Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515201209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2515201209.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. J. B., nar. XX. Q. XXXX, bytom u matky
a zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 5053/13,
Piešťany, matky: F. V., rod. V., nar. XX. Q. XXXX, bytom X., Q. XXXX/XX a otca: J. B., nar. XX.
Z. XXXX, trvalo bytom X., B. XXXX/XXX, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody, Banská Bystrica, Komenského 7, Priečinok 165, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef

Melicháč, Piešťany, Moyzesova 18, o úpravu styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany z 15. apríla 2015 č. k. 13P/64/2015 - 22 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že

I. z a č í n a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,

II. n a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania uvedeného v
bode I.
- maloletého dočasne ponecháva v osobnej starostlivosti matky a
- styk otca s maloletým predbežne neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia.

Išlo o návrh na predbežnú úpravu styku otca (t. č. vo výkone trestu odňatia slobody) s maloletým a to
telefonicky každú sobotu a nedeľu kalendárneho týždňa v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. v rozsahu
20 minút tak, že otec maloletého zavolá na telefónne číslo matky maloletého XXXX XXX XXX s tým,
že matka maloletého je povinná v stanovenom čase hovor prijať, zabezpečiť prítomnosť maloletého pri
uvedenom technicko-komunikačnom prostriedku a umožniť telefonický kontakt otca s maloletým s tým,
že matka je povinná maloletého na telefonický kontakt otca s maloletým pripraviť a v prípade zmeny

telefónneho čísla, na ktoré môže otec maloletého kontaktovať, je matka povinná písomnou formou
túto zmenu oznámiť otcovi do 3 dní odo dňa, kedy k zmene telefónneho čísla dôjde. Rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 74, § 75 ods. 1, 2, 6 a 8, § 76 a § 102 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne dôvodil, že uvedený návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol otcom podaný v čase, kedy už na súde prvého stupňa pod sp.
zn. 13P/64/2015 prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom sa otec maloletého domáhal vydania

rozhodnutia,ktorýmbysúdrozhodol,žeotecjeoprávnenýsastýkaťsmaloletýmjednunedeľuvmesiaci,
ktorá musí pripadnúť na tretí, alebo štvrtý týždeň v mesiaci v čase od 10.30 hod. do 12.30 hod., pričom
matka maloletého oznámi otcovi maloletého nedeľu, ktorú sa stretnutie uskutoční prostredníctvom
telefonického spojenia, kde otec zavolá matke a matka mu oznámi nedeľu ktorú umožní otcovi styk s
maloletým s tým, že otec sa zaväzuje po vykonaní stretnutia uhradiť náklady spojené s vycestovaním
do Banskej Bystrice matke maloletého poštovou poukážkou a matka sa zaväzuje maloletého na styk s

otcom pripraviť. Ďalej mal preukázané, že rodičia maloletého toho času nežijú v spoločnej domácnosti,
maloletý býva so svojou matkou, pričom otec maloletého sa od 2.7.2013 nachádza vo výkone trestuodňatia slobody, ktorému predchádzal tiež výkon väzby, bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný
zločin vydierania. Matka maloletého potvrdila, že počas výkonu trestu sa uskutočňoval styk otca s
maloletým a to osobnými návštevami v ústave na výkon trestu, ako aj telefonicky, z jej vyjadrenia však

vyplynulo,žesvojpostojprehodnotilaavsúčasnostiužtelefonickýkontaktotcasmaloletýmneumožňuje
z dôvodu, že otec sa v komunikácii s maloletým zameriaval na nevhodné témy a tiež preto, že maloletý
veľmi ťažko znáša rozprávanie o otcovi. Podľa vyjadrenia otca styk s maloletým mu bol naposledy
umožnený dňa 22.10.2013. Vychádzajúc z takto zisteného stavu súd prvého stupňa nepovažoval návrh
otca, ktorým sa domáhal umožnenia telefonického styku s maloletým za dôvodný, majúc za to, že

