Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413207131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubányho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Q. XXXX/XX, XXX XX L. A., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej : Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava,
IČO : 42 260 086, zastúpený Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811
08 Bratislava, IČO : 36 727 334, o zaplatenie 843,40 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/135/2013-82 zo dňa 05. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 71,40 Eur a
tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova
6, 811 06 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 843,40 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 2,525 %

ročne z jednotlivých súm bližšie uvedených v petite žalobného návrhu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
24.11.2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200033313 (ďalej už len zmluva
o úvere) , na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 720,- Eur. Poskytnutý úver s úrokom sa
žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 38,58 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých
v zmluve. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo
jej dňa 06.12.2012 doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka
(ďalej už len OZ) t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Celková suma dlhu žalovanej voči

žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. 843,40 Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením svojich povinností, vznikol mu i nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14, bod
14.1. Zmluvy o úvere. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 200,- Eur, v
časti uplatneného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty zo sumy 50,- Eur za obdobie od 05.03.2014do 11.03.2014 a zo sumy 200,-, Eur za obdobie od 12.03.2014 do zaplatenia. Uznesením zo dňa
08.04.2014, č.k. 5C/135/2013-53 konanie v tejto časti zastavil.

Žalovaná v konaní vypovedala, že úver nebrala pre svoju potrebu, ale pre pani X., ktorú ju zamestnávala

ako predavačku, a ktorá ju na to naviedla s tým, že ona bude úver splácať, ale ho nesplácala. Teraz ho
musí splácať zo svojho invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 280,- Eur mesačne. V čase, keď
si brala úver išla spolu s pani X. za pani K., ktorú požiadala o úver. Pani K. jej ukázala, kde všade sa
má na zmluve podpísať. Nebolo jej umožnené, aby si zmluvu prečítala. Naviac neobdržala celú sumu
úveru 720,- Eur, hneď na začiatku jej boli strhnuté nejaké dve splátky. O žiadnu službu, podľa ktorej

mala možnosť požiadať o odklad splátok úveru nežiadala, takáto služba jej nebola ani ponúknutá. Pani
K. jej len ukázala, kde všade má zmluvu podpísať a peniaze jej dala do ruky.

Súd v rámci dokazovania vypočul na návrh žalovanej ako svedkyňu K. K., ktorá vypovedala, že ako
živnostníčka vykonáva pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu, resp. viazaného finančného agenta.
Pamätá si na proces uzatvárania zmluvy so žalovanou. Zvláštnym vtedy bolo, že prišla s ňou uzavrieť
zmluvu vtedajšia zamestnávateľka žalovanej, I. X.. Oboch sa spýtala, pre koho má byť poskytnutý úver,

obidve jej zhodne povedali, že pre žalovanú. Až v priebehu splácania úveru jej žalovaná povedala, že
tento úver vlastne brala pre pani X.. Z vlastnej skúsenosti vie, že je veľa takých klientov, ktorí chcú len
narýchlo peniaze, zmluvu si ani neprečítajú, eventuálne si prečítajú len jej úvodnú časť. Pri uzavretí
zmluvy každému klientovi poskytne poučenie o dobe splatnosti, o výške splátky, o tom, že môže vrátiť
prostriedky bezúročne do jedného mesiaca, tiež ich poučí o odklade splátok. Doposiaľ neuzavrela ani

jednu takú zmluvu ,v ktorej by nebola dohoda o odklade splátok. Pokiaľ ide o revolving, väčšina klientov
ho odmieta. Všetci klienti, s ktorými uzatvárala zmluvy, podpísali aj dohodu o poskytnutí služby. Táto
dohoda je súčasťou zmluvy. Každý si je vedomý toho, že v priebehu splácania bude potrebovať odklad
splátok. Nevedela uviesť, čo by urobila, keby klient dohodu o poskytnutí služby nepodpísal. Zrejme by
takúto zmluvu spísala a poslala na schválenie svojej manažérke. Mala vedomosť o tom, že žalovaná

okrem marca 2014 uhradila dňa 15.04.2014 sumu 50,- Eur.

