Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207917
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213207917.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

M. I. X. Y..X.., X. X. S. XXXX/XXX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený splnomocnencom:
AdvokátskakanceláriaERASMUSLEGALs.r.o.,sosídlomJustičná9,81107Bratislava,protižalovanej:
Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. L. H. Č.. XX, XXX XX Š., N.: G.. P. X., W. A. XXX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie
sumy 3.512,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.355,63 €, úrok z omeškania 0,024 % denne zo sumy
2.355,63 € od 15.02.2011 až do zaplatenia .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 103,75€
a titulom súdneho poplatku 65,55€k rukám advokátskej kancelárie ERASMU LEGAL s.r.o.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po 40,-€ , vždy k 30 .dňu
toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva

zročným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa22.04.2013 domáhal vydania platobnéhorozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky 3512,05 € s príslušenstvom ako aj trov
konania na tom právnom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 26.01.2010 úverová
zmluva F. Č.. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj úverové podmienky. Na základe
tejto úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2800,-€ s dojednanými mesačnými
splátkami v počte 84 po 76,79 €. Žalovaná mala čiastočne plniť dlh vo výške vo výške 444,37 € , keď
následne sa dostala do omeškania. V návrhu bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku ako istinu bez

úrokov vo výške 2.757,06€, zmluvný úrok 320,62€, zmluvnú pokutu vo výške , úrok v prípade riadneho
plnenia dlhu 330,58 €, dĺžne poistenie 32,46€, poplatok za vedenie účtu 13,74€, zmluvnú pokutu 57,59
€ a úrok z omeškania od omeškania sa s plnením až do podania žaloby 16.04.2013,-€.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím splnomocnenej zástupkyne žalovanej, oboznámením sa
s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 26. 1. 2010, úverových zmluvných podmienok žalobcu, výzvou na
splatenie celého úveru zo dňa 14. 2. 2011, poštového podacieho hárku zo dňa 17. 2. 2011, evidencie

splátok u žalobcu , potvrdenie o výške príjmov zo dňa 26. 12. 2010, informácia o výsledku prešetrenia
podaniaSlovenskouobchodnouinšpekciouzodňa11.2.2014iniciovanúžalovanou,nazáklade,ktorých
dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veciSplnomocnená zástupkyňa žalovanej namietla vážne nepresnosti čo do obsahu úverovej zmluvy, kde
sa uvádzalo, že žalovaná v rozhodnom čase bývala u svojich rodičov, keď v tom čase už jej rodičia nežili
a rovnako nemala stredné vzdelanie, ako bolo uvádzané v zmluve. Veriteľ v rozhodnom čase nezisťoval

bonitu žalovanej, ktorá už v tom čase mala dlh voči spoločnosti Profi kredit ktorá vykonávala zrážky na
jej príjem. Ďalším nedostatkom bola skutočnosť, že žalovaná neovládala nikdy dobre jazyk slovensky a
preto nemohla rozumieť textu, hlavne všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou
zmluvy. Rovnako namietla neprimeranosť výšky RPMN, odvolávajúc sa aj na stanovisko Slovenskej
obchodnej inšpekcie, G. X. X. X. Q. S.. V dôsledku týchto skutočností považovala zmluvu za bezúročnú

a bez poplatkov. S prihliadnutím na pomery žalovanej, žiadala povoliť splácať dlh v mesačných splátkach
po 40,-€, ktorá je nemajetná s príjmom 370€, spláca ďalší úver formou zrážok zo mzdy a platí nájomné
350,-€ mesačne.

Žalobca na svoje tvrdenia o existencii úverovej zmluvy predložil úverovú zmluvu predtlačenú podpísanú
dňa 26.1.2010, kde pod bodom 41 bol uvedený úver poskytnutý žalovanej úver v sume 2800,-€

špecifikovaný pod bodom 47 v celkovej výške 3 028,76,-€ , . Pod bodom 42 bola dojednaná mesačná
splátka 76,79 € v počte 84. Výška ročnej úrokovej sadzby dojednaná 24,12%, výška RPMN od 26,6%
do 27,6% a priemerná hodnoty RPMN 18,45%. Dátum prvej splátky bol dojednaný Údaj o dátume prvej
splátky,akoajkonečnásplatnosťúveruabsentovalivzmluve.Súčasťouzmluvysastaliúverovézmluvné
podmienky spoločnosti M. I. X. Y..X.., na ktoré odkazovala zmluva v poslednej časti drobne písanými

písmenkami zmluvy.

