Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201086
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa:

X.. S.Á.R. D. O. W. X. Q. Q. O., bytom I.Á.A.Č.V. X, T.Š.V., zastúpený: JUDr. Pavol Pačuta, bytom
Berehovská č. 2217/21, Trebišov, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 27.06.2013 č. XXX XXX XXXX X v
spojení s rozhodnutím zo dňa 17.09.2013 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. júna 2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení s
rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2013 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 107 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov a § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uložila
navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok v celkovej sume 16.237,50 Eur
do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ oneskorene hlásil skutočnosť rozhodnú pre nárok na
výplatu starobného dôchodku, t. j., že vstúpil do zamestnania s dobou dojednanou na dobu neurčitú.
Až listom z 30.11.2005 oznámil, že pred 01. januárom 2004 bol zamestnaný v Semenárskom štátnom
majetku, Somotor š. p. v likvidácii, v zamestnaní dojednanom na dobu neurčitú od 01. mája 1997 do
31. decembra 2003. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 23.04.1996

bol zrušený štátny podnik - Semenársky štátny majetok Somotor dňom 30.04.1996 a dňom 01.05.1996
bola nariadená likvidácia tohto podniku, ale v rozhodnutí nebol stanovený termín ukončenia likvidácie.
Individuálnou zmluvou medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a navrhovateľom
bola uzatvorená zmluva o mzdových podmienkach s účinnosťou od 01.05.1996. Sociálna poisťovňa,
pobočka Trebišov listom z 08.04.2013 potvrdila, že podľa evidencie sociálnej poisťovne navrhovateľ
je evidovaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 01.05.1997 do 12.10.2005 a
zamestnávateľom bol Semenársky štátny majetok Somotor, štátny podnik v likvidácii. Navrhovateľ

poberal starobný dôchodok od 31.12.1993, od 01.05.1997 bol v evidencii sociálnej poisťovne evidovaný
ako zamestnanec s pravidelným príjmom do 12.10.2005, a preto podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. mu vznikol na starobnom dôchodku preplatok za obdobie od 01. mája 1997 do 31. decembra 2003
v celkovej sume 489.171,00 Sk, t. j. 16.237,50 Eur.Toto rozhodnutie odporkyňa v časti výroku a odôvodnenia zmenila rozhodnutím zo dňa 17.09.2013 č.
XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 98 ods. 1 a § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok

v celkovej sume 16.237,50 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenie § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého
starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok
a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo
plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, ak sa naďalej neustanovuje inak.

Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ak občan vykonáva zamestnanie na dobu najviac 1 roka,

starobný dôchodok sa vypláca a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.
Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia rozumie sa zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná
činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na
základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto
zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výška.

Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je
zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení
zamestnanci, zúčastnení na nemocenskom poistení. Zamestnanci zúčastnení na nemocenskom
poistení sú uvedení v § 2 v zákone č. 54/1956 Zb. a sú to aj osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak

nie sú poistené podľa iných predpisov.

Z potvrdenia sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov z 08.04.2013 vyplýva, že podľa evidencie sociálnej
poisťovne bol evidovaný navrhovateľ ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 01. mája
1997 do 12. októbra 2005 a zamestnávateľom bol Semenársky štátny majetok Somotor, štátny podnik
v likvidácii. Menovacím dekrétom z 22.04.1996 bol Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky

v súvislosti s likvidáciou štátneho podniku Semenársky štátny majetok Somotor dňom 01. mája 1996
bol navrhovateľ menovaný likvidátorom v tomto podniku. V menovacom dekréte nebol stanovený
termín ukončenia likvidácie a ani v rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z
23.04.1996 nebol stanovený termín ukončenia likvidácie.

Skutočnosť, že bol zamestnaný ako likvidátor sa sociálna poisťovňa, ústredie dozvedela z oznámenia o

nesplnení oznamovacej povinnosti zamestnávateľa podľa § 153 ods. 1 Vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktoré listom z 10.12.2004 pobočka Sociálnej poisťovne Trebišov zaslala sociálnej
poisťovni, ústredie a ktoré jej bolo doručené 15.12.2004.

