Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216471
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112216471.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: K. Q., Z..

XX.XX.XXXX, B. Š. XXX/X, P., zastúpeného advokátkou: Mgr. Zuzana Lányiová, so sídlom: Nám. sv.
Michala 11, Hlohovec, IČO: 42 158 699, proti odporcovi: AUTOGRUPP, s.r.o., so sídlom Bratislavská
č.68, Trnava, IČO: 31 419 399, zastúpeného advokátkou: Mgr. Monika Vopátová, so sídlom Blatnícka
3, Bratislava, IČO: 42 356 555, o zaplatenie 285,96 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 174,19 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 126,44

eura a iných trov konania v sume 7,05 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám
právneho zástupcu odporcu.

IV. Súd v r a c i a odporcovi súdny poplatok vo výške 13 eur, k rukám jeho právneho zástupcu, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a. s.), po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 173,66
eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 71,04 eura
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.7.2012 doručeným súdu dňa 15.8.2012 pôvodne domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 600 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 600 eur od 1.10.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 25.7.2011 pracovnú zmluvu, na základe ktorej
vykonával u odporcu prácu na pracovnej pozícii mechanik. Pracovný pomer skončil počas skúšobnej
doby. Podľa pracovnej zmluvy navrhovateľovi patrila mzda zložená z minimálneho mzdového nároku
pre stupeň 2 pracovného miesta a mesačnej výkonnostnej odmeny vo výške 25 % účtovaných čistýchhodinových výkonov. Odporca navrhovateľovi vyplatil mzdu, avšak dohodnuté odmeny mu vyplatené
neboli, resp. na odmenách mu bolo celkovo vyplatené iba 25,08 eura. Navrhovateľ vyzval odporcu, aby
mu predložil kópiu listín, ktoré sú podkladom pre výpočet odmeny podľa bodu 3 Mzdového dekrétu,

tzv. prehľad výkonov. Vzhľadom na to, že odporca navrhovateľovi tieto listiny nepredložil, navrhovateľ
nevie presne vyčísliť sumu, akú mu odporca dlhuje na odmenách. Keďže zamestnanci, ktorý u odporcu
pracovali na tej istej pracovnej pozícii ako navrhovateľ dostávali odmeny v priemere 600 eur, navrhovateľ
mal za to, že odmeny v podobnej výške by mu mali byť vyplatené. Zároveň si uplatňuje úroky z
omeškania od 1.10.2011, nakoľko dlžnú sumu bol odporca povinný vyplatiť vo výplate za mesiac august

2011.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ
uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu dňa 25.7.2011 na pozíciu mechanik. Na základe interných
hodnotení spoločnosti bol zaradený do kategórie mechanik bez kvalifikácie, pretože nemal absolvované
požadované odborné školenia a skúšky. Na základe jeho pracovných výkonov a pracovnej disciplíny
bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 25.8.2011. Odporca uviedol, že v jeho

spoločnosti sú zamestnanci na základe interných podkladov hodnotení a) technickí pracovníci - časová
mzda, b) mechanici - výkonová (úkolová) mzda. Navrhovateľ bol na základe pracovnej zmluvy prijatý
na pozíciu mechanik bez kvalifikácie a preto bol zaradený do kategórie mzdového ohodnotenia na
zákalevýkonut.j.výkonová(úkolová)mzda.Výkonmechanikasaspracovávaautomaticky-elektronicky
v operačnom počítačovom systéme servisného programu Caris, na základe záznamov vykázaných

pracovných pozícií práce na prijatých zákazkách. Mechanik si skutočný čas práce na zákazke sám
zaznačí v programe Caris, a to načítaním čiarového kódu zákazkového listu - začiatok a ukončenie
práce na zákazke. Skutočný výkon práce pre odporcu v mesiaci 7/2011 predstavoval u navrhovateľa
odmeňovanéhoprostredníctvomnoriemspotrebypráce(úkolovoumzdou)40hodín.Nazákladevýpočtu
spracovania pracovných dát systému bol výkon mechanika 455,66 eura a z toho 25% podiel na výkone

je 113,91 eura. Vedúci servisu vyhodnotil jeho prácu a navrhol mu zvýšiť podiel na výkone na sumu
130 eur a taktiež mu navrhol výkonnostnú odmenu 20 eur. Na základe výpočtu „úkolu zamestnanca“
mu bola výkonová (úkolová) mzda schválená konateľom odporcu na hrubú mzdu 150 eur. Skutočný
výkon práce pre odporcu v mesiaci 8/2011 predstavoval u navrhovateľa odmeňovaného prostredníctvom
noriem spotreby práce (úkolovou mzdou) 140 hodín. Na základe výpočtu spracovania pracovných dát

systému bol výkon mechanika 583,76 eura a z toho 25% podiel na výkone je 145,94 eura. Vedúci servisu
vyhodnotil jeho prácu a navrhol mu zvýšiť podiel na výkone na sumu 250 eur. Na základe výpočtu „úkolu
zamestnanca“ mu bola výkonová (úkolová) mzda schválená konateľom odporcu na hrubú mzdu 250
eur, čo v prepočte na odpracované hodiny predstavuje hodinovú sadzbu vo výške 1,786 eura. Podľa §
120 Zákonníka práce bola navrhovateľovi poskytnutá mzda vo výške minimálneho mzdového nároku, a

to formou doplatku do výšky sadzby minimálneho mzdového nároku v prepočte na odpracované hodiny
vo výške 5,08 eura. Výška minimálnej mzdy od 1.1.2011 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom
predstavovala 1,822 eura x počet odpracovaných hodín 140 a predstavovala čiastku 255,08 eura. Hrubá
mzda vo výške 255,08 eura garantovala minimálny mzdový nárok zamestnanca.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12Cpr/1/2012-172 zo dňa 6.11.2013, ktorým odporcovi

uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 285,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
174,19 € od 1.10.2011 do zaplatenia, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, odporcovi uložil
zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 244,70 eura a konanie vo zvyšku v sume
219,26 eura zastavil.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal odporca a žiadal, aby odvolací súd návrh v celom rozsahu

zamietol, keď uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 174,19 eura, znalkyňa uviedla, že nevie,
ktorá pracovná zmluva a jej prílohy sú pravdivé, vzhľadom na to, že je odlišná verzia predložená
navrhovateľom a odlišná verzia predložená odporcom a z každej vyplýva iná úprava spôsobu
pridelenia výkonnostných odmien. Odporca si svojimi internými predpismi určuje spôsob odmeňovania
svojich zamestnancov v úkolovej mzde ako je uvedené v ods. E časti 7. Navrhovateľ súhlasil so

zaradením do pracovnej pozície mechanika hodnoteného na základe výkonu. Ďalšie interné predpisy
odporcu upresňujú spôsob odmeňovania. Znalkyňa použila minimálny hodinový mzdový nárok na
odmeňovanie ako základnú zložku mzdy, čo nie je v súlade s ustanovením § 120 Zákonníka práce.
Samotné odmeňovanie zamestnanca je na posúdení zamestnávateľa. Odporca nesúhlasil s tým, že
navrhovateľovi patrila mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň 2 pracovného miestaa mesačnej výkonnostnej odmeny vo výške 25% účtovaných čistých hodinových výkonov. Znalkyňa
nebola oprávnená posudzovať právny stav veci. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody
vo výške 111,77 eura, navrhovateľom nebola špecifikovaná požiadavka na náhradu škody, neboli

preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, nebolo preukázané, že by odporca neposkytol
navrhovateľovi zápočtový list na zaevidovanie na úrade práce, nebolo preukázané či a kedy navrhovateľ
požiadal o evidenciu. Na zápočtovom liste zo dňa 25.8.2011 je podpis navrhovateľa o jeho prevzatí.
Odporca bol povinný po skončení pracovného pomeru prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne, takže si
škodu spôsobil sám.

K odvolaniu odporcu navrhovateľ uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože odporca
lipne na interných predpisoch, o ktorých navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť. Bod 3 mzdového dekrétu
je jednoznačný. Navrhovateľ si tiež riadne uplatnil nárok na náhradu škody, tento špecifikoval a
zdôvodnil.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26CoPr/1/2014-200 zo dňa 30.9.2014 rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 12Cpr/1/2012-172 zo dňa 6.11.2013 v napadnutej časti vo veci samej, náhrade trov konania

a náhrade trov konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie keď dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa nie je riade odôvodnené, súd sa nevyporiadal s dvomi verziami pracovnej zmluvy a
jej príloh (predložené žalobcom a žalovanou) naviac, keď sa znalkyňa vyjadrovala v posudku k právnej
stránke veci, čo je neprípustné, pretože sa mala venovať len odbornej stránke, a to výške mzdy žalobcu
za mesiace júl a august 2011. Ani druhý nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 111,77 eur

nepovažoval za riadne odôvodnený, keď na zamestnávateľke bolo dôkazné bremeno splnenia zákonnej
povinnosti pri skončení pracovného pomeru, čo aj preukazovala predložením potvrdenia o zamestnaní
(zápočtový list), že ho žalobca prevzal v deň jeho vystavenia, t.j. 25.8.2011, kedy skončil aj pracovný
pomer žalobcu u žalovanej. S týmto dôkazom sa súd prvého stupňa nevyporiadal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 25.7.2011, výplatnými lístkami za mesiace júl 2011 a august
2011, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a predloženie listín zo dňa 23.4.2012, mzdovým dekrétom zo
dňa 25.7.2011, prílohou pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011 odovzdanej zamestnancovi, skončením
pracovného pomeru zo dňa 26.8.2011, mzdovým listom za rok 2011, kartou zamestnanca za júl
2011, dochádzkou za 1.7.2011 - 31.7.2011, prehľadom výkonov mechanika za 1.7.2011 - 31.7.2011,

dochádzkou za 1.8.2011 - 31.8.2011, prehľadom výkonov mechanika za 1.8.2011 - 31.8.2011, výzvou
na splnenie zákonnej povinnosti zo dňa 17.10.2011, oznámením poistenca/platiteľa poistného zo
dňa 9.11.2011, podaním elektronického dokumentu o prihlásení a odhlásení zamestnanca do VšZP,
potvrdením o zamestnaní, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie 2011,
výzvou na splnenie zákonnej povinnosti zo dňa 26.10.2011, potvrdením zamestnávateľa na účely

nároku na dávku v nezamestnanosti, údajmi z webovej stránky www.upsvar.sk
zo dňa 20.12.2012, e-mailom Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 23.2.2012, internými predpismi a
podkladmi navrhovateľa zo dňa 1.1.2010, e-mailom navrhovateľa zo dňa 30.9.2011, e-mailom odporcu
zo dňa 20.10.2011, vyjadrením spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a.s. zo dňa 22.1.2013,
vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 5.2.2013, oznámením Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 13.2.2013, znaleckým posudkom č. 4/2013 znalkyne D.. F. Š., X..,
vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 11.3.2015, pokynmi z webovej stránky
www.upsvar.sk zo dňa 30.3.2015, oznámením Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 21.4.2015, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 20.4.2015,
oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisového materiálu a zistil

nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že výpočet mzdy odporcom nie je v súlade s bodom 3 mzdového
dekrétu zo dňa 25.7.2011. Navrhovateľovi patrila mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre
stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta a mesačnej výkonnostnej odmeny vo výške 25% účtovaných
čistých hodinových výkonov. Pri podaní návrhu na začatie konania sa navrhovateľ domnieval, že mzda

mu bola zo strany odporcu vyplatená a že odporca nevyplatil odmeny, avšak z vyjadrenia odporcu
vyplýva, že výkonnostná odmena bola navrhovateľovi vyplatená a nebola mu vyplatená mzda zložená
z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta. Podľa § 120 ods. 4
Zákonníka práce sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej
minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín, alebo minimálnej mzdy v

eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitnýmpredpisom a koeficienta minimálnej mzdy. Pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta, bol koeficient
minimálnej mzdy 1,2. Navrhovateľ má preto nárok na mzdu za mesiac júl v sume 87,45 eura (40
odpracovaných hodín x minimálna mzda v sume 1,822 x koeficient 1,2) a za mesiac august 2011

v sume 306 eur (140 odpracovaných hodín x minimálna mzda v sume 1,822 eura x koeficient 1,2),
teda celkovo má odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 393,45 eura. Navyše v dôsledku nesplnenia
si povinnosti zo strany odporcu odovzdať navrhovateľovi všetky výstupné doklady potrebné k zápisu
do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, vznikla navrhovateľovi škoda vo
výške 111,77 eura, ktorá suma predstavuje zdravotné poistenie, ktoré si navrhovateľ musel zaplatiť

sám iba preto, že odporca mu odmietol odovzdať potrebné doklady a na úrade práce ho z tohto
dôvodu odmietli zaevidovať. Navrhovateľ má preto nárok na náhradu škody spôsobenej nesplnením
povinností odporcu. Navrhovateľ sa mohol zaevidovať na úrade práce až dňa 8.11.2011, pretože
dovtedy ho odmietli zaevidovať, pretože nedostal od odporcu chýbajúce doklady, a preto mu dňa
9.11.2011 Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila nedoplatok na zdravotnom poistení od 25.8.2011
do 8.11.2011 v sume 111,77 eura. Preto sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenie sumy

505,22 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 393,45 eura od 1.10.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania, vo zvyšku zobral svoj návrh späť. Nárok na náhradu škody
navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca si svoju zákonnú povinnosť podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce
nesplnil a nevydal mu zápočtový list, v dôsledku čoho príslušný úrad práce odmietol navrhovateľa
zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporcovi bolo adresovaných niekoľko výziev od

spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s., ktorá zastupovala navrhovateľa, aby odporca
tieto doklady navrhovateľovi vydal. Odporca navrhovateľovi zápočtový list odovzdal až v mesiaci
november 2011, v dôsledku čoho príslušný úrad práce zaradil navrhovateľa do evidencie uchádzačov
o zamestnanie až ku dňu 8.11.2011. Preto Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila navrhovateľovi
nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 111,77 eura. Poukazoval na webovú stránku Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny (), kde je uvedené: „Ak sa
občan rozhodne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny je potrebné priniesť platný doklad totožnosti - občiansky preukaz, doklad
osvedčujúci ukončenie pracovného pomeru (dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, zápočtový list),

v prípade absolventov škôl doklad o ukončení štúdia, doklad o najvyššom ukončenom vzdelaní.“ S
poukazom na ustanovenie § 192 ods. 1 Zákonníka práce a § 75 ods. 2 Zákonníka práce, porušením
právnej povinnosti odporcu vznikla navrhovateľovi majetková ujma vo výške 111,77 eura, ktorú si v tomto
konaní uplatňuje.

