Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1256/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210313
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210313.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt,
s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36862711, v mene ktorej
pred súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, advokát a prokurista, proti odporcovi L. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom v N. Q., T. č. XXX/X, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so

sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, IČO: 42305675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, v
konaní o zaplatenie 185,89 € s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 3C/49/2013-81 zo dňa 03. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 108,66 €, v lehote

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania v sume 16,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama Glézla,
advokátasosídlomvBanskejBystrici,Nemčianskač.25,dotrochdníodprávoplatnostitohtouznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok); odporcovi náhradu trov

konania nepriznal (druhý výrok) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 108,66 €, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

Na základe zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k záveru, že uplatnenie nároku na
zmluvnú pokutu, vyplývajúcu zo Zmluvy o pripojení, uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.07.2006 spolu
s Dodatkom, je v rozpore § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), preto

ho nemožno ani len sčasti priznať. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), t.j. podľa zásady úspechu
účastníka v konaní, keď odporcovi, ktorému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ich náhradu vo vzťahu
k neúspešnému navrhovateľovi nepriznal. Na strane odporcu však vystupoval vedľajší účastník, ktorý
si nárok na náhradu trov konania uplatnil, pričom vo vyjadrení k návrhu namietal práve tie skutočnosti,
týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, na základe ktorých súd návrh zamietol. Vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby (príprava a
prevzatie veci 24,90 €, odvolanie 12,45 €, odvolanie 13,28 € a vyjadrenie k návrhu na začatie konania
26,56 € + 3x režijný paušál po 7,81 € za úkony v roku 2013 a 1x 8,04 € za úkon v roku 2014) v celkovej
výške 108,66 €. Výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pritom vypočítal zo sumy (istiny a
požadovanéhopríslušenstva),ktorúmalbyťodporcazaviazanýzaplatiťnavrhovateľovivčasevykonaniakonkrétneho úkonu právnej služby s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 M Cdo 17/2010 zo dňa 23.05.2012.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu nepriznať, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Trovy vedľajšieho účastníka nie
súúčelnevynaložené,pretoženebolinevyhnutnepotrebnépreúčelnébráneniepráva.Vedľajšíúčastník,
ako združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, má byť odborne pripravený na poskytovanie
právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Poukázal na to, že paušálny vstup

vedľajšiehoúčastníkadokonanianepredstavuježiadnyprínosaspôsobujelenvynakladanieneúčelných
trov právneho zastúpenia. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo
zisk v podobe priznaných trov konania. Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je nevyhnutný
výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní podporovať. Navrhovateľ si uplatnil trovy
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 29,57€ vrátane DPH.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu

vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka potvrdiť. Uviedol, že má rovnako ako účastník konania právo
na právnu pomoc a samozrejme i právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že k zamietnutiu
návrhu došlo v dôsledku jeho procesnej aktivity. Práve jeho kvalifikované vyjadrenie poukazovalo
na absolútnu neplatnosť zmluvnej pokuty a na tejto skutočnosti založil svoje rozhodnutie aj okresný
súd. Trovy právneho zastúpenia je preto potrebné považovať za vynaložené účelne. Do pozornosti

odvolacieho súdu dal osobitne skutočnosť, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybňoval samotnú
výšku vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré
zároveň vyčíslil v sume 16,34 €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

V zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 248,95 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne, počítanej
zo sumy 248,95 € od 12. 12. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu zmluvnej pokuty podľa
Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.07.2006. V priebehu konania doručil

vedľajší účastník okresnému súdu dňa 04.04.2013 písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do
konania na strane odporcu (č. l. 21 spisu); v nadväznosti na to uznesením č.k. 3C/49/2013-22 zo dňa
20.05.2013 okresný súd prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu
navyslovenienesúladuprávnehopredpisusÚstavouSR,vedenéhopodsp.zn.Rvp8830/2013,ktoréna
odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k. 15Co/420/2013-29

zo dňa 13.08.2013, pretože dôvody na prerušenie neexistovali. Dňa 23.08.2013 navrhovateľ vzal návrh
v časti o zaplatenie sumy 63,06 € späť a okresný súd v tejto časti konanie zastavil uznesením (č. k.
3C/49/2013-66 zo dňa 14. 04. 2014). Uznesením č. k. 3C/49/2013-49 zo dňa 04.11.2013 okresný súd
nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ale na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd
v Banskej Bystrici toto uznesenie zrušil uznesením č. k. 15Co/219/2014-62 zo dňa 12.03.2014. Vedľajší

