Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/567/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201279
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614201279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V., t. č. bytom L. M., G. X. Q. XXXX/XX, v
konaní o zaplatenie sumy 2.895,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/41/2014-50 zo dňa 22.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdrozhodoltak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviistinuvovýške1.106,75eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne z istiny 1.106,75 eur od 14.04.2011 do zaplatenia,
vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od 29.12.2010 do 13.04.2011, vo výške 4,025 % ročne z
istiny 41,67 eur od 29.01.2011 do 13.04.2011, vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od 01.03.2011
do 13.04.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od 29.03.2011
do 13.04.2011, všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatnými do 15-teho dňa

toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku
okresný súd žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 03.09.2010, § 261 ods. 3 písm. d), §
497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Aplikujúc dokazovaním zistený skutkový stav pod právnu úpravu, okresný súd žalobe vyhovel sčasti.
Konštatoval, že právny vzťah účastníkov sa z titulu absolútneho obchodu spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka, ale aj všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch, o záväzkoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - § 54 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom k 03.09.2010). Podľa okresného súdu žalovaný navrhol v bode 5 ŽIADOSTI O
POSKYTNUTIE REVOLVINGOVÉHO ÚVERU/ ZMLUVY O REVOLVINGOVOM ÚVERE uzatvoreniezmluvy o revolvingovom úvere s úverovým limitom 1.500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70
%. Poukázal pritom na ekonomickú literatúru, ktorá definuje revolvingový úver ako krátkodobý úver s
možnosťou jeho obnovovania, ktorý je na rozdiel od kontokorentného úveru nezávislý na konkrétnom

bežnom účte. Tiež konštatoval, že revolvingový úver čerpá klient opakovane tak, že má dohodnutý
určitý finančný limit a po splatení úveru v dohodnutom čase môže klient využiť úverové financovanie
znovu s rovnakými podmienkami. Žalobca neakceptoval návrh žalovaného, ktorým navrhol RPMN
revolvingového úveru 70 %, ale určil ju 65,09 % a rovnako neakceptoval jeho návrh na 60,27 % RPMN
revolvingu, ktorú určil vo výške 56,09 %. Ide síce o RPMN, ktorá je nižšia, teda v prospech

žalovaného, ale prakticky pre neho táto skutočnosť nemá žiaden význam, nakoľko sa dohodol na ročnej
úrokovej sadzbe úveru 70 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,44 %. Podľa všeobecne a bez
výnimiek platných zásad uzatvárania zmlúv, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie
návrhu obsahujúceho zmeny sa považuje za nový návrh. Podľa okresného súdu žalobca v plnom
rozsahu, bez výhrad a zmien neprijal návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere
v časti dohody o výške RPMN a nepreukázal akceptáciu svojho pozmeňujúceho návrhu žalovaným,

preto je zmluva v tejto časti neplatnou. To podľa okresného súdu znamená, že v zmluve absentuje jej
zákonná náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom 03.09.2010
(kedy vznikol zmluvný vzťah účastníkov), ktorým je uvedenie RPMN, takže podľa § 11 ods. 1 písm. a)
tejto právnej úpravy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším
dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nedodržanie § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom 03.09.2010. V zmluve podľa okresného súdu absentuje opis tovaru alebo služby,
na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, hoci úver bol poskytnutý za účelom zariadenia
domácnosti. Tento pojem zahŕňa široký sortiment hnuteľných vecí, čím je daná zvýšená požiadavka
na ich opis aj napr. z hľadiska reklamačného. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.277,05
eur napriek dohode o jeho výške 1.500,- eur. Odôvodnil to tým, že žalovaný už pri poskytnutí úveru

uhradil poplatok 222,95 eur za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru (1.500,- - 222,95 = 1.277,05 eur). Okresný súd považuje takéto dojednanie za nemorálne už aj
vzhľadom na výšku dohodnutého úroku z úveru a na skutočnosť, že je v rozpore s dobrými mravmi
spoplatniť už len samotnú možnosť odkladu splátok sumou predstavujúcou 14,86 % z dohodnutej
výšky úveru. Z uvedeného podľa okresného súdu potom vyplýva, že žalobca žalovanému požičal

1.277,05 eur a na ich vrátenie má nárok. Nebolo sporným, že žalovaný z tejto sumy zaplatil 170,30
eur, takže jeho dlh v čase rozhodnutia súdu je 1.106,75 eur. Okresný súd teda žalovaného zaviazal
na zaplatenie tejto sumy, zohľadniac, že žalovaný neurobil sporným žalobcove tvrdenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru. Rovnako zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty, lebo písomnú dohodu
o zabezpečení záväzku zmluvnou pokutou žalobca netvrdil (kedy, kde, pre porušenie ktorej povinnosti