Na základe uvedených skutočnosti a v súlade s ustanovením § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. si
sociálna poisťovňa, ústredie uplatnila nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej

výške v lehote 3 rokov odo dňa, kedy sa dozvedela o skutočnosti odôvodňujúcej vymáhať preplatok a
ide o obdobie od 15. mája 1997 do 31. decembra 2003 (v odôvodnení rozhodnutia uviedla odporkyňa
za jednotlivé obdobia aká výška dôchodku bola neprávom vyplatená), spolu v sume 489.171,00 Sk, t. j.
16.237,50 Eur, ktoré navrhovateľ je povinný vrátiť odporkyni ako neprávom vyplatenú sumu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané

rozhodnutie odporkyne spolu so zmenovým rozhodnutím zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Uviedol predovšetkým, že výrok preskúmavaného rozhodnutia je vadný, lebo vo výroku nie je bližšie
uvedené za ktoré rozhodné obdobie má vrátiť sumu 16.237,50 Eur. Zároveň namietal, že samotné
rozhodnutiepoformálnejstránkemánedostatky,leboideokópiurozhodnutiaanasamotnomrozhodnutí
je kópia podpisu, podľa neho neoprávnenej osoby. Ďalej poukázal aj na to, že výrok preskúmavaného

rozhodnutia je vadný preto, že je v ňom uvedené iba ustanovenie § 107 zákona č. 100/1988 Zb., alenešpecifikuje o ktorý odsek ide. Poukázal aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia sa nevyporiadala
odporkyňa s námietkami, ktoré jej boli vytknuté v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
11.01.2010 č. k 2Sd/11/2010. Odporkyňa sa dostatočne nezaoberala otázkou, či menovaním do funkcie

likvidátora štátneho podniku vzniká pracovnoprávny vzťah a s kým a o aký druh pracovnoprávneho
vzťahu ide. Preto má za to, že bol vo veci nedostatočne zistený skutočný stav. Z rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 23.04.1996 nesporne vyplýva, že nariaďuje dňom 01.05.1996
likvidáciu Semenárskeho štátneho majetku Somotor, š. p. (ďalej len „SŠM Somotor š. p. v likvidácii)
a do funkcie likvidátora menuje navrhovateľa a je tam uvedený aj deň ukončenia likvidácie najneskôr

do 31.12.1996. Má za to, že odporkyňa sa nedôsledne zaoberala otázkou, či menovaním do funkcie
likvidátora štátneho podniku vzniká pracovnoprávny vzťah, s kým a ako a o aký druh pracovnoprávneho
vzťahuide,čobolojejuloženéajNajvyššímsúdomSlovenskejrepubliky.Odporkyňaibakonštatovala,že
pobočka Sociálnej poisťovne Trebišov listom z 08.04.2013 potvrdila, že navrhovateľ podľa jej evidencie
je evidovaný ako zamestnanec (čo nie je pravda) - dôchodca, čo je uvedené v mesačnom výkaze za
január 2002 s pravidelným príjmom od 01.05.1997 do 12.10.2005 a zamestnávateľom mal byť SŠM

Somotor, š. p. v likvidácii. Vo výroku je uvedené ustanovenie § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., ale nebolo
vôbec odôvodnené uplatnenie tohto ustanovenia a už vôbec, o ktorý odsek ide. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
vyvodení záveru, že bol v predmetnom období v pracovnom pomere uzavretom na dobu neurčitú - či
určitú, že vedome spôsobil, že dávka sa vyplatila neprávom, ani ako bol ako platiteľ poistného evidovaný

v príslušnej pobočke, ani sa nevyporiadala s preklúziou, ani s otázkami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré v zmysle § 250r O.s.p. pre odporkyňu mali byť záväzné.

V odôvodnení sa odporkyňa nevyrovnala s návrhmi a námietkami a z jeho vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia, návrhy, námietky a vyjadrenia dokonca vôbec neuvádza v rozhodnutí. Vo svojej úvahe
pri hodnotení dôkazov ich nebrala vôbec v úvahu, čo svedčí o nezákonnom postupe pri rozhodovacej

činnosti a porušenie § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Má za to, že samotné rozhodnutie z
hľadiska formálnych náležitosti má podstatné vady, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a má aj ďalšie vady, na ktoré poukázal.

