Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4112233170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn. ZE-4519-6163),
právnezastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.10.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške

175 € a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 €, pretože Okresný súd Nitra v exekučnej veci vedenej
pod exekučným číslom EX852/2004 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 175 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 €
za udržiavanie a správu informačného systému, sumu 50 € za administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou
SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov adosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 331,92
€. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v

činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 663,88 € za rok : 12
mesiacov v roku = 55,32 € za mesiac. Uviedol, že exekučný súd bol nečinný viac ako 203 dní.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v

skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného

súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu
doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom

prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek
tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č.514/2003Z.z. ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K
nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa
i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu

a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukázal na ustanovenie
§ 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do

doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovaniekontinuity konania. Odporca uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov.

Pokiaľideomateriálnuškoduvovýške175€anemajetkovúujmu vovýške331,92€spoukazomna§17
ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo

strany navrhovateľa. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje
množstvo podaných žalôb, sťažností pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov,
obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik
nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu

zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy
663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti
v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže
si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom

na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ

uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal
na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.
Zároveň poukázala na to, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa.

Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania

porušenia práva.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupkyne odporcu.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupkyne odporcu. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa mal vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnili a ani nepožiadali súd z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Zástupkyňa
odporcu mala taktiež vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, ospravedlnila

svoju neúčasť, pričom nežiadala súd o odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa
14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať

v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých
rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať

len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo
294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007 a z 19.mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o
odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod
iba v rovine nepodložených tvrdení.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis
Okresného súdu Nitra sp.zn.13Er/175/2004, EX/852/04 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 19.5.2004 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807
598, proti povinnému J. Y., bytom Q. X/XXX, Z. pri Q. pre vymoženie sumy 3.630 Sk (120,49 €)
spolu s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N836/2004, NZ15339/2004 zo dňa
22.2.2004.

Dňa 24.5.2004 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. EX 852/04.

Exekučný súd po predchádzajúcich procesných úkonoch vydal dňa 23.6.2004 poverenie na vykonanie
exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 1.7.2004.

Dňa 18.11.2010 bol na exekučný súd doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Exekučný súd vyzval dňa 7.3.2011 pôvodného exekútora, aby sa k návrhu vyjadril a zaslal vyúčtovanie
trov exekúcie.

Súdny exekútor doručil dňa 31.5.2011 exekučnému súdu špecifikáciu trov exekučného konania.

Exekučný súd dňa 9.6.2011 uznesením č.k.13Er/175/2004-26 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2012.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 331,92 €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom

stanovenej lehote. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia
nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na
súd.

Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym
úradným postupom je porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 18.11.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh
navrhovateľa- oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 19.5.2004 (doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), je potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6

zákona č.233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005,
podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Uvedená právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo
až s účinnosťou od 1.9.2005. S poukazom na ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania
začaté pre 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44
ods. 6 Exekučného poriadku. Taktiež právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 exekučného
poriadku účinného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva

z ustanovenia § 240 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na začatie exekúcie
súdnemu exekútorovi dňa 19.5.2004. Exekučným titulom bola notárska zápisnica. Žiadosť o udelenie
poverenia na exekučný súd bola doručená dňa 24.5.2014 a dňa 23.6.2004 bolo exekučným súdom

vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2010 bol na exekučný súd doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd vyzval pôvodného exekútora, aby sa k
návrhu vyjadril a zaslal vyúčtovanie trov exekúcie. Dňa 31.5.2011 bol na exekučný súd doručený
exekučný spis a stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd dňa 9.6.2011
uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V konaní súd zistil, že exekučný súd rozhodol o zmene exekútora
po doručení vyjadrenia pôvodného exekútora dňa 9.6.2011. Súd dospel k záveru, že exekučný súd sa
v uvedenej exekučnej veci nedostal do omeškania. Súd dospel k záveru, že vykonaním dokazovaním
bolo preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnejveci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 203 dní. Vykonaním dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli
preukázané ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nebol splnený zákonný predpoklad konštatovania nesprávneho úradného postupu spôsobeného

prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z.
a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa
príslušnýexekučnýsúdsvojimpostupomporušilpovinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2
zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady
škody, citované ustanovenie je účinné od 1.1.2013.

Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy
ako výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1

zákona č.514/2003Z.z. Súd zároveň dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predmetným exekučným konaním,
a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je možné v konaní konštatovať, že
existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody. Súd z uvedených
dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní
neuplatnil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)