Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200800
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114200800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: R. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom R., J. XX, zastúpený H.. Z. Š., advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že poplatok 55,90 Eur za službu spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru j e n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 209,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a je tiež
p o v i n n ý nahradiť mu trovy konania vo výške 478,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 116 Eur na účet Okresného súdu
v Prešove v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.1.2014 domáhal určenia, že poplatok 55,90 Eur za službu spočívajúcu
v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Zároveň uplatnil nárok na zaplatenie 209,30 Eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom
žalovaný si okamžite započítal sporný poplatok 55,90 Eur za službu týkajúcu sa možného odkladu
splátok, ktorý bol neprimerane vysoký - činil až 14% z výšky úveru. Navyše tento poplatok sa platí bez
ohľadu na poskytnutie danej služby. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 18Co 109/11,
podľa ktorého súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj takú, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmu dodávateľa a vzťahuje sa to aj na prípad, ak veriteľ si ešte pred poskytnutím úveru zinkasuje
nejakú jeho časť, čo odporuje ratio legis inštitútu úveru.

Úverovú zmluvu žalobca považoval za neplatnú, uzavretú v rozpore s dobrými mravmi pre neprimerane
vysoké úroky (70,04%), ktoré viac ako päťnásobne presahovali priemernú úrokovú sadzbu podobných
úverov poskytovaných bankami. Keďže žalobcovi bol reálne poskytnutý úver len vo výške 334,10 Eur
a zaplatil 543,40 Eur, rozdiel žiadal vydať titulom bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa dozvedel v

novembri 2013 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vytýkal žalobcovi nepochopenie inštitútu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Sporná zmluvná podmienka predstavuje samostatný právny úkon, jej vznik nie jepodmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Vyplýva to z bodu 8.6 dohody. Jej uzavretie zo strany
žalobcu bolo slobodné a dobrovoľné. Navyše dohodnutá odplata je cenou plnenia, ktoré je vylúčené v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pri posudzovaní neprijateľných zmluvných

podmienok. Zmyslom danej právnej úpravy je odstrániť zo zmluvného vzťahu také ustanovenie, ktoré
bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo vytvára pre neho nevýhodnejšie postavenie v
porovnaní so stavom, ako keby danú situáciu upravoval zákon. Predmetom dohody o poskytnutí služby
v tomto prípade je odplatné prevzatie záväzku žalovaným poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch
splátok. Zákon odklad splátok neupravuje a preto uzavretie tejto dohody zavádza úpravu, ktorá je

výhodnejšia oproti zákonnej regulácii a preto nemôže predstavovať hrubú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Navyše ide o individuálne dojednanie tejto dohody a aj z toho dôvodu nemôže byť
neprijateľnou podmienkou.

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný vysvetľuje výhody spornej dohody. V prípade využitia odkladu splátok
sa dlžník vyhne sankciám za omeškanie, nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru. Zdôraznil, že touto

dohodou vznikol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť odklad splátok, a vyslovil
názor, že spotrebiteľ nemá právo domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar alebo
služby. Uviedol, že žaloba smeruje k zneužívaniu postavenia spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemôže
získať výhodnejšie postavenie ako dodávateľ. Žalovaný poukázal aj na to, že podľa § 53 ods. 6 OZ sa
posudzuje výška odplaty podľa situácie na finančnom trhu, teda nielen v bankovom sektore. Podľa ním

predloženého dokladu priemerná hodnota za porovnateľný úver bola viac ako 45% a odplata dohodnutá
účastníkmi ju neprevyšovala podstatným spôsobom. Zároveň žalovaný vyhodnotil podanie žaloby a
postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zo strany žalovaného nikdy neboli vznesené
pripomienky k predmetnej zmluve a žalobca zjavne snaží sa zneužiť spotrebiteľské právne vzťahy a
dosiahnuť neoprávnený majetkový prospech. Napokon vzniesol aj námietku premlčania. Subjektívna

premlčacialehotajeviazanánato,žepoškodenýmákdispozíciiskutkovéokolnosti, zktorýchodvodzuje
svoj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v danom prípade teda subjektívna premlčacia
lehota už uplynula.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovaného, žiadosťou/zmluvou

o revolvingovom úvere, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu je zmluva o revolvingovom úvere č. 8300039886 spracovaná ako formulárová zmluva
medzi žalovaným - veriteľom a žalobcom - dlžníkom. V kolónke č. 5 obsahuje žiadosť žalobcu o
požadovaný úver. Je v nej uvedená suma úveru 390 Eur, splatnosť 42 mesiacov, mesačná splátka

20,90 Eur, celková čiastka, ktorú má žalobca zaplatiť 877,80 Eur, ročná úroková sadzba 70,04%, RPMN
70,04%, priemerné RPMN 46,56%, poskytnutá čiastka revolvingu 205,66 Eur, suma, ktorú žalobca z
revolvingu zaplatí 501,60 Eur, RPMN z revolvingu 63,34% a ročná úroková sadzba revolvingu 76,22%.