Nedostatočne zistený skutočný stav spočíva okrem iného aj v tom, že v rozhodnutí sa odporkyňa opiera
o skutočnosť, že sa oneskorene hlásili rozhodné skutočnosti pre nárok na výplatu starobného dôchodku,

t. j., že vstúpil do zamestnania s dobou dojednanou na dobu neurčitú a že túto skutočnosť oznámil až
listom30.11.2005.Ušloodporkyni,žeuž07.10.2005vydalarozhodnutieovráteníneprávomvyplateného
starobného dôchodku, teda sama rozporuje svoje tvrdenie. Do funkcie likvidátora bol ustanovený
01.05.1996 Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a bolo dohodnuté, že likvidáciu ukončení
do 31.12.1996, pričom bola uzavretá aj zmluva o mzde. Táto skutočnosť nie je správnym orgánom

zistená, ak tvrdí, že vstúpil do zamestnania s dobou dojednanou na dobu neurčitú.

V dobrej viere bol v tom, že ak je registrovaný ako platca poisteného ako dôchodca na SŠM Somotor š. p.
v likvidácii a teda žiadny právny predpis mu nezakazoval ako dôchodcovi a likvidátorovi poberať odmenu
a byť aj poberateľom starobného dôchodku (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Oprávnene bol
celý čas od 01.05.1996 do konca likvidácie v roku 2005 v tom vedomý, že odporkyňa by mu zastavila

dávku starobného dôchodku, ak by mu nepatrila, ak je platcom poistného a zároveň poberateľ odmeny
ako dôchodca na SŠM Somotor š. p. v likvidácii.

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri ustanovení do funkcie likvidátora bolo
zdôraznené, že je to vzťah medzi likvidátorom a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a nie medzi organizáciou, pričom zákon č. 111/1990 Zb. ani žiadny iný predpis v tom čase neexistoval,

že likvidátor je orgánom alebo funkcionárom organizácie a odporkyňa od 01.05.1997 ho neupozornila a
ani nepozastavila platbu starobného dôchodku, čím mohla zabrániť situácii s vedomím, že ustanovenie
likvidátora sa údajne považuje za zamestnanie pre účely Sociálneho zabezpečenia, ak trvá viac ako
1 rok napriek tomu, že bol ako dôchodca poistený. Vzhľadom na vedomosť odporkyne o platbe
poistného od SŠM Somotor š. p. v likvidácii od 01.05.1996 a poberanie odmeny za funkciu likvidátora

a nepozastavením platby starobného dôchodku má za to, že nespôsobil vedome, že mu starobnýdôchodok bol vyplácaný neprávom, pretože nevedel a nemohol z okolnosti prípadu predpokladať, že
mu od 01.05.1997 do 31.12.2003 starobný dôchodok nepatrí.

K uvedeným záverom dospel na základe judikatúr, ktoré sú publikované pod č. 48/2002 (zákonné

náležitosti rozhodnutia, skutkové a právne okolnosti), č. 52/2002 (dobrá viera pri prijímaní dávky), č.
91/2003 (poberanie dávky neprávom pri nevyužití údajov, ktoré odporkyňa má k dispozícii), č. 93/2003
(zánik práva odporkyne požadovať vrátenie dávky uplynutím 3 rokov, kedy sa dozvedel po prvý raz o
skutočnosti dávku vymáhať, t. j. od 26.02.2002).

Namieta, že právo odporkyne požadovať vrátenie dávky vyplatenej neprávom zanikla uplynutím 3 rokov
odo dňa, kedy sa odporkyňa po prvý raz dozvedela o skutočnosti, odôvodňujúcej preplatok vymáhať. Má

za to, že odporkyňa o tejto skutočnosti sa mohla, mala a musela dozvedieť, že jeho evidencie registra
poistencov ako dôchodca - likvidátora (a nie zamestnanca) SŠM Somotor š. p. v likvidácii od 01.05.1997,
ale najneskôr od 26.02.2002. Ak odporkyňa vo svojej evidencii má neporiadok, nemôže za to niesť
zodpovednosť on a bol v dobrej viere, že poberanie starobného dôchodku a odmeny likvidátora je možné
vzhľadom na to, že SŠM Somotor š. p. odvádzal úhrady na poistné aj za neho.

Vzhľadom na poučenie o opravnom prostriedku, že tento nemá odkladný účinok navrhuje, aby súd
vydal rozhodnutie, ktorým odloží výkon rozhodnutia odporkyne z 27.06.2013 č. XXX XXX XXXX X až
do právoplatného skončenia veci.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie zo dňa 27.06.2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení s
rozhodnutím zo 17.09.2013 č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdiť.

