Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709201004
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2709201004.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Bratislava, Pribinova 25,
proti povinnému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Y. XXXX/X, o zastavení exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/193/2009-47 zo dňa 11. októbra 2011
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eura do troch

dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je potrebné
exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka (OZ), ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, pretože

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa, spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie so štandardnými podmienkami. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu, preto bol rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko
mal za to, že oprávnený tým, že navrhol vykonať exekúciu na základe neúčinného exekučného titulu,

zavinil zastavenie exekúcie, preto mu uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie. Exekútorovi
priznal trovy vo výške 39,50 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eura a 19 % DPH vo výške 6,31 eura.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnenýažiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
zrušil. V odvolaní uviedol, že dojednaná rozhodcovská doložka je doložkou nevýhradnou, nakoľko

umožňuje každej zo strán domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo
súdneho konania. Ohľadom aplikácie § 53 ods. 4 písm. r) OZ poukázal na odbornú literatúru,
podľa ktorej rozhodcovská doložka, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (dáva mu možnosť rozhodnúť
sa pri podaní žaloby proti dodávateľovi medzi rozhodcovským a všeobecným súdom) nemôže byť
týmto ustanovením dotknutá. Nestotožnil sa s argumentáciou konajúceho súdu, pretože jej prijatie by
znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53

ods. 4 písm. r) OZ je zrejmé, že úmysel zákonodarcu nebol rozhodcovské konanie úplne zakázať,
iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec neobmedzuje dodávateľa. V závere poukázal naskutočnosť, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal
žiadosťoudeleniepoverenia,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul,pričomsúduznalpredmetný

rozhodcovský rozsudok za súladný so zákonom a poverenie súdnemu exekútorovi udelil. Exekučný
súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a v exekučnom
konaní sa nepreskúmava vecná správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vecne príslušný
(exekučný) súd musí priznať nároku oprávneného ochranu, neposkytnutie tejto ochrany predstavuje
porušenie ústavou garantovaných práv. Preto žiadal svojmu odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len
OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku),
preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa(§212ods.1a2OSP),beznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta
č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní napadnutého

uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní napadnutého
uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že

exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii
predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Exekučný súd je povinný v každej fáze konania skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie

exekúcie je v prípade, že došlo k udeleniu povereniu, hoci sa tak stať nemalo, možnosťou exekučného
súdu napraviť toto svoje zlyhanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného
súduSRč.k.II.ÚS545/2010-15,podľaktoréhoexekučnýsúdjeoprávnenýapovinnýskúmaťzákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť,pričomexekučnýsúdtakmôžeurobiťnanávrhúčastníka
konania, ako aj bez návrhu.V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať
exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný
súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v §

40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí,
že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, musí exekúciu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zastaviť.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012 sp. zn.

6 Cdo 143/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v
rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený
skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Aj z týchto judikátov vyplýva, že exekučný súd musí

prioritne posudzovať, či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom, bol vydaný orgánom,
ktorý mal na to právomoc. V prípade, že túto skutočnosť zistí exekučný súd až počas už prebiehajúceho
exekučného konania je povinný exekúciu zastaviť, a týmto odstrániť svoje pochybenie pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak je právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľský, exekučný súd má povinnosť preskúmať
exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

V predmetnej veci bola medzi oprávneným a povinným dňa 02.05.2008 uzatvorená zmluva o úvere.
S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú

zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter
právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský, exekučný súd mal
povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je
právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany
spotrebiteľa v OZ.

Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvéhostupňaatiežposúdilpredmetnúrozhodcovskúdoložku
ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v
čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy,
stanovuje, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde. Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Možno povedať, že takto
dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože

výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a
vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená,
len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok
môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ,

ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko
spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto
je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Odvolací súd neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Oprávnený poukazoval v odvolaní aj na tú skutočnosť, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
OZ je zrejmé, že úmysel zákonodarcu nebol rozhodcovské konanie úplne zakázať, iba ho obmedziť.
Nevýhradná rozhodcovská doložka nemôže byť ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ dotknutá.

Pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods.
1 OZ, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods.
4 OZ) obsahovalo len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová bola (a aj je)
všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom

na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekúciu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

ju zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z tohto dôvodu odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a to aj v časti priznanej minimálnej odmeny súdneho
exekútora v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.