 112 zisťovali, koľko je
zranených a vtedy si všimol, že jeden už bol mimo vozidlo a došla záchranka, ktorí konštatovali, že títo

dvaja sú mŕtvi. Na mieste sa zdržal možno hodinu alebo dva a až potom mu povedali, že môže ísť domov.
Jazdil v pravom jazdnom pruhu a rovnako aj uvedené Volvo a s vodičom po nehode nekomunikoval. Bol
pri tom ako auto vyťahovali z vody, ale nevedel uviesť, kto a kde sa v aute nachádzal a bol to strašný
pohľadanauvedenomautebrzdovésvetlánevnímal.Keďautovybočilo,potomnasledovaltrávnyporast
a kríky, ktoré sú husté a preto záver nevidel a auto išlo doprava cez trávny porast a mohlo to trvať 5-6

sekúnd. Na odstránenie rozporov uviedol, že to celé bolo o sekundách a pokiaľ v prípravnom konaní
uvádzal tri sekundy mohlo tak to byť, lebo vtedy to mal čerstvejšie v pamäti. On vytáčal číslo 112 a
zastavilo jedno vozidlo a následne zastavilo druhé vozidlo a obaja vodiči išli pomáhať a nevidel, ako sa
osoba dostala z vozidla. Platí čo uviedol v prípravnom konaní, že nevidel skadiaľ vyšla osoba z vozidla
a keď ju prvýkrát evidoval, stála pri vodičových dverách a preto to tak vyšetrovateľ poňal.

Svedkyňa A. S. uviedla, že žili ako bežná rodina a mali vzťah ako matka so synom a celá ich rodina
zomrela dňa 3.7.2011 a predtým nemala žiadne zdravotné problémy a teraz navštevuje kardiológa a
psychiatra a manžel navštevuje neurológa a užíva inzulín. Nechápe, čo sa stalo, chcela sa rozprávať s
obžalovanýmachcelalenvedieť,čosastalo.Najprvimpovedali,žedvajasúmŕtviajedenjevnemocnici

v Z. a dúfali, že je to ich syn. Následne volala obžalovanému a potom dvihol jeho otec a povedal, nech
prestane vyvolávať a zavolá synovi. Obžalovaný sa ozval a povedala mu, že sa chce s ním porozprávať.
Dňa 30.6.2011 mal syn promócie a potom sa to stalo. Obžalovaný nedal patričné vysvetlenie a vyhováral
sa a aj keď ho čakali celý víkend, neprišiel a potom poslal dcére SMS správu, že je mu to ľúto. Dňa 20.8.
sa stretli, kde im povedal, že si nič nepamätá a spomína si iba ako vystúpil z auta a držal A. hlavu a

nič si nepamätá a pokiaľ A. videl, že ide zle, mohol strhnúť volant. Uviedol, že neužíva žiadne lieky a
povedal, že sa musíme naučiť žiť odznova. Syn hovoril, že obžalovaný jazdí riskantným spôsobom a že
raz takmer neprišli domov, akým spôsobom predbiehal obžalovaný na S..

Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. S. uviedol, že k dopravnej nehode došlo na diaľnici D1 smerom z

Z. do D. a v miernom ľavotočivom oblúku vozovky diaľnice vozidlo Volvo plynulo opustilo spevnený okraj
cesty a následne pokračovalo v jazde po svahu, prešlo nerovnosťou a pravou stranou narazilo do stromu
na brehu rieky J. a ostalo stáť v koryte rieky J.. Na základe poznatkov z ohliadky miesta činu, ohliadky
vozidla je možné konštatovať, že technická závada a ani prekročenie medzných brzdných podmienok
nebolo príčinou opustenia diaľnice. Ako technickú príčinu dopravnej nehody je možné označiť dočasné

nevenovanie sa vedeniu vozidla vodičom. Je možné uviesť, že vozidlo sa po krajnici pohybovalo asi po
dobu 2-2,5 sekundy. Vozidlo po opustení diaľnice nebolo brzdené, ale pokračovalo ďalej v jazde. Pri
ohliadke vozidla na mieste činu a následnej ohliadke bolo zistené, že ľavé koleso zadnej nápravy nie
je plnohodnotné, ale tzv. dojazdové, s ktorým je povolená maximálna rýchlosť 80 km/hod. Na základe
analýzy stôp možno určiť, že vozidlo pri tom ako opúšťalo diaľnicu, sa pohybovalo rýchlosťou 121-128

km/ hod.