Uviedla, že po podaní opravného prostriedku bolo vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 17.09.2013 č.
XXX XXX XXXX X, ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 27.06.2013 č. XXX XXX XXXX X a to v časti
výrok a odôvodnenie.

Uviedla, že podľa § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok sa nevypláca po dobu
ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti,

po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného
predpisu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak občan vykonáva
zamestnanie po dobu najviac 1 roka, starobný dôchodok sa vypláca a to aj za dobu, keď mu patrí
nemocenské z tohto zamestnania. Navrhovateľ vykonával zamestnanie od 01.05.1997 do 31.12.2003,
t. j. vykonával zamestnanie dlhšie ako 1 rok. Zamestnaním podľa § 98 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.

sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva
a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v
ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho
hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne
zárobkov činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené
inak sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) a účasť na
dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení
zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení. Zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení

sú uvedení v § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších
predpisov a sú to podľa písm. b) osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných
predpisov.Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov pracovný pomer
navrhovateľa bol založený vymenovaním do funkcie podľa osobitných predpisov.

Pracovné pomery sa podľa § 252 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktoré boli založené

voľbou alebo vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 6 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.

Z uvedeného vyplýva, že potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, že bol evidovaný ako
zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 01. mája 1997 do 12. októbra 2005 a jeho
zamestnávateľom bol SŠM Somotor š. p. v likvidácii, je správne.

Menovacím dekrétom z 22.04.1996 bol navrhovateľ Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky

v súvislosti s likvidáciou štátneho podniku SŠM Somotor dňom 01. mája 1996 menovaný likvidátorom
tohto štátneho podniku. Likvidácia štátneho podniku bola nariadená dňom 01.05.1996 a ani v rozhodnutí
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 23.04.1996 nebol stanovený termín ukončenia
likvidácie. Individuálnou zmluvou medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a
navrhovateľom bola uzavretá zmluva o mzdových podmienkach s účinnosťou od 01. mája 1996 a ani v

nej nebol stanovený termín ukončenia likvidácie.

Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú
povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa
vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,

od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu
povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej
výške zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil,
najneskôr však uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas

konaniaoopravnomprostriedku,výkonurozhodnutiaaleboaksanaúhradupreplatkuvykonávajúzrážky
z dávky.

Skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný ako likvidátor sa odporkyňa dozvedela z oznámenia o
nesplnení oznamovacej povinnosti zamestnávateľa podľa § 153 ods. 1 Vyhlášky 149/1988 Zb., ktoré
listom z 10.12.2004 pobočka Sociálnej poisťovne Trebišov zaslala Sociálnej poisťovni, ústredie a bolo

jej doručené 15.12.2004. Rozhodnutím zo 07.10.2005 č. 331 109 7820 0 navrhovateľovi podľa § 98 ods.
2, § 110 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 zákona uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu
489.171,00 Sk.

V súlade s ustanovením § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. si uplatnila nárok na vrátenie dávky
poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške v lehote 3 rokov odo dňa, kedy sa dozvedela o

skutočnosti odôvodňujúcej vymáhať preplatok. Má za to, že starobný dôchodok sa začal poskytovať
navrhovateľovi neprávom od 15. mája 1997 a nárok na starobný dôchodok mu nepatril od 01.05.1997
do 31.12.2003.

Bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol vedený ako zamestnanec a nárok na vrátenie dávky
poskytnutej neprávom vo výške 16.237,50 Eur (489.171,00 Sk) nezanikol a navrhovateľ je povinný vrátiť

neprávom vyplatený starobný dôchodok v uvedenej sume.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa a pripojenými prílohami, písomnýmvyjadrením odporkyne, dávkovým spisom odporkyne, spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Sd/11/2010 a dospel k záveru, že oprávnený prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu pripojeného dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 24.01.1994

požiadal o priznanie starobného dôchodku od 31.12.1993. V žiadosti uviedol, že pracovný pomer skončil
dňa 30.12.1993 a po priznaní dôchodku nebude ďalej pracovať. Na základe tejto žiadosti odporkyňa
rozhodnutím z 02.02.1994 č. XXX XXX XXXX mu priznala od 31.12.1993 starobný dôchodok, ktorý
neskôr bol v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení, resp. zákonom o sociálnom poistení
zvyšovaný.

