Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/204/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216218
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711216218.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsamosudcomJUDr.JurajomLehotskýmvprávnejvecinavrhovateľov:

v 1. rade F.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. H., štátny občan SR a v 2. rade Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. U. XX, XXX XX L., štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátom JUDr.
Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi: I. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y.. I. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Ulianko
&Holčík,s.r.o.,sosídlomNám.SNP41,96001Zvolen,IČO:36856517,ourčenieneplatnostidarovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 13C 162/05-294 zo dňa 05.11.2009 zamietol návrh na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.06.2005 vo L. M. U., nar. XX.XX.XXXX (zomr.
XX.XX.XXX5) a obdarovaným I. U., ktorej predmetom bol prevod vlastníctva polovice nehnuteľností
nachádzajúcich sa na ul. Y. I. Č.. XX, evidovaných v k.ú. L. na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X -
zastavané plochy vo výmere 423 m2, parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 487 m2 a rodinný dom
súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X a vklad vlastníckeho práva na obdarovaného bol povolený pod č.

V XXXX/XX dňa 27.07.2005, pričom navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na
tunajší súd dňa 29.06.2005 proti odporcovi domáhali vyššie uvedeného petitu na tom základe, že
po nebohom otcovi Z. U. dedili na základe zákona jeho ideálnu polovicu nehnuteľností, pričom 3/6
predmetných nehnuteľností vlastnila M.J. U. naposledy bytom ul. Y. I. Č.. XX, L., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva s nebohým Z. U. pochádzali tri deti, a to navrhovateľ
v 1. rade, navrhovateľ v 2. rade a I. U., nar. XX.XX.XXXX. V prírode tieto nehnuteľnosti predstavujú
rodinný dom so záhradou, kde sa nachádzajú trvalé porasty, pričom sa jedná o jednopodlažný rodinný

dom pozostávajúci z viacerých miestností s príslušenstvom v približnej trhovej hodnote 2 000 000,--
Sk (60 252 €) nachádzajúci sa v meste L.. V tomto dome pred smrťou žila ich matka M. U., kde v
nájomnom vzťahu žil v tomto rodinnom dome aj odporca spolu s rodinou, pričom odporca je vnukom
nebohej M. U.. Nebohá M. U. bola v pokročilom veku, pričom však sa jej náhle zdravotný stav zhoršil, o
čom ako jej deti neboli bezodkladne upovedomení zo strany odporcu. Až keď prišli matku navštíviť do
nemocnice, dozvedeli sa pravú príčinu tohto ignorovania zo strany odporcu, a to z toho dôvodu, že zistili
tú skutočnosť, že mala byť spísaná ich matkou darovacia zmluva, kde na základe tejto darovacej zmluvy

ich matka darovala 3/6 označených nehnuteľností, t. j. svoj podiel odporcovi, pričom sa tak malo stať dňa
29.06.2005. Následne zo strany odporcu došlo k podaniu návrhu na vklad tejto zmluvy do príslušného
katastra nehnuteľností a Katastrálny úrad vo L. povolil tento vklad dňa 27.07.2005. Na základe tejto
darovacej zmluvy sa odporca stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v ideálnej jednejpolovici, pričom z hľadiska príbuzenského vzťahu išlo v tomto prípade o darovanie medzi starou matkou
a vnukom, nakoľko odporca je synom ich brata a ďalšieho spoluvlastníka nehnuteľností I. U.. V minulosti
vzťahy medzi starou matkou a vnukom neboli ideálne, pretože navrhovatelia vedia o tom, že odporca

starej matke neplatil za nájom, pričom ich matka sa viackrát sťažovala na jeho správanie voči jej osobe,
a preto boli prekvapení, že malo dôjsť k darovaniu predmetných nehnuteľností za života matky, kde
ich matka nezanechala žiadny závet a v prípade dedenia po nebohej by traja bratia, pokiaľ by nedošlo
k inej dohode, každý zdedil 1/6 nehnuteľností. Vzhľadom na to, že mali vážne pochybnosti o tom, že
ich matka mohla slobodne, vážne a zrozumiteľne a za plného vedomia prejaviť svoju vôľu uzavrieť

darovaciu zmluvu, dali vypracovať ešte za života znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatrie,
a to MUDr. H. S.. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že od hospitalizácie menovanej 25.06.2005
bol jej zdravotný stav taký, že ich matka nebola schopná rozpoznať nejaké okolnosti a slobodne sa
rozhodovať a hlavne o tom, že prevedie v podstate celý svoj majetok darovacou zmluvou na vnuka a tým
ukráti ich dedičské práva ako navrhovateľov. Naliehavý právny záujem zdôvodňovali tým, že darovaním
uvedených nehnuteľností, za vyššie uvedených okolností, došlo ku kráteniu ich dedičského práva na

dedenie po nebohej M. U.. Právne svoj návrh odôvodnili a poukázali na zákonné ustanovenia § 38 ods.
1, 2, § 37 ods. 1 a § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže nemali inú možnosť, vzhľadom na zlé
vzťahy medzi nimi a odporcom, boli nútení domáhať sa svojich práv súdnou cestou, pričom občiansky
zákonník pod pojmom darovacia zmluva vychádza zo základných pojmov darovania, a to bezplatnosť
a dobrovoľnosť, pričom darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného, kde

podľa nich je zrejmé, že ich matka nebola schopná vnímať a posúdiť význam obsahu písomnosti.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odložil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe navrhovateľmi včas podaného odvolania rozsudok okresného

súdu potvrdil rozsudkom č. k. 12Co 35/2010 zo dňa 22.04.2010.

Najvyšší súd SR v dovolacom konaní sp. zn. 4Cdo 37/2011 uznesením zo dňa 24.08.2011 potvrdzujúci
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
vyplýva, že v odôvodnení zamietajúceho rozsudku súdu 1. stupňa súd neuviedol rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce prijatý záver vyjadrený vo výroku rozsudku. Odôvodnenie rozsudku
nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho už konanie pred súdom 1.
stupňa bolo zaťažené procesnou vadou, ktorou bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Krajský súd namiesto toho, aby rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu neúplného a nedostatočného
odôvodnenia, tento rozsudok potvrdil a nedostatky nahradil svojim vlastným odôvodnením argumentujúc

aj dôkazmi, ktoré okresný súd zrejme aj vykonal, ale v rozhodnutí ich nijako nevyhodnotil. Pokiaľ
odvolací súd nahradil nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, nedal navrhovateľom v
riadnom inštančnom postupe možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré mali podporiť správnosť
rozsudku okresného súdu.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co 320/2011 - 389 zo dňa 22.04.2010
rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že v ďalšom konaní okresný súd znova vypočuje účastníkov konania a podľa
potrebyzapakujedôkazy,ktorédoterazzadovážildosúdnehospisu(listiny,znalecképosudky),prípadne
znova vypočuje účastníkmi konania označených svedkov, alebo ak to účastníci konania navrhnú, vykoná

aj ďalšie dôkazy. Okresný súd na základe nového vyhodnotenia vykonaného dokazovania znovu vo
veci rozhodne a v odôvodnení rozhodnutia potom uvedie, ako jednotlivé dôkazy hodnotil, aké skutkové
zistenia a z akých dôvodov z každého vykonaného dôkazu urobil, pričom súčasne vysvetlí aj prípadné
rozpory medzi dôkazmi.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co 172/2012-432 zo dňa 15.05.2012 zrušil uznesenie
Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 162/2005 - 340 zo dňa 18.06.2010 s tým, že okresný súd napadnutým
uznesením po vydaní meritórneho rozsudku, ktorým návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
zamietol, rozhodol o trovách konania. Navrhovateľom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť solidárne nahradiť
odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 7298,73 € a na účet okresného súdu

vo výške 401,48 €. Vyššie uvedeným uznesením bolo predmetné uznesenie o trovách konania tiež
zrušené.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi účastníkov konania, výsluchmi
svedkov, listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom č. 69/2005 vypracovaným znalcom MUDr. H.
S., znaleckým posudkom č. 36/07 vypracovaným znalkyňou MUDr. Z. G., znaleckým posudkom č.

17/2009 vypracovaným znalkyňou MUDr. L. H., výsluchom vyššie uvedených znalcov, oboznámením
sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo L., Úrad justičnej a kriminálnej polície
PZ L. č. ČVS: ORP-604/OEK-ZV-2005, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 17D 102/07, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C 7/94 s tým, že z
tohto spisu bola prečítaná výpoveď M. U. z pojednávania zo dňa 15.03.1994 z č. l. 12 - 13, oboznámením

sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 9C 137/2005, oboznámením sa s obsahom spisu Vojenského
obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T 16/2008, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 14C 2/2011, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
15C 174/2007, oboznámením sa s obsahom zdravotného záznamu M. U., oboznámením sa s obsahom
spisu Katastrálneho úradu v G. G. sp. zn. V XXXX/XX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne
podaného návrhu. Ďalej k veci po zrušení rozsudku Okresného súdu Zvolen uviedol, že za života M. U.
požiadal odporca svoju starú matku aj s navrhovateľmi o súhlas s tým, aby mohol bývať v predmetnom
rodinnom dome, keďže nemal kde bývať so svojou rodinou, t. z. so svojou manželkou a deťmi. Vzhľadom

na vtedy existujúce rodinné vzťahy, ktoré boli v tom čase dobré, navrhovatelia v 1. a v 2. rade s týmto
súhlasili a dali odporcovi súhlas, aby mohol užívať predmetnú nehnuteľnosť so svojou rodinou, a to časť
predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko predmetná nehnuteľnosť pozostávala z prízemia a poschodia, kde
na prízemí tohto rodinného domu žila M. U. - matka navrhovateľov a na poschodí začal bývať odporca so
svojou rodinou. Počas tohto spolužitia dochádzalo k rozporom medzi M. U. a odporcom, a to z rôznych