Oznámením zo dňa 14. 2. 2011 žalobca informoval žalovanú o predčasnej splatnosti celého úveru spolu
svýzvoukúhradenajneskôrokamžite,vsume3.717,05euro.Zásielkabolazasielanádoporučenepodľa
poštového podacieho hárku ku dňa 17. 2. 2011.

Žalobca ako splátkový kalendár predložil pohyb na účte žalovanej o úhradách splátok, z ktorého
vyplynulo, že z celkového dlhu zaplatila sumu 444,37 euro.

Na výzvu súdu, aby špecifikoval spôsob výpočtu pohľadávky zdokladoval požadované náležitosti

zmluvy, navrhovateľ cestou právneho zástupcu špecifikoval istinu a spôsob jeho výpočtu. Nedoložil však
splátkový kalendár, obsahujúci údaje o výške istiny, úrokov, poplatkov, a termíny v zmysle § 4 ods. 2
písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.

Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej
sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú

sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :

a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko ,
miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby

g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok ,
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo
najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti

o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení
podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej
základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/ b/ d/ - j/ , k/ a
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov .Zákon číslo 150/2004 Z.z. ktorým sa menil a doplňal Zákon 40/l964Zb. v znení neskorších predpisov,
Obč. zákonník, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy dňa 26.01.2010
do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana

osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a
stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred

v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často
pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa
a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto
faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,

návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
častí zmluvy.

V prejednávanej veci došlo dňa 26.01.2010 k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, obsahom ktorého bol

záväzok žalobcu, v rámci svojej podnikateľskej činnosti,poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vrátiť,
celkový súčet mesačných splátok súhrnne 3028,76 €, po 76,79 €, v počte 84 splátok bez uvedenia
dátumu zročnosti prvej a poslednej splátky . Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva

neobsahuje náležitosti, podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až k( r/ a y/- Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ a to výška počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia.
K primárnemu účelu právnej úpravu normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad

ustanovenia § 9 ods. 2 , písm. i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej stavu
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny,
tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedenému účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva,
neobsahujúc aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov, čím vlastne zákon poskytuje

primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce
aniproblematickýmúdajomoúrokoch zktoréhonebudeschopnývyvodiť,akébudeskutočnénavýšenie
sumy reálne u poskytnutej a teda i celková cena za ktorých si požičiava , a ktorú takto bude povinný
veriteľovi vrátiť. V tomto smere poukazujúce procesný súd na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo
dňa X.XX.XXXX Č..O.. XXCo XXX/XXXX - XXX Q. X. X. O. XC XX/XXXX-XX Okresného súdu Dunajská

Stredaakoajzaujatého právnehonázorunaktorýodkazujevtomtorozsudkuKrajskýsúdatouznesenie
O. X. Q. S. N. X.X.XXXX Č..O.. XXCoE XXX/XXXX-XXa XXCo/XXX/XXXX-XX Q. X. X. O. XC/XXX/
XXXX-XX Okresného súdu Dunajská Streda. Vzhľadom na neexistenciu splnenia podmienky podľa
§ 4 ods. 2 písm. i/ sa považuje takto uzavretá zmluva v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ za bezúročnú, abez poplatkov. Dôvodom na nepriznanie úrokov a poplatkov bola aj skutočnosť absencie podmienky v
zmysle § 4 ods. 2 písm.g/ citovaného zákona, keď zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, keď
nebolo možné vypočítať zročnosť splátky, kde absentoval údaj o splatnosti prvej splátky. V tejto časti

zmluva bola zjavne nezrozumiteľná a neurčitá.