Vyjadril sa aj k odbornému vyjadreniu znalca Ing. D. a pri prepisovaní VIN kódu došlo iba k pisárskej
chybe a pokiaľ odhadoval hmotnosť batožiny a vychádzal z hodnoty 15 kg a číslo 10 sa tam dostalo iba
omylom a tieto hodnoty započítal do hmotnosti vozidla pre zistenie medzného stavu, kedy sa vozidlo

začne šmýkať po brehu. Nikdy netvrdil, že auto narazilo kolmo na strom a priebeh zrážky nesimuloval,
lebo nepoznal presné dno rieky, rýchlosť prúdu a hladina nebola stabilná a zohľadnil spádové pomery
cesty, výškové rozlože-nie poškodenia stromu, čiže ak zakreslí nivalitu terénu so spádovými pomermi a
v simulácii budem pohybovať vozidlom, zistil v akej vzdialenosti vozidlo skončí. Pokiaľ sa v odbornomvyjadrení uvádza rýchlosť 120 až 130 km/hod., vozidlo by muselo byť brzdené a pri ohliadke nie sú
viditeľné brzdné stopy. Ak by boli použité prevádzkové brzdy, stopy na zatrávnenom povrchu by netvorila
uvalcovaná tráva, ale vytrhaná tráva. Tvrdenie Ing. D., že v prípade ak by bol jazdil rýchlosťou 80 km/

hod., mohol zabrániť nehode a nie je daný žiadny dôvod, prečo by mal jazdiť po krajnici a nie je dôvod,
aby brzdil na tráve a každé opustenie diaľnice pri každej rýchlosti je nebezpečné a ohrozuje bezpečnosť
prepravovaných osôb v aute. Nesúhlasil s názorom Ing. D., že namontovanie dojazdovej pneumatiky
malo vplyv na príčinu opustenia diaľnice. Reakčný čas je pri rýchlosti 80 km alebo 130 km rovnaký, iba
je rozdielna prejdená vzdialenosť. Taktiež pokiaľ ide o energetický ekvivalent nárazovej rýchlosti, tento

nie je podstatný, lebo autá nie sú testované nárazom na strechu a tieto ekvivalenty nemusia odrážať
skutočnosti. Tachometer sa zasekol na hodnote 140 km/hod., ale to nemusí byť smerodajná hodnota,
lebo nie sú známe hodnoty ako vodný stĺpec rieky, rýchlosť vody a dno rieky a zotrval v celom rozsahu
na svojom posudku.

Svedkyňa Z. Š. uviedla, že so svojim priateľom A. S. komunikovali cez SMS a volali si skoro ráno a písali

si SMS správy a bol pripojený aj na facebook. Hovoril, že počas jazdy bolo všetko v poriadku a mali sa
stretnúť v utorok a nespomínal, aby obžalovaný mal nejaký problém. Obžalovaného pozná od strednej
školy a išla s ním v aute a jazdil nebezpečne rýchlo a každý keď vedel, že bude šoférovať obžalovaný,
hovoril ako o jazde smrti a počas šoférovania zvykol vybavovať súkromné ako aj pracovné hovory a aj
esemeskoval. Obžalovaný sa na zdravotný stav nesťažoval, žil bez akýchkoľvek obmedzení. Pozná M.,

ktorý je rodinným priateľom obžalovaného a Y. je párty kamarát a D. je z tej istej kancelárie. Obžalovaný
fajčí a aj užíva alkohol.

Svedok X. D. uviedol, že mal vedomosť o dopravnej nehode a vtedy mali seminár, ktorý sa konal od
10.00 do 17.00 hod a následne bola večera, osobné voľno a biznisové debaty do polnoci. Konzumovalo

sa prevažne víno a niekto si dal pivo a ráno začínali o 9.00 hod., nevie koľko toho požil obžalovaný a
vstávalo sa ráno medzi 7.30 až 8.00 hod.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok Ing. A. M. uviedol, že boli na seminári, ktorý sa končil
okolo šiestej až siedmej večer a potom bol voľný program a pokiaľ sa konzumoval alkohol, bolo to

v minimálnom rozsahu a voľný program sa končil okolo polnoci a ráno sa vstávalo o 8.00 hod. Z
poškodených poznal lepšie S. a poznal aj D.. V čase osobného voľna sa diskutovalo a nikto tam
nebol do polnoci. Na programe bolo prítomných asi 20 až 30 ľudí. Nasledujúci deň pri odchode
obžalovaného pozdravil a potom odišli. Mal vedomosť o zdravotných problémoch obžalovaného a raz
sa ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov.