podmienka naliehavosti v danom prípade nie je daná, keď styk otca s maloletým sa neuskutočňuje už
takmer rok a pol, pričom otec maloletého podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia až podaním
z 13.3.2015 bez toho, aby v ňom uviedol akékoľvek tomu bezprostredne predchádzajúce okolnosti, ktoré
by zakladali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu otca prihliadal aj
na páchanie trestnej činnosti otcom maloletého, za ktorú bol právoplatne odsúdený, ktorá skutočnosť
odôvodňuje potrebu vykonania riadneho dokazovania za účelom preskúmania jej možného negatívneho

vplyvu (tvrdeného matkou) na osobnostný vývin maloletého, čo však v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia nie je možné spoľahlivo zistiť, riadne dokazovanie bude vykonané v ďalšom konaní vo veci
samej, v ktorom súd po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade so záujmom maloletého.
Zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrh otca zamietnuť, keď dospel k záveru,
že otec maloletého neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie iba otec s návrhom na jeho zmenu vyhovením
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodil, že od posledného styku s maloletým sa pokúšal
o dohodu s matkou maloletého, ktorú ona však odmietala. Na základe jej odmietavého postoja a
neumožnenia mu styku s maloletým zo strany matky podal na súd návrh na umožnenie mu styku

s maloletým prostredníctvom matky, avšak nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté o úprave styku s
maloletým, pričom v danom čase nie je možná dohoda rodičov ohľadom úpravy styku, keďže matka
neumožňuje ani nezabezpečuje styk otca s maloletým a to ani osobne, ani prostredníctvom telefonickej
komunikácie, podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na umožnenie mu telefonovania s
maloletým. Matka kolíznemu opatrovníkovi maloletého uviedla, že s návrhom nesúhlasí a nesúhlasila

ani s vykonaním pohovoru s maloletým s odôvodnením, že maloletý veľmi ťažko znáša rozprávanie o
otcovi, zámerne odmietla vykonať pohovor pracovníčky kolízneho opatrovníka, aby sa maloletý nemohol
sám vyjadriť k tomu, či chce komunikovať prostredníctvom telefonického kontaktu s otcom. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany má k dispozícii i psychológa, ktorý poskytuje psychologické
poradenstvo a pomoc, preto na základe vyjadrenia matky maloletého, že maloletý znáša rozprávanie o

otcovi veľmi ťažko, by pohovor vykonal tak, aby to maloletého nezaťažilo. Matka potvrdila, že maloletý
vie o tom, že otec je vo väzení a pri návštevách, pri ktorých matka maloletého umožnila styk otca s
maloletým, sa komunikácia s ním zameriavala na detské témy (autíčka, škôlka) a nie na nevhodné
témy, ktorými matka argumentuje. Pri návštevách, ktoré matka umožnila, boli prítomní aj otcovi rodičia
a jeho dcéra. Nakoľko mal otec kolúznu väzbu, pri návštevách s dieťaťom boli prítomní aj príslušníci

PZ oddelenia Národnej kriminálnej agentúry a z toho dôvodu vyjadrenia matky, že komunikoval so
synom nevhodne sa nezakladajú na pravde, v prípade nevhodnej komunikácie s maloletým by totiž
príslušníci v takejto komunikácii nedovolili pokračovať. Otec mal za to, že zistené skutočnosti zo
stranykolíznehoopatrovníkabolinedostatočnevykonané,lebovyjadreniemaloletéhodieťaťaabsentuje.
Kolízny opatrovník nebral do úvahy záujmy maloletého dieťaťa, ale záujmy matky, hoci má zastupovať

výlučne záujmy maloletých detí a nie rodičov. Taktiež tvrdenie matky, že umožňovala telefonický
kontakt sa nezakladá na pravde, nakoľko bol v kolúznej väzbe, ktorá mu neumožňovala telefonické
volania. Matka maloletého návštevou kolízneho opatrovníka znemožnila akýkoľvek styk starých rodičov
s maloletým a taktiež s nevlastnou sestrou. Ak matka maloletého tvrdí, že zle na maloletého vplýva styk
s otcom, otec má za to, že kontakt s jeho rodičmi a nevlastnou sestrou na maloleté dieťa nemá žiadny

