Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212560
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený:
JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporkyni: W.
O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, o zaplatenie sumy
70,91 € s prísl, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 27. 08. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu sumu 70,91 € a zmluvný úrok vo výške 34% ročne zo sumy 130,91 € od 03.

04. 2013 do 16. 12. 2013, zo sumy 100,91 € od 17. 12. 2013 do 12. 03. 2014, zo sumy 70,91 € od
13. 03. 2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 130,91 € od 16. 11.
2012 do 16. 12. 2013, zo sumy 100,91 € od 17. 12. 2013 do 12. 03. 2014 a zo sumy 70,91 € od 13.
03. 2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatňoval náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na
základe písomnej žiadosti odporkyne, uzavreli účastníci konania Zmluvu o úvere dňa 14. 12. 2009, kedy
navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 599,00 € na nákup spotrebného tovaru. Navrhovateľ za odporcu
uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporkyňa tovar prevzala.
Odporkyňa sa zaviazala tento úver zaplatiť v 30-tich mesačných splátkach po 29,91 €, splatných vždy k

15-temudňuvmesiaciod15.01.2010.Odporkyňatentosvojzáväzokneplnila.Vsúladesovšeobecnými
podmienkami navrhovateľa je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej
čiastky, so zaplatením ktorej sa odporkyňa dostala do omeškania viac ako 30 dní a bola navrhovateľom
na zaplatenie vyzvaná. Dňa 15. 11. 2012 sa stal splatným dlh odporkyne vo výške 130,91 € a ku dňu
podania žaloby eviduje navrhovateľ po uhradení sumy 60,00 € pohľadávku vo výške 70,91 €. V úverovej
zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 34 % ročne a zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu
predania prípadu na vymáhanie, t. j. k 02. 04. 2013. Navrhovateľ sa preto domáhal aj zaplatenia úroku

vo výške 34 % ročne z úverovej istiny 130,91 € od 03. 04. 2013 do zaplatenia, ako aj úrokov z omeškania
v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. Keďže odporca napriek výzvam navrhovateľa
dlh neuhradil, navrhovateľ sa so svojim návrhom obrátil na súd.

Na výzvu súdu - na špecifikáciu žalovanej pohľadávky a možnosť vyjadriť sa k otázke posudzovania
zmluvných podmienok, z ktorých je uplatňovaný navrhovateľov nárok z hľadiska ich prijateľnosti v
spotrebiteľských zmluvách a dodržiavania práv spotrebiteľa, doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu dňa
20. 04. 2015 doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolodporkyni poskytnutý úver vo výške 599,00 €, ktorý mal byť splácaný v 30-tich mesačných splátkach
po 29,91 € od 15. 01. 2010 a úver mal byť splatený ku dňu 15. 06. 2012. Odporkyňa mala zaplatiť
sumu v celkovej výške 897,30 €, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 599,00 € a zmluvne

dohodnutých úrokov vo výške 298,30 €. Úver bol poskytnutý na účet predajcu dňa 16. 12. 2009. Každá
splátka vo výške 29,91 € zahŕňala úverovú istinu, t. j. príslušnú časť poskytnutého úveru a zmluvne
dohodnutý úrok. Ročná úroková sadzba bola dojednaná na 34 %. Odporkyňa na úvere uhradila sumu
v celkovej výške 930,74 € do splatnosti úveru, ktorá suma bola použitá na úhradu splátok od 1/2010 do
7/2012 v celkovej výške 766,39 € (30 x 29,91 € + 12,42 €), ďalej odložená suma 104,43 € a odložená

suma38,90€.Ztohoúverováistinačinila468,09€azmluvnéúroky298,30€.Ďalejbolasumapoužitána
poplatky za odoslané upomienky vo výške 36,52 € (5 x 3,32 € + 3 x 6,64 €), poplatok za vstup pohľadávky
dovymáhaniavovýške59,74€(2x29,87€),zmluvnépokutyzaomeškaniesosplácanímúveru7,71€(3
x2,39€),poplatokzaodkladdlžnejsumyvovýške5,72€(4,17€+1,55€),nákladyspojenésuplatnením
pohľadávky vo výške 55,20 € (5 x 3,90 € + 2 x 8,90 € + 17,90 €). Po splatnosti úveru odporkyňa uhradila
ešte sumu 60,00 €. V prípade omeškania klienta je navrhovateľ oprávnený účtovať klientovi poplatky

spojené s omeškaním, ako je poplatok za odoslanú upomienku podľa platného sadzobníka. Rovnako v
súlade s ustanovením § 101 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je navrhovateľ oprávnený účtovať náklady
spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky. Jedná sa o náklady, ktoré
veriteľ vynakladá v rámci mimosúdneho vymáhania (poštovné, telekomunikačné poplatky, personálne
náklady), ktoré sa nachádzajú v priloženom rozpise nákladov. Všetky poplatky sú splatné bezodkladne.