dôvodov, napr. pre neplatenie nájomného, čo vyvrcholilo tým, že M. U. podala na Okresný súd Zvolen
návrh o vypratanie, pričom neskoršie na základe ďalšej dohody zobrala tento návrh späť a konanie
bolo zastavené. Na preukázanie zlých vzťahov medzi odporom a M. U. poukázal právny zástupca
navrhovateľov na listy, ktoré písala M. U. svojmu synovi, a to navrhovateľovi v 1. rade. Právny zástupca
navrhovateľov v 1. a v 2. rade ďalej k veci uviedol, že čo sa týka navrhovateľa v 1. rade, tento má trvalé

bydlisko vo I. H.Š., a preto nemohol často navštevovať svoju matku a tak isto navrhovateľ v 2. rade
vzhľadom na charakter zamestnania, a to vodiča u armády, tak isto tento nemohol často navštevovať
svoju matku a na dvore predmetného rodinného domu mal navrhovateľ v 2. rade vybudovanú garáž,
kde parkoval svoje motorové vozidlo. Podľa ich názoru predmetná garáž patrí vlastnícky navrhovateľovi
v 2. rade, aj keď je pravda, že do súčasnosti list vlastníctva na túto garáž nebol vydaný, a to z toho

dôvodu, že odporca nepodpísal príslušné súhlasy na to, aby sa táto garáž mohla zaevidovať, vzhľadom
na narušené vzťahy v rodine. Nikdy počas života M. U. navrhovatelia sa nedozvedeli o tom, že by ich
matka chcela darovať svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti, t. z. na predmetnom rodinnom dome a
boli v tom, že keby matka zomrela, tak každý z bratov bude dediť rovnakým dielom. Navrhovatelia sa o
tom, že ich matka bola hospitalizovaná v nemocnici, dozvedeli až neskôr s tým, že túto skutočnosť im

odporca neoznámil. Po návšteve v nemocnici, kedy navrhovatelia navštívili svoju matku, ktorá nevedela
komunikovať a od nej sa nemohli dozvedieť, že došlo k nejakému darovaniu. Keďže navrhovateľ v
1. rade pracuje v oblasti realít, tak mu nedalo a navštívil Správu katastra vo L. za účelom zistenia,
či nedošlo k nejakým úkonom. Tam zistil, že existuje darovacia zmluva, na základe ktorej M. U. mala
darovať svoju polovicu nehnuteľnosti odporcovi do výlučného vlastníctva s tým, že navrhovateľ v 1. rade

ako sa to dozvedel, podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, čo vyplýva zo spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 9C 137/2005. Ešte pred tým, ako súd vydal predbežné opatrenie, došlo zo strany
Správykatastrakpovoleniupredmetnéhovkladuanáslednepodalitentonávrh,ktorýjepredmetomtohto
konania, dňa 08.09.2005. Ešte pred tým, ako bol podaný tento návrh, si navrhovatelia dali vypracovať
znalecký posudok o tom, či M. U. ako darkyňa bola spôsobilá na takéto právne úkony, aby mali istotu, či

po prekonaní mozgovej príhody u M. U. mala táto také rozumové schopnosti a mala prejaviť takú vôľu,
že by vedela rozpoznať svoje konanie a vedela, čo vlastne robí. Keďže tento znalecký posudok mal
záver taký, že M. U. v čase urobenia tohto právneho úkonu, t. z. predmetnej darovacej zmluvy, nebola
schopná urobiť taký úkon, začali sa navrhovatelia domáhať svojich nárokov súdnou cestou a tak isto
podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

V priebehu súdneho konania vo veci 13C 162/2005, v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 15C 204/2011,
podalinavrhovateliav1.av2.radedvanávrhynaOkresnýsúdZvolen,kdesadomáhali,abyimodporca,
pokiaľ nedôjde k ukončeniu tohto konania, platil odplatu za užívanie celého rodinného domu.Súd z prednesu navrhovateľa v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 25.10.2012 zistil, že on svoju
matku M. U. ešte pred hospitalizáciou v júni 2005 videl osobne niekedy v máji 2005, kedy ho navštívila

v jeho bydlisku vo I. H.Í. s tým, že matka mala voľný cestovný lístok a nemusela platiť cestovné. Vtedy
ho navštívila a zdržala sa u neho približne 3 - 4 hodiny. V tom období sa mu javila absolútne v poriadku,
prišla sa vysťažovať a odišla preč. Vtedy sa sťažovala na svojho vnuka, t. z. odporcu ohľadne toho,
že jej odmieta platiť za to, že býva v predmetnom rodinnom dome, napr. že jej neplatí za plyn a že jej
skrýva kontajner na smeti. Ďalej mu uviedla, že odporca svojvoľne koná, t. z. že si na záhrade vykopal

nejaký bazén. Navrhovateľ v 1. rade zobral tieto informácie na vedomie a snažil sa jej radiť, čo by mala
do budúcna robiť. Navrhovateľ v 1. rade ďalej k veci uviedol, že v tom čase on už s odporcom nemal
práve najlepšie vzťahy a odporca je synom jeho brata. Je pravda, že matka podala návrh na vypratanie
odporcu z predmetnej nehnuteľnosti a začalo prebiehať aj súdne konanie a bolo otvorené pojednávanie,
avšak vtedy odporca sľúbil, že on sa dobrovoľne odsťahuje z predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko má
dostať od armády byt s tým, že do toho obdobia, dokým bude mať kde bývať, uzatvoria riadnu nájomnú

zmluvu a bude platiť nájomné. Na základe toho jeho matka zobrala návrh v tomto konaní späť a konanie
bolo zastavené. Následne podľa toho aj postupovali. Navrhovateľ v 1. rade pripravil konkrétnu zmluvu a
o 1 alebo 2 dni prišiel do L. a táto zmluva bola aj podpísaná s tým, že sa neoverili podpisy a toto sa udialo
približne v októbri r. 2003 alebo 2004. Následne bola podpísaná medzi navrhovateľom v 1. a v 2. rade,
ako aj M. U. a odporcom nájomná zmluva a približne 2 mesiace po podpise tejto zmluvy všetko bolo

v poriadku, avšak po uplynutí 2 mesiacov matka sa navrhovateľovi v 1. rade začala sťažovať, že má s
odporcom problémy. Následne po týchto sťažnostiach napísal navrhovateľ v 1. rade, ako aj navrhovateľ
v 2. rade odporcovi list, v ktorom vyzvali jeho aj jeho manželku, aby sa správali slušne. Tento list prevzala
manželkaodporcuaodporcatentoneprevzal.Navrhovateľv1.radeďalejkveciuviedol,žesanepokúšal
so samotným odporcom nejako osobne rozprávať, nakoľko medzi nimi nikdy nebol dobrý vzťah, bol to

taký vlažný vzťah, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade býval vo I. H., a preto si k odporcovi
nevytvoril žiaden vzťah, tak ako aj k ďalším deťom, napr. k deťom navrhovateľa v 2. rade, ktorý je tak
isto mojim bratom. Následne bol podaný návrh na súd o vypratanie odporcu, avšak okresný súd tento
návrh zamietol. Navrhovateľ v 1. rade na otázku súdu ďalej k veci uviedol, že naposledy, keď videl svoju
matku pred tou hospitalizáciou v júni 2005 v nemocnici, teda v máji 2005, tak mama sa mu zdala v

poriadku aj po psychickej stránke. Do tohto obdobia bola mama čiperná a do toho obdobia ju vnímal
ako osobu, ktorá je v čase aj v dobe orientovaná, o čom svedčí aj to, že dokázala sadnúť na autobus,
mala naštudovaný cestovný poriadok a podobne. Ako bola hospitalizovaná v júni 2005 v predmetnej
nemocnici, on sa o tom dozvedel až neskoršie. Odporca ho o tom neinformoval a informoval ho o tom
navrhovateľ v 2. rade, ktorý sa to dozvedel náhodou. Navrhovateľ v 1. rade bol v tom čase v Piešťanoch

a po ceste naspäť sa stavil u navrhovateľa v 2. rade a išli osobne navštíviť matku do nemocnice, pričom
pri tejto návšteve bol navrhovateľ v 1. rade, navrhovateľ v 2. rade a manželky navrhovateľov v 1. aj
v 2. rade. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že o hospitalizácii matky sa dozvedel dňa 02.07.2005.
V tom čase sa navrhovateľ nachádzal na stolnotenisovom turnaji v Piešťanoch a nasledujúci deň,
dňa 03.07.2005 navštívil matku v nemocnici vo Zvolene. Keď navrhovateľ videl matku, tak vtedy ležala

nehybne. Jeho manželka ako zdravoťáčka sa ju pokúšala posadiť. Videli, že v tom čase mama mala
plienku, snažili sa s ňou komunikovať, ona ich nepoznala, niečo bľabotala, ale on jej nerozumel. Pri
matke sa zdržali približne 30 minút. Následne navštívili službukonajúceho lekára v ten istý deň a tento
lekár im oznámil, že mama mala rozsiahle poškodenie mozgu a je malá pravdepodobnosť, že sa z toho
dostane. Vtedy im lekár oznámil, že nevie, aká dlhá bude doba liečenia. Potom navrhovateľ v 1. rade

so svojou manželkou odišiel do I. H. a komunikoval o zdravotnom stave matky aj s navrhovateľom v 2.
rade. Potom sa dozvedel od svojho brata, že mama bola prepustená z nemocnice na žiadosť odporcu,
ktorý mal podpísať reverz. Toto mu povedal navrhovateľ v 2. rade. Následne navrhovateľ počas pobytu
matky v nemocnici volal do nemocnice a v nemocnici mu povedali, že s matkou je všetko v poriadku tak,
ako bolo predtým, nič nezmenené. Následne sa dozvedel, že matka bola prepustená z nemocnice a dňa