zlý vplyv. Matka maloletého takýmto spôsobom nechráni a nerobí všetko v jeho najlepšom záujme, ako
sa sama vyjadrila, ale v jej záujme. Súd prvého stupňa prihliadal aj na jeho trestnú činnosť, avšak jeho
trestná činnosť bola známa matke a aj napriek tomu bola s maloletým na návšteve vo väzení a vtedy proti
tomu nemala námietky. Vzniknuté nezhody medzi matkou a otcom by sa nemali riešiť cez maloletého
dieťa, nakoľko dieťa má nárok na to, aby bol zachovaný styk s oboma rodičmi.

Matka ani kolízny opatrovník maloletého (ustanovený mu právoplatným uznesením Okresného súdu
Piešťany z 18.3.2015 č. k. 13P/64/2015-17) odvolacie návrhy nepodali, napadnuté uznesenie im totiž
podľa § 75 ods. 8 tretej vety O. s. p. nebolo doručené.Kolízny opatrovník maloletého však na výzvu súdu prvého stupňa ešte pred vydaním napadnutého
uznesenia v správe z 30. marca 2015 zn. SDD29/2015 uviedol, že 24. marca 2015 sa telefonicky

kontaktovali s matkou maloletého za účelom jej informovania o návrhu otca a následnom vykonaní
sociálneho šetrenia v jej domácnosti. Matka uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca a ani s tým, aby
vykonali pohovor s jej synom, pretože maloletý veľmi ťažko znáša rozprávanie o otcovi. Syn rozumie
tomu, že jeho otec robil „zlé“ veci a preto je teraz vo výkone väzby. Podľa slov matky je otec maloletého
nebezpečný človek, 13. januára 2015 bol právoplatne odsúdený za organizovaný zločin vydierania a

iné trestné činy. Potvrdila, že spolu s maloletým niekoľkokrát navštívili otca vo väzení a ona otcovi
umožňovala aj telefonický kontakt so synom, no vzhľadom k tomu, že otec sa v komunikácii so synom
zameriaval na témy nevhodné pre maloleté dieťa, otcovi ďalší kontakt so synom zakázala. Ona ako
matka chce syna chrániť a robiť všetko v jeho najlepšom záujme. Taktiež matka uviedla, že si v blízkej
dobe podá na Okresný súd v Piešťanoch návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému. Kolízny opatrovník vzhľadom na vyššie uvedené aj na skutočnosť, že v súvislosti s otcom

maloletého na ich úrade nedisponujú žiadnymi relevantnými informáciami (za aký trestný čin a na akú
dlhú dobu bol otec odsúdený, znalecký posudok) odporúčali súdu návrh otca zamietnuť.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. celú vec, pretože tu šlo o konanie
zahájiteľné i bez návrhu (v ktorom súd nebol viazaný návrhmi účastníkov na konkrétnu úpravu vrátane

odvolacích návrhov) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o rozhodnutie
vo veci samej a zároveň ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci
na pojednávaní odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie síce nemožno
považovať (najmä v dôsledku nie celkom úplného posúdenia veci okresným súdom po právnej stránke)
za správne, odvolaniu otca však navzdory tomu nemožno priznať vecný úspech.

Súd prvého stupňa totiž pri svojom rozhodovaní neprispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym
okolnostiam prípadu (predovšetkým teda stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj § 154 ods. 1 a §
167 ods. 2 O. s. p.).