Navrhovateľ listom zo 06.12.2004 oznámil sociálnej poisťovni, ústredie, že od 01. mája 1996 vykonáva

činnosť likvidátora SŠM Somotor š. p. v likvidácii a bolo ním predložené rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 23.04.1996 o zrušení SŠM Somotor š. p. dňom 30.04.1996
a nariadená dňom 01.05.1996 likvidácia a do funkcie likvidátora bol menovaný navrhovateľ - X.. S.Á.R.
D.. Individuálna zmluva uzavretá medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ing.
S.Á.R. D. ako likvidátorom o mzdových podmienkach s účinnosťou od 01.05.1996 menovací dekrét

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 22.04.1994, ktorým bol navrhovateľ menovaný
likvidátorom štátneho podniku SŠM Somotor dňom 01.05.1996. Súhlasí Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky z predĺžením termínu ukončenia likvidácie z 10.04.1997, 30.09.1997, 28.01.1998,
15.06.1998, 04.02.1999, 09.12.1999, 29.12.2000, 08.11.2001, 05.04.2004, 29.06.2004, 17.01.2005.
Výpis z identifikačných údajov podľa ktorého navrhovateľ bol zamestnancom s pravidelným príjmom

u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo Cejkov od 01.01.1993 do 13.04.1994, Z. S. š. p.
v konkurze od 21.04.1994 do 31.08.1997 a Semenársky štátny majetok Somotor, štátny podnik v
likvidácii od 01.05.1996 do 12.10.2005. Oznámenie SŠM š. p. v likvidácii Somotor bez dátumu o
tom, že navrhovateľ je u nich zamestnaný na základe menovacieho dekrétu vydaného Ministerstvom
pôdohospodárstva Slovenskej republiky pod č. 208/1996-100 a hlásenie trvalého pracovného pomeru

starobného dôchodcu zo dňa 06.12.2004, v ktorom je uvedené, že navrhovateľ od 01.05.1996 vykonáva
činnosť likvidátora na základe menovania Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa
22.04.1996 č. 208/1996-100.

Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 31.12.1993 podľa zákona č. 100/1998 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ako uviedol na žiadosti o starobný dôchodok,

po priznaní dôchodku nebudem zamestnaný, nebudem ďalej pracovať.

Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. oprávnený je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu
sociálneho zabezpečenia do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej
výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho

zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú
sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,
ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ak občan vykonáva zamestnanie na dobu najviac 1 roka,
starobný dôchodok sa vypláca a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania.

U samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby, starostu mesta a primátora mesta
a hlavného kontrola vykonávajúceho činnosť podľa osobitného predpisu sa podmienka dojednania
zamestnania na dobu najviac 1 roka považuje za splnenú.

Podľa § 98 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom
pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce

vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré
sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodoka jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na
to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené

inak sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a) a b) a
účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení
zamestnanci na nemocenskom poistení. Zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení sú uvedení
v § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a
sú to:

a) osoby v pracovnom pomere,

b) osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných poistencov,

c) spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť alebo
družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a
sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej

činnosti,

d) ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy (ďalej len „zamestnanci“) a ak sa na nich
vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky.

Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného v čase, keď navrhovateľ
bol vymenovaný do funkcie likvidátora, vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich

zamestnancov vymenovaných do funkcie podľa osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou
osobou, pracovný pomer sa môže založiť vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie
vymenúva štatutárny orgán.

Podľa § 252 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce pracovné pomery, ktoré boli založené
voľbou alebo vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.

Navrhovateľ rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 23.04.1996 bol
menovaný do funkcie likvidátora SŠM š. p. v likvidácii Somotor s tým, že likvidácia mala byť ukončená
do 31.12.1996. Keďže likvidácia k uvedenému dňu ukončená nebola, na základe písomnej žiadosti
likvidátora SŠM š. p. v likvidácii, teda navrhovateľa od roku 1997 do januára 2005 opätovne navrhovateľ

ako likvidátor žiadal o súhlas s predĺžením termínu ukončenia likvidácie a predĺženie termínu ukončenia
likvidácie mu bolo vždy oznámené písomným súhlasom.

Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva podľa názoru súdu, že navrhovateľ bol
menovaný do funkcie likvidátora SŠM, š. p. v likvidácii dňom 01. mája 1996 a tým, že navrhovateľ
ako likvidátor každý rok žiadal o predĺženie termínu ukončenia likvidácie a jeho písomným žiadostiam

bol vyslovený súhlas Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pracovný pomer, ktorý bol
založený vymenovaním bol na neurčitú dobu a tento bol ukončený až výmazom SŠM š. p. v likvidácii ku
dňu 12.10.2005, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a k tomuto dňu skončil aj pracovný pomer
navrhovateľa, lebo SŠM š. p. v likvidácii k tomuto dňu ho odhlásilo aj z poistenia, ktorá skutočnosť bola
oznámená sociálnej poisťovni.

Keďže pracovný pomer navrhovateľa založený vymenovaním trval od 01.05.1996 až do 12.10.2005
podľa citovaného ustanovenia §106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ mal povinnosť do 8
dní hlásiť zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku a jej výplatu a to v danom
prípadenavýplatuapoberaniestarobnéhodôchodku.Pretoženavrhovateľakopríjemcadávkyvžiadostio starobný dôchodok uviedol, že po priznaní dôchodku nebude zamestnaný, nebude pracovať, nebolo
povinnosťou orgánov sociálnej poisťovne písomne vyzývať navrhovateľa, aby osvedčil skutočnosti
rozhodné pre nárok na výplatu starobného dôchodku. Pretože navrhovateľ si nesplnil ohlasovaciu

povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z ustanovenia §106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., malo to za
následok vznik zodpovednosti za preplatok na starobnom dôchodku.

Podľa citovaného ustanovenia § 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ, ktorý bol poberateľom
starobného dôchodku mohol poberať starobný dôchodok a zároveň vykonávať aj zamestnanie, ale to
najviac po dobu 1 roka. Navrhovateľ však bol zamestnancom ako to vyplýva z listinných dôkazov, ako

likvidátor SŠM š. p. v likvidácii od 01.05.1996 a v tomto pracovnom pomere bol až do 12.10.2005, to
znamená, že vykonával zamestnanie dlhšie ako 1 rok.

Podľa citovaného ustanovenia § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok sa nevypláca
po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a teda ak navrhovateľ vykonával
zamestnanie dlhšie ako 1 rok, nemohol súčasne poberať starobný dôchodok a byť zamestnancom, z
ktorého mal pravidelný príjem. Bolo povinnosťou navrhovateľa vzhľadom na to, že funkciu likvidátora bez

prerušenia vykonával odo dňa kedy bol menovaný do tejto funkcie, túto skutočnosť v zmysle citovaného
§ 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sociálnej poisťovni oznámiť.

Čo sa rozumie zamestnaním na účely zákona č. 100/1988 Zb. je upravené už v citovanom ustanovení
§ 8 ods. 1 a ktorí zamestnanci sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení je upravené v citovanom
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a patria sem aj osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak

nie sú poistené podľa iných predpisov, teda patril tam aj navrhovateľ, ktorý bol menovaný do funkcie
likvidátora od 01.05.1996.

Na základe uvedených skutočnosti súd sa stotožňuje so záverom odporkyne, že navrhovateľ vykonával
zamestnanie od 01.05.1996 do 12.10.2005 a to bol v pracovnom pomere, ktorý bol založený
vymenovaním do funkcie likvidátora, a preto bol aj zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení.

Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú
povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolnosti predpokladať, že sa vyplatila
neprávom, alebo vo vyššej výmere ako patrila alebo vedome, inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa
vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,
od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; čo platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu

povinnosť, dávku vylákal, alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Podľa § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo
v nesprávnej výške zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto
skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty
neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku

vykonávajú zrážky z dávky.

Skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný ako likvidátor sa odporkyňa dozvedela až z oznámenia
o nesplnení oznamovacej povinnosti zamestnávateľa podľa § 153 ods. 1 Vyhlášky č. 149/1988 Zb.,
ktorú skutočnosť zistili zamestnanci oddelenia kontroly u zamestnávateľa navrhovateľa pri výkone
kontroly odvodu poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorej kontrole