Uznesením č. k. 12Cpr/1/2012 - 55 zo dňa 5.12.2012, súd na základe čiastočného späťvzatia návrhu

navrhovateľom konanie v časti o zaplatenie sumy 94,78 eura a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy
206,55 eura od 1.1.2011 do zaplatenia zastavil.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 25.7.2011 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bola
aj príloha pracovnej zmluvy z toho istého dňa. Pracovný pomer bol na dobu neurčitú, so skúšobnou
dobou na 3 mesiace na pozíciu - druh práce: mechanik, miesto výkonu práce: K., B. XX, nástup do práce:

25.7.2011. V ten istý deň navrhovateľ podpísal aj mzdový dekrét. Pracovný pomer skončil v zmysle
§ 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu dňa 25.8.2011, nakoľko navrhovateľ
chcel z tohto zamestnania odísť, čo oznámil vedúcemu a na základe dohody skončil dňa 25.8.2011.
Dňa 25.8.2011, keď si pýtal doklady o skončení pracovného pomeru, bolo mu konateľkou D..
Š. povedané, že mu budú vystavené a že sa mu telefonicky ozve, kedy si môže pre doklady prísť.

Od odporcu sa mu však neozvali a navrhovateľ sa mesiac až dva po skončení pracovného pomeru
dožadoval vystavenia dokladov, telefonicky, emailom. Do telefónu mu povedali, že účtovníčka je na
dovolenke a doklady ešte nie sú vystavené. Preto sa obrátil na poisťovaciu spoločnosť D.A.S., aj
na inšpektorát práce a výsledok bol taký, že na výzvu DAS-ky buď neodpovedali alebo nepreberali
zásielku, keď boli zavolaní na inšpektorát práce, tak sa tam nedostavili, podal potom žalobu na súd.

Navrhovateľ si nespomínal kedy mu odporca dal doklady, ale dal mu ich naraz všetky, podpisoval
ich prevzatie, bolo to však až potom čo DAS-ka písala odporcovi, až potom, čo bol na inšpektoráte
práce. Podľa vyjadrenia spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a.s., konateľka odporcu nikdy
nekontaktovala túto spoločnosť. Podľa obsahu mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom,
zo strany odporcu nešlo o opakované zasielanie navrhovateľovi už raz doručených listín, ale išlo o

predloženie listín po prvýkrát. Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a inšpektorátom prácevyplýva, že dňa 7.2.2012 sa zástupca odporcu nedostavil na inšpektorát a ani dodatočne nedoložil
požadované doklady a nespolupracoval s inšpektorátom práce. Od odporcu navrhovateľ dostal e-mail,
že má doklady prichystané a išiel si pre ne. Keď doklady preberal, tak ich podpísal, neuviedol dátum

prevzatia. Tieto doklady určite neprevzal od odporcu dňa 25.8.2011, ale neskôr. Odporca mu doklady
doručil len jedenkrát. Navrhovateľ opakovane žiadal odporcu o vydanie zápočtového listu dňa 30.9.2011
a odporca mu dňa 20.10.2011 oznámil, že doklady má nachystané v sídle odporcu. Odporca mu
vydal doklady 6.11.2011, navrhovateľ následne išiel dňa 9.11.2011 na VšZP, kde sa zaevidoval ako
samoplatca od 7.11.2011. Navrhovateľ svoj nárok špecifikoval tak, že požaduje istinu 505,22 eura,

ktorá pozostáva zo sumy 393,45 eura a sumy 111,77 eura. Suma 393,45 eura predstavuje požadovanú
mzdu za mesiac júl 2011 v sume 87,45 eura a za mesiac august v sume 306 eur. Suma 87,45 eura
bola vypočítaná ako: 40 odpracovaných hodín navrhovateľom v mesiaci 7/2011 x min. hodinová mzda
v sume 1,822 eur x koeficient 1,2 podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, kde pre stupeň náročnosti
2 koeficient minimálnej mzdy je 1,2; stupeň náročnosti je uvedený v prílohe č. 1 v Zákonníka práce.
Suma 306 eur bola vypočítaná ako: 140 odpracovaných hodín v mesiaci august x 1,822 eura x 1,2.

S internými predpismi a podkladmi predloženými odporcom, navrhovateľ nikdy nebol oboznámený.
Dokument Organizačné a riadiace opatrenia č. 1 a č. 2 navrhovateľ podpísal až po ukončení pracovného
pomeru, t.j. v deň prebrania ostatných dokumentov, teda 6.11.2011, až vtedy sa oboznámil s týmito
internými predpismi a podkladmi odporcu, nebolo to v čase vzniku pracovného pomeru u odporcu. Pokiaľ
ide o prílohu pracovnej zmluvy, kde je uvedené v bode E ods. 7, že odporca má nárok na úkolovú

mzdu pri svojom pracovnom zaradení, tak túto prílohu odporca navrhovateľovi odovzdal až pri skončení
pracovného pomeru. Navrhovateľ pri uzatvorení prac. zmluvy mal za to, že jeho mzda pozostáva jednak
zminimálnehomzdovéhonárokuprestupeňnáročnosti2pracovnéhomiestaazmesačnejvýkonnostnej
odmenyvovýške25%účtovanýchčistýchhodinovýchúkonovtak,akojetouvedenévbode3mzdového
dekrétu. Suma 111,77 eur predstavuje škodu, ktorú požaduje od odporcu podľa § 192 ods. 1 Zákonníka

práce a predstavuje zdravotné poistenie, ktoré si musel zaplatiť sám iba preto, lebo mu odporca odmietol
odovzdať potrebné doklady a na úrade práce ho z tohto dôvodu odmietli zaevidovať. Odporca si nesplnil
povinnosť podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce, nepredložil navrhovateľovi zápočtový list. Vzhľadom k
tomu, že ho kvôli tomu úrad práce nezaevidoval, neplatil za neho štát odvody a vznikol mu dlh na
zdravotnom poistení, poisťovňa ho vyzvala na jeho úhradu za mesiace 8-11/2011 v celkovej sume 111,77

eura, teda navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 111,77. V prípade, ak by si odporca svoju povinnosť
vyplývajúcu z vyššie uvedeného ustanovenia splnil, príslušný úrad práce by navrhovateľa zaevidoval
a štát by za neho platil zdravotné poistenie, čím by mu povinnosť na úhradu tejto sumy nevznikla.
Navrhovateľpožadujeúrokyzomeškaniaibazpožadovanejmzdy,znáhradyškodysiúrokyzomeškania
neuplatňuje.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že všetky zákonom predpísané listiny navrhovateľ
prevzal pri skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ odporcu dodatočne požiadal o poskytnutie týchto
dokladov, ktoré mu odporca skopíroval a odovzdal. Výpočet a vyplatenie mzdy navrhovateľa je v
súlade s ods. 3 prílohy pracovnej zmluvy, mzdového dekrétu. Ods. 3 mzdového dekrétu je upravený a
bližšie špecifikovaný v prílohe pracovnej zmluvy ods. 7, zo dňa 25.7.2011 a tvorí neoddeliteľnú súčasť

pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011. Prvá veta bodu 3 mzdového dekrétu sa navrhovateľa netýka, táto
sa týka technicko - hospodárskych pracovníkov, mzdový dekrét je rovnaký pre všetkých a preto má
navrhovateľ pracovnú zmluvu a prílohu k nej, kde je v bode 7 špecifikované, ako bude navrhovateľ
mzdovo hodnotený. V prílohe 1 Zákonníka práce sú stupňom náročnosti 2 ohodnocovaní pracovníci
osoby najmä s vysokoškolským vzdelaním, do tohto stupňa navrhovateľ nepatrí. Navrhovateľ má interný

predpis o zaradení pracovníkov podľa Zákonníka práce prílohy č. 1 stupňa náročnosti č. 2. Podmienky
pracovnej zmluvy s prílohami boli s navrhovateľom vzájomne dojednané, vysvetlené, zamestnanec
sa s nimi pri nástupe do zamestnania oboznámil, na znak čoho pracovnú zmluvu s prílohami zo dňa
25.7.2011 podpísal. Pracovná zmluva s prílohami je štandardne spracovaná pre pracovníkov na rôznych
pracovných pozíciách hodnotených ako v časovej tak i v úkolovej mzde. Mzda je odmena za vykonanú

prácu a kombinácia časovej a úkolovej mzdy nie je z hľadiska pracovného zaradenia a interných
predpisov možná. Na základe § 120 ods. 4 Zákonníka práce pre sadzbu minimálneho mzdového nároku
pre príslušný stupeň 2, je koeficient minimálnej mzdy 1,2 a na základe interných predpisov/tabuľky
zaradenia pracovníkov do mzdových kategórií, uvedený stupeň prináleží technickým pracovníkom, ktorý
majú absolvované vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a zároveň majú absolvované odborné školenia

a skúšky v problematike automobilového priemyslu pre servis vozidiel značky Toyota. Toto hodnotenie
nemožno použiť pre výpočet mzdového nároku zamestnanca zaradeného do kategórie mechanik bezkvalifikácie, ktorý nemá absolvované žiadne odborné školenie a požadované skúšky značky Toyota.
Zmluvné strany dojednali výkonovú - úkolovú mzdu, čiže to je predpokladaný výkon, ktorý by mal
dosiahnuť za mesiac, odpracované dni 22,5; t.j. 180 hod., kde priemerná normohodina je 30 eur, čiže

navrhovateľ mal predpokladaný výkon pre servis 180x30 = 5.400 eur. Predpokladaná výkonová mzda
z uvedenej sumy 25 % predstavuje sumu 1.350 eur brutto. Skutočne odpracovaný výkon na zákazkách
mal navrhovateľ v 1. mesiaci 15,70 hod., v 2. mesiaci 27,12 hod., čiže spolu odpracoval na zákazkách
42,83 hod., čiže odpracovaný výkon pre servis v eurách v 1. mesiaci bol 455,66 eur, v 2. mesiaci
583,76 eur, čiže dokopy to je 1.039,42 eura, čiže jeho výkonová mzda bola 25 %, t.j. v 1. mesiaci

113,91 eura, v 2. mesiaci 145,94 eura, čo je dokopy 259,85 eura, avšak vyplatená mzda
mu bola za 1. mesiac 150 eur a za 2. mesiac 255,08 eura, čiže spolu 405,08 eura. V žiadnom prípade
nebola s navrhovateľom dojednaná časová mzda. Úkolové mzdy sú dojednávané % podľa stupňa
kvalifikácie, normo- hodina pre mechanikov je pre každého zamestnanca rovnaká, t.j. 30 eur, v inom
pracovnom zaradení, napr. klampiari majú 35 eur. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011 bol
navrhovateľ zaradený na pracovnú pozíciu mechanik, avšak na základe interných predpisov spoločnosti

bolo nutné jeho pracovnú pozíciu mechanik bližšie špecifikovať ako mechanik bez kvalifikácie, nakoľko
nemal absolvované odborné školenia a požadované skúšky, preto nemal dosiahnutý žiadny stupeň
kvalifikácie predpísaný pre pracovníkov autorizovaných servisov. Na základe prehodnotenia odborných
vedomostí, zručností, pracovnej disciplíny, pracovných výkonov a spoločného pohovoru navrhovateľa
s odporcom, bol s navrhovateľom ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 25.8.2011 bez

uvedenia dôvodu. Jeho pracovná disciplína, odborné vedomosti a schopnosti nedosahovali požadovaný
a potrebný stupeň odbornosti potrebnej na vykonávanie zadanej práce opravy a servis motorových
vozidiel značky Toyota. Výkon a prístup k zadanej práci bol značne negatívny a nedostačujúci ani
pre hodnotenie vo veci kritéria minimálnej mzdy. Pri nástupe do zamestnania navrhovateľ zavádzal,
klamal odporcu vo veciach osobných odborných zručností a deklaroval iné skutočnosti ako pravdivé.