Podľa čl. I § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „Zák. o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak tu pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie v prejednávanej veci (ktorým sa požadovala
výlučne úprava styku otca s maloletým) preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov, vydaniu
rozhodnutia súdu či k inej skutočnosti zakladajúcej celkom konkrétny spôsob úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému, možnosť vydania predbežného opatrenia o styku jedného rodiča s

maloletým v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci závisela od celkom bezpečného ustálenia
osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej
starostlivosti. Povaha rozhodnutia o takejto (v skutočnosti primárnej) otázke (starostlivosti o maloletého)
pritom závisela práve od faktického stavu v čase rozhodovania súdu. Až v nadväznosti na prijatí takéhoto
rozhodnutia bolo možno vyriešiť predbežne i otázku práva otca na styk s maloletým.

Na prekazenie prípadného úmyslu kohokoľvek na zabezpečení ochrany práv výlučne za pomoci
predbežného opatrenia (teda rozhodnutia len dočasnej povahy) je tu potom úprava z okresným súdom
zjavne nepovšimnutého ustanovenia § 76 ods. 3 vety prvej O. s. p., podľa ktorého súd pri nariadení
predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie

konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu,
súd vydá uznesenie o začatí konania. Práve to je procesným prostriedkom spôsobilým v prípade
konaní zahájiteľných aj bez návrhu eliminovať procesnú nečinnosť (pasivitu) navrhovateľa predbežného
opatrenia tým, že súd bez ohľadu na záujem takejto osoby viesť aj konanie vo veci samej je povinný
takéto konanie začať sám.

V prejednávanej veci otec nepodal návrh na celkovú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému (na úpravu osobnej starostlivosti o maloletého, zastupovania a spravovania majetku
maloletého, výživy maloletého a jeho styku s rodičom, ktorému nebude zverený do osobnejstarostlivosti), ale len návrh na úpravu styku otca s maloletým a návrh na predbežnú úpravu ich styku.
Rovnako ani matka maloletého, napriek jej tvrdeniu nepodala návrh úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému (zistené odvolacím súdom lustráciou v databáze súdov), preto muselo dôjsť

podľa § 220 O. s. p. k takej zmene napadnutého uznesenia, pri ktorej odvolací súd vlastne nariadil
súdu prvého stupňa uskutočniť konanie o celkovej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému tým, že sám začal takéto konanie (§ 81 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 102 ods. l vety prvej O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane (za predpokladu, že k nej dôjde - pozn. odvolacieho súdu) súčasťou rozhodnutia o rozvode;

podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť a podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Nakoľko predbežné opatrenia súdy vydávajú spravidla bez výsluchu účastníkov aj zabezpečovania
ich vyjadrení (§ 75 ods. 6 a 8 O. s. p.) a teda i bez vykonávania dokazovania, je tu logicky aj
zvýšená miera povinností kladených na navrhovateľa predbežného opatrenia a to najmä v smere
takého osvedčenia tvrdení, vedúcich k záveru o potrebe celkom konkrétnej predbežnej úpravy pomerov
účastníkov, pri ktorom obmedzenia práv inej osoby možno považovať za vyvážené záujmom na

spravodlivom usporiadaní vecí. Povinnosť preukazovania rozhodných skutočností (vlastná konaniu vo
veci samej) je tu nahradená povinnosťou takéto skutočnosti len osvedčiť (čím treba rozumieť, že súd
nemá mať z predložených podkladov žiadne vážne pochybnosti o pravdivosti verzie predostieranej
návrhom a ani o opodstatnenosti navrhovanej úpravy). Z už uvedeného tak plynie aj praktický zákaz
použitia úpravy predbežnými opatreniami tam, kde právo s požadovanou predbežnou ochranou a/alebo

podmienky úpravy pomerov predbežným opatrením nie sú osvedčené celkom dostatočne a kde by tak
fakticky malo (mohlo) ísť o šikanu súpera navrhovateľa predbežného opatrenia v spore. Predbežné
opatrenia v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu však majú zároveň tú osobitosť, že (na rozdiel od
predbežných opatrení v konaniach zahájiteľných len na návrh) ich možno nariadiť aj v prípade nie
celkom dostatočného osvedčenia potreby navrhnutej úpravy či dokonca aj pri takom osvedčení, ktoré

za osvedčenie ani považovať nemožno, sankciou za neuspokojivé osvedčenie navrhovaného spôsobu
riešenia je však predbežný záver o neexistencii dôvodu ustupovať od zákonom ustanoveného pravidla
(pokiaľ pravda zákon určité pravidlo zakotvil).