Keďže odporkyňa požiadala o odklad mesačných splátok úveru, celková splatnosť úveru sa posunula
a odporcovi v súlade so všeobecnými podmienkami bol účtovaný poplatok za odklad vo výške 4 %
z odloženej sumy, t. j. dňa 31. 05. 2010 vo výške 4,17 € z doloženej sumy 104,43 € a 16. 02. 2011
vo výške 1,55 € z odloženej sumy 38,90 €. Úver sa preto stal splatným ku dňu 15. 11. 2012 a to vo
výške 130,91 €. Preto od 16. 11. 2012 navrhovateľovi vzniklo právo účtovať príslušný úrok z omeškania.

Podľa čl. 5, bod 5 Všeobecných podmienok navrhovateľa, odo dňa splatnosti celého dlhu je navrhovateľ
oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania a požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Úroková sadzba od 16. 11. 2012 je
stanovená vo výške 8,75 % ročne. Rovnako si navrhovateľ uplatňuje aj dojednaný úrok vo výške 34
% ročne a to zo sumy 130,91 €, ktorá predstavovala neuhradenú úverovú istinu. Úrok bol dopočítaný

ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t. j. k 02. 04. 2013 a v žalobe si uplatňuje navrhovateľ tento
úrok od nasledujúceho dňa, t. j. od 03. 04. 2013 až do zaplatenia. Keďže odporkyňa uhradila ešte sumu
60,00 €, navrhovateľ eviduje pohľadávku vo výške 70,91 €. Pokiaľ ide o predloženú úverovú zmluvu,
táto je plne v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
zmluvy. Časť je uvedená priamo v úverovej zmluve a časť vo všeobecných obchodných podmienkach.

Navrhovateľ má zato, že úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Je pravdou, že
úverová zmluva má formu typizovanej, resp. formulárovej zmluvy, ktoré sú však bežne používaným
inštrumentom v obchodnej praxi, kedy nie je možné dojednávať individuálny obsah všetkých zmlúv s
ohľadom na rozsah činnosti daného subjektu. Tento postup je bežný u bánk, nebankových subjektov,
predajcov tovaru a podobne. Klient si v takom prípade môže zvoliť pristúpenie alebo nepristúpenie na

zmluvné podmienky. Aj v takomto prípade je však jeho prejav vôle slobodný. Klient však môže ovplyvniť
výšku úveru, výšku mesačnej splátky, prípadne ich počet vzhľadom ku svojej finančnej situácii. Rovnako
je klient oboznámený so skutočnosťou, že v prípade omeškania so splácaním úveru mu budú účtované
poplatky za toto omeškanie podľa sadzobníka platného v čase ich účtovania. Odporca si preto bol
vedomý povinnosti vrátiť žalobcovi istinu úveru, zmluvne dohodnuté úroky a hradiť poplatky spojené s

úrokom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 06. 05. 2015 a to v neprítomnosti účastníkov
konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnila a súhlasila,
aby sa konalo v jej neprítomnosti. Odporkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie riadne a včas, svoju
neprítomnosťneospravedlnila,aninepožiadalazdôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania,pretoboli

splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
s listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Podľa žiadosti - Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14. 12. 2009 (čl. 5), uzavreli
účastníci konania zmluvu, predmetom ktorej bolo financovanie tovaru: PC notebook. Predajná cena
tovaru bola určená na 599,00 €, výška úveru na 599,00 €. Celkové náklady činili 298,30 €. Bol dojednaný

počet mesačných splátok 30, výška mesačnej splátky 29,91 € a súčet mesačných splátok vo výške897,30 €. Ročná úroková sadzba bola určená na 34 %. Prvá splátka bola splatná najneskôr do 15.
01. 2009 a termín splatnosti bol stanovený na 15-ty deň v mesiaci. RPMN bola určená na 39,85 % a
priemerná hodnota RPMN na 48,96 %. Uvedená zmluva bola uzavretá prostredníctvom NAY Elektrodom

vo Zvolene.