Odporca nemal dôvod na predbežné preskúšanie, a preto v dobrej viere bol navrhovateľ na základe
klamlivých a zavádzajúcich informácií prijatý na pracovnú pozíciu mechanik, pri ktorej pozícii sa mzda
stanovuje a vypočítava na základe výkonu práce pre spoločnosť (záznamy mechanika o vykonanej
práci v systéme Caris). Ak by navrhovateľ pri nástupe do zamestnania uviedol pravdivé informácie,
bol by zaradený na úplne inú pracovnú pozíciu, hodnotenú inými kritériami, kde je mzda stanovená

ako časová hodinová mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti 1, kde
koeficient minimálnej mzdy na základe Zákonníka práce je 1,0 a mesačnej odmeny, ktorej výšku môže
priznať iba konateľ spoločnosti na základe osobitného prístupu a prínosu zamestnanca. Navrhovateľ
bol pri podpise pracovnej zmluvy a jej príloh dostatočne informovaný o systéme spracovávania a
hodnotenia jeho výkonu a tiež mzdovej odmene za vykonanú prácu, o % podiele na vykonanej práci

z účtovaných zákaziek. Mzdové podmienky, pracovná náplň, práva a povinnosti sú vyšpecifikované v
prílohách pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v deň nástupu do zamestnania
t.j. 25.7.2011 a sú podpísané navrhovateľom a konateľom spoločnosti. Interné predpisy a podklady
odporcu, navrhovateľ podpísal pri vzniku pracovného pomeru, tieto organizačné a riadiace predpisy
č. 1 a 2 sú od začiatku, t.j. od 1.1.2010 súčasťou interných predpisov. Všetci zamestnanci sú tam

podpísaní preto, že pri nástupe navrhovateľa im to dávali znovu podpísať, v tom čase bolo robené
školenie BOZP. Do pracovného času stráveného v práci t.j. 40 hod. v mesiaci 07/11 a 140 hod v mesiaci
08/11 sa nezapočítavajú prestávky na jedenie o oddych a iné aktivity odporcu nesúvisiace so zadanou
prácou na zákazkách. Do mzdového hodnotenia na základe výkonu navrhovateľa sa započítaval len
čas odpracovaný na zákazkách a na základe uvedeného mu bola vypočítaná a vyplatená mzda, čo

bolo zo strany odporcu dodržané a práve naopak, pretože výkon navrhovateľa bol tak nízky, že mu bolo
potrebné na náklade § 120 Zákonníka práce poskytnúť formou doplatku - odmenu až do výšky sadzby
minimálneho mzdového nároku v prepočte na hodiny strávené na pracovisku. Navrhovateľovi boli tiež
odovzdané všetky výstupné doklady potrebné pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie na
príslušnom úrade práce. Dňa 25.8.2011 bol s navrhovateľom ukončený pracovný pomer na základe

vzájomnej dohody v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce v skúšobnej dobe bez uvedenia
dôvodu, navrhovateľovi boli v ten istý deň odovzdané osobne proti podpisu všetky doklady potrebné pri
ukončení pracovného pomeru ako sú doklad o skončení pracovného pomeru, potvrdenie o zamestnaní/
zápočtový list a potvrdenie o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti. Navrhovateľovi preto nevznikla
žiadna prekážka nástupu do iného zamestnania alebo na evidenciu na úrade práce, Sociálnej poisťovni

a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Na prihlásenie sa do uvedených inštitúcií, postačuje doklad o
skončení pracovného pomeru. Ak by odporca po skončení pracovného pomeru kedykoľvek požiadal
o vydanie chýbajúcich dokladov, zo strany odporcu nebol problém ich poskytnúť, pretože ich má
uložené v počítačovom systéme. Navrhovateľ aj požiadal o ich duplicitné vytlačenie a odovzdanie.Odporca spoločnosť D.A.S. telefonicky informoval o spornej situácii a uviedol pravdivé údaje. Právny
zástupca uvedenej spoločnosti na základe toho listom zo dňa 26.10.2011 zaslal odporcovi list, z ktorého
je zrejmé, že navrhovateľ čiastočne priznal pravdu a potvrdil, že požadované doklady má, boli mu

vystavené a odovzdané, až na doklady na základe ktorých mu bola vyplatená mzda. Avšak i tieto
doklady mu boli odovzdané spolu s výplatnými páskami za 7/2011 a 8/2011. Uvedenú problematiku
riešil Inšpektorát práce a nezistil pochybenie zo strany odporcu, konanie voči nemu zastavil rozhodnutím
Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 28.6.2012 č.k. R82/2012/SE. Výpočet a vyplatenie odmeny za
odpracované obdobie od 25.7.2011 do 25.8.2011 cca 1-neho mesiaca v sume 405,08 eura je správne.

Navrhovateľ nesprávne vychádza z výpočtu, podľa ktorého by mal mať časovú mzdu, ktorú majú
len technický pracovníci, navrhovateľ mal mzdu úkolovú. Na základe spracovania pracovných dát v
systéme odporcu bol výkon navrhovateľa 455,40 eura, ide o sumu, ktorú navrhovateľ vyprodukoval
pre odporcu, z toho 25 % je 113,91 eura, vedúci servisu mu však navrhol zvýšiť podiel na sumu 130
eur a navrhol mu aj mimoriadnu výkonnostnú odmenu. V auguste 2011 navrhovateľ odpracoval 140
hodín, jeho výkon bol 583,76 eura z toho 25 % je 145,94 eura, vedúci mu zvýšil podiel na výkone

na 250 eur, čo predstavuje hodinovú sadzbu 1,786 eura, preto mu z účtovného oddelenia doplatili
mzdu do výšky min. mzdy, a to sumu 5,08 eur. Hrubá mzda potom predstavovala sumu 255,08 eura.
Odporca riadne a včas navrhovateľovi odovzdal všetky potrebné doklady tak na vstupe i na výstupe
zo zamestnania. Mzdové oddelenie dňa 25.8.2011 navrhovateľovi vystavilo zápočtový list, potvrdenie
o príjme za rok 2011 a elektronicky ho odhlásilo zo zdravotnej poisťovne. E-mailom poslalo dňa

25.8.2011 konateľke navrhovateľa potvrdenie o zamestnaní a o príjmoch, ktoré ona vytlačila, podpísala
a odovzdala osobne navrhovateľovi, ktorý potvrdil prevzatie týchto dvoch listín. Konateľka nepovažovala
za potrebné písať tam dátum prevzatia, keďže listiny boli vystavené aj odovzdané navrhovateľovi
25.8.2011.Konanie navrhovateľa vo veci evidencie na príslušnom úrade práce odporca nevie ovplyvniť.
Za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesplnením si svojich povinností si navrhovateľ môže sám.

Následne bol odporcovi dourčený list spol. DAS zo 17.10.2011, z ktorého vyplývalo, že navrhovateľ
tvrdil uvedenej spoločnosti, že mu neboli predložené doklady o skončení pracovného pomeru. Konateľka
telefonicky informovala pracovníka tejto spoločnosti, že skutočnosti uvedené navrhovateľom nie sú
pravdivé, že nepracoval ako vedúci dielne, ale ako mechanik a všetky doklady mu boli riadne odovzdané
25.8.2011. V spoločnosti povedali, že si uvedené preveria, následne prišiel list z 26.10.2011, v ktorom

spol. DAS uvádza, že navrhovateľ má doklady, preto nie je zrejmé, prečo sa išiel zaevidovať na VšZP
až dňa 9.11.2011, a prečo sa na úrade práce zaevidoval až dňa 8.11.2011. Navrhovateľovi bol zaslaný
list, že ak doklady nemá, môže si pre ne hocikedy prísť a že mu ich znovu vydajú. Dňa 30.10.2011
navrhovateľ požiadal o vystavenie potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré mu
odporca toho istého dňa aj odovzdal. Odporca žiadnu škodu navrhovateľovi nespôsobil, navrhovateľ

vedel, že keď skončil pracovný pomer je odhlásený z poisťovní a mal sa ísť hneď na druhý deň prihlásiť.
Odporca preto žiadal, aby súd konanie vo veci zastavil, resp. návrh zamietol.

Zo znaleckého posudku č. 4/2013 zo dňa 16.7.2013, znalkyne D.. F. Š., X.., znalkyne z odboru:
ekonómia a manažment, odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo, vyplýva, že celková evidencia dochádzky
a výkonov pracovníkov u odporcu sa vedie elektronicky na základe počítačového programu systému

Caris. Uvedená evidencia slúži aj ako podklad pre výpočet mzdy. Povinnosťou zamestnanca na pozícii
„mechanik“ je pri začatí každého druhu práce si načítať čiarový kód, či už ide o priamu zákazku,
alebo iné interné činnosti. Zamestnanec na tejto pozícii bez načítania kódu druhu práce nevykonáva
žiadnu činnosť. Vychádzajúc z bodu 3 mzdového dekrétu znalkyňa dospela k záveru, že mzdový
nárok a odmena za mesiac júl 2011 je vo výške 201,37 eura, pretože 1. minimálny mzdový nárok

pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce je: minimálny
hodinový mzdový nárok 1,822 eura x 1,2 koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti 2 = 2,1864
eura/hod., odpracovaný čas 40 hodín x sadzba 2,1864 eura/hod. = 87,456 eura = 87,46 eura; 2.
mesačná výkonnostná odmena, ktorá je stanovená na základe výkonu vo výške 25% účtovaných čistých
hodinových výkonov: ocenený výkon pracovníka 455,66 eura, z toho 25% je 113,91 eura. S ohľadom

na mzdový nárok 87,46 eura a výkonnostnú odmenu 113,91 eura, hrubá mzda navrhovateľa mala byť
201,37 eura, čistá mzda mala byť 141,26 eura, po vykonaní zrážky 5 stravných lístkov po 1,28 eura
(spolu 6,40 eura), tak navrhovateľovi mala byť vyplatená mzda 134,86 eura. V prípade realizovanej
výplaty za mesiac júl 2011 vo výške 98,92 eura, celková výška pohľadávky predstavuje sumu 36,04
eura. Mzdový nárok a odmena za mesiac august 2011 je vo výške 452,04 eura, pretože 1. minimálny

mzdový nárok pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce je:
minimálnyhodinovýmzdovýnárok1,822eurax1,2koeficientminimálnejmzdyprestupeňnáročnosti2=2,1864 eura/hod., odpracovaný čas 140 hodín x sadzba 2,1864 eura/hod. = 306,096 eura = 306,10 eura;
2. mesačná výkonnostná odmena, ktorá je stanovená na základe výkonu vo výške: 25% účtovaných
čistých hodinových výkonov: ocenený výkon pracovníka 583,76 eura, z toho 25% je 145,94 eura. S

ohľadom na mzdový nárok 306,10 eura a výkonnostnú odmenu 145,94 eura, hrubá mzda navrhovateľa
mala byť 452,04 eura, čistá mzda mala byť 317,09 eura, po vykonaní zrážky 18 stravných lístkov po 1,28
eura(spolu23,04eura),taknavrhovateľovimalabyťvyplatenámzda294,05eura.Vprípaderealizovanej
výplaty mzdy za mesiac august 2011 vo výške 155,90 eura, celková výška pohľadávky predstavuje
sumu 138,15 eura. Celková výška pohľadávky navrhovateľa vyplývajúca z pracovnoprávneho vzťahu

za obdobie mesiaca júl a august 2011 k 16.7.2013 tak predstavuje sumu 174,19 eura.

K predmetnému znaleckému posudku odporca uviedol, že znalkyňa vychádzala iba zo mzdového
dekrétu zo dňa 25.7.2011, avšak bolo potrebné zohľadniť prílohu pracovnej zmluvy, v časti E ods. 7,
organizačné a riadiace opatrenie č. 1, organizačné a riadiace opatrenie č. 2, s ktorými dokumentmi
bol navrhovateľ oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom. Znalkyňa povýšila inštitút minimálneho
mzdového nároku v bode 3 dekrétu na nárokovú zložku mzdy, avšak podľa § 120 Zákonníka

práce a zákona o minimálnej mzde, minimálny mzdový nárok nie je zložkou mzdy zamestnanca,
neslúži na odmeňovanie, ale na porovnanie medzi dosiahnutou mzdou za vykonanú prácu a sumou
minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť doplatiť rozdiel, ak dosiahnutá mzda je nižšia ako
platná sadzba minimálneho mzdového nároku. Znalkyňa použila minimálny hodinový mzdový nárok na

odmeňovanie ako základnú zložku mzdy, neakceptovala riadiace a organizačné opatrenia upravujúce
systém odmeňovania zamestnávateľa. V mesiaci júl 2011 mzda zamestnanca za vykonanú prácu -
úkolová mzda predstavovala čiastku 130 eur a odmena bola konateľkou firmy priznaná vo výške 20
eur. Spolu celková mzda činila 150 eur. Odpracovaný čas zamestnanca bol 40 hodín. Mzda bola 3,75
eura/hod. Celková hrubá mzda vo výške 150 eur bola znížená o povinné zákonné zrážky 44,78 eura

a zrážky za stravné lístky 6,40 eura, k výplate bola poukázaná čiastka 98,82 eura. V mesiaci august
mzda navrhovateľa za vykonanú prácu - úkolová mzda bola 250 eur, odpracovaný čas 140 hodín. Mzda
zamestnanca bola 1,786 eura/hod. Minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti 1 bol 1,822 eura/
hod. Rozdiel 0,036 eura/hod. x 140 hod. = 5,08 eura je doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou
mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti 1. Hrubá mzda navrhovateľa

predstavovala úkolovú mzdu 250 eur, doplatok minimálneho mzdového nároku vo výške 5,08 eura,
spolu 255,08 eura. Z nej boli odpočítané zákonné zrážky 76,14 eura a zrážky stravných lístkov 23,04
eura, k výplate bola poukázaná čiastka 155,90 eura. Navrhovateľ nepredložil doklady pre zaradenie
do stupňa náročnosti č. 2 podľa Zákonníka práce, preto bol hodnotený v kategórii nároku pre stupeň
náročnosti č. 1. Testovaním pridelenej práce odporca zistil, že jeho vedomosti sú nepostačujúce. Na

základe interných predpisov pre pracovné zaradenie mechanik prináleží výkonová mzda a hodnotenie
jeho výkonu práce. Testovaním výkonu práce bolo zistené, že jeho výkon bol nedostačujúci a bolo
potrebné pristúpiť podľa Zákonníka práce k výpočtu jeho minimálnych mzdových nárokov vyplatením
zákonom stanovenej minimálnej mzdy.

Navrhovateľ s predloženým znaleckým posudkom súhlasil a uviedol, že na jeho základe žiada, aby súd

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 285,96 eura (174,19 eura + 111,77 eura) a úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, vo zvyšku
zobral svoj návrh späť.

Na základe uvedeného súd v rozsudku č. k. 12Cpr/1/2012-172 zo dňa 6.11.2013 konanie v časti o
zaplatenie sumy 219,26 eura zastavil.

Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdu navrhovateľ uviedol, že trvá na svojom návrhu voči odporkyni
na zaplatenie sumy 285,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 174,18 eura od
1.10.2011 do zaplatenia. Pokiaľ ide o existenciu dvoch verzií prílohy pracovnej zmluvy, ktoré sa líšia
v časti e), uviedol, že zrejme pri podpise pracovnej zmluvy, mzdového dekrétu a prílohy k pracovnej
zmluve, bola navrhovateľovi odovzdaná jedna verzia týchto pracovnoprávnych dokumentov, pričom

odporca si ponechal inú verziu prílohy pracovnej zmluvy. Navrhovateľovi bola odovzdaná príloha
pracovnej zmluvy, ktorá neobsahuje sporný bod 7. Navrhovateľ celý čas vychádzal z toho, že jehomzda je taká ako je uvedené v mzdovom dekréte v bode 3, teda pozostáva jednak z minimálneho
mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka
práce a mesačnej výkonnostnej odmeny, ktorá bola stanovená ako 25 % účtovaných čistých hodinových

výkonov. Medzi účastníkmi okrem mzdového dekrétu iná dohoda o mzde uzatvorená nebola. Pokiaľ ide
o náhradu škody, navrhovateľ sa domáhal predloženia všetkých potrebných dokumentov od odporcu
na to, aby sa mohol zaevidovať na úrade práce, boli predložené výzvy od spol. D.A.S. Navrhovateľ
na to, aby sa mohol zaevidovať na úrade práce potreboval okrem potvrdenia o skončení prac. pomeru
aj zápočtový list, ktorý mu odporcom nebol pri skončení prac. pomeru vydaný. Aj z emailu zo dňa

20.10.2011 adresovaného M. vyplýva, že navrhovateľovi oznámili, že si môže prísť prevziať dokumenty,
oktoréžiadal.Sícesavtomtoemailenespomínajúkonkrétnedokumenty,oktorémaloísť,avšakvyplýva
to z predchádzajúcej komunikácie. Exituje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a
škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi. Keby si odporca plnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 75 ods.
2 Zákonníka práce, navrhovateľovi by nevznikol dlh na zdravotnom poistení. Protiprávne konanie
odporcu spočívalo v tom, že pri skočení pracovného pomeru navrhovateľovi neboli vydané doklady,

ktoré mu mal odporca vydať podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Na skončení pracovného pomeru sa
s odporcom dohodli. Skončenie pracovného pomeru si navrhovateľ prevzal osobne u zamestnávateľa,
iné dokumenty mu pri skončení pracovného pomeru odovzdané neboli. Potom sa išiel zaevidovať na
úrad práce, kde mu povedali, že potrebuje zápočtový list a ďalšie doklady, ktoré nemal. O tieto doklady
odporcu najprv žiadal telefonicky, potom e-mailom a nakoniec prostredníctvom spol. D.A.S. Odporca mu

sľuboval, že mu tieto doklady odovzdá, avšak odovzdal mu ich asi mesiac a pol po skončení pracovného
pomeru. Zhruba mesiac a jeden týždeň sa navrhovateľ nemohol zaevidovať ako nezamestnaný, toľko
trvalo kým dostal potrebné papiere. Nebol by urgoval doklady, ktoré by už mal. Pokiaľ ide o podpis
navrhovateľa na potvrdení o zamestnaní alebo o príjmoch zo závislej činnosti, tieto dokumenty si prevzal
oproti podpisu, avšak neprevzal ich 25.8.2011, ale až neskôr. Na webovej stránke Ústredia práce soc.

vecí a rodiny v tom čase bolo uvedené, že ak sa občan rozhodne požiadať o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, je potrebné priniesť platný doklad totožnosti - občianky preukaz, doklad
osvedčujúci ukončenie prac. pomeru, kde bolo v zátvorke uvedené -dohodu o rozviazaní prac. pomeru,
zápočtový list. Z toho vyplýva, že v tom čase bolo potrebné na úrad práce doniesť tiež zápočtový list.

Odporca po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom uviedol že ku skončeniu pracovného pomeru

s navrhovateľom došlo ku dňu 25.08.2011 s tým, že zápočtový list a ostatné doklady potrebné pri
skončení pracovného pomeru boli pripravené k 26.8.2011 na odovzdanie navrhovateľovi. Odovzdala
mu ich osobne konateľka odporcu. Navrhovateľ bol v práci ešte 26.8.2011 a osobne si všetky tieto
doklady prevzal. Vyplýva to aj z prehľadu dochádzky navrhovateľa, kde je uvedené, že dňa 26.8.2011
bol navrhovateľ v práci od 7:39 do 10:29 hodín., keď si prišiel po tieto dokumenty. Zápočtový list a

ostatné doklady vystavuje systém, v ktorom nie je možné zmeniť dátum jeho vystavenia, takže tieto
boli vystavené dňa 25.8.2011. Skončenie prac. pomeru si navrhovateľ rovnako prevzal 26.8.2011, čo
aj potvrdil. Odporca si splnil povinnosť odovzdať navrhovateľovi všetky doklady potrebné pri skončení
pracovného pomeru. Navrhovateľ sa nebol prihlásiť na úrade práce, tieto dokumenty niekam založil,
preto chcel, aby mu boli vydané znovu tieto doklady, na čo mu odporca povedal, že si ich môže prísť

prevziať. Z dokladu VšZP, ktorou bol navrhovateľovi vyčíslený nedoplatok na poistnom vyplýva, že
odporca ho odhlásil dňa 25.8.2011 s tým, že on sa prihlásil až 9.11.2011. Vo výzve spoločnosti D.A.S.
zo dňa 26.10.2011 je uvedené, že dokumenty mu boli vystavené, okrem tých, ktoré sa týkajú odmeny,
resp. podkladov na jej vyúčtovanie, takže z tohto dokumentu vyplýva, že navrhovateľ tieto doklady má.
S nárokom na náhradu škody v sume 111,77 eura, odporca nesúhlasil, pretože bolo v plnej kompetencii

navrhovateľa, aby sa prihlásil na úrade práce. Navrhovateľ sa pôvodne nedomáhal nároku na náhradu
škody a nepreukázal, že by mu odporca uvedené doklady neodovzdal načas. Pracovný pomer s
navrhovateľom uzatvorili na pozícii mechanik so skúšobnou dobou tri mesiace, pričom navrhovateľ pri
uzatvorení pracovného pomeru uviedol, že absolvoval potrebné školenia na to, aby mohol dosahovať
druhý stupeň čo sa týka minimálnej mzdy, avšak počas trvania prac. pomeru ani neskôr potvrdenie o

absolvovaní o týchto školení nepredložil. Takže bol zaradený do kategórie mechanik bez kvalifikácie
kde je koeficient 1,0. Pri nástupe do zamestnania sú zamestnanci prijímaní do časovej alebo úkolovej
mzdy. Navrhovateľ bol zaradený do úkolovej mzdy. Navrhovateľ bol zaplatený podľa svojich výkonov,
na čo slúži program Caris. Verzia prílohy pracovnej zmluvy predložená odporcom, ktorá obsahuje časti
E bod 7, je verzia, týkajúca sa zamestnancov zaradených vo výkonovej mzdy a verzia, ktorú predložil

navrhovateľ sa týka zamestnancov zaradených v časovej mzde. V zmysle ust. § 120 ods. 3 Zákonníka
práce, zamestnávateľ určuje pracovnému miestu stupeň náročnosti na základe prílohy č. 1 k Zákonníku
práce, kde sú určené minimálne mzdové nároky. Navrhovateľ nepredložil dôkazy, ktoré by preukázalijeho odborné vzdelanie, aby mohol byť zaradený do stupňa náročnosti 2 s koeficientom minimálnej mzdy
1,2. Spôsob odmeňovania odporcu je stanovený v časti E ods. 7 prílohy pracovnej zmluvy a spresnený
v rámci interných predpisov riadiace opatrenie č. 1, riadiace opatrenie č. 2, kde je uvedené priradenie

stupňa náročnosti jednotlivým pracovným pozíciám. Hodinová sadzba minimálneho mzdového nároku
je od 1.1.2011 stanovená vo výške 1,822 eura. Navrhovateľ bol zaradený do úkolovej mzdy a patrí mu
iba odmena podľa výkonu navrhovateľa zaznamenaného v operačnom systéme odporcu Caris. Podľa
pokynov z webovej stránky ÚPSVaR, s názvom evidencia uchádzačov o zamestnanie, k žiadosti o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je potrebné dokladovať zápočtový list, tento je

možné doložiť dodatočne.

Uznesením č. k. 12Cpr/1/2012-213 zo dňa 25.2.2015 súd pripustil čiastočnú zmenu skutkového
základu veci tak, že pôvodná požiadavka žalobcu na zaplatenie mzdy v sume 111,77 eura, sa mení
na novú požiadavku žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 111,77 eura z dôvodu, že žalovaný
neodovzdalpriskončenípracovnéhopomeružalobcovivýstupnédokladypotrebnékzápisudoevidencie
uchádzačov o zamestnanie. Zároveň súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9%

ročnezosumy219,26euraod1.10.2011dozaplateniazastavil.Uznesenienadobudlovčastipripustenia
zmeny skutkového základu veci právoplatnosť dňa 6.3.2015 a v časti čiastočného zastavenia konania
právoplatnosť dňa 24.3.2015.

Predmetom konania tak ďalej zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 285,96 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 25.7.2011, bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená pracovná zmluva podľa bodu 1 na druh práce: mechanik, mechanické
a ostatné práce spojené s problematikou súvisiacich opráv motorových vozidiel; podľa bodu 2 miesto
výkonu práce bolo dohodnuté B.; podľa bodu 5 nástup do práce: 25.7.2011, podľa bodu 6 mzdové
podmienky sú stanovené mzdovým dekrétom: viď príloha pracovnej zmluvy; podľa bodu 7 pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú do hlavného pracovného pomeru s týždenným pracovným
úväzkom 40 hodín, podľa bodu 8 skúšobná doba 3 mesiace; podľa bodu 10 všetky ostatné práva a
povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú predmetom tejto dohody sa riadia ustanoveniami ZP a ďalšími
všeobecne záväznými normami, ktoré upravujú pracovno-právne vzťahy.

Podľa mzdového dekrétu zo dňa 25.7.2011, odporca ako zamestnávateľ priznáva navrhovateľovi

ako svojmu zamestnancovi mzdu, pričom podľa bodu 3, mzda je zložená z minimálneho mzdového
nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a
mesačnej výkonnostnej odmeny. Výška odmeny je stanovená na základe výkonu vo výške: 25 %
účtovaných čistých hodinových výkonov. Podľa bodu 4 mzdového dekrétu, ďalšie odmeny môže priznať
iba štatutárny orgán spoločnosti na základe mimoriadnych hospodárskych výsledkov, alebo osobitného

prínosu zamestnanca. Podľa bodu 6 mzdového dekrétu, výplatný termín mzdy nie je pevne stanovený
a mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca podľa ZP. Stravovanie je zabezpečené v súlade s ustanoveniami ZP v platnom znení.

Podľa prílohy pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011 odovzdanej zamestnancovi, bodu A - funkčné
zaradenie odporcu bolo mechanik, ktorý je organizačne podriadený vedúcemu servisu, pričom plní

konkrétne pracovné úlohy pridelené prijímajúcim technikom. Bod E tejto prílohy, nazvaný Dohoda o
hmotnej zodpovednosti, obsahuje 6 bodov, neobsahuje ustanovenie o mzde.

Podľa prílohy pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011, ktorá zostala zamestnávateľovi, bodu A - funkčné
zaradenie odporcu bolo mechanik, ktorý je organizačne podriadený vedúcemu servisu, pričom plní
konkrétne pracovné úlohy pridelené prijímajúcim technikom. Bod E tejto prílohy, nazvaný Dohoda o

hmotnej zodpovednosti, obsahuje 7 bodov, pričom bod 7 znie: „ Príloha pracovnej zmluvy - mzdový
dekrét ods. 3 sa upravuje nasledovne: Pri časovej hodinovej mzde je mzda zložená z minimálneho
mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 ZP a mesačnej
výkonnostnej odmeny, kde je výška odmeny stanovená osobným ohodnotením pracovníka na základejeho prístupu a prínosu t. j. platí pre technicko - administratívnych pracovníkov a pri úkolovej mzde je
mzda stanovená na základe výkonu mechanika na základe záznamov vykázaných pracovných pozícií
elektronicky spracovaných zákaziek a elektronicky registrovanej práce na zákazkách v operačnom

programe Caris podľa pracovného zaradenia mechanik, diagnostik, klampiar a lakovník, kde je mzda
stanovená na základe výkonu pracovníka vo výške podielu 25 %, 30%, 40% podľa dosiahnutého stupňa
kvalifikácie.

Z výplatného lístka za júl 2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 5 dní, t. j. 40 hodín, bola mu priznaná
úkolová mzda 130 eur a výkonnostná odmena 20 eur, hrubá mzda navrhovateľa bola 150 eur, čistá

mzda bola 105,22 eura, z tejto bola strhnutá cena 5 stravných lístkov po 1,28 eura, celkom tak bola
navrhovateľovi vyplatená suma 98,82 eura.

Z výplatného lístka za august 2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 17,50 dní, t. j. 140 hodín, bola mu
priznaná úkolová mzda 250 eur a odmena 5,08 eura (doplnenie do min. hodinovej mzdy), hrubá mzda
navrhovateľa bola 255,08 eura, čistá mzda bola 178,94 eura, z tejto bola strhnutá cena 18 stravných
lístkov po 1,28 eura, celkom tak bola navrhovateľovi vyplatená suma 155,90 eura.

Podľa mzdového listu za rok 2011, odporca odpracoval v júli 2011 päť dní, t. j. 40 hodín, základná mzda
bola 130 eur, odmeny 20 eur, hrubá mzda bola 150 eur, čistá mzda 105,22 eur, vyplatené mu bolo 98,82
eura. V auguste 2011 odpracoval 17,50 dňa, t. j. 140 hodín, základná mzda bola 250 eur, odmeny boli
5,08 eura, hrubá mzda bola 255,08 eura, čistá mzda bola 178,94 eura, vyplatené mu bolo 155,90 eura.

Podľa prehľadu výkonov mechanika za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011, výkon navrhovateľa

predstavoval 455, 66 eura, podiel 25% z tohto výkonu prestavoval 113,91 eura.

Podľa prehľadu výkonov mechanika za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011, výkon navrhovateľa
predstavoval 583,76 eura, podiel 25% z tohto výkonu prestavoval 145,94 eura.

Podľa dokumentu Interné predpisy a podklady, Organizačné a riadiace opatrenia spoločnosti Autogrupp
s.r.o. zo dňa 1.1.2010, organizačného a riadiaceho opatrenia č. 1, zamestnanci servisu boli zaradení

do kategórií mzdového hodnotenia: riadiaci pracovníci - časová mzda, technickí a pomocní pracovníci
- časová mzda a mechanici - výkonová mzda. Podľa Organizačného a riadiaceho opatrenia č. 2 -
Zabezpečenie systému ochrany minimálnych mzdových nárokov pre zamestnancov, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 1.1.2010, k pracovným pozíciám, ktoré sú definované v rámci dohodnutého druhu práce
v pracovnej zmluve sa priraďujú stupne náročnosti práce: mechanik bez kvalifikácie - stupeň náročnosti

prác 1, koeficient minimálnej mzdy 1,0; mechanik s kvalifikáciou, mechanik diagnostik, mechanik
autolakovník, mechanik autoklampiar - stupeň náročnosti prác 2, koeficient minimálnej mzdy 1,2. Podľa
podpisu na dokumente, tieto interné predpisy a organizačné opatrenia si okrem iných zamestnancov
prečítal a podpísal aj navrhovateľ.