Pri nazeraní na posudzovaný problém aj z tohto uhla pohľadu potom rozhodujúcim bolo to, že ani

jeden z rodičov nespochybnil, že spolu nežijú minimálne od 2.7.2013 (odkedy bol otec vo výkone
väzby, t. č. už vo výkone trestu odňatia slobody), že doposiaľ nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode
(a ani nebolo rozhodnuté súdom) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, že
maloletý je aktuálne v starostlivosti matky a zo spisu sa nepodáva ani to, že by ktorýkoľvek z rodičov
na tom mienil t. č. niečo zmeniť. Rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým závisí na celkom

bezpečnom ustálení osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného
rozhodnutia) vo svojej starostlivosti. Povaha rozhodnutia o tu uvádzanej primárnej otázke (osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa) potom vyplýva a/ z faktického stavu v čase rozhodovania súdu a
b/ z akceptovateľnosti pretrvávania takéhoto faktického stavu. Ak totiž kritériá zmienené už vyššie
nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky (otec by totiž pri záujme na opaku musel

buď presvedčiť o výchovnej nespôsobilosti matky, resp. o vlastnej schopnosti postarať sa o maloletého
podstatnelepšienežmatka,nakoľkodôvodompredestabilizáciuskoršiehovýchovnéhoprostredianiesú
len rovnocenné výchovné podmienky druhého rodiča a o preukázanie či aspoň osvedčenie čohokoľvek
v tomto smere relevantného ani podľa odvolacieho súdu nešlo, najmä ak je otec t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody), vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 76 ods.

1 písm. b/ O. s. p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť
odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti
nemal mať (tu matka) a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec), resp. i inej
osoby. O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovanianapadnutým uznesením nachádzal (fakticky) v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj
pri riadení sa vyššie podanými úvahami prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej s výhradou možnej
zmeny pomerov aj v priebehu takéhoto konania mal ostať). Pretože k žiadnej zmene v tomto nedošlo

ani v odvolacom konaní, prípadné predbežné opatrenie ukladajúce matke maloletého odovzdať otcovi
ani naopak (uloženie otcovi povinnosti vydať dieťa matke) neprichádzalo do úvahy.

Z už uvedených dôvodov a aj pre len dočasnú povahu rozhodovania predbežnými opatreniami tak
na jednej strane bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu pre ďalšie rozhodnutie požadované

návrhom (o úprave styku), na druhej strane ale v tu diskutovanom štádiu konania nebola opodstatnenou
úprava osobnej starostlivosti vrátane všetkých atribútov s tým spojených (teda vrátane úpravy
zastupovania maloletého a správy jeho majetku spôsobom vlastným až rozhodovaniu vo veci samej,
ako na to tunajší súd poukázal už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi - napr. vo veciach jeho sp. zn.
10CoP/6/2009, 10 CoP/1/2008 či 11CoP/46/2006, 11CoP/53/2006).

Odôvodnenou v tejto veci bola preto len právna konzervácia aktuálneho faktického stavu vyjadriteľná
tak, že sa maloletý predbežne ponechá v starostlivosti matky a to bol ďalší dôvod, pre ktorý odvolací
súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil.

Tým bol už vytvorený podklad pre rozhodovanie o styku (tým, že tu už bola ustálená osoba rodiča, v

ktorého osobnej starostlivosti má dieťa byť a takto nepriamo i osoba rodiča vykázaného do pozície toho,
kto má a môže svoje výchovné pôsobenie na maloletého realizovať len v rámci výkonu práva na styk
s ním).