Ďalší svedok W. Y. vypovedal, že o dopravnej nehode sa dozvedel až v pondelok a seminár končil v
nedeľu o 13.00 hod. a stretli sa pri raňajkách a večer išli spať okolo polnoci a alkohol sa konzumoval
málo a pokiaľ videl obžalovaného, tento nejavil známky požitia alkoholu. Poznal oboch poškodených
a so S. mali priateľský vzťah a v súčasnosti s obžalovaným sú v rovnocennom vzťahu z pohľadu

nadradenosti a podriadenosti. Skonzumovaný alkohol platil každý sám a obžalovaný pri odchode naňho
pôsobil štandardne. Obžalovaný bol skúsený vodič a nevidel, aby tento bol priestupkovo riešený, alebo
bol jazdil pod vplyvom alkoholu.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka A. B. vyplynulo, že v uvedený deň išiel okolo15.00 hod. po

diaľnici a videl, že niečo sa stalo a boli tam odstavené autá a jedna pani dávala znamenie na zastavenie
a zastavili na moste cez rieku J. a zistil, že sa stala nehoda, lebo vozidlo sa nachádzalo v rieke strechou
hore. Pri vozidle už bol jeden starší pán, ktorý sa snažil pomôcť a jeden mladý muž bol mimo auta. Išiel
tiež pomáhať a snažili sa pomôcť dvom mužom nachádzajúcich sa v aute. Snažil sa pomôcť osobe na
zadnom sedadle a keď mu odrezal bezpečnostný pás, tento bezvládne vypadol z auta a bolo zrejmé, že

je mŕtvy. Potom sa snažili pomôcť osobe, ktorá bola na mieste spolujazdca vľavo a chceli ho vytiahnuť
vonku, ale to nešlo, lebo mal nohy zakliesnené pod strechou v mieste spolujazdca vpredu a všimol si,
že krváca z uší a nosa a je mŕtvy. Vozidlo potom vytiahli hasiči a mladého muža, ktorý sa tam nachádzal,
záchranári vyniesli von a starší pán, ktorý tam tiež pomáhal, mu povedal, že to asi bude vodič, ale tento
sa nevyjadroval a nebol schopný komunikácie. Pokiaľ ide o umiestnenie osôb, uviedol, že osoba, ktorej

pomáhal prvej, bola pripútaná na mieste spolujazdca vpravo vzadu. Druhá osoba mala hlavu aj trup na
mieste spolujazdca vzadu vľavo, ale nohy mal zakliesnené strechou v prednej časti a pravdepodobne
išlo o spolujazdca sediaceho vpredu. Muž, ktorý sa nachádzal mimo auta, bol pravdepodobne vodič,
ktorého pred ťažším úrazom ochránil vystrelený airbag.Svedok Z. S. v prípravnom konaní uviedol, že jazdil po diaľnici za autom svojho zaťa Ing. Š. a pred
ním jazdilo ešte jedno vozidlo a išli rýchlosťou asi okolo 120 až 130 km/hod. a bolo po daždi a vtedy

sa vpredu niečo mihlo mimo vozovku doprava. Potom zastavil na moste cez J. a zbadal, že v J. je
auto a prednou časťou smerovalo proti prúdu rieky. Išiel na pomoc do vody a spolu s pánom sa snažili
pomôcť a osoba pripútaná vzadu na pravej strane, ale tento už nejavil známky života a druhá osoba sa
taktiež nachádzala vo vozidle a bola pripútaná na prednom sedadle spolujazdca a všimol si, že mu niet
pomoci, lebo mal silne vpáčenú lebku a bol už mŕtvy. Po príchode záchranky lekár u oboch konštatoval

smrť. Chlapec vyšiel z vody s lekárom a snažil sa im pomáhať a nič nehovoril a spomínal len mená
spolujazdcov a nevedel uviesť, prečo sa vozidlo dostalo mimo vozovku.