11.07.2005 navštívil matku v rodinnom dome, ktorého aj on je spoluvlastníkom. Vtedy prišiel navštíviť
matku aj so svojou manželkou a nepamätá sa, či tam bol aj navrhovateľ v 2. rade, ale je možné, že tam
bol.Vtedy,keďprišielzamatkou,takmatkaležala.Vtendeň,keďprišieldotohtorodinnéhodomu,matku
našiel ležať a tvrdil že v ten deň nebola orientovaná. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že on nemal
vedomosť o tom, že práve dňa 11.07.2005 M. U. absolvovala lekárske vyšetrenie. Tak isto nevedel, že

objektívny nález z tohto lekárskeho vyšetrenia je, že bola orientovaná. On o týchto veciach nevedel,
keďže mu to nikto nepovedal. Tvrdil, že v čase, keď ju videl, mohlo to byť medzi 10. až 11. hodinou
doobeda, resp. 10. až 12. hodinou - presne sa už nepamätal, tak tvrdil, že matka nebola orientovaná, a
to v tom zmysle, že sa nedalo s ňou rozprávať. Manželka ju prezliekla, zotrvali tam približne 30 minút apotom odišli. K veci on uviedol, že videl, že s mamou nie je dobre, keďže videl, že nie je orientovaná
a potrebuje starostlivosť, tak sa začali o tom rozprávať s navrhovateľom v 2. rade. S ďalším bratom -
otcom odporcu - I. U. sa o tom nebavili, aj keď samozrejme to bola aj jeho mama, a to z toho dôvodu, že

mali narušené vzťahy a proste sa o tom nebavili. Navrhovateľ v 1. rade v tom čase už vedel, že odporca
ich pripravil o dom, resp. podiel ich matky, a preto mal k nemu aj taký prístup a ohľadne starostlivosti
o matku alebo čo bude s ňou, z tohto dôvodu ďalej už s ním nekomunikoval. Po vzájomnom rozhovore
s navrhovateľom v 2. rade sa dohodli na tom, že buď zoženú matke opatrovateľku alebo sa pokúsia
vybaviť jej pobyt v domove dôchodcov vo I. H., kde pracovala manželka navrhovateľa v 1. rade a

tým pádom by bola zabezpečená jej dennodenná starostlivosť. Následne udalosti nabrali rýchly spád a
dňa XX.XX.XXXX ich matka zomrela. Je pravda, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že matka bola
umiestnená do nemocnice po ďalšej mozgovej porážke dňa 25.07.2005 a v tom období od prepustenia
do ďalšieho nástupu do nemocnice sa o matku staral odporca a je pravda, že vtedy, keď boli matku
navštíviť, tak odporca im toto povedal, že on sa o svoju starú matku postará s tým, že navrhovateľ keď
videl svoju matku dňa 11.07.2005, tak mal dojem, že odporca sa o matku postaral, avšak nie po odbornej

stránke, avšak je pravda, že nie je odborník. Navrhovateľ v 1. rade ďalej k veci uviedol, že podľa jeho
skúsenosti, k máju 2005, kedy videl svoju matku, tak bola plne orientovaná. 03.07.2005, keď videl svoju
matku po mozgovej príhode v nemocnici, podľa jeho názoru nebola orientovaná a nebola by schopná
rozpoznať svoje konanie v súvislosti s predmetnou darovacou zmluvou. Keď videl matku 11.07.2005,
tak isto nebola zorientovaná. Navrhovateľ v 1. rade ďalej k veci uviedol, že keďže mal narušený vzťah

s odporcom, a keďže on pracuje s realitami, vedel, že sa kadečo deje, tak proste mu nedôveroval a
navštívil Správu katastra vo L., kde zistil, že bol podaný návrh na vklad na povolenie právneho úkonu, a
to darovacej zmluvy, ktorou matka previedla svoj podiel na odporcu. Ako sa to dozvedel, okamžite prišiel
na to, že ide o svinstvo zo strany odporcu. Následne urobil patričné kroky, keď podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia a následne podal aj trestné oznámenie. Ako zistil túto skutočnosť, okamžite

navštívil svojho brata I. U., t. z. otca odporcu, v jeho zamestnaní a povedal mu, či vie o tom, čo urobil
jeho syn. On povedal toľko, že sa do toho nestará, ale navrhovateľ v 1. rade mal dojem, že o tom vedel.
Za samotným odporcom už potom nešiel a potom podnikol tie kroky, ktoré podnikol. Navrhovateľ v 1.
rade sa snažil nájsť nejakého znalca z odboru psychiatrie za účelom toho, aby tento znalec posúdil
zdravotný stav ich matky, keďže sa mu zdalo, že matka nebola spôsobilá na taký právny úkon. Konkrétne

sa dozvedel o znalcovi MUDr. H. S., ktorého požiadal o vypracovanie znaleckého posudku ohľadne
psychiatrického stavu ich matky a následne tento znalec znalecký posudok vypracoval. Pokiaľ vie, tak
mu za to zaplatil okolo 10 000 Sk a tento znalecký posudok použili v konaní 13C 162/2005. Navrhovateľ
v 1. rade k veci uviedol, že o tom, že bol na katastri podaný návrh na vklad darovacej zmluvy, sa
dozvedel dňa 06.07.2005 a ako dôvod, prečo čakal až 1 mesiac, aby znalec vyšetril M. U., uviedol,

že v tom období už bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia ohľadne zákazu prevodu tej
nehnuteľnosti, a preto čakali na právne kroky zo strany súdu.

Súd z prednesu navrhovateľa v 2. rade zistil, že do predmetného rodinného domu, ktorého podielovým
spoluvlastníkom je on a bola aj M. U., chodieval často, lebo na pozemku pri tomto rodinnom dome má

postavenúgaráž,kdeparkovalsvojeosobnémotorovévozidloamaltamuloženéajnejakéveci.Dotohto
rodinného domu chodieval približne dvakrát až štyrikrát do mesiaca. Navrhovateľ v 2. rade naposledy
svoju matku videl pred tým, ako bola hospitalizovaná v nemocnici vo Zvolene po jej mozgovej porážke,
približne okolo 15.06.2005, presne sa už nepamätal, ale približne v tomto časovom horizonte. Tvrdil, že
jeho matka bola napriek svojmu veku veľmi čiperná a bola orientovaná. On ju vnímal ako orientovanú

v čase aj mieste aj okolo toho 15.06.2005 a v tom období sa mu matka sťažovala na odporcu, ktorý jej
robil prieky. Navrhovateľ v 2. rade si myslí, že toto všetko robil odporca cielene, aby svoju starú matku
zastrašoval, aby sa ho proste bála. On vtedy na to reagoval tým spôsobom, aby mu matka povedala,
že až chce, aby ho vysťahoval, tak ho on okamžite vysťahuje, avšak matka mu na to povedala: To vieš,
teraz majú to malé dieťatko, tak to radšej nerob. Následne na to odišiel na dovolenku približne na týždeň

na chalupu na Hriňovsko. K veci ďalej uviedol, že keď sa vrátil z chaty, tak mu prišiel zazvoniť jeho
brat I. U. a oznámil mu, že ich matka je v nemocnici. Ďalej mu povedal, že mama dostala porážku.
Navrhovateľ v 2. rade mu vytýkal, prečo mu to nedal vedieť a on mu na to oznámil, že nemal na neho
ani na navrhovateľa v 1. rade telefónne číslo. Keď sa ho navrhovateľ v 2. rade opýtal kedy sa to stalo,
tak mu povedal, že asi týždeň dozadu. Následne si išiel tieto skutočnosti overiť na druhý deň priamo do

rodinného domu, kde ich matka bývala. Vtedy tam išiel aj so svojou manželkou a v dome našli manželku
odporcu a pýtali sa jej, kde sú všetci. Manželka odporcu mu povedala, že manžel je v robote a stará
mama je v meste. Manželka navrhovateľa v 2. rade jej na to povedala: Ale Katka, Ty nehovoríš pravdu
a ona na to povedala, že ona o ničom nevie. Následne išiel s manželkou do nemocnice navštíviť jehomatku. Matku našiel podľa jeho názoru v biednom stave, dali sa jej napiť. Opýtal sa jej, či nie je hladná,
ona hlavou zakývala, že áno. V tom čase síce vedela komunikovať, ale len tým spôsobom, že kývala
hlavou. Čo sa týka jej hlasovej artikulácie, tak jej nič nerozumel. Počas tejto návštevy za chvíľku za ňou

prišiel aj odporca. V tom čase navrhovateľ v 2. rade našiel v stolíku matky aj fľašku pálenky a odporca
mu povedal, že to je na mazanie. Navrhovateľ v 2. rade vtedy navštívil aj ošetrujúcu lekárku s tým, že
nevedel uviesť, o akú osobu išlo, ktorá mu povedala, že matka je po porážke, že sa ju snažia z toho
dostať a že to môže trvať dlhodobo a ešte jej nechal telefónne číslo svoje aj navrhovateľa v 1. rade.
Následne v ten deň zavolal navrhovateľa v 1. rade, ktorý je jeho bratom a na druhý deň spoločne tak,