Zo skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.8.2011 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že

vzhľadom na doterajší priebeh pracovného pomeru s ním podľa § 72 Zákonníka práce končia dňom
25.8.2011 pracovný pomer podľa § 59 ods. 1 písm. d) v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu.

Podľa e-mailu navrhovateľa zo dňa 30.9.2011, tento odporcu požiadal o zaslanie papierov s tým, že už
je to mesiac a volali mu zo Sociálnej poisťovne kde je problém.

Podľa e-mailu odporcu zo dňa 20.10.2011, tento navrhovateľovi oznámil, že všetky doklady sú

prichystané v AGP Trnava, je potrebné si ich osobne prísť prevziať.Z výzvy na splnenie zákonnej povinnosti zo dňa 17.10.2011 vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom
spoločnosti DAS poisťovňa právnej ochrany a.s. vyzval odporcu na doručenie výplatných pások za
obdobie júl 2011 a august 2011 a aby mu zároveň poskytli kópie dokladov na základe ktorých mu bola

vypočítaná mzda. Zároveň žiadal o zaslanie mzdového dekrétu a prílohy pracovnej zmluvy, na ktorú
pracovná zmluva odkazuje. Tiež požiadal o vystavenie všetkých dokladov povinných zamestnávateľom
poskytnúť pri skončení pracovného pomeru, evidenčný list a zápočtový list.

Podľa výzvy na splnenie zákonnej povinnosti zo dňa 26.10.2011, spoločnosť D.A.S poisťovňa právnej
ochrany, a.s. v mene navrhovateľa odporcovi oznámila, že navrhovateľ im dňa 25.10.2011 oznámil, že

požadované doklady mu boli vystavené, okrem kópie dokladov, na základe ktorých mu bola vyčíslená
odmena vo výške 25% účtovaných čistých hodinových výkonov v zmysle bodu 3 mzdového dekrétu.
Preto odporcu vyzývajú na poskytnutie kópie dokladov, z ktorých vyplýva množstvo účtovaných čistých
hodinových úkonov za mesiace júl a august roku 2011, na základe ktorých sa odvíja výkonová odmena
navrhovateľa.

Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy a predloženie listín zo dňa 23.4.2012 vyplýva, že navrhovateľ odporcu

vyzval na zaplatenie odmeny podľa bodu 3 mzdového dekrétu, spôsobenej škody v sume 111,77 eura
a predloženie listiny prehľad mesačných výkonov.

Podľa dokladu oznámenie poistenca/platiteľa poistného zo dňa 9.11.2011, navrhovateľ oznámil
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., že ku dňu 26.8.2011 došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru
u odporcu, na základe čoho Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. za obdobie 8,9,10/2011 navrhovateľovi

uložila zaplatiť poistné na zdravotné poistenie v sume 111,77 eura. Podľa kópie pripojenej doručenky,
odporca túto výzvu prevzal dňa 20.10.2011.

Podľa dokladu - podanie elektronického dokumentu - odporca navrhovateľa odhlásil zo VšZP dňa
25.8.2011.

Podľa potvrdenia o zamestnaní zo dňa 25.8.2011, navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu od 25.7.2011

do 25.8.2011, odpracoval 32 pracovných dní, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe priemerný
mesačný čistý zárobok navrhovateľa bol 105,22 eura. Na tomto dokumente je podpis navrhovateľa
potvrdzujúci, že uvedený dokument prevzal, avšak nie je uvedený dátum prevzatia.

Podľa dokladu Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o
dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2011,

predmetný doklad bol vypracovaný dňa 25.8.2011, je na ňom podpis navrhovateľa potvrdzujúci prevzatie
predmetného dokladu, avšak nie je na ňom uvedený dátum jeho prevzatia.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, predmetný dokument
bol vypracovaný odporcom dňa 30.10.2011, odporca podpisom potvrdil prevzatie tohto dokumentu, nie
je uvedený dátum prevzatia dokumentu odporcom.

Podľa webovej stránky N.> zo dňa 20.12.2012, ak sa občan rozhodne požiadať o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je potrebné priniesť platný doklad
totožnosti - občiansky preukaz, doklad osvedčujúci ukončenie pracovného pomeru (dohodu o rozviazaní
pracovného pomeru, zápočtový list), v prípade absolventov škôl doklad o ukončení štúdia, doklad o
najvyššom ukončenom vzdelaní.

V zmysle e-mailu inšpektorátu práce Trnava zo dňa 23.2.2012, na základe podnetu navrhovateľa
voči odporcovi, začali dňa 1.2.2012 inšpektori práce kontrolu v sídle spoločnosti, pričom inšpektor
stanovil termín predloženia dokladov na 7.2.2012, konateľka sa v stanovenom termíne nedostavila
na inšpektorát práce, inšpektora práce nekontaktovala, ani sa nedostavila na inšpektorát práce, pretoinšpektor vypracoval záznam o neumožnení výkonu inšpekcie práce a zaslal ho zamestnávateľovi
poštou na doručenku. Zamestnávateľ tým, že neposkytol v stanovenej lehote inšpektorátu práce na
požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, porušil ustanovenie §

16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Nebolo možné vykonať inšpekciu práce u bývalého
zamestnávateľa odporcu, nakoľko tento maril výkon inšpekcie práce. Podpísaný D.. J. Q., inšpektor
práce.

Podľa vyjadrenia D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s. zo dňa 22.1.2013, listom zo dňa 17.10.2011
bol odporca vyzvaný, aby navrhovateľovi poskytol požadované doklady. Všetky doklady (evidenčný

list, zápočtový list, výplatné pásky a iné) boli navrhovateľovi zaslané okrem dokladov, z ktorých by
bolo možné vyčísliť nárok navrhovateľa . Opakovane bola zaslaná výzva na doloženie požadovaných
dokladov, výzvy zo dňa 26.10.2011 a zo dňa 14.11.2011 boli vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote.
Opätovne bola odporcovi zaslaná výzva bez doručenky, ktorá nebola poštou vrátená. Zo strany odporcu
spoločnosť nikto nekontaktoval ani písomne ani telefonicky. Výzvy zaslané odporcovi zostali bez odozvy.

PodľavyjadreniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyGalantazodňa5.2.2013,navrhovateľbolvedený

v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie od 8.11.2011 do 5.8.2012, keď bol 6.8.2012
vyradený pre nespoluprácu s úradom- nedostavil sa na úrad v stanovenom termíne. Podľa § 34 ods. 4
z. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné
pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Úrad práce nevedie zoznam občanov, ktorý sa informujú na úrade ohľadom

zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, preto nie je možné potvrdiť, či navrhovateľ požiadal
o zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Galanta.

Podľa oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 13.2.2013, platiteľom poistného za
navrhovateľa v období od 25.7.2011 do 25.8.2011 bola spoločnosť AUTOGRUPP, s.r.o., začiatok a
koniec zamestnania oznámil platiteľ poistného cez elektronické služby. Začiatok bol oznámený dňa

26.7.2011 a koniec zamestnania bol oznámený dňa 30.8.2011. Poistenec oznámil dňa 9.11.2011poistný
vzťah ako samoplatiteľ od 26.8.2011 do 7.11.2011, za uvedené obdobie mu bol vystavený výkaz
nedoplatkov v sume 111,77 eura a trovy konania 10 eur, čo poistenec zaplatil dňa 17.1.2012. Poistenec
dňa 9.11.2011 oznámil evidenciu na ÚPSVaR od 8.11.2011, ktorá trvala do 31.8.2012, kedy platiteľom
poistného bol štát.

Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, odbor služieb zamestnanosti zo dňa
11.3.2015, navrhovateľ bol od 26.8.2011 do 7.11.2011 dobrovoľne nezamestnaný. Od 8.11.2011 sa
zaradil do evidencie úradu práce ako uchádzač o zamestnanie, predložil vyplnenú žiadosť o zaradenie
do evidencie a zápočtový list v ktorom zamestnávateľ Autogrupp s.r.o. Trnava potvrdil dobu zamestnania
od 25.7.2011 do 25.8.2011.

Podľa pokynov z N. zo dňa 30.3.2015, k žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nie je potrebné dokladovať zápočtový list, stačí predložiť občiansky preukaz a potvrdenie s presným
dátumom ukončenia zamestnania (zápočtový list je možné dokladovať úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny dodatočne). Ak podá občan žiadosť do 7 kalendárnych dní od rozviazania pracovného pomeru,
do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zaradený nasledujúcim dňom po rozviazaní pracovného

pomeru. Ak si občan nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vyplýva mu
zákonná povinnosť hradiť si zdravotné poistenie sám, ak bude zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, zdravotné poistenie platí počas evidencie štát.

Podľa oznámenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.4.2015, občan, ktorý má záujem
využiť služby zamestnanosti v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení

neskorších predpisov, a po skončení zamestnania si osobne podá žiadosť o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, k predmetnej žiadosti
predkladá ako relevantný doklad, ktorým osvedčuje rozhodnú skutočnosť pre vedenie v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, doklad o skončení pracovného pomeru. Uvedené sa týka aj roku 2011.Zápočtovýlist vtomtoprípadenemalvroku2011aanivsúčasnostinemávplyvnazaradenieuchádzača
ozamestnaniedoevidencieuchádzačovozamestnanieajehonáslednévedenievevidenciiuchádzačov
o zamestnanie. Iná situácia nastáva vtedy, ak občan nemá doklad o skončení pracovného pomeru,

pretože mu zamestnávateľ takýto doklad nedal, resp. môže byť aj iný dôvod nemožnosti predloženia
takéhoto dokladu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto prípade považuje za relevantný doklad
preukazujúci skončenie pracovného pomeru zápočtový list, z ktorého má preukázanú dobu trvania
zamestnania - pracovného pomeru.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 20.4.2015, zoznam dokladov,

ktoré sú súčasťou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sú fotokópia
potvrdenia o zamestnaní (§ 75 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce) alebo dokladu o spôsobe
skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak spôsob skončenia
pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o
zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydá. Navrhovateľ túto povinnosť splnil a bol
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 8.11.2011.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 285,96 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia, ktorej sumy sa navrhovateľ domáhal
titulom doplatenia mzdy v sume 174,19 eura za obdobie trvania pracovného pomeru od 25.7.2011 do
25.8.2011 spolu s úrokom z omeškania a zaplatenie sumy 111,77 eura, ktorej sa navrhovateľ domáhal
titulom náhrady škody, ktorú mal odporca navrhovateľovi spôsobiť tým, že mu pri skončení pracovného

pomerunevydalzápočtovýlist,následkomčohosanavrhovateľnemoholzaevidovaťnaúradepráce,čím
mu vznikla povinnosť doplatiť si poistné na zdravotné poistenie za obdobie od 26.8.2011 do 8.11.2011
v sume 111,77 eura.

Podľa § 41 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, pred uzatvorením pracovnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu

vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu
vykonávať (1). Ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu,
psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu
len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou
osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad (2).

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, v pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 72 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.8.2011, v skúšobnej dobe môže

tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu (1). Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť (2).Podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.8.2011, pri skončení pracovného pomeru
je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä

a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác,

c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je
pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d)údajeoposkytnutejmzdezavykonanúprácu,oposkytnutejnáhrademzdyanáhradezačaspracovnej
pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre
ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory

v nezamestnanosti,

e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní
záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí ( § 53 ods. 2),

f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 119 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, mzda nesmie byť nižšia
ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom (1). Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne
s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové
podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze (2). V mzdových podmienkach zamestnávateľ
dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení
poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná
podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu (3).

Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 25.7.2011, sadzba minimálneho
mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom
týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

-------------------------------------------------

Stupeň Koeficient minimálnej mzdy

-------------------------------------------------

1 1,0

2 1,2

3 1,4

4 1,6

5 1,8

6 2,0

-------------------------------------------------Podľa Prílohy 1 k Zákonníku práce v znení účinnom k 25.7.2011 - Charakteristiky stupňov náročnosti
pracovných miest, písm. b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce
charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných

prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou
zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v
zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych,
prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

Podľa § 34 ods. 1 a ods. 2 písm. a), ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe osobného podania
písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom
obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania
písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (1). Ak uchádzač o zamestnanie
požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní odo dňa
skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho

po skončení zamestnania (ods. 2 písm. a/). Uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné
pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do troch pracovných dní písomne oznámiť úradu
každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (4).

Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla

zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri
plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa
uplatnený v tomto konaní je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi konania bola dňa 25.7.2011
uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ nastúpil do zamestnania u odporcu, s

dohodnutým druhom práce: mechanik, mechanické a ostatné práce spojené s problematikou súvisiacich
opráv motorových vozidiel; s miestom výkonu práce: B. a dňom nástupu do práce: 25.7.2011. Podľa
bodu 6 pracovnej zmluvy mzdové podmienky boli stanovené mzdovým dekrétom, ktorý tvoril prílohu
pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, s týždenným pracovným úväzkom
40 hodín a skúšobnou dobou 3 mesiace. Podľa bodu 10 pracovnej zmluvy všetky ostatné práva

a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú predmetom pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami
Zákonníka práce a ďalšími všeobecne záväznými normami, ktoré upravujú pracovno-právne vzťahy.
Ako bolo uvedené v bode 6 pracovnej zmluvy, prílohou pracovnej zmluvy bol mzdový dekrét zo dňa
25.7.2011, podpísaný oboma účastníkmi, ktorý v bode 3 obsahuje dohodu účastníkov o mzde v znení
„mzda je zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na

základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a mesačnej výkonnostnej odmeny. Výška odmeny je stanovená
na základe výkonu vo výške: 25 % účtovaných čistých hodinových výkonov.“ Mzdový dekrét v bode 4
obsahoval ustanovenie, podľa ktorého ďalšie odmeny môže priznať iba štatutárny orgán spoločnosti
na základe mimoriadnych hospodárskych výsledkov, alebo osobitného prínosu zamestnanca. Podľa
bodu 6 mzdového dekrétu, výplatný termín mzdy nie je pevne stanovený a mzda je splatná pozadu za

mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa ZP. Stravovanie
je zabezpečené v súlade s ustanoveniami ZP v platnom znení. Ďalšou prílohou pracovnej zmluvy bol
dokument - Príloha pracovnej zmluvy, ktorú účastníci podpísali dňa 25.7.2011. V priebehu konania
bolo zistené, že existujú dve verzie tohto dokumentu, pričom podľa prílohy pracovnej zmluvy zo dňa
25.7.2011 ktorú v konaní predložil navrhovateľ, táto príloha neobsahovala žiadne ďalšie ustanovenie

o mzde. Podľa prílohy pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011, ktorú v konaní predložil odporca, táto
obsahovala v bode E nazvanom Dohoda o hmotnej zodpovednosti v ods. 7 ustanovenie, ktorým sa
upravuje mzdový dekrét v ods. 3 tak, že pri časovej hodinovej mzde je mzda zložená z minimálneho
mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 ZP a mesačnej
výkonnostnej odmeny, kde je výška odmeny stanovená osobným ohodnotením pracovníka na základe

jeho prístupu a prínosu t. j. platí pre technicko - administratívnych pracovníkov a pri úkolovej mzde je
mzda stanovená na základe výkonu mechanika na základe záznamov vykázaných pracovných pozícií
elektronicky spracovaných zákaziek a elektronicky registrovanej práce na zákazkách v operačnom
programe Caris podľa pracovného zaradenia mechanik, diagnostik, klampiar a lakovník, kde je mzdastanovená na základe výkonu pracovníka vo výške podielu 25 %, 30%, 40% podľa dosiahnutého stupňa
kvalifikácie. Navrhovateľ pracoval u odporcu celkom od 25.7.2011 do 25.8.2011 kedy došlo ku skončeniu
pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Navrhovateľ sa pôvodne od odporcu domáhal zaplatenia sumy 600 eur s príslušenstvom ako
nevyplatenej odmeny, na ktorú mal získať nárok počas trvania pracovného pomeru. Na základe
vykonaného dokazovania, predovšetkým vypracovaného znaleckého posudku čiastočne vzal svoj návrh
v časti o zaplatenie mzdy späť a predmetom konania zostal jeho nárok na zaplatenie sumy 174,19 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia,

ktorej sumy s príslušenstvom sa domáha ako nároku na doplatenie mzdy, ktorá mu nebola odporcom
v správnej výške vyplatená za čas trvania pracovného pomeru. Medzi účastníkmi konania bol spor
o tom, akým spôsobom bola medzi nimi mzda dohodnutá, keď navrhovateľ poukazoval na bod 3
mzdového dekrétu a trval na tom, že vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá
mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na
základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a mesačnej výkonnostnej odmeny, keď výška odmeny je stanovená

na základe výkonu vo výške: 25 % účtovaných čistých hodinových výkonov. Pokiaľ ide o existenciu
dvoch verzií prílohy pracovnej zmluvy, ktoré sa líšia v časti E, uviedol, že zrejme pri podpise pracovnej
zmluvy, mzdového dekrétu a prílohy k pracovnej zmluve, bola navrhovateľovi odovzdaná jedna verzia
týchto pracovnoprávnych dokumentov, pričom odporca si ponechal inú verziu prílohy pracovnej zmluvy.
Navrhovateľovi bola odovzdaná príloha pracovnej zmluvy, ktorá neobsahuje sporný ods. 7, celý čas

vychádzal z toho, že jeho mzda je taká ako je uvedené v mzdovom dekréte v bode 3. Na druhej strane
odporca poukazoval na to, že navrhovateľ bol na základe interných hodnotení spoločnosti zaradený
do kategórie mechanik bez kvalifikácie, pretože nemal absolvované požadované odborné školenia a
skúšky, pričom v spoločnosti odporcu sú mechanici odmeňovaní výkonovou (úkolovou) mzdou, preto
aj navrhovateľ bol zaradený do kategórie mzdového ohodnotenia na základe výkonu. Odporca dôvodil,

že bod 3 mzdového dekrétu je upravený a bližšie špecifikovaný v prílohe pracovnej zmluvy, bod
E ods. 7, zo dňa 25.7.2011, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011.
Podľa odporcu sa prvá veta bodu 3 mzdového dekrétu navrhovateľa netýka, týka sa iba technicko
- hospodárskych pracovníkov. Odporca tiež dôvodil, že v prílohe 1 Zákonníka práce sú stupňom
náročnosti 2 ohodnocovaní pracovníci najmä s vysokoškolským vzdelaním, do tohto stupňa navrhovateľ

nepatrí. Odporca tiež poukazoval na to, že má interný predpis o zaradení pracovníkov podľa Zákonníka
práce prílohy č. 1 stupňa náročnosti č. 2. Pracovná zmluva s prílohami je štandardne spracovaná
pre pracovníkov na rôznych pracovných pozíciách hodnotených ako v časovej tak i v úkolovej mzde.
Podľa odporcu si tak zmluvné strany dojednali výkonovú - úkolovú mzdu. Uvádzal, že hoci bol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.7.2011 navrhovateľ zaradený na pracovnú pozíciu mechanik,

avšak na základe interných predpisov spoločnosti bolo nutné jeho pracovnú pozíciu mechanik bližšie
špecifikovať ako mechanik bez kvalifikácie, nakoľko nemal absolvované odborné školenia a požadované
skúšky, preto nemal dosiahnutý stupeň kvalifikácie predpísaný pre pracovníkov autorizovaných servisov.
Pri nástupe do zamestnania navrhovateľ zavádzal, klamal odporcu vo veciach osobných odborných
zručností a deklaroval iné skutočnosti ako pravdivé. Odporca nemal dôvod na predbežné preskúšanie

a preto v dobrej viere bol navrhovateľ na základe klamlivých a zavádzajúcich informácií prijatý na
pracovnú pozíciu mechanik, pri ktorej pozícii sa mzda stanovuje a vypočítava na základe výkonu práce
pre spoločnosť (záznamy mechanika o vykonanej práci v systéme Caris). Ak by navrhovateľ pri nástupe
do zamestnania uviedol pravdivé informácie, bol by zaradený na úplne inú pracovnú pozíciu, hodnotenú
inými kritériami, kde je mzda stanovená ako časová hodinová mzda zložená z minimálneho mzdového

nároku pre stupeň náročnosti 1, kde koeficient minimálnej mzdy na základe Zákonníka práce je 1,0 a
mesačnej odmeny, ktorej výšku môže priznať iba konateľ spoločnosti na základe osobitného prístupu
a prínosu zamestnanca. Navrhovateľ nepredložil doklady pre zaradenie do stupňa náročnosti č. 2
podľa Zákonníka práce, preto bol hodnotený v kategórii nároku pre stupeň náročnosti č. 1. Testovaním
výkonu práce bolo zistené, že jeho výkon bol nedostačujúci a bolo potrebné pristúpiť podľa Zákonníka

práce k výpočtu jeho minimálnych mzdových nárokov vyplatením zákonom stanovenej minimálnej
mzdy. Spôsob odmeňovania navrhovateľa, je tak podľa odporcu stanovený v časti E ods. 7 prílohy
pracovnej zmluvy a spresnený v rámci interných predpisov riadiace opatrenie č. 1, riadiace opatrenie
č. 2, kde je uvedené priradenie stupňa náročnosti jednotlivým pracovným pozíciám. Podľa dokumentu
Interné predpisy a podklady, Organizačné a riadiace opatrenia spoločnosti Autogrupp s.r.o. zo dňa

1.1.2010, organizačného a riadiaceho opatrenia č. 1, zamestnanci servisu boli zaradení do kategórií
mzdového hodnotenia: riadiaci pracovníci - časová mzda, technickí a pomocní pracovníci - časovámzda a mechanici - výkonová mzda. Podľa Organizačného a riadiaceho opatrenia č. 2 - Zabezpečenie
systému ochrany minimálnych mzdových nárokov pre zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
1.1.2010, k pracovnej pozícii mechanik bez kvalifikácie sa priraďuje stupeň náročnosti práce 1, koeficient

minimálnej mzdy 1,0; mechanik s kvalifikáciou - stupeň náročnosti práce 2, koeficient minimálnej mzdy
1,2. Podľa podpisu na tomto dokumente, tieto interné predpisy a organizačné opatrenia si okrem iných
zamestnancov prečítal a podpísal aj navrhovateľ.

V danom prípade bolo teda potrebné správne skutkovo a právne posúdiť, ako bola medzi účastníkmi
dohodnutá mzda za vykonanú prácu.

Ustanovenie § 43 ods. 1 Zákonníka práce taxatívne určuje obligatórne náležitosti pracovnej zmluvy,

ktoré sú štyri a musí ich obsahovať každá dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ak má
platne založiť pracovný pomer medzi nimi. Týmito podstatnými náležitosťami sú: druh práce, miesto
výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Zákonník práce nedefinuje presne, čo zahŕňa
pojem mzdové podmienky. Smerodajnou definíciou je potom ustanovenie § 119 Zákonníka práce, podľa
ktorého mzdové podmienky predstavujú najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej

zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou
zložku mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo podľa dosiahnutého výkonu. Pod
ďalšími zložkami mzdy sa rozumejú najmä rôzne druhy bonusov, príplatkov, odmeny a pod., ako aj
podmienky ich poskytovania.

Dohoda účastníkov o mzdových podmienkach by mala vykazovať znaky určitého právneho úkonu

a účastníci by sa mali spravovať obsahom tohto pojmu v § 119 Zákonníka práce. Zákonník práce
ďalej ukladá zamestnávateľovi povinnosť, aby v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodol najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Formou odmeňovania sa rozumie dojednanie o časovej
alebo úkolovej, alebo podielovej mzde, resp. o ich kombinácii. Mzdové podmienky je možné v

pracovnej zmluve dojednať aj odkazom na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy. V praxi majú
zamestnávatelia podrobne upravené jednotlivé zložky mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo
vo svojich interných predpisoch. V takom prípade je ale potrebné v pracovnej zmluve uviesť odkaz na
konkrétne ustanovenie kolektívnej zmluvy alebo konkrétny interný predpis zamestnávateľa. Zákonník
práce predpisuje mzdové podmienky ako obligatórnu náležitosť pracovnej zmluvy. Mzdové podmienky

musia byť so zamestnancom dohodnuté, preto akékoľvek zmeny mzdových podmienok sú zmenou
pracovnej zmluvy a vyžadujú súhlas zamestnanca. Jednostranné ustanovenie mzdových podmienok
zamestnávateľom je porušením Zákonníka práce, pretože mzda musí byť so zamestnancom dohodnutá.
Zamestnávateľ môže upraviť mzdové podmienky aj vo svojom vnútornom mzdovom predpise, avšak v
tom prípade musí pracovná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi odkazovať na použitie konkrétneho

interného predpisu zamestnávateľa.

V danom prípade súčasťou pracovnej zmluvy bol dokument - mzdový dekrét, ktorý obsahuje
jednoznačnú dohodu účastníkov konania o mzde. Táto dohoda o mzde vo forme mzdového dekrétu bola
medzi účastníkmi konania uzatvorená v rovnaký deň ako pracovná zmluva t. j. dňa 25.7.2011. Mzdový
dekrét obsahuje v bode 3 presné ustanovenie, podľa ktorého bola medzi účastníkmi konania uzatvorená

dohoda o mzdových podmienkach tak, že mzda odporcu je zložená z minimálneho mzdového nároku
pre stupeň náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a mesačnej
výkonnostnej odmeny, keď výška odmeny je stanovená na základe výkonu vo výške: 25 % účtovaných
čistých hodinových výkonov. Mzdový dekrét neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by odkazovalo
na interné predpisy odporcu, alebo iný dokument, ktorý by mal ďalej upravovať mzdové podmienky

navrhovateľa. Pokiaľ ide o ďalší dokument nazvaný Príloha pracovnej zmluvy, v konaní boli predložené
jeho dve verzie, keď verzia predložená navrhovateľom neobsahovala žiadne ďalšie ustanovenie o
mzdových podmienkach, naopak verzia predložená odporcom, obsahovala v bode E - Dohoda o
hmotnej zodpovednosti, ods. 7 ustanovenie, podľa ktorého sa upravuje mzdový dekrét ods. 3 tak, že pri
časovej hodinovej mzde je mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č. 2

pracovného miesta na základe prílohy č. 1 ZP a mesačnej výkonnostnej odmeny, kde je výška odmeny
stanovená osobným ohodnotením pracovníka na základe jeho prístupu a prínosu t. j. platí pre technicko -administratívnych pracovníkov a pri úkolovej mzde je mzda stanovená na základe výkonu mechanika na
základe záznamov vykázaných pracovných pozícií elektronicky spracovaných zákaziek a elektronicky
registrovanej práce na zákazkách v operačnom programe Caris podľa pracovného zaradenia mechanik,

diagnostik, klampiar a lakovník, kde je mzda stanovená na základe výkonu pracovníka vo výške
podielu 25 %, 30%, 40% podľa dosiahnutého stupňa kvalifikácie. Vyhodnotením týchto dvoch verzií
dospel súd k záveru, že je potrebné vychádzať z dokumentu Príloha pracovnej zmluvy, ktorá bola
odovzdaná zamestnancovi, a to jednak z dôvodu jeho právnej istoty, nakoľko je evidentné, že
príslušné pracovnoprávne dokumenty (pracovná zmluva, mzdový dekrét, príloha pracovnej zmluvy)

boli vypracované zamestnávateľom a zamestnanec bol preukázateľne oboznámený len s verziou
prílohy pracovnej zmluvy neobsahujúcou doplňujúce ustanovenie o mzdových podmienkach, ktorou
disponoval. Navyše pracovná zmluva ani mzdové podmienky neobsahujú odkaz na tento dokument,
keď ustanovenie odseku 6 pracovnej zmluvy o tom, že mzdové podmienky sú stanovené mzdovým
dekrétom: viď príloha pracovnej zmluvy - je potrebné vykladať tak, že touto prílohou je myslený samotný
mzdový dekrét. Porovnaním textov oboch predložených verzií dokumentu Príloha pracovnej zmluvy súd

zistil, že dokument predložený navrhovateľom predstavuje súvislý text (bez možnosti doplnenia/vsunutia
bodu 7 v časti E). Dokument Príloha pracovnej zmluvy predložená odporcom sa zhoduje s dokumentom
predloženým navrhovateľom iba na poslednej strane, kde sú podpisy účastníkov. Vo verzii predloženej
odporcom však na poslednej strane na rozdiel od predchádzajúcich strán nie je dodržaná rovnaká forma
dokumentu, keď na predchádzajúcich stranách je po každom písmene/bode zmluvy medzera a na tejto

poslednej strane medzera pred písmenami H a I nie je. Na druhej strane dokument Príloha pracovnej
zmluvy - verzia predložená navrhovateľom má dodržanú rovnakú formu v celom texte, teda bez medzier
medzi jednotlivými písmenami/bodmi. To evokuje záver, že verzia predložená odporcom mohla byť
dodatočne pozmeňovaná vsunutím ods. 7 do bodu E zmluvy a následným upravením dokumentu tak,
aby posledná strana, na ktorej sú podpisy účastníkov zostala rovnaká. Tiež je nelogické, aby dohodu o

mzdových podmienkach obsahoval práve bod. E prílohy pracovnej zmluvy nazvaný dohoda o hmotnej
zodpovednosti. Vzhľadom na všetky tieto dôvody súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená dohoda o Prílohe pracovnej zmluvy v znení predloženom navrhovateľom, teda bez ods. 7
v bode E.