Podľa Prehľadu splátok (čl. 27), odporkyňa uhrádzala určené splátky po 29,91 € od 2/2010, kedy za rok
2010 neuhradila splátku splatnú v januári, v marci a v septembri 2010. Za rok 2011 neuhradila splátku
splatnú v októbri, za rok 2012 neuhradila splátku splatnú v mesiacoch 3, 4, 5 a 9/2012. Naproti tomu
uhrádzala zvýšené splátky a to vo februári 2011 v sume 83,91 €, v mesiaci 11/2011 vo výške 35,36 €,

v mesiaci 1/2012 vo výške 33,81 €, v mesiaci 10/2012 vo výške 59,82 €. Podľa tvrdenia navrhovateľa,
celková splatnosť úveru nastala 15. 11. 2012. Následne odporkyňa uhradila v mesiaci 1/2013 sumu
29,91 €, v mesiaci 12/2013 sumu 30,00 € a v mesiaci 3/2014 sumu 30,00 €. Podľa prehľadu splátok,
odporkyňa celkovo na úverovom prípade uhradila 990,74 €.

Navrhovateľ predložil súdu prehľad úverového účtu (čl. 29 až 31), t. j. popis, akým spôsobom boli
predpísané odporkyni splátky a jednotlivé poplatky a akým spôsobom boli započítané úhrady splátok

zo strany odporkyne na predmetnom úvere.

Navrhovateľ predložil súdu Sadzobník poplatkov (čl. 37 až 42) s platnosťou od 01. 08. 2009, ako aj
postupnými zmenami sadzobníka platnými od 01. 01. 2012.

Súd oboznámil aj navrhovateľom predložený prehľad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (čl.
35, 36).

Z internetovej stránky NBS súd zistil výšku úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch za obdobie
12/2009 v trvaní od jedného až piatich rokov vo výške 15,47 % a ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 15,71 %.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.5.2014 (platné znenie v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka úč. do 28.2.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a navrhovateľ to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a odporcom
akospotrebiteľomjehoúverovejslužby,t.j.žeideospotrebiteľskúzmluvu ažetentovzťahsamáposúdiť

vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,smernica“).

Keďže navrhovateľ v návrhu uplatňoval úrok z omeškania podľa OBZ, k tomu súd uvádza nasledovné.
Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym
obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti
OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu,

súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného
práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú
predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR
(uznesenie sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný.

Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor,
súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014,
ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak
mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru

požitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného
zákonníka ( ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie
práv spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2009

(platné znenie v čase uzavretia zmluvy ) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2009,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2009, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno

vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods.4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v

zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Na základe uvedeného zisteného skutkového a právneho stavu súd nemal pochybnosti o tom, že medzi
účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkového vzťahu a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. že
sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, čo medzi účastníkmi ani sporné nebolo. Preto súd zmluvu podrobil
kontrole z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa.

V prvom rade súd konštatuje, že časť úverovej zmluvy ako aj úverové zmluvné podmienky uvedené
na rube zmluvy, na ktoré navrhovateľ poukazuje, sú pre veľkosť písma pre spotrebiteľa formálne
nedostupné. Takýto postup dodávateľa služby bol v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov
označený za nekalú praktiku a takémuto právnemu úkonu potom nemožno priznať ochranu súdu.
Takýmto záverom súdov nasvedčuje aj potreba zákonnej úpravy, zavedená Zákonom č. 106/2014 Z. z.,

ktorou bolo novelizované ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka v spojení so Zákonom č. 141/2014Z. z., ktorým došlo k novelizácii Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a ktorým bola zavedená veľkosť
písma spotrebiteľskej zmluvy ako aj všeobecných obchodných podmienok, prípadne akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

Právny úkon uzavretý v rozpore s týmto určením je neplatný. Hoci táto právna úprava je účinná od 01.
06. 2014, súd konštatuje, že pokiaľ táto praktika dodávateľa služby bola vyhodnotená ako nekalá, takýto
právny úkon možno považovať za rozpor s dobrými mravmi a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatný. Po preskúmaní úverovej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok súd
ďalej konštatuje, že úverová zmluva ako aj všeobecné obchodné podmienky, na ktoré úverová zmluva

odkazuje, obsahuje množstvo zmluvných podmienok, ktoré už taktiež vo viacerých rozhodnutiach boli
vyhlásené za neprijateľné a z toho dôvodu za neplatné.

