Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714212213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714212213.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711
proti žalovanej: G. S., D.. X.XX.XXXX, D. N. R. XXX, XXX XX Z., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou S. Č., A. H. Z., o zaplatenie 259,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 211,65 EUR, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 41,70 EUR od 4. 8. 2011 do zaplatenia, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 167,62 EUR od 4.
9. 2011 do zaplatenia, 9,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2,33 EUR od 4. 10. 2011 do zaplatenia
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu

sumu 259,45 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby. V návrhu
ďalej uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 postúpil poskytovateľ (právny
predchodca žalobcu) Slovak Telekom a.s. svoje pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
žalovanej. Poukazoval na to, že žalovaná, ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu,
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej ZEK) Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej
(ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť
za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokuty bolo
naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu
žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby

viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná
sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,
v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím by žalovaná
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorémuzodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové
zariadenie za zľavnenú cenu.

Zo strany právneho predchodcu žalobcu boli žalovanej vystavené tieto faktúry - č. 7206453716 splatná

dňa 3.7.2012 znejúca na sumu 47,80 EUR, č. 7109025883 splatná dňa 3.10.2011 znejúca na sumu
2,33 EUR, č. 7107897148 splatná dňa 3.9.2011, znejúca na sumu 167,62 EUR a faktúra č. 7106845473
splatná dňa 3.8.2011, znejúca na sumu 41,70 EUR. Celková neuhradená suma v čase postúpenia
pohľadávky predstavovala výšku 259,45 EUR.

Nezaplatenímfaktúrvlehotesplatnostiriadneavčassažalovanávovzťahukžalobcovidostalavzmysle
ust. § 517 ods. 2 a následne Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z

omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do
jej zaplatenia, ktorý si uplatňuje v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úrok z omeškania uplatňoval
odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce platobný rozkaz č.k. 19Ro/249/2014-39 zo dňa
23.9.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, ktorá sa v súčasnosti zdržiava na

neznámom mieste. Z toho dôvodu súd ustanovil žalovanej v zmysle ustanovenia §29 O.s.p. na ochranu
jej práv a záujmov opatrovníčku.

Vykonaným dokazovaním na pojednávaní, oboznámením sa so žalobným návrhom, Zmluvou
o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami, prehľadom poplatkov a mesačným výpisom hovorov,
platobným rozkazom, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov, správou Okresného riaditeľstva PZ

v Michalovciach, uznesením zo dňa 5.3.2015, súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca
uzavrel so žalobcom BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol aj nárok, ktorý mal Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanej. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej

bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná sa
zaviazala riadne a včas odoberať službu a platiť poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade
neplnenia si povinností zo strany žalovanej bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaná uhradí právnemu
predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v predmetnej zmluve v časti Dodatku
o pripojení.

Z faktúry č. 7206453716, ktorá bola splatná dňa 3.7.2012 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
účtoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 47,80 EUR /zmluvná pokuta/, z faktúry č. 7109025883
splatnej dňa 3.10.2011 účtoval žalovanej sumu 2,33 EUR, z faktúry č. 7107897148 splatnej dňa 3.9.2011
účtoval žalovanej sumu 167,62 EUR a z faktúry č. 7106845473 splatnej dňa 3.8.2011 sumu 41,70 EUR.
Žalovaná napriek výzve právneho predchodcu žalobcu pohľadávku neuhradila.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľaust.§42ods.3písm.b)citovanéhozákona,jepodnikjepovinnýpredkladaťúčastníkoviprehľadné

a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutúverejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu došlo k
uzavretiu Zmluvy o pripojení, pričom žalovaná sa zaviazala riadne a včas odoberať službu a platiť
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade neplnenia si povinností zo strany žalovanej bolo
zmluvne dohodnuté, že žalovaná uhradí právnemu predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola
dohodnutá v predmetnej zmluve v časti Dodatku o pripojení. Túto zmluvnú pokutu právny predchodca

žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 7206453716 splatnej dňa 3.7.2012 v sume 47,80 EUR.

Súd poukazuje na to, že v minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon
práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej
ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na
úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007

sp. zn. 32Odo202/2006). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má
zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnúpokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči
oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej
osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom

prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde
k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá
uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani
sankčnej funkcie. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie
vo vzťahu k žalovanému, ktoré by v súlade s § 3 ods.1 OZ nemalo požívať právnu ochranu.

V prípade skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ako náhrady skutočnej škody
vo výške hodnoty dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia právnym predchodcom žalobcu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhrad škody je potrebné právne posudzovať podľa § 120
ods. 1 občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie skôr uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii, či i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to jest
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej inštitúcii.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
veci (R 55/1971).

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by

nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky právny predchodca žalobcu predával telefónne zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónneho zariadenia, tak
nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tento zmluvný konzensus
nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho
očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
právneho predchodcu žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefónne zariadenie, to jest mobilný telefón
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože
aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu by nebol tento protiprávny úkon
ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.S poukazom na uvedené súd žalobu v časti zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody zamietol.

Žalobca však listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 7109025883 splatnou dňa 3.10.2011 znejúca na sumu
2,33 EUR, faktúrou č. 7107897148 splatnou dňa 3.9.2011 znejúca na sumu 167,62 Eur a faktúrou č.

7106845473 splatnou dňa 3.8.2011 na sumu 41,70 EUR preukázal nárok na zaplatenie ceny za hlasové
služby, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1195 Z.z.
súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému

žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej

strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je
nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec

(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanejstrany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou
hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer

medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého
typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.