Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8P/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814201692
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6814201692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

J. W., K.. XX.XX.XXXX, O. T. Z. Č.. XX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. F., K..
XX.XX.XXXX, O. Z. Č.. XX, dieťa matky: P. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. Č.. XXXX/X, Č. O., Č. Y. a otca:
Ľ. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. Č.. XX o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného na maloletého Lukáša Samka, nar. 22.04.2000 z a
m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otecmaloletéhodieťaťapodaldňa20.03.2014natunajšísúdnávrhnazníženievýživnéhonamaloletého

J. na minimálnu zákonnú výšku z dôvodu, že je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a vychováva s manželkou, ktorá je tiež nezamestnaná dve maloleté deti.

Riadne predvolaná matka dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť vopred ospravedlnila
a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti
matky maloletého dieťaťa.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomného vyjadrenia matky dieťaťa vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním predložených listinných
dôkazov - rodného listu maloletého dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.06.2014, odpovedí

na lustrácie rodičov a starej matky v Sociálnej poisťovni, správ obce Hucín zo dňa 04.06.2014 a
06.10.2014, mzdového listu otca dieťaťa za rok 2013 z obce Hucín, potvrdení Úradu práce Českej
republiky, krajskej pobočky v Českých Budějoviciach č. 321133/14/CB a č. 321138/14/CB zo dňa
15.10.2014, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej len Úrad práce Revúca)
zo dňa 03.06.2014 a 05.06.2014, potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 05.06.2014, správy
Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 11.06.2014, potvrdenia Geodetického a kartografického
ústavu Bratislava zo dňa 30.05.2014, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa

05.06.2014, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojených spisov 4P/30/2012
a 4P/52/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1P/250/2006-11 zo dňa 19.12.2006 bol maloletý J.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. Č.. XX. Rodičia
boli zároveň týmto rozsudkom zaviazaní platením výživného na maloletého k rukám starej matky a to

matka vo výške 23,24 Eur (700,- Sk) a otec vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk). V čase tejto poslednej
úpravy výživného mal maloletý cca 6 a 1 roka. Otec dieťaťa podnikal ako živnostník s čistým mesačným
príjmom okolo 497,91 Eur (15.000,- Sk) a mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/52/2012 súd zistil, že predmetom konania je zapretie
otcovstva Ľ. W., K.. XX.XX.XXXX k maloletému J. W., K.. XX.XX.XXXX, konanie nie je právoplatne

skončené, vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, podľa záverov znaleckého posudku V.. Y.. X.
O., V.. Č. 24/2014 pravdepodobnosť otcovstva má číselnú hodnotu W=99,9999%, otcovstvo Ľ. W., K..
XX.XX.XXXX k maloletému J. možno pokladať za prakticky dokázané.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/30/2012 súd zistil, že predmetom konania je zvýšenie
výživného na návrh starej matky dieťaťa S. F., K.. XX.XX.XXXX, konanie bolo prerušené uznesením
tunajšieho súdu č. k. 4P/32/2012-54 zo dňa 24.05.2012 podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do

právoplatného skončenia konania Okresného súdu Revúca sp. zn. 4P/52/2012.

Podľa správy kolízneho opatrovníka v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého stará matky.
V spoločnej domácnosti žije so svojím manželom a vnúčatami, ktoré jej boli zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Je poberateľkou starobného dôchodku. Rodina obýva rodinný dom pozostávajúci
z kuchyne a dvoch izieb bez príslušenstva, vykuruje sa tuhým palivom, elektrina je zavedená, zdroj vody

je mimo domu. Hygiena je na priemernej úrovni, v domácnosti je vždy zabezpečený dostatok potravín.
Maloletý navštevuje Špeciálnu základnú školu v Jelšave. Stará matka zabezpečuje starostlivosť o
maloletého v rámci svojich možností, maloletý má primerane zabezpečené základné potreby pre svoj
telesný a duševný vývoj. Matka maloletého žije v Českej republike, s maloletým J. sa stretáva. Otec
dieťaťa žije dočasne u svokrovcov, nakoľko jeho rodinný dom nie je možné obývať, bol zničený počas

záplav. Otec na maloletého od decembra 2013 neprispieva, s maloletým neudržiava nijaký kontakt.