Z prečítanej svedeckej výpovede U. D. žiadne podstatné okolnosti nevyplynuli, lebo nemala vedomosť o
okolnostiach dopravnej nehody. Z výpovede svedka Ing. Z. G. vyplynulo, že on nebol vyslaný na miesto
dopravnej nehody, ale vykonával hliadkovú službu v meste Z. a bol vyslaný operačným dôstojníkom KR

PZ k podrobeniu sa dychovej skúšky vodiča J. B.. Tento bol podrobený dychovej skúške v monobloku
FNsP a výsledok bol 0,00ml/l a tento ležal na nosidlách a triasol sa. Menovaný bol skúške podrobený
až po súhlase ošetrujúceho personálu a po celý čas plakal. Nejavil ani známky požitia omamných látok
a chcel spolupracovať a z jeho strany nebol žiadny odpor voči vykonaniu dychovej skúšky a záznam
nepodpísal kvôli poraneniu ruky.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané znalecké posudky z odboru zdravotníctva a
farmácia, odvetvia súdneho lekárstvo, z ktorých vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti I. D. bolo
pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri zlomeninách lebky a pri polytraume a k jeho smrti mohlo dôjsť
za krátky čas ( 5 až 7 minút) po dopravnej nehode. Zistené poranenia pri pitve boli v priamej príčinnej

súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Nebola zistená prítomnosť etylalkoholu ani bežných liečiv
zo skupiny bolesť utišujúcich, uspávajúcich vrátane alkaloidov a vrátane prchavých látok. Obdobné
závery s tou istou príčinou smrti a poraneniami znalci prezentovali aj u poškodeného A. S..

Zoboznámenýchlistinnýchdôkazovvyplynulo,že,žebolavykonanáohliadkamiestadopravnejnehody,

ktorejsúčasťoujeajfotodokumentácia následneznalcombolavykonanáajohliadkauvedenéhovozidla.
Ďalej je zrejmé, že obžalovaný sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom a je tam záznam,
že nebol schopný podpísať, lebo mal poranenie ruky. Z lekárskej správy ďalej vyplynulo, že obžalovaný
pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu s retrográdnou amnéziou, tržné rany v oblasti vlasatej časti
hlavy, zlomeninu záprstnej kosti vpravo a mnohopočetné rezné rany v oblasti predkolenia. Ďalej boli

oboznámené prepúšťacie správy obžalovaného zo dňa 16.10.2005, 25.7.2005 a ďalšie lekárske správy
dokumentujúce zdravotný stav obžalovaného v čase krátko pred dopravnou nehodou, ale aj v skoršom
období. Boli oboznámené aj doklady od osobného motorového vozidla Volvo, z ktorých je zrejmé,
že vlastníkom vozidla bol obžalovaný a mal uzatvorené aj príslušné zákonné poistenie. Z evidenčnej
karty vodiča je zrejmé, že tento bol opakované priestupkovo riešený za priestupky proti bezpečnosti a

plynulosticestnejpremávkyatonajmäzarýchlosťjazdyaporušeniapovinnostivodiča.Zmiestabydliska
je hodnotený všeobecne, lebo v mieste bydliska sa dlhodobo nezdržiava a tento nebol v minulosti súdne
trestaný.

Zo strany poškodenej Ing. U. D. boli predložené podklady, ktoré preukazujú náklady súvisiace s

usporiadaním pohrebu a pohrebnej hostiny. Boli oboznámené taktiež lekárske správy poškodenej A. S.,
z ktorých je zrejmé, že táto trpí ťažkými depresívnymi fázami, so psychotickými a somatickými príznakmi
a taktiež boli predložené doklady o škode a to náklady spojené s pohrebom na vyhotovenie náhrobného
pomníka a náklady spojené s pohrebnými službami.

Bol vypočutý taktiež znalec MUDr. Z. B., ktorý uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe
údajov z vyšetrovacieho spisu a zdravotnej dokumentácie J. B. a posledné vyšetrenie spred skutku
bolo zo septembra 2009, kedy bol hospitalizovaný na internom oddelení nemocnice s poliklinikou v
X. pre zistené poškodenie srdcového svalu s najväčšou pravdepodobnosťou na základe akútneho
zápalu srdcového svalu a od doby od 15.10.2009 do 3.7.2011 sa nenachádzajú žiadne doklady o

ďalších vyšetreniach. Po dopravnej nehode dňa 3.7.2011 bol obžalovaný hospitalizovaný na oddelení
úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Z. a dĺžka hospitalizácie bola 3 dni. V roku
2005 bol u obžalovaného zistený zhubný názor semenníka, kde v jeseni v roku 2005 bola vykonaná
rádioterapia. V decembri bola vykonaná ďalšia operácia odstránením pravej obličky a postihnutýchvnútro brušných lymfatických uzlín. Vyšetrenia bezprostredne po dopravnej nehode neboli zamerané
na posúdenie celkového zdravotného stavu, ale bol zistený vysoký počet bielych krviniek a nízky počet
lymfocytov a vysoký počet bielych krviniek je najčastejším príznakom akútnej infekcie a v súvislosti