bola dohodnutá) ani nepreukázal. Úrok z omeškania okresný súd žalobcovi priznal len čiastočne, a
to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej nezaplatenej splátky, ktorým je 29. deň. Hoci úrok z
omeškania patrí žalobcovi až do splnenia povinnosti (pripísania dlžnej sumy na jeho účet), žalobca si
ho uplatnil do dňa predchádzajúceho tomuto dňu. Výška úroku z omeškania je určená právnou úpravou
o 8 percentuálnych bodov viac, ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu

omeškania. Žalobca si podľa okresného súdu uplatnil úrok z omeškania v nadväznosti s uplatnenou
výškou zmluvnej pokuty v snahe dodržať § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení
vo výške 4,025 % ročne zo sumy 85,15 eur od 29.12.2010 do 07.11.2012, zo sumy 85,15 eur od
29.01.2011 do 07.11.2012, zo sumy 85,15 eur od 01.03.2011 do 07.11.2012, zo sumy 85,15 eur od
29.03.2011 do 07.11.2012, zo sumy 2.554,50 eur od 14.04.2011 do 07.11.2012 tak, že tento úrok z

omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1.500,- eur len 9,25
% ročný úrok z omeškania z 2.895,10 eur do zaplatenia. Nesporné podľa okresného súdu bolo, že
žalovaný zaplatil splátku poradové číslo 1 splatnú 28.10.2010 už 27.09.2010 sumou 85,15 eur a splátku
poradové číslo 2, splatnú 28.11.2010 v sume 85,15 eur už 25.11.2010. Vzhľadom na takéto plnenie

povinnosti žalovaného okresný súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 4,025
% ročne (viazaný žalobným návrhom) z nezaplatenej zosplatnenej istiny 1.106,75 eur od 14.04.2011
(deň nasledujúci po splatnosti celého dlhu) do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ďalej okresný súd dôvodil, že do 13.04.2011 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tej-ktorej splátky
vo výške 85,15 eur odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti do splatnosti celého dlhu. Nakoľko je v

mesačnej splátke zahrnutý aj žalobcovi nepatriaci úrok z úveru 43,48 eur, okresný súd mohol priznať
žalobcovi úrok z omeškania len z časti splátok predstavujúcej istinu úveru, čo je čiastka 41,67 eur. Vo
zvyšku uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol, lebo žalobca nepreukázal písomnú dohodu o tomtospôsobe zabezpečenia záväzku. Okresný súd umožnil žalovanému splácanie dlhu vzhľadom na jeho
osobné, majetkové a zárobkové pomery zistené jeho výsluchom, ktoré žalobca nespochybnil.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.

Úspech žalobcu je 38,23 %, jeho neúspech 61,77 % a ich pomer v prospech žalovaného 23,54 %.
Žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), c), d) a f) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. Navrhol jednak zrušiť rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie alebo zmeniť napadnutý
rozsudok tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil tým, že namieta zákonnosť

a vecnú opodstatnenosť záveru, kedy by úver poskytnutý na základe zmluvy mal byť bezúročným a
bez poplatkov. Pre takýto záver nie sú a neboli splnené zákonné predpoklady, definované v § 11 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda k 03.09.2010.
Odvolateľ namietal odôvodnenie súdu ohľadom nedodržania zákonnej náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. Tento údaj zmluva neobsahuje a obsahovať ani reálne nikdy

nemohla, a to preto, že predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov a nie
priamo financovanie tovaru alebo služby. Z rozsudku nevyplýva skutočnosť, že údaju o RPMN je
výhradou, obmedzením, alebo inou zmenou návrhu. Tento údaj je časovým vyjadrením celkových
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa odvolateľa údaj o RPMN spĺňa predpoklady
pre aplikáciu ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade posudzovania údajov o RPMN

a dojednania o ňom by však nebolo možné dospieť k záveru, ktorý uvádza okresný súd. Zmyslom
ustanovenia, ktoré upravuje prijatie návrhu je, aby sa zabránilo zmluve inak, ako na základe konsenzu.
Z tohto pohľadu teda každá výhrada, obmedzenie, dodatok, či iná zmena musia byť takými, že menia
predložený návrh do podoby, kedy nezodpovedá vôli oferenta, to sa ale v danom prípade nestalo.
Preto údaje o RPMN nie sú zmenou návrhu, akú má na mysli § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ani úvahy o neakceptovaní návrhu žalovaného zo strany žalobcu nie sú dôvodnými. Vôľa žalovaného
bola totiž vyjadrená samotným podaním žiadosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka o uzatváraní
zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa
bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, a čo bude a nebude zmenou návrhu na uzatvorenie
zmluvy. Žalobca k posúdeniu zmluvnej pokuty zdôraznil, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom

úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy
vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj
z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Občiansky zákonník v § 40 ods. 3 nevyžaduje, aby
jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Ustálil sa názor, že ak
je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami, potom na to, aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto

spojené tak, aby tvorili technickú jednotu. Poukázal na to, že ak listina (v tomto prípade zmluva, vrátane
zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná aj písomná forma pre dojednanie o zmluvnej
pokute. Prvostupňový súd sa s touto otázkou zaoberal povrchne a bodom 13 zmluvy o revolvingovom
úvere sa nezaoberal vôbec. Závery konajúceho súdu, ako aj následné právne závery sú nesprávne
a v rozpore so skutkovým stavom, vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu, ako aj s ustanoveniami

Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., teda čo do výroku, ktorým okresný súd
návrh vo zvyšku zamietol a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom
v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v časti zamietajúceho výroku

a v závislom výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. V nenapadnutej
časti, v ktorej uložil prvostupňový súd žalovanému povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
1.106,75 eur s 4,025 % ročne z istiny 1.106,75 eur od 14.04.2011 do zaplatenia, vo výške 4,025 %
ročne z istiny 41,67 eur od 29.12.2010 do 13.04.2011, vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od
29.01.2011 do 13.04.2011, vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od 01.03.2011 do 13.04.2011 a s

úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne z istiny 41,67 eur od 29.03.2011 do 13.04.2011, všetko
v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatnými do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, ostalo rozhodnutie okresného súdu
nedotknuté.Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č.

129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom
odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o
podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre
neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11
zákonodarcavprospechochranyspotrebiteľapreferovalaždotakejmiery,žeichneuvedenievpísomnej

forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý
nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

V zmluve dojednanej medzi účastníkmi v písomnej forme nie je dojednaná určitým a zrozumiteľným
spôsobom úroková sadzba poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že pre túto náležitosť
je predpísaná písomná forma a ide o podstatnú esenciálnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, nepostačuje uvedenie RPMN, ako aj celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže
nie je z jej obsahu zrejmé, z akých predpokladov navrhovateľ pri výpočte RPMN uvedenej v
zmluve vychádzal. Odvolací súd dodáva, že by nebolo možné akceptovať ani takú argumentáciu
ohľadne úverových podmienok v súvislosti s RPMN, ktorá by odkazovala na úverové podmienky,
obsahujúce spôsob výpočtu úrokovej sadzby, keďže táto by nebola vyčíslená jasným a zrozumiteľným

spôsobom, ale určovala by len mechanizmus jeho výpočtu. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich
často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek

tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať
právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 sp. zn. I. ÚS/3512/11).

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Prvostupňový súd v súdenej veci použil správny právny predpis, ktorý aj
správneaplikoval(§9ods.2písm.j/,§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.oochranespotrebiteľa)
a aj správne interpretoval. Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom prvostupňového súdu, pokiaľ

konštatoval, že ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nedodržanie § 9 ods. 2písm. h) citovaného zákona, keďže v zmluve absentuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje, nakoľko úver bol poskytnutý za účelom zariadenia domácnosti. Táto
špecifikácia je podľa odvolacieho súdu dostatočná. Preto za správny považoval postup prvostupňového

súdu, pokiaľ úver vyhodnotil za bezúročný a priznal len skutočne poskytnutú sumu žalovaným nevrátenú
spolu s úrokom z omeškania.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vychádzal z kontraktačného procesu tak, ako
tento vyplýva aj z citovaných ustanovení zmluvných dojednaní s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď konštatoval, že uzavretá zmluva jednak neobsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere popísané vyššie (už táto skutočnosť spôsobuje v zmysle §
11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov) a na strane druhej, prevažná časť povinných údajov týkajúcich sa úveru i revolvingu je ako
v zmluve (v bode 6.), tak aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy
o úvere, uvedená iná než žalovaný žiadal (a pri výške revolvingu je táto výška iná než bola žalovaným
požadovaná v bode 5.). Podľa odvolacieho súdu ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť daným oznámením vyhotoveným žalobcom až 03.09.2010,
kedy žalobca aj podpísal zmluvu, keď zmluvu žalovaný podpísal už 02.09.2010, teda v čase jej podpisu
zmluva náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala a žalovaný spôsobom predpokladaným pre
písomnú formu neakceptoval (písomne ho neprijal), uviedol, že je potrebné žalobcom v bode 6. zmluvy
pozmeňovaný obsah údajov oproti požiadavke žalovaného v bode 5. zmluvy a jeho doplňovanie formou

oznámenia žalobcu z 03.09.2010 považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. Preto nebola dodržaná
písomná forma vyžadovaná zákonom, čo má za následok s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona, neplatnosť tohto právneho úkonu.

Preto ak prvostupňový súd správne ustálil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, tak sa tento záver vzťahuje aj na zmluvnú

pokutu uplatnenú žalobcom.

Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva vzťah medzi
skutkovými okolnosťami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Preto prvostupňový súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení relevantných skutkových zistení nechýba žiadna skutočnosť, alebo okolnosť, ale naopak, tieto

sú náležitým spôsobom vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, a to spôsobom, ktorý predpokladá
zákon.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, vrátane výroku o trovách konania,
ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.

s. p., keď žalovaný bol v konaní úspešným účastníkom. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov konania nevyplýva, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.