Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105202019
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2105202019.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: F. P., nar. X.X.XXXX, bytom A., W. XX, zastúpeného:
Mgr. Romana Paliderová, advokátka, Bratislava, Jégého 19, proti odporcovi: Zentiva, a. s., Hlohovec,
Nitrianska 100, IČO: 31 411 771, zastúpenému: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Bratislava, Eurovea
Central 1, Pribinova 4, o náhradu mzdy vo výške 96.256,56 eur, o určenie platnosti dohody o zmene
pracovnej zmluvy, o povinnosti odporcu vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997 a o zaplatenie tejto mzdy

od 23.7.1997 s príslušenstvom, o oslobodení od súdnych poplatkov, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 10. marca 2014 č. k. 5 C/28/2008 - 297, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súd p r i z n á v a navrhovateľovi oslobodenie
od súdneho poplatku za dovolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho

poplatku za dovolanie v rozsahu 99 %.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) a tým, že pomery navrhovateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie
a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zohľadnil aj výšku
súdneho poplatku za dovolanie, ktorý je v zmysle položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a

§ 6 ods. 2 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
11.550 eur. Pri vyhodnotení pomerov vychádzal z toho, že navrhovateľ je poberateľom starobného
dôchodku 452,90 eur mesačne a vdovského dôchodku 102,80 eur, t. j. má pravidelný príjem a nemá
žiadnuvyživovaciupovinnosť,jedržiteľompreukazuosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,správnym
zástupcom odporcu uzavrel dohodu o splátkach náhrady trov konania vo výške 169 eur mesačne,
jeho výdavky na bývanie v byte, ktorého je vlastníkom sú 162 eur mesačne a výdavky na lieky 200

eur mesačne, ktoré nezohľadnil, nakoľko nepredložil o ich vynaložení žiadne dôkazy. Zohľadnil tiež,
že je vlastníkom chaty po rodičoch. Rovnako nevzal do úvahy záväzky navrhovateľa vyplývajúce
z uzatvorených zmlúv a súdnych konaní, dohody o urovnaní a úhrade trov právneho zastúpenia,
ktorý záväzok vznikol navrhovateľovi titulom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany.
Dôvodom uviedol, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo obrátiť sa na súd pri riešení právneho
problému z vlastnej vôle a musí preto niesť aj riziko, že bude hradiť trovy súdneho konania podľa jeho

výsledku. Vychádzajúc z rozdielu mesačných príjmov a výdavkov a výšky súdneho poplatku, dospel
k záveru, že v možnostiach navrhovateľa je uhradiť súdny poplatok vo výške 115,50 eur, t. j. 1 %.
Záverom uviedol, že späťvzatie návrhu v časti finančných nárokov nemá vplyv na jeho poplatkovú
povinnosť, vzhľadom k tomu, že daná právna vec je právoplatne skončená a dovolanie bolo podané
voči rozhodnutiu súdu v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby mu
súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým,že v danej veci ide o pracovnoprávny spor, v ktorom prípade poplatková povinnosť nevzniká, on súdny
spor nezapríčinil a dovoláva sa v ňom svojich zákonných práv zaručených Zákonníkom práce, Ústavou
Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôkazy o platbách za

lieky nepredložil, nakoľko pri platení za lieky nemal vedomosť o potrebe ich uschovania. Argumentoval
tým, že je osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, ktorá skutočnosť sama osebe
odôvodňuje jeho zvýšené výdavky oproti životnému minimu bežnej zdravej osoby. Uviedol tiež, že už
raz bol oslobodený od súdnych poplatkov uznesením z 25. augusta 2010 č. k. 5 C/28/2008-161.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom konania je oslobodenie navrhovateľa od súdneho poplatku za dovolanie.

Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Preposúdeniedôvodnostipriznaniaoslobodeniaodsúdnychpoplatkovbudúrozhodujúcepredovšetkým
majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Zohľadniť
je potrebné aj výšku odmeny za prácu, príjmy rodinných príslušníkov, výšku dôchodku, vlastníctvo
nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty a pod. O svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o

šikanu, teda zneužitie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo. O zrejmé bezúspešné uplatňovanie
práva ide vtedy, keď už z tvrdení obsiahnutých v návrhu, aj keby boli pravdivé, nárok nemožno dovodiť.
O zrejmú bezúspešnosť ide vtedy, keď účastník bude vyvracať skutočnosti vyriešené záväzne v inom
konaní.

