Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314208764.1

Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: K.J. I., K.. XX.X.XXXX, O. J. XX/X, I., I..Č..
Š. XX/X, I., o zaplatenie 192,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 192 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
zo sumy 192 eur od 22.3.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 192 eur od 6.6.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu v sume 0,64 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 63,12 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 17.4.2014 si navrhovateľ uplatnil proti odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej
sumy 192 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 192 eur od 22.3.2011 do zaplatenia, 6 %
ročný úrok zo sumy 192 eur od 6.6.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta
zmenkovej sumy, teda 0,64 eura.

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Vecnú príslušnosť všeobecného okresného súdu (teda súdu podľa bydliska odporcu) navrhovateľ
odôvodnil článkom 25 Nariadenia v spojení s oznámením, ktoré Slovenská republika uskutočnila vo
vzťahu ku Komisii, podľa ktorého príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu budú v SR okresné súdy. Navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 24.11.2010 na zmenkovú sumu
192 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.3.2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných
potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto
konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená 24.11.2010 (dátum vystavenia) na sumu 192 €, pričom do
jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ým denným úrokom od 22.3.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou, bez protestu“, indosant nenechal
skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. K návrhu navrhovateľ predložil

originál zmenky, plnomocenstvo, výpis z obchodného registra navrhovateľa a osvedčenie na registráciu
pre daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže v
predmetnej veci ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Levice je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia
č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože
Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia oznámila Komisii, že príslušnými súdmi na vydanie
rozsudkov v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu budú v SR okresné súdy, pričom navrhovateľ
si miestnu príslušnosť súdu vybral podľa bydliska odporkyne.

Dňa 10.3.2015 bolo odporkyni doručené tlačivo na uplatnenie pohľadávky (návrh), fotokópia zmenky a
tlačivo „C“ na odpoveď. Odporkyňa v Nariadením stanovenej 30-dňovej lehote po doručení na návrh
neodpovedala, tlačivo „C“ na odpoveď súdu nezaslala, ani sa žiadnym iným spôsobom k návrhu
nevyjadrila.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky súd
alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ustanovenej v článku 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenia neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na to, že žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a súd to
nepovažoval za potrebné, súd pojednávanie nenariadil a dňa 14.4.2015 oznámil vyvesením na úradnej
tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 23.4.2015, kedy aj rozsudok verejne vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, návrhom a originálom zmenky, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 24.11.2010 v Leviciach odporkyňa vystavila zmenku na sumu 192,00 € s uvedením, že zaplatí za
túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava
sumu 192,00 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22. marca 2011, splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, 81109 Bratislava, doložka „ bez protestu“, „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Ako vystaviteľ je uvedené meno a priezvisko odporkyne, adresa trvalého bydliska, rodné
číslo a vlastnoručný podpis odporkyne. Na rube zmenky je uvedená doložka: „Namiesto nás na rad CD

Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 13000 Praha, česká republika, IČO: 26429705. Pod
uvedenou doložkou: POHOTOVOSŤ s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ s jeho vlastnoručným podpisom.

Z predloženej zmenky je zrejmé, že ide o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti, ktoré
zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ) vyžaduje na
to, aby bola listina platná ako vlastná zmenka. Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a
je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť
určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti („zaplatím...po predložení....“ - čo znamená,
že zmenka je splatná na videnie, tzv. vistazmenka), údaj miesta platenia („Splatné: POHOTOVOSŤ
s.r.o....“), meno toho, na rad koho sa má platiť. Listina tiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a
napokon vlastnoručný podpis vystaviteľa zmenky. Všetky ostatné údaje na zmenke nie sú nevyhnutnými
náležitosťami vlastnej zmenky a teda nemajú vplyv na jej platnosť.

Z rubovej strany listiny vyplýva, že zmenka bola indosamentom (rubopisom) prevedená z pôvodného
majiteľa zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. (indosanta) na navrhovateľa (indosatára). Rovnako
indosament spĺňa náležitosti požadované ZZŠ. Je bezpodmienečný, je napísaný na zmenku,
indosantom riadne podpísaný, nie je len čiastočný, teda sa ním neprevádza len časť práv zo zmenky
alebo len časť zmenkovej sumy. Vzhľadom k uvedenému došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na
nového majiteľa, navrhovateľa.