Z listinných dôkazov súd zistil, že matka maloletého J. nie je zamestnaná, poberá z Úradu práce Českej
republiky, krajskej pobočky v Českých Budějoviciach rodičovský príspevok vo výške 7.100 Kč mesačne,
prídavok na dieťa vo výške 500,- Kč mesačne a príspevok na bývanie vo výške 3.959,- Kč. Matka dieťaťa
nevlastní v Slovenskej republike nehnuteľnosti ani auto.

Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu
práce Revúca, v súčasnosti nepoberá žiadne dávky z Úradu práce Revúca ani zo Sociálnej poisťovne.
V období od 23.11 2013 do mája 2014 poberal otec detí dávku v nezamestnanosti, za obdobie január
2014 - máj 2014 v priemernej výške 751,68 Eur. Otec dieťaťa vlastní dve osobné motorové vozidlá
a nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Revúca, odborom katastrálnym na LV č. 239, katastrálne

územie Hucín a to rodinný dom a pozemky - zastavané plochy a nádvoria a záhradu.

Podľa správy Obce Hucín a mzdového listu otca dieťaťa za rok 2013 bol otec maloletého v období od
22.12.2010 do 22.11.2013 starostom Obce Hucín, výkon tejto funkcie bol skončený z dôvodu vzdania sa
mandátu starostu obce, nakoľko bol právoplatne odsúdený. Priemerná čistá mesačná mzda otca dieťaťa
za obdobie od januára 2013 do novembra 2013 bola 1.526,38 Eur.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení uviedla, že žije s manželom a dcérou, jej príjmom je
rodičovský príspevok vo výške 6.800 Kč, platí nájom a energie po 8.000,- Kč a spláca dlhy po 2.000,-
Kč. So svojimi deťmi, ktoré boli zverené do starostlivosti jej matky S. F. (maloletý J. a ďalšie dve deti
O. F. U. R. Y.), je v kontakte telefonicky, jazdia za ňou cez prázdniny, kupuje im oblečenie a darčeky,
poskytuje im peniaze, ktoré potrebujú.Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zníženie výživného žiada z dôvodu, že je nezamestnaný a
evidovaný na úrade práce. Žijú s rodinou skromne zo sumy do 300,- Eur mesačne, z ktorej uhrádzajú
náklady na bývanie a má tiež vyživovaciu povinnosť k ďalších 2 deťom vo veku 10 a 14 rokov. Je si

vedomý toho, že na dieťa treba platiť výživné, ale súčasná výška výživného je príliš vysoká. Žije s
rodinou u svokry, keďže ich postihli záplavy. Dom aj nábytok boli zničené a musia to dať do poriadku. V
minulostipracovalnaObecnomúradeHucínakostarosta,skončilzdôvodu,žebolovočinemuvznesené
obvinenie za korupciu. Bol aj vo väzbe. Toto konanie skončilo dohodou o vine a treste, v rámci ktorej
dostal podmienku 3 roky so skúšobnou dobou 4 roky a zákaz činnosti na 10 rokov. Pracuje na dohodu

pre spoločnosť TPT Stavby s.r.o. zhruba mesiac a niekoľko dní v mesiaci, podľa potreby, jeho príjem z
tejto dohody je do 20,- Eur mesačne. Vlastní dom, auto.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní žiadal návrh na zníženie výživného zamietnuť,
nakoľko nie je v záujme dieťaťa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté

dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v prvom rade uvádza, že prebiehajúce konania týkajúce sa výživného na maloletého Lukáša neboli

spojené z dôvodu, že konanie o zvýšenie výživného na maloletého bolo prerušené do právoplatného
skončenia konania Okresného súdu Revúca sp. zn. 4P/52/2012 o zapretie otcovstva, pričom o znížení
výživného možno rozhodovať bez ohľadu na výsledok konania o zapretie otcovstva, keďže v prípade
zníženia výživného a následného zapretia otcovstva, toto zníženie môže byť len na prospech osoby,
ktorej otcovstvo bolo zapreté (navrhovateľa), keďže spotrebované výživné sa už nevracia.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh otca dieťaťa na zníženie výživného nie
je dôvodný.

Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu
je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať
v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú

rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti. V prípade, ak došlo k takejto zmene pomerov, súdupravívyživovaciupovinnosťrodičakmaloletémudieťaťu,pričomzohľadníodôvodnenépotrebydieťaťa,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča.