s údajmi obžalovaného, že trpel bolesťami hlavy, je možné, že u neho prebiehala akútna infekcia so
zvýšenou teplotou, ktorá však nebola meraná počas hospitalizácie a nebolo vykonané interné vyšetrenie
ani imunologické vyšetrenie. Keďže v júli 2011 mal obžalovaný zvýšené hodnoty bielych krviniek, s
odstupom času sa nedá jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, či obžalovaný mohol byť v bezvedomí alebo
nie, ale mohol trpieť akútnym ochorením, ktoré mohlo mať vplyv na jeho reakcie. Pri vyšetrení mal k

dispozícii kompletnú lekársku dokumentáciu obžalovaného a existujú aj vyšetrenia, ktorými sa dá určiť,
že išlo o kardiálnu synkopu, ale mohlo ísť aj nekardiálnu synkopu, kde mohla byť narušená schopnosť
správne reagovať, ale sú to iba špekulácie, nie sú to žiadne fakty, ktoré by to podložili. Nezisťoval
ani trvalé poškodenie srdca, lebo synkopy by sa museli vyskytovať častejšie a pokiaľ ide o chronickú
myokarditídu, synkopy by sa opakovali a vtedy je vhodné použiť kardiostimulátor alebo môže nastať
akútna myokarditída, ale je to krajný prípad a osobne by pripustil, že išlo o ľahšiu poruchu vedomia s

dôvodu zvýšenej teploty. Pokiaľ ide o synkopu, je to málo pravdepodobné a pravdepodobnejšia bola
bežná nevoľnosť. Nevenoval sa obdobiu od septembra 2009 do júla 2011 a pokiaľ by sa vyskytlo
závažnejšie ochorenie, bol by tam to uviedol. Pri hospitalizácii na klinike úrazovej chirurgie v D. bolo
vykonané EKG vyšetrenie, čo patrí k predoperačným vyšetreniam a to bolo v norme, čo nesvedčí pre
chronické ochorenie srdca. Pokiaľ sú príznaky bežných zápalových ochorení horných dýchacích ciest,

znižuje sa pozornosť vodiča a pri akejkoľvek indispozícii by mal človek ležať v posteli a nie šoférovať
vozidlo a akútne ochorenie znižuje schopnosť reakcie na vonkajšie podnety.

Konajúci súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne a zistil nasledujúce:

Dňa 3.7.2011 v čase o 15.00 hod. došlo na diaľnici D1 medzi Z. a D. v kilometri 592 k dopravnej nehode,
kde vozidlo zn. Volvo prešlo vpravo mimo diaľnicu, pokračovalo po svahu a pravou stranou a strechou
vozidlo narazilo do stromu a skončilo v rieke J.. Uvedené vozidlo bolo vo vlastníctve obžalovaného J. B.
a nepochybne toto vozidlo aj riadil a pri tejto nehode obaja spolujazdci A. S. ako aj I. D. utrpeli zranenia
nezlučiteľné so životom, ktorým bezprostredne po nehode podľahli.

Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať, ale je usvedčovaný najmä znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. S., ktorý uviedol, že
technickou príčinou nehody bolo nevenovanie sa vedeniu vozidla, na základe čoho vozidlo zišlo z
diaľnice a následne skončilo až v rieke J.. Neboli zanechané žiadne brzdné stopy a preto auto

pokračovalo bez brzdenia a rýchlosť v čase opustenia diaľnice bola 121-128 km/hod. Je nepochybné,
že na ľavej strane zadnej nápravy bolo namontované nie plnohodnotné tzv. dojazdové koleso, s ktorým
je povolená maximálna rýchlosť 80 km/hod., ale uvedená skutočnosť nemala žiaden vplyv na opustenie
diaľnice vozidlom.

Zo znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva je zrejmé, že obaja nebohí utrpeli zranenia v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a bezprostrednou príčinou smrti oboch bolo pomliaždenie a
rozdrvenie mozgu pri zlomeninách lebky a pri polytraume.