zamestnávateľ navrhovateľa nevedel predložiť kópiu hlásenia o zamestnaní požívateľa starobného
dôchodku, t. j. Ing. S.Á.R. D., ktorý bol likvidátorom na základe menovania Ministrom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky. Zamestnávateľ navrhovateľa ani v náhradnom termíne nepredložil kópiu hlásenia
o zamestnávaní požívateľa starobného dôchodku, len predložil oznámenie bez dátumu, že navrhovateľ
u neho pracuje na základe menovacieho dekrétu vydaného Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a zároveň predložil aj list zo 06.12.2004 - hlásenie trvalého pracovného pomeru starobného
dôchodcu Ing. S.Á.R. D., v ktorej uviedol, že u neho vykonáva činnosť likvidátora od 01.05.1996na základe menovania Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Uvedené oznámenia boli
odporkyni doručené podľa prezentačnej pečiatky 15.12.2004. Rozhodnutím zo 07.10.2005 č. XXX XXX
XXXX X bola navrhovateľovi podľa § 98 ods. 2, § 110 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 zákona uložená

povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 489.171,00 Sk. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 18.03.2008 č. k. 5Sd/1/2006-35 zrušené a vrátené odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa rozhodnutím z 11.01.2010 č. XXX XXX XXXX podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259
zákona č. 461/2003 Z. z. uložila navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok
v sume 16.237,50 Eur. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17.05.2011 č.

k. 2Sd/11/2010-78 zrušené a vrátené odporkyni na ďalšie konanie a uvedený rozsudok bol rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2012 č. k. 9So 137/2011 potvrdený, teda lehoty
v zmysle citovaného § 107 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. počas konania o opravnom prostriedku
neplynuli. Z uvedených dôvodov teda ani nedošlo k zániku nároku na vrátenie dávky poskytnutej,
neprávom vyplatenej a to v danom prípade neprávom vyplateného starobného dôchodku navrhovateľovi
od 01.05.1997 do 31.12.2003.

Je pravdou, že pracovný pomer navrhovateľa, ktorý vznikol vymenovaním do funkcie likvidátora zanikol
až 12.10.2005, ale od účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý
nadobudol účinnosť od 01.01.2004 došlo k zmene a zániku poberania starobného dôchodku starobnými
dôchodcami a súčasne mať príjem zo zamestnania, z ktorého dôvodu ani nevznikol nárok odporkyne
na vrátenie starobného dôchodku, ktorý navrhovateľ poberal od 01.01.2004 a súčasne mal príjem zo

zamestnania.

Námietky navrhovateľa, že rozhodnutie odporkyne trpí vadami vo výroku, kde nie je presne uvedené
podľa ktorého ustanovenia zákona odporkyňa vydala rozhodnutie, nie je opodstatnené, pretože
odporkyňa tento nedostatok napravila zmenovým rozhodnutím zo dňa 17.09.2013 č. XXX XXX XXXX
X. Takisto nie je opodstatnená námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave,

pretože z obsahu pripojeného dávkového spisu odporkyne jednoznačne vyplýva, že táto vykonala
dostatočné dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi, ktorými mala za preukázané, že navrhovateľ
od 01.05.1996 do 12.10.2005 mal stály príjem ako likvidátor, do ktorej funkcie bol menovaný a od
svojho zamestnávateľa SŠM Somotor, š. p. v likvidácii poberal aj pravidelne mesačnú odmenu. Podľa
názoru súdu odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne vyporiadala aj s otázkou vzniku

pracovného pomeru navrhovateľa vymenovaním do funkcie likvidátora od 01.05.1996 do 12.10.2005,
že činnosť, ktorú vykonával je zamestnaním, z ktorého dôvodu bol aj zúčastnený na dôchodkovom
poistení.Dostatočnesavyporiadalaajsoskutočnosťou,žepracovnýpomernavrhovateľaneboluzavretý
iba na obdobie 1 roka, pretože plynule na žiadosť navrhovateľa ako likvidátora táto funkcia bola mu
predlžovaná až do času, kým nedošlo k zániku jeho zamestnávateľa. Starobný dôchodok navrhovateľovi

bol vyplácaný neprávom, pretože si nesplnil ohlasovaciu povinnosť, ktorú mal zo zákona, keďže v
žiadostiostarobnýdôchodokuviedol,žepopriznanístarobnéhodôchodkunebudezamestnaný,nebude
pracovať, preto mu vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 489.171,00 Sk (16.237,50 Eur)
a to za obdobie od 01.05.1997 do 31.12.2003.

Na základe uvedených skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie zo dňa 27.06.2013 č. XXX XXX

XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17.09.2013 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi,
pretože v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.