V zmenke je uvedená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I. § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre nezaplatenie, teda dal zistiť
verejnou listinou odopretie platenia. Síce ho nezbavuje povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a
dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané
má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

Nakoľko odporca zmenkovú sumu nezaplatil, navrhovateľ si uplatňuje zmenkovú sumu 192 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 192 eur od 22.3.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok
zo sumy 192 eur od 6.6.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej
sumy, teda 0,64 eura. Dojednanie úrokov pri vistazmenke je prípustné. ZZŠ dáva možnosť určiť iný deň
začiatku počítania dojednaného úroku. Popri dojednaných úrokoch zákon zároveň umožňuje požadovať
aj zákonné úroky zo zmenkovej sumy, avšak kogentne len odo dňa zročnosti, a zmenkovú odmenu. V
ZZŠ nie je určené ani z neho nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková
suma úročí.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20 ), zročnosti
(§§ 33 až 37 ),
platení (§§ 38 až 42 ), postihu pre neplatenie (§§
43 až 50 , 52 až 54 ), platení pre česť (§§ 55 , 59 až 63
), odpisoch (§§ 67 a 68 ), zmenách (§ 69 ), premlčaní (§§ 70 a 71
), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74 ).

Podľa čl. I. § 77 ods. 2 ZZŠ pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných
u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27 ), o úrokovej doložke (§ 5 ), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6 ), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7 , o následkoch podpísania osobou, ktorá konala
bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8 ), a o blankozmenke (§ 10 ).

Podľa čl. I. § 5 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I. § 9 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I. § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol
urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 ZZŠ, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.

Podľa čl. I. § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 20 ods. 1, 2 ZZŠ indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament
pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty
na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá
sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 39 ods. 1, 2, 3 ZZŠ zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka
opatrená potvrdením majiteľa o platení. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie. Pri čiastočnom
platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom
vydalo potvrdenie.

Podľa čl. I. § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I. § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom
pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I. § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou „bez trov“,
„bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo
pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka
pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená
indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný
ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku
podpísali.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke sumu v nej uvedenú. Ide o
záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Z toho vyplýva, že majiteľ zmenky
nie je povinný pri jej predložení na platenie, prípadne k vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (dlžník)
zmenkovú sumu a úroky aj skutočne dlhuje. Kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému
nároku námietky, avšak
je len na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno je teda na odporcovi a
pokiaľ ho neunesie, bude povinný podľa zmenky plniť.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá, aj keď pôvodne zrejme zabezpečovala nejaký záväzkový
vzťah, indosáciou svoj zabezpečovací charakter stratila a stala sa zmenkou na platenie. Záväzky zo
zmenky sú záväzkami samostatnými. Navrhovateľ ako indosatár takejto zmenky nie je povinný žiadnym
spôsobom povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu ani iných skutočností, nakoľko
mu to ZZŠ neukladá. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
navrhovateľom, platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v čl. I. § 75 ZZŠ. Súd bol
preto oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa v nej pre platnosť musia
uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. V prejednávanej veci ide zároveň o tzv.
vistazmenku, ktorá je splatná na videnie, teda je potrebné zaplatiť ju bez zbytočného odkladu, nakoľko
sa stáva splatnou ihneď po tom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí, pričom na platenie je potrebné
ju predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že predložená zmenka má všetky formálne i materiálne
náležitosti, ktoré ZZŠ vyžaduje a je teda zmenkou platnou. Navrhovateľ žiada návrhom to, čo mu podľa
čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ titulom postihového práva patrí, toto právo bolo uplatnené riadne a včas, jednotlivé
nároky sú uplatnené v správnej výške. Odporkyňa sa k veci nevyjadrila, neuplatnila žiadne námietky, ani
neuviedla žiadne skutočnosti na svoju obranu. Vzhľadom na uvedené súd podanému návrhu v celom
rozsahu vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť žalovanú sumu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Podľa čl. 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál
však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči
pohľadávke.

Súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 63,12 eura vyčíslených v súlade s § 10 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
písomné podanie na súd) po 18,26 €, 2 x paušálna náhrada po 8,04 €, + 20 % DPH, pričom trovy konania
odporkyňa zaplatí v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2
písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.