Pokiaľ ide o čl. III bod 4.1 zmluvy, kde si navrhovateľ vyhradil právo použiť splátku najskôr na úhradu
dohodnutých, úrokov, následne na úhradu poplatkov podľa zmluvy a až napokon na úhradu úverovej
istiny, súd podotýka, že takto upravenú zmluvnú podmienku už v minulosti vyhlásili mnohé súdy
Slovenskej republiky za neprijateľnú a neplatnú. Súd poukazuje, na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove 6Co/39/2011, ešte zo dňa 20.09.2011, kde sa súd podrobne zaoberá uvedenou zmluvnou
podmienkou a bola vyhodnotená ako neprijateľná a teda neplatná. Napriek tomu navrhovateľ naďalej
uvedenú zmluvnú podmienku uvádza ako súčasť zmlúv a na základe tejto zmluvnej podmienky aj
pristupuje k rozúčtovaniu jednotlivých splátok od dlžníkov a z tohto titulu si uplatňuje svoje nároky, tak
ako v tomto konkrétnom prípade. Navrhovateľ koná výslovne v rozpore so zákonom a to § 53a ods. 1

OZ. Súd z uvedeného rozhodnutia poukazuje, na podstatnú časť odôvodnenia a uvádza:

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky (§ 566
OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy - 2.12.2007).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ).

Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu
pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu
vôle dlžníka (,,ak dlžník neurčí inak“) bolo vykonané až po vzniku zmluvy (novela vykonaná zákonom č.
568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008). Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy neupravoval

ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Otázka, aký účel platby
sa má rešpektovať, je pritom kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola
splatená.

Podľa čl. III. 4.1 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Cetelem použije splátku na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného

v deň čerpania úveru a splátku príslušnej časti úverovej istiny.

Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie
istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalovanej, ktorá nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.
To sa v predmetnej veci aj stalo, pretože kým žalovaná považovala úverové splátky za splnené, tak
žalovaný uplatnil na súde aj časť istiny. Žalovaná pritom žila v presvedčení, že dlh riadne splatila.

Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok,
že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho,
aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a následné
uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh už skôr riadne
splnil, vyvolať oprávnený stres.

Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v
otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke
plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch ažnepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných
splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca
s účinnosťou od 1.1.2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566 ods. 2 OZ.

Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19, zverejnené aj na stránke
Ministerstva spravodlivosti SR ).

Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a

teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Odvolací súd v tejto súvislosti iba pripomína, že § 53 ods. 4 OZ ustanovuje neuzavretý výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok (vzorový zoznam), ktorého rozširovanie je zverené práve súdom.

Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. 4.1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech žalovanej
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobcovi totiž umožňuje vytvoriť stav, že

splátky podľa zmluvného kalendára nie sú zaplatené, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ plnil práve
za účelom vykonania splátok. Nezaplatenie splátok úveru v dôsledku uvedenej podmienky má však
závažné následky a prejavilo sa to aj v predmetnej veci. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ
uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále
nezaplatenej istiny splátky, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje.

Na druhej strane, ak by splátky boli zaplatené, tak by išlo maximálne len o sankcie za omeškanie
(úroky z omeškania, príp. zmluvná pokuta). Zjavne teda existujú diametrálne odlišné následky, a to aj
čo do závažnosti v závislosti od záväznosti účelu platby sledovaného spotrebiteľom úverovej služby.
Rozdielna je predovšetkým suma, ktorú možno uplatniť v závislosti od účelu platby. V predmetnej veci
bola pre pár dňové omeškanie uplatnená suma v rozsahu takmer polovice úveru, čo pre slabšie sociálne

situovanú žalovanú je značne nepríjemný stav s dopadom na finančne slabý rodinný rozpočet.

Dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej
podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Odvolací súd považoval postup žalobcu za odporujúci dobrým mravom, ak uplatnil až 121,19 eur
(zhruba polovica úveru), teda viac ako 600 %, čo značne vystresovalo žalovanú, a preto odvolací súd
sa rozhodol odmietnuť poskytnúť žalobcovi ochranu pri úrokoch

z omeškania, pretože si ju nezaslúži. Výkon práv nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).Predmetná vec je typickou ukážkou, ako sa sofistikovane z nedlhu dá ,,vyrobiť“ pohľadávka a ak sa k
nej nabalia aj právnické poplatky, tak sociálne slabší spotrebiteľ tým výrazne utrpí. Je to na úkor kvality
života ľudí, pretože len máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a tak sa trh zapĺňa neprijateľnými

podmienkami a nekalými obchodnými praktikami na úkor života bežných ľudí.

Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody (jediné pozitívnoprávne vymedzenie protimravného konania (§ 4 ods. 8 zákona 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa).