Tuiprimožnostistotožneniasasnázoromotca,podľaktoréhodoterajšiaargumentáciamatky(zmienená

v správe kolízneho opatrovníka maloletého) a tiež jej faktické počínanie nasvedčujú skôr záujmu
na vytváraní prekážok pri výkone práva otca na styk s maloletým, sa však odvolací súd stotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, že úprava styku otca s maloletým za pomoci prostriedku len dočasnej
ochranypráv(predbežnýmopatrením)sanejavilanevyhnutnou,javilaajznakyodklonuodštandardného
rozhodovania súdov v obdobných veciach a najmä doterajšími podkladmi v spise nemožno mať za

dostatočne osvedčené, že otcom navrhovaný styk je v záujme maloletého. Maloletý má iba 6 rokov,
naposledy videl otca 22.10.2013 (podľa tvrdenia otca maloletého v návrhu na začatie konania vo veci
samej o úpravu styku), teda pred 20 mesiacmi, štandardný osobný styk otca s maloletým bez ďalšieho
(bez súčinnosti matky resp. inej osoby) nie je možný z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody otca v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody vo vzdialenom meste a akútna potreba telefónneho styku nebola

preukázaná, aktuálne sa jej vhodnosť ani nedá posúdiť. Preto odvolací súd vedený najmä záujmom
maloletého styk otca s maloletým dočasne neupravil najmä vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletým
pomerne dlhý čas (20 mesiacov) neprebiehal, spis v prejednávanej veci neobsahoval v podstate žiadne
podklady pre záver, aký je v skutočnosti vzťah dieťaťa k obom jeho rodičom, do akej miery sa na kvalite
tohtovzťahupodpísalopočínaniesiotcazminulostiadoakejprípadnéinéfaktory,čitaktrebapovažovať

vzťah dieťaťa k jeho otcovi za „zdevastovaný“ celkom, čiastočne alebo vôbec a aké sú predpoklady
nápravy takéhoto možného stavu (v smere možnej rekonštrukcie či znovuvytvorenia vzťahu oboch osôb
majúcich sa na výkone práva styku požadovaného návrhom podieľať). Pritom je na jednej strane zjavné,
že okolnosť odsúdenia otca za úmyselný trestný čin by mu mohla byť na ujmu, na druhej strane však
bolo treba rešpektovať i právo takéhoto rodiča na styk so svojim dieťaťom, pretože v opačnom prípade

by sa celkom rezignovalo na možnosť naplnenia prevýchovných účinkov potrestania (výkonu trestu
odňatia slobody otcom) a jeden z rodičov by mal byť takto celkom zbavený možnosti svojho výchovného
pôsobenia na dieťa (hoci je zrejmé, že ten z rodičov, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, svoj
výchovný vplyv inak než počas výkonu práva styku uplatniť nemôže). Odvolací súd pritom považuje za
prakticky vylúčené, aby zistenie odpovedí na tieto otázky bolo možným (i vzhľadom ku špecifickej situácii

právoplatného odsúdenia otca v pomerne nedávnej minulosti za úmyselný trestný čin) bez podrobného
pedopsychologického vyšetrenia dieťaťa a i psychologického vyšetrenia oboch jeho rodičov. To boli
dôvody, pre ktoré podľa § 220 O. s. p. odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že styk otca s
maloletým dočasne neupravuje.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu (dočasné ponechanie maloletého v osobnej
starostlivostimatkyadočasnéneupraveniestykuotcasmaloletým)doprávoplatnéhoskončeniakonania
uvedeného v bode I. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.O trovách konania rovnako (ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval, nakoľko tu okrem
zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci (§ 145
O. s. p.) šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov

nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/
O. s. p.). Súd prvého stupňa ani odvolací súd by preto nemohol o takejto otázke rozhodnúť inak než
prevzatím zákonnej úpravy, takže by tu o rozhodovanie ani nešlo (tým je len výber medzi aspoň dvoma
doúvahyprichádzajúcimimožnosťami)apretotakútozdanlivúnezvyčajnosť(nerozhodovanieotrovách)
postačovalo vysvetliť len v odôvodnení rozhodnutia (ako to práve teraz urobil i tunajší odvolací súd).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.