V danej veci Okresný súd Piešťany rozsudkom z 26.2.2013 č. k. 5 C/28/2008 - 217 zamietol návrh
navrhovateľa o náhradu mzdy vo výške 96.256,56 eur, o určenie platnosti dohody o zmene pracovnej
zmluvy, o povinnosti odporcu vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997 a o zaplatenie tejto mzdy od
23.7.1997 s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 3.878,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám

právneho zástupcu odporcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23.10.2013 č. k. 24 Co/168/2013 - 255
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol
právoplatnosť 20.12.2013.

Navrhovateľ 3.1.2014 podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23.10.2013 č. k. 24 Co/168/2013

- 255 dovolanie. Okresný súd Piešťany uznesením z 20.1.2014 č. k. 5 C/28/2008 - 274 uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 11.550 eur, ktoré bolo doručené
navrhovateľovi 30.1.2014. Proti uvedenému uzneseniu o poplatkovej povinnosti podal navrhovateľ
3.2.2014 odvolanie, z ktorého obsahu je zrejmé, že žiada rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov,
pričom súčasne vzal svoju žalobu v časti finančných nárokov späť.

V danej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 452,90 eur mesačne a vdovského dôchodku vo výške 102,80 eur
mesačne, je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s právnym zástupcom
odporcu uzavrel dohodu o splátkach náhrady trov konania vo výške 169 eur mesačne, jeho výdavky na

bývanie v byte, ktorého je vlastníkom, sú 162 eur mesačne a výdavky na lieky 200 eur mesačne. Je
vlastníkom chaty po rodičoch.

Okresný súd Piešťany uznesením z 25.8.2010 č. k. 5 C/28/2008 - 161, právoplatným 31.8.2010, priznal
navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ poberal

starobný dôchodok 410,50 eur mesačne a vdovský dôchodok vo výške 93,40 eur mesačne, na účte v P.
P., a. s. mal zostatok 1.878,65 eur, mal dlh voči bytovému družstvu 1.248,06 eur, bol vlastníkom chalupy
po rodičoch, bol držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a mal zvýšené výdavky
na lieky. Výška súdneho poplatku za odvolanie bola 191 eur (5.775 Sk).Podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime životné minimum je spoločensky uznaná
minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podľa § 2 písm. a)

citovanéhozákonazaživotnéminimumfyzickejosobyalebofyzickýchosôb,ktorýchpríjmysaposudzujú
podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú
fyzickú osobu.

Rozdiel príjmov 555,70 eur ( 452,90 eur + 102,80 eur) a výdavkov navrhovateľa 331 eur (162 eur +

169 eur) je vo výške 224,70 eur, ktorý je nad hranicou životného minima (+26,61 eur). Odvolací súd
vzal do úvahy aj výdavky navrhovateľa na mesačnú splátku náhrady trov konania 169 eur, nakoľko
i keď súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o riziku znášania trov konania navrhovateľom v ním
neúspešnom konaní, avšak nepochybne ide o objektívne ním vynaložené mesačné náklady. Potrebným
bolo zohľadniť aj náklady na lieky, ktoré mal navrhovateľ už v čase rozhodovania o jeho oslobodení od
platenia súdneho poplatku za odvolanie v riadnom konaní pred okresným a krajským súdom, i keď v tom

čase nešpecifikovaných výškou, ktoré súd pri svojom rozhodnutí v tom čase zohľadnil. Správnym je i
záver súdu, že späťvzatie návrhu v časti finančných nárokov navrhovateľom, nemá vplyv na poplatkovú
povinnosť za dovolanie, nakoľko rozsudok vydaný v riadnom dvojinštančnom konaní je právoplatným.
Nesúhlasí však so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ je schopný zaplatiť 1 % súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 115,50 eur bez ohrozenia svojej výživy, nakoľko zaplatením súdneho

poplatku v tejto výške by sa dostal navrhovateľ o 88,89 eur pod hranicu životného minima. Pokiaľ súd
prvého stupňa priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie vo výške 99 %,
nepostupoval správne.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že priznal navrhovateľovi

oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.