Kolónka 6 obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorá obsahuje zhodné údaje s kolónkou

5. Všetky vyššie spomínané číselné údaje sú písané rukou. Na druhej strane pokračuje úverová zmluva
drobným písmom bodmi 7-13. V bode 8 je o malo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí
služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 s týmto textom:
„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

akýchkoľveksplátokúveruresp.revolvinguazáväzokdlžníkazaplatiťveriteľoviodplatua/zaposkytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 55,90 Eur a b/ za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 29,04
Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne

oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohy tejto
dohody o poskytnutí služby.

V bode 8.2 sa uvádza: “Dlžník je oprávnený, nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok
úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný,

pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v
deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo pokiaľ s ním
bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho
potvrdenia,ktorépreukazujedobutrvaniajehopracovnejneschopnostialebokópioupotvrdeniaovedenív evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru
alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia

ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie
splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad je podmienený
schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok“.

Až do bodu 8.6 sú uvedené údaje týkajúce sa spornej dohody. Pod bodom 8.6 je podpis žalobcu s
dátumom 15.7.2011 a podpis s pečiatkou žalovaného s dátumom 27.7.2011. Pod nimi pokračuje text
úverovej zmluvy bodmi 9-13, ktorý je ukončený dátumami a podpismi tak, ako predtým.

Žalobca uviedol, že pri uzatváraní zmluvy jednal s finančnou agentkou Renátou Hrabčákovou. Dohodol
sa na úvere 390 Eur, splatnosti 2,5 roka a mesačnej splátke niečo cez 20 Eur. Prehlásil, že žiadne iné

dohody neboli, nebola žiadna reč o RPMN, úrokovej sadzbe a rozhodne ani o nejakej osobitnej službe
súvisiacej s odkladom splátok. Agentka mala naponáhlo, preto v jeho prítomnosti do žiadosti vypísala
len výšku úveru a príslušný formulár mu dala podpis. Tlačivo podpísal na dvoch miestach a bolo mu
povedané, že formulár sa odošle na schválenie do sídla firmy a potom mu bude zmluva zaslaná poštou.
Od nasledujúceho mesiaca žalobca začal uhrádzať dohodnuté splátky napriek tomu, že zmluva mu

vôbecneprišla.Neskôrsadostaldofinančnýchproblémovapretotelefonickyžiadalžalovanéhooodklad
splátok, vyhovené mu však nebolo s vysvetlením, že musel by mať uhradené splátky za 12 mesiacov.

Celkove žalobca zaplatil žalovanému z tejto úverovej zmluvy 543,40 Eur a pritom na účet mu od
žalovaného neprišlo 390 Eur, ale len 334,10 Eur.

Žalobca sa viackrát dožadoval zaslania zmluvy, ktorá mu bola poslaná na jeho pôvodnú adresu, hoci
uviedol, že žalovaného upozornil na zmenu adresy. Napokon zmluva mu bola doručená až v roku 2013
a až vtedy zistil čo obsahuje. Následne vyhľadal Združenie pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS a
podal túto žalobu.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od
1.1.2008). Zároveň sa však riadi zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch opäť v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona

a medzi nimi pod písm. k/ je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1
b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Uvedený nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 citovaného zákona
spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň však a toto posúdenie má prednosť, súd vyhodnocoval platnosť dohody o úrokoch ako časti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Dohodnutý úrok
totiž predstavoval 70,04% p.a. Súdy už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohodyo úrokoch práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.4.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej

pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali
takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

Pri úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu bol dohodnutý úrok 70,04%, pričom z internetovej

stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júli 2011 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokoch
bola priemerná úroková sadzba 15,17% p.a., teda takmer päťnásobne nižšia ako v spornej zmluve.
Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať

vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné
porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu.
Nepochybne teda dohoda o úrokoch v predmetnej úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ. Žalobca má preto žalovanému vrátiť len to, čo od neho reálne dostal, teda sumu

334,10 Eur a keďže žalovanému zaplatil až 543,40 Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu podľa § 451 a násl. OZ vo výške 209,30 Eur.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