ako to uviedol navrhovateľ v 1. rade, navštívili ich matku. Keďže on navštívil ich matku aj na druhý deň
spoločne s bratom a s ich manželkami, tak aj v tento druhý deň by navrhovateľ v 2. rade skonštatoval,
že jej zdravotný stav bol taký istý, ako deň predtým, t. z. že nevedela hlasovo artikulovať a hlavou vedela
kývať. Navrhovateľ v 2. rade sa opýtal spolubývajúcej na izbe, ktorá tam bola s matkou, či sa matka
hýbe a ona mu povedala, že matka stále iba leží. Navrhovateľ v 2. rade sa už nepamätal presne kedy,
ale bol navštíviť ich matku spoločne so svojou manželkou aj po 03.07.2005 a keď ju navštívil, tak znova

vyhodnotil jej stav ako nemenný. Následne ju chcel znova pozrieť, avšak keď navštívil nemocnicu, tak sa
dozvedel, že matka už bola prepustená z nemocnice, a to z toho dôvodu, že prišiel jej vnuk, t. z. odporca,
zbalil ju a zobral ju domov. Vtedy mu ošetrujúca lekárka povedala, že odporca chodil za starou matkou
dennodenne, takže ho brali tak, že on sa o starú matku stará. Navrhovateľ v 2. rade sa pýtal lekárky, v
akom stave bola mama, keď ju prepúšťali a lekárka mu povedala, že stav bol uspokojivý. Následne išiel

s manželkou navštíviť matku do predmetného rodinného domu a pri tejto návšteve našli matku ležať,
mala zapnutý televízor, avšak on jej nič nerozumel a vtedy matka driemala. Navrhovateľ v 2. rade sa
s ňou chcel rozprávať, ale sa s ňou rozprávať nedalo a hneď na to prišiel aj odporca. Navrhovateľ v
2. rade mu vtedy povedal, že prečo im nedal vedieť, že matka ide z nemocnice a on im povedal, že
starká si to neželala. Navrhovateľ v 2. rade k veci uviedol, že on nevedel o tom, že dňa 11.07.2005

matka absolvovala lekárske vyšetrenie, nikto mu to nepovedal a je pravda, že v ten deň spoločne s
navrhovateľom v 1. rade matku znova navštívili a jemu sa v tento deň javila ako orientovaná v čase
a priestore. Následne navrhovateľ v 2. rade k tomu uviedol, že keď prišiel, tak ho matka nepoznala a
teda si teraz myslí, že nebola orientovaná. Čo sa týka následných krokov, ako podania predbežného
opatrenia, ako aj požiadania o znalecký posudok, tak všetky tieto veci vybavoval navrhovateľ v 1. rade,

avšak ho o týchto veciach informoval. Navrhovateľ v 2. rade si myslí, že samotný právny úkon darovacia
zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, tak tento úkon matka urobila pod tlakom, alebo zo strachu.
Navrhovateľ v 2. rade ďalej k veci uviedol, že v ostatnom sa pridržiava svojej pôvodnej výpovede,
ktorú urobil v konaní 13C 162/2005 dňa 17.05.2006, ako aj svojich ďalších následných vyjadrení v tomto
konaní.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť
a pridržiavajú sa v celom rozsahu ich písomných vyjadrení, ako aj výpovedí na jednotlivých
pojednávaniach. Na rozdiel od navrhovateľov majú za to, že napádaný právny úkon je platný právny
úkon. Zo strany nebohej M. U. bol urobený tento úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Majú

za to, že platnosť tohto právneho úkonu je preukázaná výpoveďou ošetrujúcej lekárky, zamestnankyne
notárskeho úradu, spolubývajúcej na nemocničnej izbe, lekárom, ktorý urobil kontrolné vyšetrenie zo
dňa 08.07.2005, ako aj znaleckým posudkom znalkyne H.. Čo sa týka prechádzajúcich znaleckých
posudkov, t. z. znaleckého posudku MUDr. S. a znaleckého posudku MUDr. G., tak k tomu uviedol, že
zo žiadnej zdravotnej dokumentácie M. U. nevyplýva, že by nebola orientovaná v priestore a v čase a že

by jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti boli nejakým spôsobom obmedzené alebo vymiznuté. Nebohá
M. U. bola hospitalizovaná a po ukončení liečenia bola prepustená do domáceho ošetrovania, pričom
ani pri následnom kontrolnom vyšetrení nie sú uvádzané tie skutočnosti, ktoré uvádzajú navrhovatelia.
Pokiaľ má byť bernou mincou znalecký posudok MUDr. S., tak tento nebohú vyšetroval s odstupom 6
týždňov od urobenia predmetného právneho úkonu a vyšetroval ju počas jej ďalšej hospitalizácie na

geriatrii s tým, že nie je sporné, že jej zdravotný stav sa v určitom momente zhoršil, ktorý následne
viedol dokonca k jej úmrtiu. Na základe vyššie uvedeného navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a
zaviazať navrhovateľov na úhradu trov konania, ktoré v tomto konaní odporcovi vznikli.

Súd z prednesu odporcu zistil, že sa v plnom rozsahu pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu

a žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. K ďalej uviedol, že on presne nevie, kedy naposledy
navrhovatelia v 1. a v 2. rade boli v osobnom kontakte s ich matkou M. U. pred tým, ako bola
hospitalizovaná v nemocnici v júni 2005, nakoľko navrhovatelia mali osobné nezhody so svojou matku.
Tieto nezhody vznikali napr. z toho, že stará mama celý svoj život tvrdila, že predmetný rodinný domnechá odporcovi a on bude dedič. Odporca ďalej k veci uviedol, že s M. U. - svojou starou mamou - bol
často v kontakte, nakoľko sa často zdržiaval v jej rodinnom dome s tým, že jeho rodina v predmetom
rodinnomdomeajbývala,atopribližnedoobdobiarokov1984,resp.1986,kedyjehomatkebolpridelený

byt. Odporca napriek tomu aj po odsťahovaní z tohto rodinného domu, chodil tam stále, nakoľko mal
záujem o záhradu a podobne. Teda on so svojimi rodičmi býval v predmetnom rodinnom dome od svojho
narodenia. Odporca ďalej k veci uviedol, že on má aj sestru a aj jeho sestra chodila do tohto rodinného
domu, avšak M. U. si k nemu vypracovala lepší vzťah. K veci ďalej uviedol, že je pravda, že stará
matkaprenajímalavrchnúčasťrodinnéhodomu,ktorýjepredmetomtohtokonaniabuďštudentom,alebo

manželskému páru. Odporca sa v r. 1998 oženil a vtedy stará matka prišla za ním a doniesla mu kľúče
od tohto rodinného domu a povedala mu, že skončila nájomná zmluva predchádzajúcich nájomníkov a
chcela by, aby sa do tohto rodinného domu aj s rodinou nasťahoval. Odporca túto ponuku prijal s tým,
že si svoje priestory vymaľujú a nasťahujú sa tam aj s rodinou. K veci ďalej uviedol, že stará matka
bola na svadbe ako jedinému vnukovi len jemu. Ostatným vnukom a vnúčencom na svadbe nebola.
Odporca ďalej k veci uviedol, že jeho stará matka mu od malička, ako začal vnímať veci, hovorila, že

predmetný rodinný dom dá jemu, napr. hovorila to tým spôsobom, že on bude dedič a podobne. Keď sa
nasťahoval do tohto rodinného domu, tak sa so starkou dohodol, že jej bude dávať toľko peňazí, koľko
ona povie. Odporca jej dával na poplatky za smeti, dával jej pomernú časť nákladov za plyn, elektrinu a
vodu. Dával jej toľko peňazí, koľko povedala, a to napriek tomu, že oni bývali len v jednej izbe a v druhej
izbe ona mala zložené svoje veci. Je pravda, že už v tom čase vedel, že aj navrhovatelia v 1. a v 2.

rade sú spoluvlastníci predmetného rodinného domu a je pravda, že od nich súhlas nepožadoval ani sa
ich nepýtal, či súhlasia s tým, že sa nasťahuje do tohto rodinného domu. Starká mu to ponúkla a on sa
nasťahoval. K veci ďalej uviedol, že vzťahy medzi ním, ďalej jeho otcom, ktorý je bratom navrhovateľov
v 1. a v 2. rade a navrhovateľmi v 1. a v 2. rade boli veľmi dlhú dobu narušené a v súčasnosti sú
oveľa horšie a podľa neho tieto vzťahy boli narušené aj v r. 1998, keď sa nasťahoval do predmetného

rodinného domu. Odporca napr. videl ako 15-16 ročný, že navrhovateľ v 2. rade napadol svoju matku
v predmetnom rodinnom dome za to, že mu nechcela dovoliť, aby boli urobené tretie hodiny do pivnice.
Ďalej odporca k veci uviedol, že k navrhovateľom v 1. a v 2. rade, ako k svojim synom, M. U. nemala
dobrý vzťah, avšak k jeho otcovi I. U. mala dobrý vzťah, aj keď odporca nepoprel, že jeho otec sem-
tam požíva alkoholické nápoje. Navrhovatelia v 1. a v 2.rade chodievali za svojou matkou hlavne vtedy,

keď mala narodeniny a navrhovateľ v 2. rade chodieval do predmetného rodinného domu do garáže.
Odporca ďalej k veci uviedol, že tesne pred tou mozgovou porážkou sa jemu osobne M. U. javila veľmi
dobre. V tom čase mala starká predzáhradku, kde pestovala kvety. Ona si napr. chodila do najbližšieho
obchodu kupovať aj potraviny, nakoľko tieto potraviny sa nachádzajú dosť blízko od rodinného domu.
Podľa neho, tesne pred tým, ako stará matka dostala mozgovú porážku, tak bolo s ňou všetko v