Obhajoba predložila v konaní posudok znalca z odboru internej medicíny MUDr. B., ktorým sa snažila

dokázať, že išlo u obžalovaného o zdravotné problémy tzv. kardinálnu synkopu, t.j. že obžalovaný bol
čiastočne v bezvedomí a preto nemohol ovládať motorové vozidlo a preto došlo k tomuto následku.
Ale ani znalec nedokázal jednoznačne uviesť, že takýto prípad sa v tomto prípade stal a uviedol, že
na takéto konštatovanie by bolo potrebné vykonať bližšie vyšetrenia bezprostredne po hospitalizáciu v
nemocnici, čo v tomto prípade nebolo realizované a aj pri následnej hospitalizácii v priebehu niekoľkých

dní v univerzitnej nemocnici v D. neboli zistené na EKG prejavy chronického ochorenia srdca a preto
uzavrel, že išlo o bežnú nevoľnosť z dôvodu zvýšených hodnôt bielych krviniek, čo prejavuje rozšírenie
nejakého zápalového procesu a v takomto prípade človek s akútnym infekčným ochorením by nemal
viesť motorové vozidlo a mal by ostať v posteli.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a
spoliehal sa na to, že vedel, že v nepriaznivom zdravotnom stave môže ohroziť spôsobom uvedeným v
tomto zákone záujem chránený týmto zákonom t.j. bezpečnosť cestnej premávky a život a zdravie iných
osôb a napriek tomuto sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.Medzi jeho nedbanlivostným konaním a následkom t.j. smrťou oboch poškodených A. S. a I. D. je aj
príčinná súvislosť, lebo ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, obaja

poškodení utrpeli smrteľné poranenia v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, že skutku sa obžalovaný mal dopustiť závažnejším spôsobom konania,
v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 130 písm. h/ Tr. zákona, ktorý ustanovuje, že porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo uloženej povinnosti, v

tomto prípade závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a to najmä ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) podľa ktorého je vodič
je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a § 4 ods. 2 písm. e),
v zmysle ktorého vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom,
chorobou, nevoľnosťou alebo únavou.

Pokiaľ ako uviedol znalec z odboru dopravy, technickou príčinou dopravnej nehody bolo nevenovanie
sa vedeniu vozidla vodičom obžalovaným J. B. a ako uviedol aj znalec z odboru zdravotníctva, uňho
išlo skôr a bežnú nevoľnosť a vysoká koncentrácia bielych krviniek poukazovala na prebiehajúce
infekčné ochorenie, teda obžalovaný nesmel riadiť motorové vozidlo a teda závažným spôsobom porušil
povinnosti uložené mu osobitným zákonom.

Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil jednu poľahčujúcu
okolnosť, t.j. že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a z
osobitnej časti trestného zákona je zrejmé, že za prečin usmrtenia v zmysle § 149 ods. 2 Tr. zákona
je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2-5 rokov. Súd jednoznačne dospel k záveru, že

v tomto prípade je potrebné uložiť trest odňatia slobody a zároveň mal za to, že nepostačuje na
obžalovaného pôsobiť iba hrozbou trestu, ale je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody spojený s
jeho výkonom a preto súd prihliadol najmä na závažnosť následkov uvedeného skutku, kde obžalovaný
svojím nedbanlivostným konaním spôsobil smrť dvoch osôb a preto mal za to, že trest odňatia slobody
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 (troch) rokov je postačujúci na účely

zabezpečenia generálnej a individuálnej prevencie a účelu trestného zákona. Nakoľko obžalovaný v
predchádzajúcich 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu ho zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko sa obžalovaný trestného činu dopustil v súvislosti s výkonom činnosti, teda vedenia motorového

vozidla, mal súd za to, že je potrebné mu uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov a vzhľadom na závažnosť jeho konania, mal za to, že pre obžalovaného je postačujúci
trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby a preto mu uložil trest zákazu činnosti
vo výmere 6 (šiestich) rokov, ktorý považoval za primeraný a spravodlivý.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodenej Ing. U. D. súd priznal iba náklady súvisiace s
pohrebnými službami a pohrebnou hostinou a priznal jej nárok na náhradu škody vo výške 1.077,21 € a
poškodenej A. S. priznal náklady súvisiace s pohrebnými službami, zhotovením pomníka, ktoré obmedzil
v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia vlády z č. 87/95 Zb. na sumu 663,88 € a náklady s pohrebnou hostinou,
teda jej priznal náhradu škody vo výške 2.292,92 €.

Pokiaľ ide o ďalšiu uplatnenú škodu a to najmä nemajetkovú ujmu u oboch poškodených ako aj ďalšie
škody, tieto súd nemal jednoznačne preukázané a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
by nepochybne prekročilo rámec dokazovania potrebného pre rozhodnutie o vine a treste, preto súd
obe poškodené so zvyškom ich nárokov na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal

na občianske súdne konanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňajeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.