Okresný súd na podklade vykonaného dokazovania najskôr v odôvodnení rozsudku konštatoval, že
s ohľadom na charakter účastníkov, ktorí zmluvu o úvere uzatvárali, žalobcom uplatňovaný nárok je
potrebné považovať za nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Konkrétne išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý
sa vzťahujú ustanovenia už v čase uzavretia zmluvy účinného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje označený zákon v § 9, ktorý v odseku
1 vyžaduje písomnú formu, v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy.
Nedostatok týchto náležitostí má v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. ten následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere v znení, v akom bola v čase jej podpisu
žalovanou, neobsahovala napr. dátumy splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, údaje uvedené v

Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú v rozpore s vyplnenými údajmi v Zmluve o úvere
(napr. iná výška revolvingu, ktorá mala byť žalobcom schválená). V zmluve aj v Oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi je uvedená výška splátok len všeobecne (súhrnne sumou 38,58 Eur v prípade
úveru) hoci zák. č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. k) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okresný súd ďalej konštatoval, že po preskúmaní žalobcom

predložených listín, Zmluva o úvere jednak neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a jednak časť povinných údajov je v zmluve a v Oznámení veriteľa o
schválení úveru uvedená rozdielne. Ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere malo dôjsť až po podpise zmluvy žalovanou, je potrebné žalobcom v bode 6
zmluvy pozmeňovaný obsah údajov oproti požiadavke žalovanej v bode 5 zmluvy považovať za nový

návrh na uzavretie zmluvy. Pre uvedené nedostatky zmluvy je preto potrebné úver poskytnutý žalovanej
žalobcom považovať s poukazom na us.t § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za úver bez úrokov
a bez poplatkov. Z karty klienta k zmluve vyplýva prehľad žalovanou splatených splátok, ktorých celkový
súčet predstavuje 776,96 Eur. Po zarátaní sumy 200,- Eur, ohľadne ktorej vzal žalobca žalobu späť,
splatená suma mala predstavovať 976,96 eur.- Žalovaná v konaní predložila doklady, podľa ktorých

zaplatila dňa 09.12.2013 sumu 50,- Eur, dňa 13.01.2013 sumu 50,- Eur, dňa 12.02.2014 sumu 50,- Eur a
napokondňa13.03.2014sumu50,-Eur. SvedkyňaK.potvrdila,žežalovanáuhradilasplátkuajvmesiaci
apríl 2014 vo výške 50,- Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov mal potom súd preukázané, že
žalovaná zaplatila žalobcovi do vyhlásenia rozsudku celkom sumu 1.026,96 Eur. Žalovaná teda zaplatila
viac než mala predstavovať výška úveru, ktorú sa jej žalobca zaviazal poskytnúť 720,- Eur. Keďžežalovaná vyplatila žalobcovi podstatne viac, než predstavuje výška jej záväzku, súd žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Dohodu o poskytnutí služby vyhodnotil okresný súd ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39

Občianskeho zákonníka ( ďalej už len OZ), a to i napriek formulárovému prehláseniu obsiahnutého pod
bodom 8.6., podľa ktorého žalobca ako veriteľ vyhlásil, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia
zmluvy a vyhláseniu žalovanej ako dlžníka, že túto dohodu uzatvára na základe slobodnej vôle, jej
obsahu porozumela a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Okresný súd
v tomto smere uviedol, že uvedená dohoda je súčasťou formulárovej zmluvy a ako taká neobsahuje

ustanovenia, ktoré by boli individuálne dojednané (vyrokované). Odmena za poskytnutie takejto služby
stanovená bez ohľadu na to, či by následne došlo zo strany žalovanej k jej využitiu v maximálnom
alebo inom rozsahu za splnenia tam uvedených predpokladov alebo by vôbec nedošlo k jej využitiu,
predstavovalo až 89,55 % dojednanej výšky súčtu troch mesačných splátok, o ktorých odklad mohla
žalovaná maximálne požiadať. Takúto výšku odmeny za „výhody“, ktoré z toho mohli pre žalovanú
vyplynúť, ak by túto službu reálne využila, súd považoval za neprimeranú. Výstižnejšie by bolo aj

označenie výšky odmeny za uvedenú výhodu ako odmeny úžerníckej.