Konajúci súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takýmto vyhodnotením citovanej zmluvnej podmienky
ako neprijateľnej a teda absolútne neplatnej. Napriek tomu, že klient môže byť v domnení, že úver
riadne spláca, je len na úvahe poskytovateľa služby, na čo úverovú splátku použije a to bez vedomia

klienta. Preto navrhovateľ nebol oprávnený splátky odporcu započítavať podľa uvedenej zmluvnej
podmienky. Podľa prehľadu úverového účtu navrhovateľ započítaval platby odporkyne na rôzne poplatky
za omeškanie, za upomienky, za vstup do vymáhania.

Zmluva a všeobecné obchodné podmienky ďalej obsahujú napr. dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu
o poskytnutí úverového rámca, čo spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech

klienta. Poplatky, ktoré má byť klient povinný uhrádzať sú uvádzané len v Sadzobníku, ktorého
zmeny je oprávnený vykonávať navrhovateľ jednostranne. Súd však nepristúpil k vyhláseniu zmluvných
podmienok za neprijateľné vo výroku rozsudku a to aj z nasledujúcich uvádzaných dôvodov.

Súd sa v neposlednom rade zaoberal aj výškou dojednaných úrokov, ktorá bola v zmluve vyčíslená
vo výške 34 %. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo/ 26/2011 z 26.04.2012

stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd neopomína,
že sú tu isté rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania
úverov pri nebankových subjektoch, ktoré do istej miery môže akceptovať z pohľadu vyšších nákladov

pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi. Ale aj táto výška je limitovaná najmä všeobecnými
ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v
rozpore z dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú,
do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška

úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko - právnych
vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa,
ktorý je v súlade zo všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského
zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie,
ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez

akýchkoľvekpochybnostívysloviť,ženeprimeranevysokéúrokydojednanépripeňažnýchpôžičkách,sú
vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi, ako aj mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore z dobrými mravmi.
Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov,
preto závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov

pri peňažnej pôžičke, koná v súlade z dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v
akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla

uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôžepotom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Súd potom považuje za opodstatnené, v zmysle zásad
komparistiky, porovnať výšku úrokov poskytnutých nebankovými subjektmi s výškou úrokov, ktoré bežne

sú poskytované bankami.

Pre objektívne posúdenie súd prihliadal na výšku úrokov v bankách pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov. Podľa prehľadu úrokových mier úverov boli úroky za spotrebiteľské úvery poskytované bankami
pri fixácii úroku od 1 do 5 rokov vo výške 15,47% . Ročná percentuálna miera nákladov bola na úrovni
15,71%. V porovnaní s úverom poskytnutým odporkyni v tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že

úroková sadzba stanovená v zmluve vo výške 34 % , prevyšuje priemerné úroky určované bankami o
viac než dvojnásobne. Ročná percentuálna miera nákladov v tomto úverom vzťahu určená na 39,85
% je taktiež o viac než dvojnásobne vyššia ako RPMN požadovaná bankami pri obdobných úveroch.
Súd na základe uvedeného uzatvára, že v zmluve bola dojednaná neprimeraná výška nákladov na úver,
ktorý neprimerane zaťažuje odporcu ako dlžníka.

Súd preto hodnotí, že po posúdení zmluvy ako celku, ktorá obsahuje zmluvné dojednania hodnotené

ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú výlučne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, neplatné
dojednania a dojednania, ktoré odporujú dobrým mravom, je potrebné posúdiť celý zmluvný vzťah
ako neplatný a odporujúci dobrým mravom, v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
t.j. ako právny úkon absolútne neplatný. Uvedenému hodnoteniu súdu nasvedčuje aj súčasná právna
úprava zavedená novelou OZ a to zák. č. 106/2014 Z.z. účinného od 1.6.2014 v § 53d, ktoré považuje

spotrebiteľskú zmluvu, pokiaľ obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako sú uvedené vo výroku
rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery,
za neplatnú. To znamená, že v takomto prípade zákon s takýmto právnym úkonom spája absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Súd potom konštatuje, že pokiaľ vyhlásil úverovú zmluvu za absolútne
neplatnú, strany sú povinné vrátiť si to, čo navzájom plnili, v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení (§

457 Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni
finančné prostriedky vo výške 599 €. Podľa prehľadu splátok odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu
990,74 €, to znamená, že vrátila viac, ako bola povinná plniť. Na základe uvedeného súd konštatuje,
že nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej čiastky je v celom rozsahu nedôvodný a preto rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa v celosti zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa §142 ods.1 O.s.p., v tomto konaní bol úspešný odporca, ktorý
si však náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. má byť odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).