Ako už bolo vyššie uvedené, mzdové podmienky sú obligatórnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Mzda

musí byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnutá a k jej zmene, či úpravám môže
dôjsť iba na základe dohody zamestnanca so zamestnávateľom. Pracovná zmluva ani mzdový dekrét
neobsahovali odkaz na interné predpisy zamestnávateľa. K zmene mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve
nemôže dôjsť na základe interných dokumentov zamestnávateľa, resp. jednostranným rozhodnutím
zamestnávateľa. Pokiaľ odporca poukazoval na svoje interné predpisy Organizačné a riadiace opatrenia

č. 1 a č. 2, podľa ktorých mali mať mechanici bez kvalifikácie priradený stupeň náročnosti práce
1, toto neobstojí, pretože rozhodujúca je dohoda účastníkov v pracovnej zmluve, kde je uvedené,
že navrhovateľovi patrí mzda zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č.
2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce, a tiež z dôvodu, že tieto interné
dokumenty mali nadobudnúť účinnosť už dňa 1.1.2010, teda v čase keď navrhovateľ u odporcu ešte

nepracoval, preto v tomto čase nemohol logicky predmetné dokumenty podpísať. Pokiaľ odporca
argumentoval tým, že ich navrhovateľ podpísal naraz spolu s ostatnými zamestnancami v rámci
školenia BOZP, v tom prípade mal byť na dokumente uvedený dátum, kedy bol navrhovateľom
tento interný dokument podpísaný a tiež samotný podpis navrhovateľa na interných dokumentoch
odporcu neznamená, že medzi účastníkmi konania týmto došlo k zmene dohody o mzde. Išlo i

interný dokument zamestnávateľa/odporcu, preto nebolo preukázané, že navrhovateľ s ustanoveniami
týchto interných dokumentov aj súhlasil. Odporca tiež argumentoval tým, že navrhovateľ nespĺňa
podmienky pre zaradenie do stupňa náročnosti č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1
Zákonníka práce, pretože nemal vysokoškolské vzdelanie, potrebné školenia a skúšky. V zmysle Prílohy
1 k Zákonníku práce v znení účinnom k 25.7.2011 - Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných

miest, písm. b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje
výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa
daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou;
výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve;
výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-

technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov. Teda podľa uvedenéhodruhý stupeň náročnosti práce v zmysle Zákonníka práce nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie ako
uvádzal odporca, preto ani táto jeho obrana neobstojí.

Pokiaľ odporca poukazoval na to, že pri nástupe do zamestnania navrhovateľ klamal odporcu vo veciach

osobných odborných zručností, preto bol na základe klamlivých a zavádzajúcich informácií prijatý na
pracovnú pozíciu mechanik, pričom ak by navrhovateľ pri nástupe do zamestnania uviedol pravdivé
informácie, bol by zaradený na úplne inú pracovnú pozíciu, kde by mu bola stanovená časová mzda,
ani na tento jeho argument nebolo možné prihliadať. Odporca uviedol, že nemal dôvod na predbežné
preskúšanie navrhovateľa, avšak v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku

dňu 25.7.2011, pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či zamestnanec
spĺňa predpoklady pre výkon dohodnutej práce, ak túto svoju povinnosť zanedbá, nemôže to byť
zamestnancovi ako slabšiemu účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu na ujmu. Táto obrana odporcu
teda nie je relevantná, pretože odporca si mal pred uzatvorením pracovného pomeru overiť odbornú
spôsobilosť navrhovateľa. Nie je preto rozhodujúce, že na základe interného hodnotenia bol napokon
navrhovateľ zaradený ako mechanik bez kvalifikácie, pretože rozhodujúce je dojednanie v pracovnej

zmluve, teda dojednaná pozícia mechanika, keď k písomnej zmene pracovnej zmluvy v tomto smere
nedošlo.

Zamestnávateľ/odporca tak bol povinný vyplácať zamestnancovi mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve.
V danom prípade bola medzi účastníkmi konania v pracovnej zmluve uzatvorená dohoda o mzde
tak, že mzda navrhovateľa je zložená z minimálneho mzdového nároku pre stupeň náročnosti č.

2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a mesačnej výkonnostnej odmeny,
keď výška odmeny je stanovená na základe výkonu vo výške: 25 % účtovaných čistých hodinových
výkonov. Navrhovateľ mal preto nárok na vyplatenie takto stanovenej mzdy. Mzda bola dohodnutá
ako kombinovaná/zmiešaná teda ako časová mzda s výkonnostnou odmenou. Jednotlivé zložky mzdy
môžu byť uvedené v interných predpisoch, ale vtedy je potrebné v pracovnej zmluve uviesť odkaz na

konkrétny interný predpis zamestnávateľa. Mzdové podmienky musia byť so zamestnancom dohodnuté
aakékoľvekzmenymzdovýchpodmienoksúzmenoupracovnejzmluvyavyžadujúsúhlaszamestnanca.

Pri stanovení mzdy navrhovateľa za mesiace júl 2011 a január 2011 tak bolo potrebné vychádzať z
bodu 3 mzdového dekrétu. Z výplatného lístka za júl 2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 5 dní,
t. j. 40 hodín, bola mu priznaná úkolová mzda 130 eur a výkonnostná odmena 20 eur, hrubá mzda

navrhovateľa bola 150 eur, čistá mzda bola 105,22 eura, z tejto bola strhnutá cena 5 stravných lístkov
po 1,28 eura, celkom tak bola navrhovateľovi vyplatená suma 98,82 eura. Z výplatného lístka za august
2011 vyplýva, že navrhovateľ odpracoval 17,50 dní, t. j. 140 hodín, bola mu priznaná úkolová mzda 250
eur a odmena 5,08 eura (doplnenie do min. hodinovej mzdy), hrubá mzda navrhovateľa bola 255,08
eura, čistá mzda bola 178,94 eura, z tejto bola strhnutá cena 18 stravných lístkov po 1,28 eura, celkom

tak bola navrhovateľovi vyplatená suma 155,90 eura. Podľa prehľadu výkonov mechanika za obdobie
od 1.7.2011 do 31.7.2011, výkon navrhovateľa predstavoval 455, 66 eura, podiel 25% z tohto výkonu
prestavoval 113,91 eura. Podľa prehľadu výkonov mechanika za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2011,
výkon navrhovateľa predstavoval 583,76 eura, podiel 25% z tohto výkonu prestavoval 145,94 eura.

Pri výpočte mzdy, ktorá mala byť navrhovateľovi v uvedených mesiacoch vyplatená súd vychádzal s

výpočtuznalkyneD..F.Š.A.,X..,zodboru:ekonómiaamanažment,odvetvie:účtovníctvoadaňovníctvo,
v znaleckom posudku č. 4/2013 zo dňa 16.7.2013, ktorá znalkyňa správne vychádzala pri tomto výpočte
z bodu 3 mzdového dekrétu zo dňa 25.7.2011. Znalkyňa dospela k záveru, že mzdový nárok a odmena
za mesiac júl 2011 je vo výške 201,37 eura, pretože 1. minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti
č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce je: minimálny hodinový mzdový nárok

1,822 eura x 1,2 koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti 2 = 2,1864 eura/hod., odpracovaný
čas 40 hodín x sadzba 2,1864 eura/hod. = 87,456 eura = 87,46 eura; 2. mesačná výkonnostná odmena,
ktorá je stanovená na základe výkonu vo výške 25% účtovaných čistých hodinových výkonov: ocenený
výkon pracovníka 455,66 eura, z toho 25% je 113,91 eura. S ohľadom na mzdový nárok 87,46 eura a
výkonnostnú odmenu 113,91 eura, hrubá mzda navrhovateľa mala byť 201,37 eura, čistá mzda mala byť

141,26 eura, po vykonaní zrážky 5 stravných lístkov po 1,28 eura (spolu 6,40 eura), tak navrhovateľovi
mala byť vyplatená mzda 134,86 eura. V prípade realizovanej výplaty za mesiac júl 2011 vo výške 98,92eura, celková výška pohľadávky predstavuje sumu 36,04 eura. Mzdový nárok a odmena za mesiac
august 2011 je vo výške 452,04 eura, pretože 1. minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti č.
2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce je: minimálny hodinový mzdový nárok

1,822 eura x 1,2 koeficient minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti 2 = 2,1864 eura/hod., odpracovaný
čas 140 hodín x sadzba 2,1864 eura/hod. = 306,096 eura = 306,10 eura; 2. mesačná výkonnostná
odmena, ktorá je stanovená na základe výkonu vo výške: 25% účtovaných čistých hodinových výkonov:
ocenený výkon pracovníka 583,76 eura, z toho 25% je 145,94 eura. S ohľadom na mzdový nárok 306,10
eura a výkonnostnú odmenu 145,94 eura, hrubá mzda navrhovateľa mala byť 452,04 eura, čistá mzda

mala byť 317,09 eura, po vykonaní zrážky 18 stravných lístkov po 1,28 eura (spolu 23,04 eura), tak
navrhovateľovi mala byť vyplatená mzda 294,05 eura. V prípade realizovanej výplaty mzdy za mesiac
august 2011 vo výške 155,90 eura, celková výška pohľadávky predstavuje sumu 138,15 eura. Celková
výška pohľadávky navrhovateľa vyplývajúca z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie mesiaca júl a
august 2011 tak predstavuje sumu 174,19 eura. S týmto výpočtom sa súd v celom rozsahu stotožnil,
keď dospel k záveru, že výpočet mzdy znalkyňou za mesiace júl 2011 a august 2011 bol správny,

pretože znalkyňa pri výpočte vychádzala z bodu 3 mzdového dekrétu, mzdu počítala ako kombinovanú
mzdu zloženú z časovej mzdy dohodnutej vo forme minimálny mzdový nárok pre stupeň náročnosti
č. 2 pracovného miesta na základe prílohy č. 1 Zákonníka práce a mesačnej výkonnostnej odmeny,
vychádzala z predložených listinných dokladov, vychádzala zo správneho rozsahu odpracovaného času
a výkonov navrhovateľa zistených zamestnávateľom v jednotlivých mesiacoch.

Vzhľadom na uvedené súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 174,19 eura spolu s
príslušným úrokom z omeškania. Navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 do zaplatenia. Pretože odporca navrhovateľovi mzdu
v najbližšom výplatnom termíne (podľa bodu 6 Mzdového dekrétu, mzda bola splatná pozadu za
mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca) po skončení pracovného

pomeru nevyplatil, dostal sa do omeškania so zaplatením mzdy navrhovateľovi v sume 174,19 eura dňa
1.10.2011, a preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Výšku úroku
z omeškania určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Zb., ktorá výška úroku z omeškania ku dňu začiatku
omeškania odporcu bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorá bola ku dňu

1.10.2011 vo výške 1,50 %, preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 174,19 eura od 1.10.2011 až do zaplatenia, keďže si však uplatňoval úrok z omeškania
v nižšej výške len 9% ročne, súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 174,19 eura
od 1.10.2011 do zaplatenia.

Ďalej sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 111,77 eura ako náhrady škody, ktorá

mu mala vzniknúť tým, že odporca porušil svoje povinnosti zamestnávateľa a pri skončení pracovného
pomeru neodovzdal navrhovateľovi zápočtový list, následkom čoho navrhovateľa odmietli zaevidovať
na úrade práce, platiteľom zdravotného poistenia za navrhovateľa sa tak od 26.8.2011 nestal štát a
navrhovateľ musel Všeobecnej zdravotnej poisťovni doplatiť za obdobie od 26.8.2011 do 8.11.2011
poistné v sume 111,77 eura.

Ustanovenie § 75 ods. 2 Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi
pri skončení pracovného pomeru potvrdenie o zamestnaní, resp. zápočtový list, ktoré potvrdenie o
zamestnaní je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi bez ohľadu na jeho žiadosť. Zamestnávateľ
má túto zákonnú povinnosť voči každému zamestnancovi, s ktorým končí pracovný pomer. Zákonník
práceneurčujelehotunavydaniepotvrdeniaozamestnaní,avšakkeďžejezamestnávateľpovinnývydať

potvrdenie o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, je nepochybné, že zamestnávateľ je povinný
odovzdať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní najneskôr v posledný deň trvania pracovného
pomeru. V prípade, že zamestnávateľ nesplní svoju zákonnú povinnosť a nevydá zamestnancovi
potvrdenie o zamestnaní, zamestnanec je oprávnený splnenie tejto povinnosti vymáhať súdnou cestou
podaním žaloby na plnenie.