Za nedôvodný súd považoval i nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. V podrobnostiach uviedol, že dohoda o
zmluvnej pokute musí byť s poukazom na us.t § 544 ods. 2 OZ dojednaná v písomnej forme, nedostatok
tejto formy má podľa § 40 ods. 1 OZ za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.
Dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute nebolo dojednané v zmluve majúcej charakter formulárovej

zmluvy, úprava zmluvnej pokuty je uvedená len v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere (ďalej už len zmluvné dojednania), a to v bode 14 označenom ako Sankcie. Predložené zmluvné
dojednania neboli účastníkmi podpísané, čo znamená, že zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne.
Naviac zmluvné dojednania sú písané ešte menším písmom ako samotná zmluva, pričom dojednanie o
zmluvnej pokute je uvedené pod bodom 14 s názvom „Sankcie“. Je teda možné dôvodne pochybovať,

či sa s uvedenými zmluvnými dojednaniami mala žalovaná možnosť pred podpisom zmluvy reálne
oboznámiť a zorientovať sa v nich.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého by žalovanej prináležalo právo
na náhradu trov konania. Táto si však žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej
v súvislosti s konaním nejaké trovy v konkrétnej výške vznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobnému návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie, eventuálne ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu v tom smere, že Zmluva o
úvere neobsahovala stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. V tomto smere poukázal
na zák. č. 129/2010 Z.z. účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ktorý zákon v tom čase nevyžadoval,

aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto
požiadavka by mala reálne opodstatnenie iba vtedy, ak by sa istina, úroky, poplatky , uhrádzali v iných
termínoch splatnosti. V prípade, keď sa jednou splátkou uhrádza istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej
splátky na časť istina a na časť úroky žiadny reálny význam. Žalobca ďalej namietal závery okresného
súdu o rozpornosti údajov o RPMN v zmluve. Údaj o RMPN v žiadosti o poskytnutie úveru je potrebné

vykladať tak, že ide o maximálnu hodnotu RPMN , pri ktorej je žalovaný ochotný zmluvu uzavrieť. Pokiaľ
ide o dohodu o poskytnutí služby, v danom prípade nemožno hovoriť o neprijateľnosti odplaty, nakoľko
uvedené by odporovalo ust. § 53 ods. 1 OZ. Odplata je cenou plnenia, čo znamená, že z hľadiska
vyššie označeného ustanovenia zákona úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.
Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj

pokiaľ ide o výšku odplaty. Žalobca tiež namietal závery okresného súdu o nedôvodnosti jeho žalobného
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvné dojednania sú uvedené na opačnej strane samotnej
zmluvyaniesúformulovanéakosamostatnýdokumentvpodobeVšeobecnýchobchodnýchpodmienok.
Citujúc ust. § 3a ods. 1, 2,3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že
zákonodarca predpokladal a aproboval situáciu, že sankcie za omeškanie (úrok z omeškania, pokuty,

penále) môžu dosiahnuť až sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Nárok, ktorý si uplatňoval, je
preto plne s vyššie uvedenou zákonnou úpravou. Uplatňovanie úroku z omeškania a sankcie vo forme
zmluvnej pokuty zákon vyslovene predpokladá a aj pripúšťa. V prípade súbežného uplatňovania úrokuz omeškania a zmluvnej pokuty nejde o žiadne duplicitné sankcie za omeškanie, ako to uvádza okresný
súd v odôvodnení rozsudku.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo vyjadrení uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná uhradila
žalobcovi poskytnutú sumu, naviac uhradila sumu 410,45 Eur. Je nepredstaviteľné, aby žalobca
uplatňoval zaplatenie ďalšej sumy. Je ťažké nájsť logický podklad na vymáhanie žalovanej sumy 843,40
Eur, ktorá by v súčte so sumou 410,45 Eur predstavovala sumu 920,29 Eur, čo by znamenalo, že
odplata za poskytnutie úveru by bola viac ako 203 % istiny. Ak žalobca v zmluve o úvere uvádza
viacero údajov o výške poskytnutého , schváleného a vyplateného úveru, a tiež poskytnutie úveru v inej

výške, než spotrebiteľ žiadal, následné vymáhanie plnenia je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku. V tejto súvislosti poznamenal, že žalovaná podpísala len žiadosť o poskytnutie úveru, ale
písomné prijatie nového návrhu, či už v rámci doplnených údajov na žiadosti o poskytnutí úveru alebo
na oznámení o schválení úveru, chýba. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať zmluvu o úvere za
uzavretú v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ ani so zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere,