K plneniu zo strany žalobcu došlo najskôr v auguste 2011, žaloba bola podaná v januári 2014,
nepochybne trojročná objektívna premlčacia lehota ešte neuplynula. Pokiaľ ide o začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty z neplatnej zmluvy súd poukazuje na to, že rozhodujúci je subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva.
Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenia a o tom, kto ho
získal, musí byť skutočná a nie iba predpokladaná. Nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom
práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť

pri vynaložení potrebnej starostlivosti (zhodnotenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR
Cpj 37/78 publikované pod R 1/1979). Žalobca uviedol, že o dôvode neplatnosti dohody sa dozvedel až
v novembri 2013 od združenia poskytujúceho ochranu právam spotrebiteľov. Súd nemá dôvod tomuto
jeho tvrdeniu neveriť a teda žaloba bola podaná pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty.K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.1 zmluvy je potrebné zdôrazniť, že bez
akýchkoľvek pochybností ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa názoru súdu nie žalobca, ale žalovaný nepochopil inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Vyplýva to z jeho pokusu o obhájenie spornej

dohody a vysvetlenie „výhod“ pre dlžníka vyplývajúcich z tejto dohody. Snaží obhájiť niečo čo obhájiteľné
nielen z právneho hľadiska, ale ani morálneho posúdenia nemôže byť. Žalovaný totiž žalobcovi strhol z
úveru sumu 55,40 Eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok, aj
to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie pracovného
pomeru) povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok 55,40 Eur pri úvere 390

Eur. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa.
Nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s tým, že sa týka ceny. Posudzuje sa nie
cena - jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu
nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne, teda nie len výška stanoveného poplatku,
ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje 14% poskytnutého úveru len potvrdzuje záver

o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Navyše z výpovede žalobcu, ktorej súd
nemal dôvod neveriť, pretože je tiež dôkazným prostriedkom, nepochybne vyplýva, že v čase, keď ju

žalobca podpisoval, žiadna suma poplatku v nej uvedená nebola. Táto skutočnosť logicky vyplýva z
faktu, že v čase podpísania formulára o zmluve žalobcom sa nevedelo v akej výške bude úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo, nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne

dojednaná.Súdzdôrazňuje,žeplatíprezumpciapráveotom,ženeprijateľnázmluvnápodmienkanebola
individuálne dojednaná ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom,
ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť aj tejto časti
žaloby.

Úspešnému žalobcovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, ktoré
predstavujú trovy právneho zastúpenia. V danom prípade tarifná odmena za 1 úkon právnej služby
predstavuje 68,51 Eur. Spojené boli totiž dva nároky, pričom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
vyššia tarifná hodnota predstavuje vec týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky kde tarifná hodnota
je 61,87 Eur s poukazom na § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky. Táto tarifná hodnota pri spojených veciach

sa zvyšuje o 1/3 tarifnej hodnoty ďalšieho uplatneného nároku teda zo žaloby o zaplatenie 209,30 Eur,
pri ktorom tarifná hodnota činí podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky odmenu 19,92 Eur, z čoho 1/3 je 6,64
Eur. Z toho dôvodu odmena za jeden úkon právnej služby za spojené veci predstavuje 68,51 Eur (61,87
+ 6,64). V tejto hodnote bola priznaná odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby a
účasť na pojednávaní dňa 21.3.2014. Za účasť na pojednávaní dňa 11.4.2014, na ktorom došlo len k

vyhláseniu rozsudku bola priznaná len polovičná odmena t.j. 34,26 Eur s poukazom na § 13 a ods. 4
citovanej vyhlášky. Napokon súd pripočítal aj režijný paušál 4 x 8,04 Eur s poukazom na § 16 ods. 3
vyhlášky. Úhrne tak odmena predstavuje 271,95 Eur.Náhrada za premeškaný čas v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach predstavuje
za každé pojednávanie za 4 polhodiny po 13,40 Eur a to s poukazom na § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z., teda predstavuje 53,60 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 11.4.2014 je účtovaná len polovica tejto

náhrady t.j. 26,80 Eur.

Napokon súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla
právneho zástupcu žalobcu Škoda Fabia s EČ PO 914 BC, ktoré použil na obe pojednávania. Tieto
cestovné výdavky predstavujú 31,20 Eur zo Svidníka do Prešova a späť (120 km x 0,26 Eur/km) a v

súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 11.4.2014 je účtovaná len 1 t.j. 15,60 Eur. Suma 0,26 Eur/km
predstavuje súčet základnej náhrady za 1km (0,183Eur) a náhrady za spotrebované pohonné hmoty na
1km (0,07 Eur/km), čo po zaokrúhlení podľa § 9 zákona č. 283/2002 Z.z. predstavuje 0,26 Eur/km. Podľa
§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. základná sadzba za 1km jazdy v dni pojednávania činí 0,183 Eur/
km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu je
0,07 Eur/km (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6:3 = 5,2 litra/100km); 0,052 liter/km a pri cene nafty 1,365Eur/liter.

Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje odmenu 271,95 Eur a hotové výdavky vo výške 127,20
Eur, čo je 399,15 Eur a k tomu bolo pripočítané 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 79,83
Eur. Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje 478,98 Eur.

Žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších noviel o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že súd jeho žalobe
vyhovel, k zaplateniu súdneho poplatku zo žaloby bol zaviazaný žalovaný s poukazom na § 2 ods.
2 citovaného zákona a položku 1 písm. a/ a b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Zo žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia predstavuje súdny poplatok 16,50 Eur a zo žaloby o vyslovenie neprijateľnej

zmluvnej podmienky 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.