Nakoľko žalobca poskytol odporcovi úver vo výške 2800,-€ a v dôsledku nesplnenia podmienok
požadované zákonom sa stal úver bez úročný a bez poplatkov, bola povinná žalovaná zaplatiť len
úhradu čo do istiny poskytnutého úveru. Z dokladov predložených žalobcom, , splátkový kalendár

- evidencia vedená výlučne u žalobcu, žalovaná zaplatila z poskytnutej istiny 444,37 €, rozdiel
poskytnutého úveru a uhradenej časti predstavuje sumu 2355,63€, vo zvyšku čo do úrokov a poplatkov
súd žalobu z dôvodov ako vyššie zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 57,59€, dojednané v záverečných ustanoveniach
všeobecných zmluvných podmienok platných u žalobcu v čase uzavretia zmluvy. Obchodný zákonník

v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné
obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú všeobecne známe stranám,

sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi
rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované
príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre podnikateľov sú tieto
podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá
pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok.

Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú,
sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky ,
hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný
charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. ustanovenia, nemajú
charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú užšie vymedzenom prostredí.

Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných
podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to,
aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe,
alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon
vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna

zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide
o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto
sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky,
ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie
k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana

dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania
pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné dojednania
majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter,
a zmluvné strany môžu toto interpetačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené
zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát

len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v
dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273
a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia
výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kdemusí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty
vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej
zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď

všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi takto mohol riadne
oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko
čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré
už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže
nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti

zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone,
dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky odporca nepodpísal.

V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, odporca sa dostal do omeškania z nezaplatením splátok, keď
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3
Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník,

kdevýškaúrokovzomeškaniabolastanovenáo8percentuálnychbodovvyššia,akojezákladnáúroková
sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Výška úroku
Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa odporkyni činila 0,75 + 8% = 8,75% Navrhovateľ
si uplatnil úrok nižší než bol zákonom možný úrok z omeškania, z dôvodu ktorého súd priznal denný
úrok vo výške 0,024% z dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že úrok z omeškania 0,024% predstavuje ročný

úrok 8,76 %.Čo do rozdielu výšky ročného úroku z omeškania, súd žalobu aj v tejto časti zamietol ako
neodôvodnenú.

Podľa § 142 O.s.p. , Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , vzhľadom na pomer úspešnosti žalobcu a neúspech žalovaného, keď
uplatnená výška pohľadávky prestavovala sumu 3.512,05€, súd zaviazal žalovanú zaplatiť pohľadávku
v sume 2.355,63€, je zrejmé, že pomer úspešnosti žalobcu predstavuje 67,07% a žalovanej 32,93%.
Pomer úspešnosti žalobcu je rozdiel 67,07% - 32,93% = 31,14% v ktorej výške mu súd priznal náhradu

trov konania.

Trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu v sume 210,-€ podľa položky 1 písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov, 6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 € a trovy právneho zastúpenia
za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci 30.11.2012, spísanie návrhu 16.04.2013). Jeden úkon

právnej pomoci 131,10 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách .2 x
131,10€ = 262,20 €.

Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-
inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku

2012 činil 763,-€ z toho 1/100-ina činí 7,63€ a v roku 2013 7,81€.Celkom trovy právneho zastúpenia
277,64€.

Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. Vyhlášky, mu vznikol nárok na vyplatenie DPH tak z
odmeny ako aj z hotových nákladov 277,64 € činí 20% 55,53€. Spolu 333,17 €.

Podľa § 160 O.s.p. , Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná požiadala o povolenie splátok na úhradu dlhu, odvolávajúc sa na svoje finančné pomery. Jej
mesačný príjem predstavuje 370,-€ výšku minimálnej mzdy, z ktorej sumy platí ďalší úver spoločnosti
Profi Credit, nájomné 350,-€ spolu s dcérou. Po zaplatení tejto sumy neostane žalovanej hotovosť. S
prihliadnutím na pomery žalovanej na výšku životného minima stanovenú zákonom a zabezpečenie

úhrady dlhu v primeranej lehote najneskôr do troch rokov, súd považoval výšku splátok po 40 euro
mesačne na zaplatenie priznanej pohľadávky 2.355,63 € s príslušenstvom za primeranú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.