Súd v zmysle § 75 zákona o rodine prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča

dieťaťa aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu. Toto ustanovenie umožňuje súdu vychádzať nie z faktického (skutočného)
príjmu rodiča, ale zakotvuje potencionalitu príjmu, ako východisko pre úpravu vyživovacej povinnosti.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy maloletého dieťaťa, ktorý
umožňuje hodnotiť nielen reálne pomery rodiča, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli

existovať.Okolnosťou,vprípadektorejprichádzadoúvahyuplatnenietohtoprincípu,jenapríkladzmena
zamestnania, na základe ktorej rodič dosahuje nižší príjem, alebo prípad, keď rodič bez závažného
dôvodu ukončí pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, ako aj skončenie
pracovného pomeru z dôvodu na strane rodiča.

Ak sa teda rodič maloletého dieťaťa vzdá svojho skoršieho zamestnania alebo o toto zamestnanie z
vlastnej viny príde, v dôsledku čoho sa dostane do situácie, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného,

súd skúma, či k tejto okolnosti došlo z vážneho dôvodu. Ak nie, súd túto okolnosť neberie do úvahy a
vychádza z príjmu rodiča dieťaťa, ktorý mal pred stratou zamestnania.

Táto zásada potencionality je zakotvená pri úprave výživného, nakoľko ide o citlivú otázku. Maloleté
dieťa si samo nemôže uspokojiť svoje potreby, a teda je výlučne na jeho rodičoch, aby mu tieto potreby
zabezpečiliprostredníctvomvýživného.Vyživovaciapovinnosťrodičakdieťaťujezákonnoupovinnosťou

rodiča do času, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Je predovšetkým na rodičovi, aby si
vytvoril také podmienky, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a tak
zabezpečiť jeho riadny vývoj. Ak dôjde k stretu práva dieťaťa na zabezpečenie jeho ochrany, jeho práva
na harmonický rozvoj a práva na zabezpečenie jeho potrieb a na druhej strane práva rodiča na slobodnú
voľbu povolania, práva vzdať sa zamestnania, príp. práva vzdať sa príjmu alebo majetkovej výhody,

súdna ochrana sa priznáva práve právu dieťaťa.

V predmetnej veci mal súd za to, že v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného na maloletého
E. nedošlo k zmene pomerov na strane otca dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

V čase vydania posledného rozsudku súdu o výživnom na maloletého (v roku 2006) bol otec dieťaťa
živnostníkom s čistým príjmom cca 500,- Eur mesačne. Neskôr v období od 22.12.2010 do 22.11.2013

pôsobil otec maloletého J. ako starosta Obce Hucín s priemerným čistým mesačným príjmom v roku
2013 vo výške 1.526,38 Eur. Z výpovede otca dieťaťa, ako aj zo správy obce Hucín vyplýva, že výkon
funkciestarostubolskončenýzdôvoduvzdaniasamandátu,nakoľkobolotecmaloletéhouznanývinným
zo spáchania trestného činu a bol právoplatne odsúdený.

V súčasnosti je otec dieťaťa nezamestnaný s príjmom z dohody o pracovnej činnosti vo výške cca 20,-

Eur mesačne, napriek tomu nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, keďže stratu zárobku otca
maloletého nemožno zohľadniť. Otec dieťaťa prišiel o príjem z výkonu funkcie starostu z vlastnej viny
a bez vážneho dôvodu, musí preto platiť výživné na maloleté dieťa v takej výške, ako by k strate tohto
príjmu nedošlo. Súd má za to, že je potrebné zabezpečiť ochranu práv maloletého dieťaťa, ktoré by bolo
znevýhodnené v dôsledku zavineného konania otca dieťaťa, v dôsledku ktorého musel ukončiť výkon

funkcie starostu obce. Súd preto v súlade s § 75, ods. 1, druhej vety zákona o rodine mal za to, že je
v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa platiť výživné, ako bolo naposledy určené a že k zmene
pomerov otca dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nedošlo. Súd vychádzal z príjmu otca
dieťaťa, ktorý dosahoval pred vzdaním sa mandátu starostu obce. Pre úplnosť súd dodáva, že k zmene
pomerov došlo u maloletého dieťaťa, ktoré je o 8 roky staršie, má vyššie výdavky. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého J. zamietol.Výrok o trovách konania vychádza z úpravy § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo
podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.