Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Wildeová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223392
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114223392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: Z. V., J.. X.X.XXXX, G.
S. Š. XX, o zaplatenie 282,54 Eur a zmluvnú pokutu a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 25.8.2014 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 282,54Eur a tiež zmluvnej
pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 2,65% ročne a to zo sumy 17,03Eur
od 19.2.2012 do 30.10.2012, zo sumy 10,03 Eur od 31.10.2012 do 4.12.2012, zo sumy 17,30 Eur

od 19.10.2012 do 4.12.2012, zo sumy 17,03 Eur od 19.11.2012 do 4.12.2012, zo sumy 10,06 Eur
od 5.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 17,03 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 17,03 Eur od
19.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 17,03 eur od 19.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 221,39 Eur od
19.3.2013 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 300 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahnú tieto nároky sumu 300 Eur uplatňuje
len ročný úrok z omeškania 5,75% zo sumy 282,54 Eur do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 10.12.2010, ktorým žalovanému poskytol úver vo výške 300 Eur, ktorý
mal byť splatený 36 mesačnými splátkami po 17,03 Eur. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, dňa

18.3.2013 došlo k zosplatneniu úveru.

Žalovaný sa k žalobe doposiaľ nevyjadril, aj keď žaloba mu bola doručená 14.10.2014.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. 8300033561, zmluvnými dojednaniami zmluvy o
revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení zo dňa 2.12.2012, oznámením veriteľa o schválení
úveru zo dňa 10.12.2010, doručenkou, kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Dňa 10.12.2010 bola uzavretá medzi účastníkmi písomná zmluva o revolvingovom úvere pod
č. 8300033561. Táto zmluva pozostáva vlastne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere. K realizácii revolvingu však nedošlo. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný
formulár zmluvy podpísal najprv žalovaný dňa 25.11.2010 s vyplnením údajov v bode 5. Uvádza sa v
ňom, že dlžník požaduje úver 300 eur, ktorý splatí 36 mesačnými splátkami po 17,03 Eur. RPMN mala

byť 70% a ročná úroková sadza bola v tej istej hodnote. Uvedené bolo aj priemerné RPMN 44,57 %.

Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom úvere, pričom tie sú totožné ako v bode 5 okrem hodnoty
RPMN, ktorá v tomto bode 6 je vo výške 68,30%. Žalobca túto zmluvu podpísal dňa 10.12.2010. V ten
istý deň zaslal žalovanému aj oznámenie veriteľa o schválení úveru s tými údajmi ako sú uvedené už v
spomínanombode6formulárovejzmluvy,avšakzospisuniejezrejmé,čitútolistinužalobcažalovanému
aj doručil, nepochybne však podpis žalovaného na tejto listine sa nenachádza.

Z karty klienta vyplýva, že žalovanému bola vyplatená suma 255,25 Eur, pričom žalovaný žalobcovi
uhradil 330,54 Eur. Poslednú splátku uhradil 5.12.2012.

Žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 2.12.2012 a to v lehote 15 dní od jeho doručenia. Žalovaný tento
list prevzal dňa 7.12.2012.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (od 2.4.2010 do 10.6.2013).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov; pod písm. k/ výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú

prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

V danom prípade z dokazovania vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo

strany žalovaného (70%) a iná v akceptácii žalobcu (68,30%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu
pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S
poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je
potrebné vyjadrenie žalobcu v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalovaná musela písomne
akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu tejto

povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. K totožnému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku
6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.

V zmluve však chýbajú aj ďalšie obligatórne náležitosti a to konečná splatnosť úveru, pretože
nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ nemyslel len
stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde

sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a
preto pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť
určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina 5Co 286/14 zo dňa
27.5.2014). V zmluve však absentuje aj ďalšia povinná náležitosť, ktorá je upravená pod písm. k/
citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov

a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013).

Všetky vyššie uvedené nedostatky spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného
zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je potrebné
zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala

prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľov ako slabšieho
účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Znamená to, že žalovaný by mal
žalobcovi vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru. Keďže však žalovaný žalobcovi zaplatil väčšiu
sumu, než mu reálne bola poskytnutá žaloba je nedôvodná.

Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu, v žalobe uvádza, že podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, čo však

nie je pravdou, keďže zmluvná pokuta v zmluve dohodnutá nebola. Uvedená je v tzv. Zmluvných
dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. ktoré sú typickými
všeobecnými obchodnými podmienkami. Obsahujú 19 bodov vrátane podbodov napísaných drobným
písmom a navyše nie sú podpísané účastníkmi zmluvy.

Aj pre dohodu o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma s poukazom na § 544 ods. 2 OZ. Podľa

citovaného ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s
poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je pritom ukončený podpismi jej účastníkov, čo znamená,
že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad

jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy
podpísanej účastníkmi a preto podľa súdu nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o zmluvnej pokute.
Nemožno pritom prehliadnuť ani skutočnosť, že zmluvné podmienky sú nacyklostilované, napísané
veľmi drobným písmom a v rozsiahlom objeme, takže málokto zo spotrebiteľov ich prečíta. V tejto
súvislostimožnopoukázaťajnaprávnyzávervyslovenývnálezeÚstavnéhosúduČRI.US3512/2011zo

dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu
byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ
má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je
možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmúbyť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy
prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť tomu, aby v nich

dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Z dôvodu neplatnej dohody o zmluvnej pokute súd preto zamietol žalobu aj v tejto časti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca,
ale keďže ten bol v konaní neúspešný, táto náhrada mu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.