V ustanovení § 192 Zákonník práce upravuje prípady všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu, ktorá vznikla zamestnancovi. Aplikuje sa v prípadoch, ak nie sú naplnené predpoklady niektoréhoz prípadov osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa v ust. § 193 - 195 Zákonníka práce. Zamestnanca
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady vzniku nároku zo zodpovednosti za škodu,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to a) protiprávne konanie na strane zamestnávateľa (1.

porušenieprávnychpovinností,2.úmyselnékonanieprotidobrýmmravomalebo3.porušeniepovinností
zamestnancom, ktorý konal v rámci plnenia úloh zamestnávateľa), b) vznik škody u zamestnanca
a c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všeobecná
zodpovednosť zamestnávateľa je príkladom tzv. objektívnej zodpovednosti, v prípade ktorej sa
nevyžaduje zavinenie.

V prípade, že zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť vydať zamestnancovi pri skončení pracovného
pomeru potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom skutočnosti ustanovené právnymi predpismi,
zodpovedá zamestnancovi podľa ustanovenia § 192 ods. 1 Zákonníka práce za škodu tým vzniknutú
(viď rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 21Cdo/1214/1998 a sp. zn. 21Cdo 1491/2002).

Úlohou navrhovateľa teda bolo v konaní preukázať, že zamestnávateľ mu porušením svojich právnych
povinností spôsobil škodu a že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností

odporcom a vzniknutou škodou. Medzi účastníkmi konania bol spor o tom, či odporca pri skončení
pracovného pomeru navrhovateľovi odovzdal zápočtový list. Odporca tvrdil, že túto svoju povinnosť si
splnil,keďneskôrnažiadosťnavrhovateľamupožadovanélistinnédokladyvydalduplicitne.Navrhovateľ
tvrdil, že pri skončení pracovného pomeru obdržal iba skončenie pracovného pomeru, ale nedostal
zápočtový list, ktorý mu bol vydaný až po telefonických, mailových urgenciách, urgencii spoločnosti

D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a.s., resp. po šetrení Inšpektorátom práce až v mesiaci november
2011, v dôsledku čoho príslušný úrad práce navrhovateľa odmietol zaevidovať a zaradil ho do evidencie
uchádzačov o zamestnanie až po predložení potrebných dokladov ku dňu 8.11.2011, preto Všeobecná
zdravotná poisťovňa vyčíslila navrhovateľovi nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 111,77
eura. Navrhovateľ tvrdil, od odporcu nepožadoval opakované zaslanie už raz doručených listín, ale

predloženie listín po prvýkrát. Doklady potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a potvrdenie o príjme
fyzickej osoby za rok 2011 prevzal až v novembri 2011, vtedy podpísal ich prevzatie, pričom na nich
neuviedoldátumprevzatia. Tietodokladyurčiteneprevzalododporcudňa25.8.2011,aleneskôr.Potom,
čo mu odporca dňa 6.11.2011 tieto doklady vydal, išiel dňa 9.11.2011 na VšZP, kde sa zaevidoval ako
samoplatca od 7.11.2011.

Odporca dôvodil, že v rovnaký deň ako bol skončený pracovný pomer, t. j. dňa 25.8.2011, boli
navrhovateľovi odovzdané osobne proti podpisu všetky doklady potrebné pri ukončení pracovného
pomeru, ako sú doklad o skončení pracovného pomeru, potvrdenie o zamestnaní/zápočtový list a
potvrdenie o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti. Navrhovateľovi preto nevznikla žiadna prekážka
nástupu do iného zamestnania alebo na evidenciu na úrade práce, Sociálnej poisťovni a Všeobecnej

zdravotnej poisťovni. Na prihlásenie sa do uvedených inštitúcií pritom postačuje doklad o skončení
pracovného pomeru. Navrhovateľ požiadal o duplicitné vydanie uvedených dokumentov. Odporca
spoločnosti D.A.S. uviedol pravdivé údaje. Právny zástupca uvedenej spoločnosti na základe toho dňa
26.10.2011 zaslal odporcovi list, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ potvrdil, že požadované doklady
mu boli odovzdané, preto nie je zrejmé, prečo sa išiel zaevidovať na úrade práce až dňa 8.11.2011.

Odporca tvrdil, že navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil, pretože navrhovateľ vedel, že po skončení
pracovného pomeru sa má hlásiť na úrade práce.

Zpredloženýchlistinnýchdokladovvyplýva,ženavrhovateľe-mailomzodňa30.9.2011odporcupožiadal
o zaslanie nejakých papierov. Výzvou zo dňa 17.10.2011 spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany
a.s. vyzvala odporcu na doručenie výplatných pások za obdobie júl 2011 a august 2011, kópií dokladov

na základe ktorých bola vypočítaná mzda, zaslanie mzdového dekrétu a prílohy pracovnej zmluvy,
na ktorú pracovná zmluva odkazuje, evidenčného listu a zápočtového listu. Podľa e-mailu odporcu
zo dňa 20.10.2011, tento navrhovateľovi oznámil, že všetky doklady sú prichystané v AGP Trnava, je
potrebné si ich osobne prísť prevziať. Z výzvy spoločnosti D.A.S poisťovňa právnej ochrany, a.s. zo dňa
26.10.2011, spoločnosť oznámila, že navrhovateľ im dňa 25.10.2011 oznámil, že požadované doklady

mu boli vystavené, okrem kópie dokladov, na základe ktorých mu bola vyčíslená odmena. Na dokladoch
Potvrdenie o zamestnaní zo dňa 25.8.2011 a Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti,o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované
deti za obdobie 2011, je podpis navrhovateľa potvrdzujúci, že uvedené dokumenty prevzal, avšak nie
je uvedený dátum ich prevzatia.

Vydanie potvrdenia o zamestnaní je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa pri skončení pracovného
pomeru. Pretože na zápočtovom liste nie je uvedený dátum jeho prevzatia odporcom, nebolo
preukázané, či si navrhovateľ túto svoju právnu povinnosť splnil, alebo ju porušil a doklady vydal
odporcovi až neskôr. V tomto prípade sú však rozporné tvrdenia odporcu, keď spoločnosti D.A.S.
poisťovňa právnej ochrany a.s. mal už dňa 25.10.2011 oznámiť, že požadované doklady, okrem

podkladov pre výpočet odmeny mu boli odovzdané a tvrdením navrhovateľa v konaní, že mu doklady boli
odporcom odovzdané až dňa 6.11.2011. Ak teda podľa spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany
a.s. mal navrhovateľ zápočtový list už dňa 25.10.2011, je otázka prečo sa zaevidoval na úrade práce
až dňa 8.11.2011.

V danom prípade však súd mal za rozhodujúce, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
možným porušením povinnosti zamestnávateľa vydať odporcovi zápočtový list a tvrdenou škodou na

strane navrhovateľa, ktorá mala spočívať v povinnosti zaplatiť spätne poistenie Všeobecnej zdravotnej
poisťovni v sume 111,77 eura, a to predovšetkým z dôvodu, že nebolo preukázané, že by príslušný
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante ako podmienku pre zaevidovanie navrhovateľa do
evidencie uchádzačov o zamestnanie predloženie zápočtového listu vyžadoval. Navrhovateľ v tomto
na svoju obranu poukazoval na webovú stránku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (<. kde je

uvedené: „Ak sa občan rozhodne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je potrebné priniesť platný doklad totožnosti - občiansky
preukaz, doklad osvedčujúci ukončenie pracovného pomeru (dohodu o rozviazaní pracovného pomeru,
zápočtový list), v prípade absolventov škôl doklad o ukončení štúdia, doklad o najvyššom ukončenom
vzdelaní.“ Z uvedeného však vyplýva, že požadovali len doklad o skočení pracovného pomeru,

ktorým je samotné skončenie pracovného pomeru, nevyplýva z toho, že bolo nevyhnutné predložiť tak
skončenie pracovného pomeru, ako aj zápočtový list. Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta zo dňa 5.2.2013, nevedú zoznam občanov, ktorý sa informujú na úrade ohľadom
zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, preto nemôžu potvrdiť, či navrhovateľ požiadal o
zaevidovanie ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Galanta pred 8.11.2011. Z vyjadrenia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, zo dňa 11.3.2015, vyplýva, že navrhovateľ bol od 26.8.2011
do 7.11.2011 dobrovoľne nezamestnaný a od 8.11.2011 sa zaradil do evidencie úradu práce ako
uchádzač o zamestnanie, predložil vyplnenú žiadosť o zaradenie do evidencie a zápočtový list v ktorom
zamestnávateľ Autogrupp s.r.o. Trnava potvrdil dobu zamestnania od 25.7.2011 do 25.8.2011. Podľa
oznámenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.4.2015, občan, ktorý má záujem využiť

služby zamestnanosti v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších
predpisov, a po skončení zamestnania si osobne podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, k predmetnej žiadosti predkladá
ako relevantný doklad, ktorým osvedčuje rozhodnú skutočnosť pre vedenie v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, doklad o skončení pracovného pomeru. Uvedené sa týka aj roku 2011. Zápočtový

list v tomto prípade nemal v roku 2011 a ani v súčasnosti nemá vplyv na zaradenie uchádzača o
zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho následné vedenie v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 20.4.2015, zoznam
dokladov, ktoré sú súčasťou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sú fotokópia
potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu, ak spôsob

skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o
zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydá. Z týchto vyjadrení Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplýva, že ak mal
navrhovateľ k dispozícii doklad o skončení pracovného pomeru, nebolo predloženie zápočtového listu
nevyhnutné pre jeho zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Tiež z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vyplýva, že uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie
v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, čo znamená, že pre zaradenie do evidencie stačí ak uchádzač osvedčí, že došlo kuskončeniu pracovného pomeru, ktorú skutočnosť je možné preukázať výpoveďou, resp. skončením
pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal, že práve nepredloženie zápočtového listu bolo dôvodom,

pre ktorý nemal byť úradom práce zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepreukázal, že
tvrdenýmprotiprávnymkonanímodporcumubolaspôsobenáškodaspočívajúcavdoplatenompoistnom
v sume 111,77 eura, nepreukázal teda kauzálny nexus medzi konaním navrhovateľa a svojou škodou,
nebolipretosplnenépodmienkyprezaviazanieodporcunáhradouškodynavrhovateľovi,pretosúdnávrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 111,77 eura zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a

v konaní prevažne úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v pomere podľa výšky
jeho čistého úspechu v konaní, t. j. v rozsahu 41,49 %. Navrhovateľ sa v konaní pôvodne domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 600 eur s príslušenstvom, v konaní bolo návrhu navrhovateľa vyhovené
v časti o zaplatenie sumy 174,19 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že úspech navrhovateľa
predstavuje 29,03 % (174,19 eura : 600 eura x 100) a úspech odporcu predstavuje 70,97 % (100% -

29,03%), čistý úspech odporcu teda je 41,94 % (70,97 % - 29,03 %). Pri plnom úspechu navrhovateľa
by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 304,76 eura, a to za
úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení)
vo výške 39,84 eura, k tomu režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), 2. písomné podanie na

súd - vyjadrenie zo dňa 31.3.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky) po 39,84 eura, k tomu režijný
paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), 3. účasť na pojednávaní dňa 1.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl.), k tomu režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), 4. účasť na pojednávaní dňa
13.5.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), k tomu režijný paušál 8,39 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.).
Spolu za úkony právnej služby 192,92 eura. Ďalej trovy právneho zastúpenia predstavuje náhrada za

stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky 1. za účasť na pojednávaní dňa 1.4.2015 - Bratislava -
Trnava a späť v trvaní 4 polhodín, t. j. 4 x 13,98 eura = 55,92 eura a 2. za účasť na pojednávaní dňa
13.5.2015 - Bratislava - Trnava a späť v trvaní 4 polhodín, t. j. 4 x 13,98 eura = 55,92 eura. Celkom tak
náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 304,76 eura. Vzhľadom na čiastočný úspech odporcu v
konaní, odporca má právo na 41,49 % - nú náhradu trov konania, čomu zodpovedá suma 126,44 eura

(41,49 % z 304,76 eura). Ďalej odporcovi vznikli trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie
vo výške 17 eur. Navrhovateľ má vzhľadom na pomer svojho úspechu v konaní právo na 41,49 %-nú
náhradu zo súdneho poplatku 17 eur, čo predstavuje 7,05 eura. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd v
prevažnej miere neúspešného navrhovateľa, aby zaplatil odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia v sume 126,44 eura a v iných trovách konania v sume 7,05 eura, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetné trovy je
navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

V predmetnej veci zaplatil odporca súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 12Cpr/1/2012 zo dňa 6.11.2013 v sume 30 eur, ktorý poplatok bol vyrúbený uznesením tunajšieho

súdu č. k. 12Cpr/1/2012-192 zo dňa 15.1.2014. Predmetný poplatok bol vyrúbený podľa položky 1 písm.
a) sadzobníka súdnych poplatkov. Súd však zistil, že uvedený poplatok za odvolanie bol vyrúbený v
nesprávnej výške, keď správne mal byť vyrúbený vzhľadom na predmet odvolania (odvolanie voči sume
285,96 eura) v sume 17 eur. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 z. č. 71/1192 Zb. súd preto rozhodol
o vrátení preplatku nesprávne vyrúbeného súdneho poplatku v sume 13 eur (30 eur - 17 eur), a to

prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a. s.), po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a vzniknuté trovy štátu uhradené zo
štátnych rozpočtových prostriedkov v sume spolu 244,70 eura, ktoré boli vyplatené znalcovi D.. F. Š., X..
(na základe uznesenia č. k. 12Cpr/1/2012-163 zo dňa 20.8.2013) za vypracovanie znaleckého posudku

v konaní, uložil zaplatiť účastníkom konania podľa výsledku konania t. j. podľa ich pomeru neúspechu
vo veci, teda navrhovateľovi v sume 173,66 eura (70,97 % zo sumy 244,70 eura) a odporcovi v sume
71,04 eura (29,03 % zo sumy 244,70 eura). Navrhovateľa tak súd zaviazal zaplatiť Okresnému súduTrnava trovy konania štátu v sume 173,66 eura, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
a odporcu súd zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 71,04 eura, v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.