nakoľko spotrebiteľovi bolo konaním žalobcu a zmluvnými klauzulami odňatá možnosť rokovať o návrhu
zmluvy, akceptovať ho alebo odmietnuť. Dohodu o poskytnutí služby (bod 8 žiadosti/zmluvy) je potrebné
považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko postup žalobcu považuje za
postup obchádzajúci zákon (jeho snaha vyhnúť sa takouto ním naformulovanou kvázi samostatnou
dohodou možnosti aplikácie § 53 ods. 1 OZ) a súčasne aj pre rozpor s dobrými mravmi. S poukazom

na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu ako vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, keď jeho právny zástupca vykonal v
konaní 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 28.07.2014)
v hodnote 142,78 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.) podľa§ 219 ods.
1,2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných

bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietka, že zmluva o úvere obsahovala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. , neobstojí. Podľa označeného ustanovenia zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
iného obsahovať výšku splátky istiny úveru, výšku splátky úrokov úveru ako i výšku splátky poplatkov

úveru. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu v tomto smere uvádza, že uvedená náležitosť
spotrebiteľského úveru absentuje nielen v samotnej zmluve, ale i v oznámení veriteľa zo dňa 24.11.2010.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou okresného súdu k otázke neplatnosti dohody
o poskytnutí služby obsiahnutej v bode 8 úverovej zmluvy. Závery okresného súdu sú v tomto smere
nielen rozsiahle, ale i presvedčivé. Pokiaľ žalobca sa v odvolaní bránil argumentáciou, že odplata podľa

dohody o poskytnutí služby je cenou plnenia, a preto v zmysle § 53 ods. 1 OZ nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku,odvolacísúdsastoutoargumentáciounestotožnil.Akovyplývazodôvodnenianapadnutého
rozsudku, okresný súd založil svoje rozhodnutie o neplatnosti dohody o poskytnutí služby na ust. § 39
OZ (strana 10 + 12 rozsudku). Podľa § 52 ods. 2 OZ nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ale aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú savždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Medzi tieto všetky iné ustanovenia je
potrebné podľa odvolacieho súdu zaradiť i ustanovenie § 39 OZ, v zmysle ktorého každý právny úkon
(v danom prípade dohoda o poskytnutí služby) musí spĺňať požiadavku súladu s dobrými mravmi. Ak

teda žalobca si na základe dohody o poskytnutí služby započítal ako svoju pohľadávku sumu 103,49
Eur, pričom uvedená dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo ísť zo strany žalobcu
o peňažný nárok, ktorému by súd mohol poskytnúť právnu ochranu.

Odvolací súd sa nakoniec v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu o neplatnosti dohody o
zmluvnej pokute. Preskúmaním spisového materiálu zistil, že zmluvná pokuta nie je priamo obsiahnutá v

zmluve o úvere , ale je značne drobným písmom „skrytá“ v osobitných Zmluvných dojednaniach. Z tohto
dokumentu predloženého žalobcom (č.l. 9 spisu) nevyplýva, že by boli žalovanou podpísané. Zistené
skutočnosti (drobné písmo, skrytie zmluvnej pokuty a nepodpísanie Zmluvných dojednaní žalovanou)
samy o sebe spôsobujú neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, to zvlášť za situácie, keď na strane
žalovanej išlo o spotrebiteľa, ktorý obsah týchto dojednaní nemohol ani ovplyvniť.

Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti a právne závery rozsudok okresného súdu vo veci

samej potvrdil. Zároveň potvrdil i výrok o náhrade trov prvostupňového konania, ktorý zodpovedá stavu
veci a zákonu, naviac žalovaná proti tomuto výroku odvolanie nepodala.

Odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že táto si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v súvislosti s týmto odvolacím
konaním nejaké trovy vznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý podporoval v konaní žalovanú, priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 71,40 Eur, ktoré trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd považoval za
účelný len jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie zo dňa 28.07.2014 k odvolaniu navrhovateľa, za ktorý
prináleží advokátovi základná tarifná odmena 51,45 Eur, ku ktorej bol pripočítaný režijný paušál 8,04
Eur a 11,90 Eur DPH. Úkon právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, odvolací súd vyhodnotil

ako neúčelný, nakoľko z obsahu oznámenia o vstupe Združenia do konania bez dôvodných pochybností
vyplýva, že išlo o vstup paušálny, bez znalosti predmetu sporu, čomu nasvedčuje i žiadosť Združenia
obsiahnutá vo vstupe, ktorou žiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.