Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/817/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222029
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.ZE-4802-6287),
právnezastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške

175,-eur a nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eur, pretože Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci
vedenej pod exekučným číslom EX/17499/2011 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody a aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škodu bola vyčíslená vo výške 175,-eur, ktorá predstavuje sumu 70,-eur za správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému,
sumu 40,-eur za udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50,-eur za administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 15,-eur za administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou

SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potrebanáhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
sumu497,88eur.Poškodenýuskutočnilvýpočetnárokualikvótnympomerom55,32eurzakaždýmesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 eur

za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Uviedol, že exekučný súd bol nečinný viac ako
293 dní.

V návrhu vo veci samej bolo ďalej uvedené, že navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1
zákona č.514/2003Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v

skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného

súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že mu boli dňa 23.4.2012 doručované prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu
doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom

prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek
tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č.514/2003Z.z. ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K
nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa
i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému

exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu
a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukázal na ustanovenie
§ 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva

úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovaniekontinuity konania. Odporca uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,-eur a nemajetkovú ujmu vo výške 497,88 eur s
poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody
navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, sťažností pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti,
ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Rovnako navrhovateľ
nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je
potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému

skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom

na rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa
odporca považuje jeho konanie za rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Zároveň poukázal na to,
že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú

vnímanéverejnosťounegatívne,bolipredmetomzáujmuEurópskejkomisie,súdykonštatovaliporušenie
práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Odporca zastáva názor, že
navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd na základe podaného návrhu navrhovateľa vykonal pojednávanie, avšak v zmysle ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a zástupkyne odporcu.
Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie
riadne a včas. Dňa 6.8.2014 bolo súdu doručené elektronickým podaním ospravedlnenie neúčasti a

žiadosť o odročenie pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní tunajšieho súdu nariadeného na 7.8.2014 o 9.00 hod. z dôvodu, že v určenom čase boli
vytýčené pojednávania skôr na Okresnom súde Martin v senáte 5C na 7.8.2014 v čase od 9.35 hod.
Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Požiadal
súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti. Zástupkyňa odporcu mala taktiež vykázané

doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, ospravedlnila svoju neúčasť. Nepožiadala súd
o odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012
zo dňa 14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie

§ 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec
prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia
žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania
buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada,avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd SR už vo
viacerých rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd
posudzovať len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti.

Dôležitosťdôvodu,ktorýmjeodôvodňovanátakátožiadosť,skúmasúdzhľadiskapreukázaniavžiadosti
tvrdenej skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo
294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007
a z 19. mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu
o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný

dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení. Súd skonštatoval, že ospravedlnenie právneho
zástupcu navrhovateľa nebolo súdu doručené včas a k žiadosti nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo
veci Okresného súdu Martin v senáte 5C bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v uvedenej právnej veci
tunajšieho súdu. Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené navrhovateľom
právnemu zástupcovi navrhovateľa na zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil,
aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, s exekučným spisom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.9Er/679/2006, EX/17499/2011 a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Dňa 24.5.2006 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného - spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti povinnej O. J., bytom R. XXXX/XX, R. U. pre vymoženie sumy 12.360,-Sk (410,28 eur) spolu
s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača číslo N
615/2006, NZ 9260/2006. Súdny exekútor dňa 8.6.2006 doručil na exekučný súd žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1276/06. Exekučný súd dňa 13.6.2006 poveril vykonaním
predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Syalayovú poverením č. 5404 007410.
Oprávnený podaním zo dňa 6.9.2010 podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd
uznesením č.k.9Er/679/2006-12 zo dňa 22.6.2011 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a poveril v exekučnej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené uznesenie

nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2011.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základepísomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 497,88 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej lehote. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia
nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu

škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na
súd.

Zákon č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nedefinuje
pojem nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinností pri

uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučnému súdu bol dňa 6.9.2010 doručený návrh

navrhovateľa - oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Vzhľadom k tomu, že sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 24.5.2006 (doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 zákona
č.233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1.9.2005, ktoré užustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V zmysle § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku účinného v čase začatia exekučného konania je ustanovená 30-dňová lehota na rozhodnutie

o zmene exekútora odo dňa doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V zmysle uvedeného
ustanovenia, keďže návrh na zmenu exekútora bol doručený na exekučný súd dňa 6.9.2010, lehota
exekučnému súdu uplynula dňa 6.10.2010. V konaní súd zistil, že exekučný súd rozhodol o zmene
exekútora dňa 22.6.2011. Súd má za to, že exekučný súd sa dostal do omeškania až dňom 7.10.2010.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákon s nedodržaním uvedenej lehoty nespája žiadne

právne následky. Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac
ako 293 dní. Vykonaným dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli preukázané ako nepravdivé.

Súd mal v konaní preukázané, že sa exekučné konanie začalo podaním návrhu na začatie exekúcie
súdnemu exekútorovi dňa 24.5.2006. Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Žiadosť o udelenie

poverenia bola na exekučný súd doručená dňa 8.6.2006 a dňa 24.5.2006 bolo vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Dňa 6.9.2010 bol na exekučný súd doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Exekučný súd uznesením zo dňa 22.6.2011 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sa exekučný súd v uvedenej exekučnej veci
nedostal do omeškania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 293 dní, preto
tvrdenia navrhovateľa boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade nie
sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona

č.514/2003Z.z., preto návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu nedôvodný. Súd má za to, že ani v prípade,
ak by bola daná zákonná lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, by návrh navrhovateľa
nebol dôvodný, pretože navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky
v podobe prieťahov v konaní. Je potrebné uviesť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný

súd SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný
súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (IUS 41/02). Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa §

9zákonač.514/2003Z.z.anároknanáhradunemajetkovejujmypodľa§17zákona č.514/2003Z.z.,
keď podľa navrhovateľa príslušný exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa
sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva.

V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2013, t.j. v aktuálnom znení, len takéto
podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má
za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č.514/2003Z.z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je splnená v prípade rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Predmetné rozhodnutie

okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je
možné posudzovať v tomto konaní.Ohľadom vzniku a výšku majetkovej a nemajetkovej škody súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľ
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s predmetným exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je

možné v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
existenciou škody. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zákona č.514/2003Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa
názoru súdu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať

za hypotetické. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že navrhovateľovi nie
je možné nahradiť škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože nepreukázal vznik a ani výšku
škody. Navrhovateľ zároveň zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti nie je
možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a
to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa
vytvorené v spojení s touto podnikateľskou činnosťou.

Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ani nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho
pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky),

minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny
úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zmene súdneho
exekútora, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z., súd návrh ako právne neopodstatnený zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)