poriadku. K veci ďalej uviedol, že starká už pracovala na tom, aby mu darovala predmetný podiel na
predmetnom rodinnom dome, a to napr. tým spôsobom, že išla na Správu katastra vo L., kde chcela si
zrejme vytiahnuť výpis z LV, avšak vtedy mu povedala, že na katastri sa maľuje a išla tam zbytočne.
V tom období išli dokonca aj k notárovi a boli na notárskom úrade, z ktorého bola pracovníčka tohto
notárskeho úradu aj overiť podpis v nemocnici a na tomto notárskom úrade bolo starkej oznámené, že

najlepšie by sa to urobilo darovacou zmluvou. Odporca nevedel uviesť z akého dôvodu a prečo sa hneď
neurobila predmetná darovacia zmluva, keď boli na tom notárskom úrade. Odporca k veci uviedol, že v
deň, keď stará matka bola hospitalizovaná v nemocnici, mu zavolala jeho manželka, ktorá bývala s ním v
predmetnom rodinnom dome, že bude treba dačo robiť, lebo stará matka spadla na záchode a rozbila sa
jej záchodová misa a že je udychčaná a že sa troška trasie. Následne on hneď zavolal svojmu otcovi I.

U., že bude potrebné, aby otec zavolal lekára. Následne otec zavolal lekára a prišla lekárka do rodinného
domu, aby ju vyšetrila. Odporca tieto skutočnosti komunikoval cez svoju manželku cez mobilné telefóny
a manželka mu do mobilu povedala, že lekárka povedala, že starká mala miernu mozgovú príhodu.
Lekárka jej údajne vtedy mala uviesť, že by mala starká ísť na vyšetrenie a by mala ísť na kompletné
vyšetrenie do nemocnice a sú na to lieky, lebo by sa to mohlo zhoršiť. V poobedňajších hodinách ju

otec odviezol do nemocnice na vyšetrenie autom a absolvovala jednotlivé vyšetrenia, ako CT a podobne
a následne ju otec presvedčil, aby ostala v nemocnici, čo aj bolo urobené a bola prijatá v predmetnej
nemocnici vo Zvolene. Odporca mal vtedy nočnú službu, pracoval do rána, tak nemohol ísť za starkou.
Hneď na druhý deň ráno navštívil starú mamu v nemocnici a bol prekvapený, že starká vypadala dobre,
našieljuvdobromstave.Onsňouvtedykomunikovalanapr.mupovedala:Novidíš,užsomvnemocnici.

Tvrdil, že ona s ním riadne komunikovala. On jej v tom čase všetko rozumel a tá komunikácia bola dobrá,
keďže tam chodil pravidelne a podľa neho, jej stav bol dobrý. Je pravda, že v tom čase nevedela hýbať
pravou rukou, búchala napr. ľavou rukou po stole. On následne hneď navštívil lekára a ten mu povedal,
že to bola mierna mozgová príhoda, že praskla niekde cievka a že sú podávané lieky, ktoré odstraňujú túzrazeninu, a keďže sa podávajú tie lieky, tak nehrozí ďalšie riziko nejakej ďalšej krvnej zrazeniny. Ďalej
ošetrujúcou lekárkou mu bolo oznámené, že stará matka chodí niekde cvičiť, aby rozhýbala končatiny.
Odporcovi sa stará matka javila pri zmysloch a orientovaná. Odporca chodil za starkou každý deň,

snažil sa jej spríjemniť pobyt v nemocnici a doniesol jej do nemocnice aj televízor. Ona mu na to presne
povedala, že ona nechce žiadne privilégiá, aby tento televízor odniesol, čo on aj urobil. Stará matka
na druhý deň, ako bola hospitalizovaná, mu pri návšteve začala hovoriť, aby zohnal notára za účelom
darovania jej čiastky rodinného domu. Vtedy mu uviedla, že má skryté peniaze v rodinnom dome, uviedla
mu že kde a aby tieto peniaze odporca zobral a kúpil za to kolok a zároveň aby zabezpečil notára.

Odporca nepoprel, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade nedal vedieť, že starká je umiestnená v nemocnici,
a to z toho dôvodu, že starká mu to výslovne zakázala a uviedla mu taký dôvod, že proste nechce, aby to
oni vedeli, lebo oni by chceli, aby ju nechali v nemocnici a podobne. Odporca sa išiel následne opýtať
svojho svokra, či nepozná nejakého právnika za účelom vypracovania darovacej zmluvy a urobenia
týchto úkonov. On vtedy svokra poprosil, aby zabezpečil vypracovanie konkrétnej darovacej zmluvy a
odovzdal mu vtedy aj výpis z LV na predmetný rodinný dom. Následne svokor zabezpečil cez nejakého

známeho právnika, tento vypracoval konkrétnu darovaciu zmluvu a pokiaľ sa pamätá, tak svokor za to
zaplatil 500 Sk. Odporca následne navštívil notársky úrad a povedal na tomto notárskom úrade, že jeho
stará mama chce urobiť právny úkon, a to darovať mu nehnuteľnosť, a to jej čiastku. Odporca, pokiaľ
sa pamätá, túto darovaciu zmluvu, ktorú vypracoval právnik jeho svokra, mal pri sebe. Na notárskom
úrade mu vyšli v ústrety a boli ochotní s ním ísť do nemocnice a v ten istý deň navštívili starú mamu

v nemocnici. K veci ďalej uviedol, že on si spočiatku myslel, že pani, ktorá išla s ním z notárskeho
úradu do nemocnice za jeho starou matkou je notárka a až neskoršie sa dozvedel, že išlo o pracovníčku
notárskeho úradu. Ako vošli do izby, kde ležala stará mama, tak sa on starkej pozdravil a povedal jej, že
doviedol tú notárku a starká sa potešila. Na posteli sa nachádzal stolík, za ktorým starká sedela a na
ktorom aj jedávala. Následne pracovníčka notárskeho úradu sa opýtala starej matky, či vie, čo ide urobiť.

Na to starká hlasom povedala: Áno viem, idem dať vnukovi dom. Následne predmetnú darovaciu zmluvu
pracovníčka notárskeho úradu predložila starkej, aby si to prečítala. Následne starká túto darovaciu
zmluvu prečítala. Keď si starká prečítala túto darovaciu zmluvu, tak k tomu povedala, že s tým súhlasí.
Následnemalodôjsťkpodpisudarovacejzmluvy,alejepravda,žestarkápravourukounevedelahýbaťa
nevedela sa podpísať. Následne pracovníčka notárskeho úradu uviedla starkej, nech sa skúsi podpísať

ľavou rukou, že to najskôr vyskúšajú a následne stará mama ľavou rukou sa vyskúšala podpísať na
nejaký osobitný papier a touto ľavou rukou na tomto papieri sa aj podpísala. Následne pracovníčka
notárskeho úradu dala starej mame podpísať tým istým spôsobom predmetnú darovaciu zmluvu a starká
ju podpísala ľavou rukou. Následne sa jej pracovníčka notárskeho úradu dala podpísať do nejakej knihy
a tak isto sa stará mama pred ním ľavou rukou podpísala aj do tej knihy. K veci ďalej uviedol, že si už

nepamätá, či žiadal potvrdenie od ošetrujúcej lekárky o zdravotnom stave starej matky pred podpisom
tejto darovacej zmluvy, alebo po podpise, avšak v tento deň navštívil ošetrujúcu lekárku, aby mu vydala
takéto potvrdenie o jej zdravotnom stave, čo táto ošetrujúca lekárka aj urobila. Následne odišiel na
notársky úrad ešte niečo podpísať s tým, že zaplatil buď kolkami alebo finančnými prostriedkami za
overenie podpisov a peniaze mu na to dala stará mama. O tejto skutočnosti, že bola uzavretá darovacia

zmluva, povedal svojim rodičom, ako aj svojej manželke. Keď to povedal svojmu otcovi, tak on na to
povedal, že to je naša vec. K veci ďalej uviedol, že v ten deň, keď stará mama podpísala túto darovaciu
zmluvu, on odniesol aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností vo L.. Odporca ďalej k veci uviedol, že
on navštevoval starú matku aj po podpise tejto darovacej zmluvy každý deň počas pobytu v nemocnici.
Podľa odporcu, počas prvého pobytu v nemocnici on vychádzal z toho, že stará mama bola orientovaná

a jej zdravotný stav po psychickej stránke bol normálny s tým, že vedela, kde sa nachádza. Dokonca ho
prosila o to, aby jej doniesol listový papier, nakoľko chce písať ministrovi zdravotníctva ohľadom toho, že
nie je spokojná so starostlivosťou a ona si platí odvody. Čo sa týka prepustenia starej matky, tak približne
deň alebo dva pred jej prepustením, mu ošetrujúca lekárka oznámila, že v ten a v ten deň starká bude
prepustená a bude urobené kompletné vyšetrenie, pričom to prebehlo tým spôsobom, že keďže tam

chodil každý deň, deň pred tým mu bolo povedané, že zajtra po vyšetrení zrejme bude prepustená, teda
on sa pripravil na to, že ju odvezie domov. Vtedy, keď ju prepúšťali, tak ošetrujúca lekárka mu oznámila,
že starká potrebuje cvičiť, cvičiť, cvičiť a potrebuje prechádzky. Odporca ďalej k veci uviedol, že keď
starkáodchádzalaznemocnice,takjuodviezolnasanitačnomvozíkupredauto,následnepredautomza
jeho pomoci starká vstala a naložil ju do motorového vozidla. Potom išli vybrať lieky do lekárne a išiel jej