účastník vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22. 05. 2013 navrhol návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol nárok navrhovateľa uplatnený; poukázal na rozhodnutia
súdov, ktorými bola rovnaká zmluvná podmienka, aká bola použitá v zmluve uzavretej medzi právnympredchodcom navrhovateľa a odporcom, vyhlásená za neprijateľnú; v závere vyjadrenia si vedľajší
účastník uplatnil trovy konania (č. l. 72-74 spisu). Následne okresný súd dňa 03. 09. 2014 vyhlásil
odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol o

trovách konania.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre
správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší

účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Pre účely posudzovanej veci je potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný (zo znenia ustanovenia § 93
ods. 2 a 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 nevyplývala zákonná podmienka výslovného súhlasu
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania); prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka
do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení

oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02.
2013); vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
je právnická osoba, založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa.

Nauvedenomzávereničnemeníaniskutočnosť,žeodúčinnostinovelyObčianskehosúdnehoporiadku,
vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z., účinným od 01.01.2015, je v ustanovení § 93 ods. 3 O.
s. p. za prvú vetu vložená nová druhá veta („Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní,

inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada“); zákon nezakotvil totiž žiadne prechodné ustanovenia;
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje aj
na všetky neskončené súdne konania; podľa zásady zákazu priamej retroaktivity platí, že všetky účinky
procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31. 12. 2014, zostávajú v týchto
konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok, zavedených

novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala (viď § 355 O. s. p.
- ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou; právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované).

Z § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od
15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako
vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O. s. p.) považuje aj zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo
umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Keďže § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O. s.
p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej

podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia
právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský
charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s
tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v§ 93 ods. 2 O.s.p. Z § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p. možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník
má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho

konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na

strane ktorého v konaní vystupoval.

Keďže vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľa vzniklo právo na náhradu trov konania plne
úspešnému odporcovi, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu
trov konania za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva
nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov;

pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na to,
že vyjadrenie vo veci podané vedľajším účastníkom na strane odporcu viedlo v konečnom dôsledku k
zamietnutiu návrhu, jeho náklady vynaložené na právnu pomoc považoval aj odvolací súd za vynaložené
účelne.

Vprejednávanejvecipretovedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcuvkonanívznikloprávonanáhradu

trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnych
služieb - 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19.06.2013
vo výške 24,90 € spolu s režijným paušálom 7,81 €, 2. odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o
prerušení konania zo dňa 21.06.2013 12,45 € spolu s režijným paušálom 7,81 €, 3. odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania z 09. 12. 2013

13,28€ spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 € a 4. vyjadrenie k návrhu navrhovateľa vo výške 26,56
€ spolu s režijným paušálom 8,04 €, spolu trovy konania 108,66 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149
ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní nenamietal priznanú výšku trov konania; keďže odvolací súd je v zmysle § 212
ods. 1 O. s. p. dôvodmi odvolania viazaný, skonštatoval, že okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania dôvodne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a

uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 €, ktoré však nesprávne vyčíslil. Po zastavení konania
v časti istiny 63,06 € (uznesenie č. k. 3C/49/2013-66 z 14.04.2014) predstavuje predmet konania len
istina 185,89 €. V zmysle § 10 ods. l vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07.
2013 by potom právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka mala patriť odmena za jeden úkon právnej
služby, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 9,13 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2

písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon
právnej služby sumu 18,26 €) + režijný paušál vo výške 8,04 €, t.j. odmena predstavujúca spolu sumu
24,64 €. Keďže je súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. viazaný návrhom
a to i v prípade, že trovy konania nie sú vyčíslené v správnej výške, vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu za uvedený úkon patrí náhrada trov konania len v uplatnenej výške 8,30 € spolu s režijným
paušálom 8,04 €, spolu 16,34 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník požiadal o zaplatenie
náhrady trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vedený vo Fio banka, a.s., pobočka
zahraničnej banky, č. ú.: 2500415041/8330, VS: 23492013.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.