Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200561
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice, katastrálny
odbor, Južná trieda č. 82, Košice, za účasti D. T., R. Ď. Č.. XX, L., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. SK93 8180 0000 0070
0014 6773, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 Eur v lehote 10 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1471/14 zo dňa 12.03.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
zamietol návrh na vklad záložného práva, podanom dňa 18.02.2014, ktorého prílohou je záložná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi Pohotovosť, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast. Ľubomírom
Balogom, konateľom a D. T., Ď. XX, XXX XX L., zastúpeného ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci, Povraznícka 18, P.O.Box 261, 811 05 Bratislava, v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom
združenia.

Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území R., zapísaná
na LV č. XXX ako: parcela registra EKN č. XXX/XX-O.Á. D. o výmere XX XXX G.X na mene D. T., vo

výlučnom spoluvlastníckom podiele 1/30.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor,
je povinný pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (dohoda o
plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Konštatoval, že
plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu
konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že
jehopodstatnounáležitosťoujevymedzenierozsahuoprávneniazástupcukonaťvmenesplnomocniteľa

a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu
nevzbudzuje pochybnosti. Uviedol, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka
konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy

splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený).
Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola
vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní
úverovej zmluvy dňa 28.03.2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania).
Uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate

ani nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že k výberu splnomocnenca
nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Poukázal na to, že
z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva a

záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z tohto dôvodu považuje dohodu
o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Citoval ustanovenie § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona a uviedol, že dospel k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom

opiera svoj názor v prvom rade o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/17/2007
zo dňa 12.12.2007 a rozsudky Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu v Nitre č.
19Sp/7/2012-25. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná,
podmienky na vklad nie sú splnené a preto návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dňa 14.04.2014 opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť

preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok), § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti

platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že
záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, preto udelil ProHelp - združeniu občiansko-právnej
pomoci (ďalej len „splnomocnenej“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj

na všetky právne úkony, súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného
vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5
Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí

okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.

Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepredložených
„predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade
možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmu splnomocnenca
so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na

poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom, uzavretým medzi

dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy, na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka
je teda, čo do právneho posúdenia, nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Mal za to, že dohoda o splnomocnení, ako právny úkon, bola urobená slobodne a vážne, určito a

zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom

správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Vyslovil názor, že dohodu o plnomocenstve, uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §

52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom

rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nevedno či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v
poplatku za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými
mravmi v poplatku, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak
sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata
postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú (t. j. určitá výška bude právne
prípustná a teda platná a zvyšok právne neprípustný a teda neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o
neplatnosťcelkovú,nemátovplyvnacelkovúplatnosťzmluvyoúvere.Uviedol,žeakbyajsprávnyorgán
narážal na výšku dojednaného poplatku, ani v takomto prípade by nekonal správne. Z hľadiska určenia

prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj
všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Konštatoval, že z rozhodnutia však nemožno
vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistili skutkový
stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného

bankami. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere
v určitom období. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií, vyplývajúcich z §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi.
Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Konštatoval, že

z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,

následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Napojednávanísúdudňa13.06.2014navrhovateľ,odporca,aniúčastníkkonanianeboliprítomní,pričom

boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 04.06.2014, doručenom tunajšiemu súdu
dňa 05.06.2014, oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci
arozhodnutievjehoneprítomnosti.Taktiežodporcalistomzodňa10.06.2014ospravedlnilsvojuneúčasť
na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Účastník konania
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p.

aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ, ako veriteľ, uzavrel s dlžníkom zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 1000 Eur
a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov, v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň

dohodouosplnomocnenízodňa28.03.2012splnomocnilProHelp-združenieobčiansko-právnejpomoci
so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o

úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom D. T. dňa 28.03.2012, ako splnomocniteľom a
Petrom Mamojkom, predsedom združenia ProHelp, ako splnomocnencom, dňa 29.03.2012.

Dňa 31.03.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. medzi
navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.03.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)

je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom D. T. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je

platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny

úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení

uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná

do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnenézáujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa údajného rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy
s dobrými mravmi, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí
úveru alebo poplatku, súd považuje za irelevantné, pretože navrhovateľom podané námietky voči týmto
dôvodom, neboli predmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 Eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.