pre francúzsku barlu, ktorá jej bola predpísaná. Keď prišli domov, ona chcela, aby ju zaviezol až do dvora
a je pravda, že starká v tom čase rozprávala koktavo, ale všetko jej rozumel s tým, že niečo zakoktala a
niečo plynule hovorila. Následne, keď prichádzali k domu, tak najskôr sa popozerala, pozrela si kvety a
snažila sa ísť s tou francúzskou barlou, ale on ju radšej podopieral a pomáhal jej pri chôdzi a následnepotom išla do obývačky. V tomto období odporca si zobral dovolenku približne v trvaní 20 - 25 dní. Čo
sa týka stravy, tak stravu zabezpečoval on, on jej aj varil a čo sa týka prijímania stravy, tak ona bola
schopná sama jesť. K veci ďalej uviedol, že starká bola schopná chôdze, avšak keď on bol stále pri nej,

tak radšej jej pomáhal. Jeden deň, nepamätal sa, že ktorý deň, prišli navrhovatelia v 1. a v 2. rade s tým,
že prišla aj dcéra navrhovateľa v 1. rade a začali mu vytýkať, že urobil podvod ohľadne prevodu tohto
rodinného domu a vtedy naliehali na neho, aby sa vzdal tej časti domu, ktorá bola prepísaná na neho tou
darovacou zmluvou. K veci ďalej uviedol, že stále, keď bolo treba ísť na lekárskej vyšetrenie so starkou
po tej mozgovej príhode, tak ju vozil on, teda určite ju viezol aj dňa 11.07.2005 na lekársku prehliadku.

Odporca uviedol, že je možné, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade boli na návšteve u svojej matky toho
11.07.2005 a po ich návšteve sa zhoršil jej zdravotný stav. Po ich návšteve starká odmietla brať lieky a
začal sa jej stav zhoršovať. Nechcela prehĺtať lieky, on jej potom tieto lieky potajomky drvil a dával jej ich
napr. do jogurtu, alebo inej stravy. Následne neskoršie starká bola umiestnená na geriatrické oddelenie
s tým, že starká stále tvrdila, že jej niečo je a dokonca na geriatriu ju raz viezol aj v noci. Odporca
ďalej k veci uviedol, že po tej návšteve, ktorá mohla byť toho 11.07.2005 navrhovatelia v 1. a v 2. rade

v rodinnom dome svoju matku už viac nenavštívili. Čo sa týka znaleckého posudku od znalca MUDr.
S., ktorý dali vypracovať navrhovatelia, tak o tomto on nevedel, dozvedel sa o ňom až v priebehu tohto
konania. Odporca k veci uviedol, že v čase robenia právneho úkonu, a to tej darovacej zmluvy ku dňu
29.06.2005 starká bola pri vedomí a vedela čo robí. Na záver svojej výpovede uviedol, že navrhovatelia
v 1. a v 2. rade sa ho pokúšali psychicky dostať na dno a pokúšali sa aj o to, aby prišiel o zamestnanie.

Navrhovateľ v 1. rade napísal jeho zamestnávateľovi, a to konkrétne na generálny štáb armády SR, že
pije, že bije svoju manželku, že sa jej vyhráža, že má zbraň a že sa ho boja. Tieto skutočnosti následne
začala vyšetrovať vojenská polícia. Následne bol obvinený vojenskou políciu s tým, že celé to konanie
skončilo tým spôsobom, že bol oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu.

Súd ďalej z prednesu svedkyne D. V., zamestnankyne Notárskeho úradu notárky JUDr. Ž. G. na
pojednávaní konanom dňa 31.01.2007 zistil, že sa presne nepamätá, kto ju vyhľadal ako poverenú
zástupkyňu v notárskom úrade s tým, že v ten deň bola v notárskom úrade výlučne iba ona. Jednalo sa
o 2 osoby s tým, že jej povedali, že by potrebovali overiť podpis na zmluve a že podpis, ktorý potrebujú
overiť, treba u osoby, ktorá je v nemocnici. Ona k tomu uviedla, že takto bežne postupujú a následne

odišla s nimi do nemocnice vo Zvolene. Zobrala si so sebou overovaciu knihu a účastníci mali listinu,
t. j. zmluvu. Ešte keď sa nachádzali v nemocničných priestoroch na chodbe, ešte predtým ako vošli
ku konkrétnej osobe, tak požiadala toho pána, ktorý ju požiadal o overenie podpisu, aby zabezpečil od
príslušného lekára písomné potvrdenie, z ktorého by vyplynulo, že predmetná osoba je spôsobilá na
právne úkony. Tento pán išiel za lekárom, alebo lekárkou a doniesol jej takéto potvrdenie, ktoré založila

do ich materiálov. Z tohto potvrdenia vyplývalo, že dotyčná osoba je spôsobilá na právne úkony. Nie je
ich povinnosťou takéto potvrdenie si žiadať, avšak pre ich skúsenosti z notárskeho úradu, radšej takéto
potvrdenie požadujú, aby nedochádzalo k takýmto prípadom. Keď vošla do príslušnej nemocničnej izby,
tak pani M. U. sedela na nemocničnej posteli tak, že chrbtom bola opretá, ale riadne sedela. Ona, ako
vošla do izby a videla túto tetu, ako sedí na posteli, tak sa jej predstavila a opýtala sa jej jasne: Teta,

viete čo idete urobiť? Na to jej ona odpovedala: Jasne, darujem dom vnukovi. Svedkyňa zopakovala, že
táto pani to povedala úplne jasne. Následne na to si overila jej totožnosť z občianskeho preukazu, ktorý
sa nachádzal na vedľajšej skrinke. Keď sa pýtala pani M. U., či vie, prečo je tu, ona jej odpovedala,
že áno, že ide darovať dom vnukovi, tak po tejto jej odpovedi, si ešte pomyslela, že táto pani je dosť
čiperná a že by mala byť v poriadku. Keďže svedkyňa videla na pani M. U., že táto je spôsobilá na právne

úkony, pričom podotkla, že overuje podpisy už približne 30 rokov, a teda z jej praxe už vie posúdiť, kto
je spôsobilý na právne úkony, alebo nie je. Svedkyňa nemala najmenšiu pochybnosť, že by pani M. U.
nebola spôsobilá na právne úkony a po jej jednoznačnej výpovedi, že ide darovať dom vnukovi, pristúpila
k overeniu jej podpisov s tým, že ona vtedy videla, že pani U. na pravú ruku je ochrnutá, a preto urobila
podpis jednak do ich knihy overení, ako aj na samotnú darovaciu zmluvu sama osobne, a to ľavou rukou.

Svedkyňa po nahliadnutí do darovacej zmluvy, ktorá sa nachádza v spise Katastrálneho úradu v G.
G. uviedla: Áno, tento podpis, ktorý sa nachádza na tejto darovacej zmluve, pani M. U. urobila za jej
prítomnosti, a to ľavou rukou a následne tento podpis overila. Následne po tomto úkone sa znova vrátili
do ich notárskeho úradu, kde pozošívala overenie podpisov a odovzdala tieto dokumenty s tým, že títo
účastníci za tento úkon zaplatili a následne odišli. Svedkyňa znova uviedla, že ona nemala najmenšiu

pochybnosť o tom, že pani M. U. nebola spôsobilá na tento úkon a keby sama nepodpísala predmetnú
darovaciu zmluvu, napríklad, žeby sa zasekla a podobne, v tom prípade, by ona na základe svojej praxe
ani neoverila takýto podpis. Keďže nemala takúto pochybnosť, príslušné podpisy overila. Ďalej svedkyňa
k veci uviedla, že pani M. U. podpisovala predmetnú darovaciu zmluvu úplne samostatne ľavou rukou,pričom to prebiehalo presne tak, že na kolene jej nechala tú hrubšiu osvedčovaciu knihu, aby mala
lepšie podmienky a na tejto knihe uskutočnila predmetný podpis úplne samostatne ľavou rukou. Za jej
prítomnosti sa M. U. podpísala dvakrát, a to raz do ich overovacej knihy a raz na tú konkrétnu listinu,

to znamená darovaciu listinu.

