Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/694/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221902
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.NP-3948-2516), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej

škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 550,- eur, pretože Okresný súd Nové Zámky v
exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 4422/10 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 10.12.2010, a to rozhodnutím o poverení, a tak došlo k vydaniu poverenia po
uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 313 dní. Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej
exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný súd“) žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom ustanovenej doby. Exekučný súd v danej veci

postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody a aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škodu bola vyčíslená vo výške 125,- eur, ktorá predstavuje sumu 70,- eur za správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu
40,- eur za udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15,- eur za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradnýpostup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a

dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,

sumu 550,- eur za 10 celých mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,-
eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného
súdu, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 313 dní.

V návrhu vo veci samej bolo ďalej uvedené, že navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného

stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že mu boli dňa 23.4.2012 doručované prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už v septembri 2012 bol okresnému
súdu doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.
V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. ustanovujú

všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných
exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho
dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu
a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju

v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä kritéria, ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným
súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 550,- eur, s
poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik
nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy
660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej

ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a dôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok
NS ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby

nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa
považuje jeho konanie odporca za rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd na základe podaného návrhu navrhovateľa vykonal pojednávanie, avšak v zmysle ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti zástupkyne odporcu. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa
mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas. Zástupkyňa odporcu mala taktiež

vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, ospravedlnila svoju neúčasť, pričom
nežiadala súd o odročenie pojednávania.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, so znaleckým posudkom
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, s exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp.

zn. 9Er/579/2010, EX 4422/10 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa28.4.2010boldozápisniceusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhospísanýnávrhnavykonanie
exekúcie na návrh oprávneného - spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému: F. O., bytom B. 1, V., pre vymoženie sumy 1 515,97 eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.3.2010 sp.
zn. SR 00945/10. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil exekučnému súdu dňa 27.5.2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 4422/10. Exekučný súd dňa 10.12.2010 udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5404 060116*.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 súd zistil,
že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmianezákonnýmirozhodnutiamiokresnýchsúdovSlovenskejrepublikyvexekučnýchkonaniach,
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi vexekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačnéhosystému,znalecký

kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná
podľa jednotlivých typov žalôb. V prípade jednej žaloby na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy z dôvodu nerozhodnutia o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote, t.j. bez
zbytočných prieťahov, bola vyčíslená škoda vo výške 30,76 eur, a to 4,15 eur mzdové náklady, 5,31 eur
náklady na tlač, 13,86 eur náklady na úpravu informačného systému, 3,01 eur náklady na poštovné,

4,43 eur náklady na telekomunikačné služby.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný
dôvodne. Súd mal ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo
odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca ním
uplatňovaný nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa navrhovateľ
obrátil so svojím návrhom na súd. V predmetnej veci, v ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00945/10
zo dňa 19.3.2010. Súd mal v konaní preukázané, že sa exekučné konanie začalo spísaním návrhu u
exekútora dňa 28.4.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd bola doručená dňa 27.5.2010,
pričom exekučný súd dňa 10.12.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd dospel k záveru, že v
uvedenejexekučnejvecibolexekučnýtitulrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu,pretoajspoukazom

na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08) exekučný súd v rámci exekučného konania bol
oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 11/2010).
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac
ako 313 dní. Vykonaným dokazovaním boli tvrdenia navrhovateľa preukázané ako nepravdivé.

Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., preto návrh navrhovateľa

je v plnom rozsahu nedôvodný. Súd má za to, že ani v prípade, ak by bola daná zákonná lehota na
vydanie poverenia pre súdneho exekútora, by návrh navrhovateľa nebol dôvodný, pretože navrhovateľ
namieta nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky v podobe prieťahov v konaní. Je
potrebné uviesť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Otázkou, či v konkrétom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (IUS
41/02). Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa navrhovateľa príslušný
exekučný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1.1.2013, t.j. v aktuálnom znení, len takéto podklady by boli
relevantné pre priznanie náhrady škody. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,

resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti

zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto
podmienka nepochybne nie je splnená v prípade rozhodnutia o poverení súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní.

Ohľadom vzniku a výšku majetkovej a nemajetkovej škody súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľ

žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s predmetným exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Zo znaleckého
posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 súd zistil, že znalci na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet nákladov spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,

pričom tieto boli diferencované podľa jednotlivých typov žalôb. Pri type žalôb, pri ktorých sa žalovali
neskoro vydané poverenia, stanovili mzdové náklady vo výške 4,15 eur na 1 žalobu, náklady na tlač
vo výške 5,31 eur na 1 žalobu, náklady na úpravu informačného systému vo výške 13,86 eur na 1
žalobu, náklady na poštovné vo výške 3,01 eur na 1 žalobu, náklady na telekomunikačné služby vo
výške 4,43 eur na 1 žalobu, t.j. spolu 30,76 eur. Súd dospel k záveru, že uvedené náklady celkovo v

sume 30,76 eur nie je možné vyhodnotiť ako škodu, ktorá mohla vzniknúť navrhovateľovi v súvislosti
s predmetným exekučným konaním. Navrhovateľ tým, že do zmlúv o úvere, na základe ktorých boli
vydané rozhodcovské rozsudky- exekučné tituly, včlenil rozhodcovskú doložku, ktorá je neplatná, si sám
spôsobil náklady, ktoré však nie je možné považovať za škodu v súvislosti s konaním či nekonaním
exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci.

V konaní ďalej nie je možné konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a existenciou škody. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu

škody. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je
možné považovať za hypotetické. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že
navrhovateľovi nie je možné nahradiť škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože nepreukázal
vznik a ani výšku škody. Navrhovateľ zároveň zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim

zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo dôjsť k

nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a
povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa vytvorené v spojení s touto podnikateľskou činnosťou.

Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ani nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie

§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho
pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky),
minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny
úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosťmedzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že vydal poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd návrh ako právne
neopodstatnený zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)