Súd ďalej z prednesu tej istej svedkyne na pojednávaní konanom dňa 31.01.2013 zistil, že na presné
dátumy a roky sa už nepamätá, pamätá sa toľko, že bola požiadaná nejakou osobou, ktorú ona
nepoznala o overenie podpisu na nejakej zmluve. K veci uviedla, že konkrétny deň prišli pre ňu účastníci

azobralasosebouoverovaciuknihuaodviezlijunaautedonemocnicevoZvolenestým,žeužnevedela
o aké oddelenie išlo. Svedkyňa účastníkovi uviedla, že by bolo vhodné, aby predložil aj potvrdenie od
lekára, že je spôsobilá na právne úkony a takéto potvrdenie jej bolo aj predložené. K veci ďalej uviedla,
že následne vošla do príslušnej nemocničnej izby s tým že samotnú zmluvu, ktorú mala overiť, už
mala pri sebe, nakoľko účastník jej ju dal ešte na notárskom úrade, keď prišiel pre ňu. Ako vošla do
nemocničnejizby,taksapamätalacelkompresne,žepredmetnáosoba,ktorejpodpismalaoveriť,sedela

na nemocničnej posteli, a to tým spôsobom, že mala nohy položené na schodíku a samostatne sedela.
Ona ešte uviedla, že je potrebné, aby mala aj jej občiansky preukaz s tým, že z nemocničného stolíka
tento občiansky preukaz jej bol predložený. Následne sa jej opýtala: Tetuška viete čo idete urobiť? Áno,
viem čo idem urobiť, polku domu darujem vnukovi. Svedkyňa sa nepamätala už presne, ale pamätala
sa, že táto osoba mala niečo s rukou a vie, že ju nechcela trápiť a keďže stačí, aby originál listiny bol

podpísaný len raz, tak táto osoba podpísala raz návrh na vklad a raz darovaciu zmluvu a následne sa
podpísala aj do overovacej knihy, teda táto osoba sa podpísala trikrát. K veci ďalej uviedla, že ona celú
situáciu vnímala tak, že táto osoba vedela dobre, čo ide podpisovať a túto osobu vnímala tak, že vie čítať
a písať. Následne prebehlo to overenie týchto podpisov a ona odišla a účastníci ju zobrali autom naspäť
na notársky úrad, kde keďže bolo treba predmetných zmlúv viackrát, ona originál prefotila a overila, že

je zhodný s originálom a takéto kópie odovzdala účastníkom. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že celú
zmluvu p. U. nečítala, ani jej to nikto nečítal. Nevedela, z akého dôvodu sa podpisovala ľavou rukou,
nakoľko s pravou rukou niečo mala, nevie či bola v sadre, alebo podobne. Svedkyňa ďalej k veci uviedla,
že účastníci jej predložili potvrdenie o spôsobilosti na právne úkony zo strany p. U. pred podpisom z jej
strany. Po oboznámení svedkyne s jej výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 31.01.2007 svedkyňa

k veci uviedla, že pokiaľ vypovedala v tejto výpovedi, že M. U. sedela na nemocničnej posteli, a to tým
spôsobom, že chrbtom bola opretá, ale riadne sedela, tak sa pridržiava tejto predchádzajúcej výpovede.
Keďže v predchádzajúcej výpovedi uviedla, že M. U. jej jasne odpovedala na otázku: Teta, viete, čo
idete urobiť?, že Daruje dom vnukovi, tak tiež sa pridržiava tejto predchádzajúcej výpovede, keďže táto
výpoveď bola urobená skôr a od vtedy ubehol ďalší čas. K veci ďalej uviedla, že sa pridržiava aj toho,

že ako jej p. U. uviedla, že vie dobre, čo ide urobiť, tak ona si sama pomyslela, že je dosť čiperná a
že by mala byť v poriadku. Podľa jej názoru táto osoba bola orientovaná v čase aj miestne. Tak isto
si stála za tým, že M. U. urobila podpis jednak do knihy overení, ako aj na samotnú darovaciu zmluvu
sama osobne, a to ľavou rukou s tým, že sa podpísala sama bez pomoci. Svedkyňa znova nahliadla
do spisového obalu Správy katastra L., kde pod č. k. V XXXX/XX sa nachádza návrh na vklad. V tomto

návrhu sa nachádza podpis M. U.. Keď svedkyňa videla tento návrh na vklad a videla tento podpis
uviedla: Áno, toto sa podpísala M. U. za jej prítomnosti. Svedkyňa tak isto nahliadla do darovacej zmluvy,
kde sa nachádza podpis M. U. a k tomu uviedla, že aj tento podpis urobila M. U. za jej prítomnosti a
tento podpis ona overila. Ďalej svedkyňa uviedla, že podpis na návrhu na vklad sa neoveruje a tento
ona neoverovala. Teraz už s určitosťou tvrdila, že M. U. sa musela podpísať aj tretíkrát, a to do knihy

overovacej. Svedkyňa ďalej uviedla, že keďže v predchádzajúcej výpovedi uviedla, že M. U. sa za
jej prítomnosti podpísala ľavou rukou, za týmto si stojí. Znova k veci uviedla, že ona nemala žiadnu
pochybnosť, že p. M. U. nie je spôsobilá urobiť takýto úkon. Čo sa týka toho, že predtým uvádzala, že
overila podpisy dvakrát, tak mala na mysli darovaciu zmluvu a podpis v overovacej knihe, keďže za tieto
dva podpisy ona zodpovedá s tým, že za návrh už nezodpovedá ich notársky úrad. Stojí si za tým, že

presný text zmluvy M. U. za jej prítomnosti nikto nečítal a tak isto si stojí za tým, že za jej prítomnosti
si p. M. U. predmetný text zmluvy nečítala s tým, že toto nie je ich povinnosťou. Ona však vychádzala
z toho, že bola dopredu oboznámená od účastníkov o obsahu tejto listiny s tým, že jej pripadalo, že M.
U. vie, čo podpisuje. Svedkyňa na záver k veci uviedla, že so jednoznačne stojí za tým, že M. U. za
jej prítomnosti podpísala predmetnú darovaciu zmluvu a overila svoj podpis do overovacej knihy a za

tieto dva podpisy ručí. Vzhľadom na jej výpoveď na pojednávaní dňa 31.01.2007, keď videla návrh na
vklad, k veci uviedla, že je možné, že p. M. U. za jej prítomnosti podpísala aj návrh na vklad, ale znova
zopakovala, že tento podpis už neoverovala.Súd z výsluchu ďalšej svedkyne MUDr. H. H., rod. O. na pojednávaní konanom dňa 31.01.2007 zistil,
že ona bola zamestnaná ako sekundárny lekár v nemocnici vo Zvolene, a to až do 31.12.2006. Bola
zamestnankyňou nemocnice aj v júni 2005. Svedkyňa uviedla, že sa pamätá aj na pacientku M. U. s

tým, že v tom období bola jej ošetrujúcou lekárkou. S pani M. U. bola v dennodennom kontakte počas
pracovných dní, síce nebola jej prijímajúcou lekárkou v čase, keď bola M. U. prijatá na ich oddelenie.
Pani M. U. bola prijatá na neurologické oddelenie. Ona, ako ošetrujúca lekárka ju navštevovala vrámci
vizít s tým, že s ňou aj komunikovala a zdôraznila, že vrámci komunikácie nevidela žiadny problém a
M. U. jej riadne odpovedala na otázky. Svedkyňa uviedla, že podľa jej osobných skúseností s p. M. U.,

ona bola pri plnom vedomí a bola orientovaná. Svedkyňa uviedla, že potvrdenie z č. l. 44 vystavila ona
na požiadanie odporcu. V ten deň ju zastavil na chodbe odporca a informoval ju o tom, že potrebuje
niečo dať M. U. podpísať, a preto je potrebné vystaviť potvrdenie, v akom stave sa p. M. U. nachádza.
Svedkyňa uviedla, že sa presne pamätám, že odporca prišiel za ňou a povedal jej, že nejaký úkon
bol urobený a po tomto úkone je potrebné vystaviť takéto potvrdenie, čo ona aj urobila. Čo sa týka
vystaveného dokumentu - listinného dôkazu z čl. 44, tak svedkyňa si za týmto svojim vyjadrením stojí,

že ona v ten deň p. M. U. osobne videla, keďže znova ráno bola s ňou na vizite a podľa jej názoru bola pri
plnom vedomí a bola orientovaná. Svedkyňa k veci uviedla, že stav M. U. od prijatia do dňa 29.06.2005
bol výrazne sa nemeniaci. Čo sa týka jej odborného vyjadrenia na listinnom dôkaze z čl. 44, v tom čase
p. M. U. pravou hornou končatinou nevedela vôbec hýbať a pravou dolnou končatinou vedela hýbať
čiastočne. Vzhľadom na jej diagnózu, podľa jej názoru pacientka M. U. ľavou rukou by bola schopná v

tom čase sa podpísať na nejakom dokumente. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že p. M. U. mala okrem
iného aj diagnózu tzv. dysartriu, pričom pacient s takouto diagnózou horšie artikuluje. Nejedná sa však
o poruchu obsahovej stránky, avšak je mu horšie rozumieť. Svedkyňa k veci uviedla, že u p. M. U. bola
táto diagnóza, avšak vrámci ich rozhovorov, ktoré viedli napr. vrámci vizít, tak p. U. rozumela všetko,
odpovedala jej na všetko, čo som sa jej pýtala a z jej odpovede ona vedela usúdiť, ako odpovedala.

Súd ďalej z prednesu svedkyne Q. Š., sestry darkyne, t. j. M. U. na pojednávaní 29.03.2007 zistil, že keď
ona bola sestru pozrieť na geriatrii týždeň, resp. dva týždne pre jej smrťou, tak jej doktorka povedala,
že jej stav sa zhoršil ako ju druhýkrát doviezli do nemocnice na túto geriatriu, že dokým bola doma, bola
ako-tak. Jej sestra vždy bola v dobrom zdravotnom stave.

Súd ďalej z prednesu svedka I. U., ďalšieho syna darkyne, t. j. M. U. na pojednávaní konanom dňa
29.03.2007 zistil, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú jeho bratia, odporca je jeho synom a M. U. boja jeho
matka. K veci uviedol, že má vedomosť aj ohľadne darovania predmetnej nehnuteľnosti, resp. podielu,
ktorý patril jeho matke, a to v tom zmysle, že ešte v r. 1976, keď sa narodil odporca, tak keď mal 3

mesiace, tak jeho matka za jeho prítomnosti a za prítomnosti jeho bratov, t. j. navrhovateľov v 1. a v 2.
rade, ako aj za prítomnosti ich otca vyhlásila, že dedičom jej majetku bude práve jeho syn I.V. U., t. j.
odporca.Ktomuuviedol,ževtomčasejehomatkatotovyhlásilaztohodôvodu,žežiadenzosynovsajej
nevydaril a nebola s nimi spokojná. K veci uviedol, že odporca sa nasťahoval do predmetného rodinného
domusosúhlasomjehomatky.Kveciďalejuviedol,žespočiatkunavrhovateliav1.av2.radeajsúhlasili,

abyodporcabývalvpredmetnomrodinnomdomeapokiaľvie,taknájomnúzmluvusiurobilastarámama
s odporcom. Svedok k veci uviedol, že je pravda, že s matkou nemal nejaký veľmi vrelý vzťah, ale keď jej
bolo treba pomôcť, tak prišiel. Svedok ďalej k veci uviedol, že niekedy v máji 2005, keď bol v predmetnom
dome a matka ho zavolala na obed, tak pri obede mu povedala, že najstarší syn Milan pýta od nej 50
000 Sk požičať. Vtedy svedkovi matka povedala, že predmetný podiel na predmetnom rodinnom dome

má záujem darovať ešte za života, avšak vtedy ešte neuviedla komu, keďže váhala. Svedok ďalej k veci
uviedol, že niekedy v r. 2005 mu zavolala odporcova manželka a informovala ho o tom, že syn je v robote
a jeho mame sa niečo stalo, či nemôže svedok prísť. Následne svedok prišiel a potom matku odviezol
do nemocnice. Počas prevozu, keď sa s mamou rozprával, mu povedala, že doteraz sa jej nepodarilo
dotiahnuťdoúspešnéhokoncadarovaciuzmluvu,keďžechcedarovaťpredmetnýpodielnapredmetnom

rodinnom dome. Tiež mu vtedy nepovedala, že komu chce darovať túto nehnuteľnosť. Je pravda, že v
tom čase už vedela troška horšie komunikovať, avšak on jej rozumel. Ďalej k veci uviedol, že vie, že
bola ochrnutá na pravú stranu, avšak ľavú stranu, napr. aj ľavou rukom hýbala. V ten deň, keď ju viezol
do nemocnice, matka s ním komunikovala, síce rozprávala potichšie a trvalo jej to dlhšie, ale riadne jej
rozumel. Svedok ďalej uviedol, že o tom, že matka darovala predmetný podiel svojej nehnuteľnosti jeho

synovi, sa dozvedel od jeho syna. K veci ďalej uviedol, že následne po tom sa mama dostala na geriatriu,
kde jej komunikácia bola už veľmi zlá, avšak k veci uviedol, že v čase, keď ju viezol do nemocnice, t. j.
dňa 25.06.2005, tak sa s ňou dalo normálne komunikovať a v čase, keď ležala na geriatrii je pravda, že
sa s ňou komunikovať už nedalo. Svedok ďalej k veci uviedol, že počas pobytu matky v nemocnici onbol za ňou na neurologickom oddelení aj so svojou manželkou minimálne päťkrát. Počas týchto návštev
a počas pobytu na neurológii vždy vedel s matkou komunikovať. Je pravda, že matka mala pravú stranu
ochrnutú a ukazovala, že pravá ruka ju bolí a nedokáže s ňou hýbať. Čo sa týka ľavej strany a ľavej

ruky, tak touto normálne hýbala.

Súd z listinného dôkazu, a to potvrdenia z č. l. 44 v spise zistil, že toto potvrdenie bolo vydané dňa
29.06.2005 lekárkou neurologického oddelenia Dr. O.. Z tohto potvrdenia vyplýva: p. M. U. - pacientka
po prekonanej CMP s pravostrannou hemiparezou až plégiou na pravej hornej končatine, neschopná

hybnosti s PHK, t.č. pri plnom vedomí, orientovaná, nie sú jej podávané žiadne lieky so sedatívnym
účinkom.

Súd ďalej z listinného dôkazu z č. l. 115a zistil, že je to kniha objednávok Správy katastra vo L. z r. 2005,
kde pri LV XXXX pod por. č. 4225 je zaevidované na objednávke s dátumom 22.06.2005 meno a adresa
objednávateľa M. U., Y.. I. XX, L. s tým, že boli zaplatené kolkové známky vo výške 250 Sk a tomuto

objednávateľovibolvydanýLVč.XXXXajetuuvedenýajpodpisU.dňa22.06.Originálknihyobjednávok
a zároveň predmetnú kópiu založenú v spise na č. l. 115a predložila súdu svedkyňa Ing. V. G., riaditeľka
Správy katastra L., ktorá bola vypočutá na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 11.06.2007.

Súd ďalej z výpisu z LV č. XXXX Správy katastra L., pre okres L., pre obec L. a pre k. ú. L. zistil,

že spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na tomto LV ako parc. reg. C evidované na katastrálnej
mape parc. č. XXX/X o výmere 423 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 487
m2 - záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X sú evidovaní navrhovateľ v 1. rade pod
BLV1 v 1/6, navrhovateľ v 2. rade pod BLV2 v 1/6, odporca pod BLV4 v 1/2 a I. U. - brat navrhovateľ
v 1. a v 2. rade, otec odporcu - pod BLV3 v 1/6. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade nadobudli každý

spoluvlastnícky podiel v 1/6 k predmetným nehnuteľnostiam dedením po svojom právnom predchodcovi
- otcovi Z.J. U. nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, na základe dedičského rozhodnutia
štátneho notárstva vo Zvolene č. k. D 1060/82-13 zo dňa 14.10.1982, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.11.1982, a to spolu so svojim bratom - otcom odporcu - I. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol na
základe tohto dedičského rozhodnutia tiež spoluvlastnícky podiel v 1/6 k predmetným nehnuteľnostiam.

Uvedené vyplýva zo spisu bývalého Štátneho notárstva vo L., sp. zn. D 1060/82.

Súd ďalej z darovacej zmluvy založenej v spise Katastrálneho úradu v G. G. V XXXX/XX zistil, že vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 26.07.2005 pod č. V XXXX/XX. Touto darovacou zmluvou
uzatvorenou dňa 29.06.2005 M. U. ako darkyňa darovala I. U., t. j. odporcovi ako obdarovanému rodinný

dom súp. č. XXXX vo L., postavený na KNC parc. č. XXX/X v 1/2 vrátane pozemku. Pozemky v 1/2 KNC
parc. č. XXX/X, XXX/XX zapísané u Katastrálneho úradu Správa katastra L. pre obec k. ú. L., LV č. XXXX
parcely registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X - zastavaná plochy a nádvoria o 423
m2, parc. č. XXX/XX - záhrady o 487 m2, stavby na KNC parc. č. XXX/X - rodinný dom súp. č. XXXX pod
B4 na darkyňu v 3/6, t. j. v 1/2. Súd z tejto darovacej zmluvy konštatuje, že táto darovacia zmluva bola

podpísaná obdarovaným, t.j. odporcom, ako aj darkyňou, t. j. M. U. s tým, že na tejto darovacej zmluve
sa nachádza aj osvedčenie o pravosti podpisu u M. U. notárskeho úradu JUDr. Ž. G. zo dňa 29.06.2005.

Súd ďalej z listinného dôkaz - znaleckého posudku č. 69/2005 vypracovaného znalcom MUDr. H. S.,
znalcom z odvetvia psychiatrie, ktorý predložili ako listinný dôkaz navrhovatelia v 1. a v 2. rade zistil, že

tento znalecký posudok (ZP) bol vypracovaný dňa 21.08.2005, pričom znalec osobne vyšetril skúmanú
osobu M. U. dňa 05.08.2005 na geriatrickom oddelení Nemocnice Vaše zdravie a.s. Zvolen. Znalec v
predmetnom posudku odpovedal na jednotlivé otázky takto: aktuálny telesný a duševný stav skúmanej
osoby neumožňuje vyšetrenie jednotlivých psychických funkcií pre poruchu poznávajúcich schopností a
úplné ochrnutie pravej ruky. Na druhú otázku znalec odpovedal, že skúmaná osoba dňa 29.06.2005 bola

v dôsledku prebehnutej náhlej cievnej mozgovej príhody pravostranne ochrnutá a jej dorozumievacie a
spoznávacie schopnosti boli vymiznuté. Preto skúmaná osoba dňa 29.06.2005 nebola vôbec schopná
adekvátne posúdiť a spôsobilo posúdiť význam darovacej zmluvy. Na tretiu otázku znalec odpovedal,
že skúmaná osoba pre vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích zložiek svojho konania, ktoré boli
spôsobené náhle vzniklým krvácaním do mozgu, nebola schopná sa adekvátne a slobodne rozhodovať.

Na štvrtú otázku znalec odpovedal, že skúmaná osoba dňa 29.06.2005 nebola schopná vlastnou rukou
previesť žiaden fyzický úkon a taktiež vôbec nebola schopná sa podpísať vlastnou pravou rukou.Súd ďalej zo znaleckého posudku č. 36/07 vypracovaného znalkyňou MUDr. Z. G., ktorá vypracovala ZP
v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 O.s.p. zistil, že znalkyňa odpovedala na jednotlivé otázky súdu takto:
Čo sa týka prvej otázky uviedla, že možno konštatovať, že v dôsledku hrubej poruchy psychomotoriky a

výrazne zhoršenej slovnej komunikácie, boli výraznou mierou u posudzovanej narušené jej kognitívne
(poznávacie) schopnosti, úsudok, ako i kritickosť v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy.
Na druhú otázku znalkyňa odpovedala takto: Vzhľadom na vyššie uvedené, boli výrazne narušené
dorozumievacie, rozpoznávacie, ako i ovládacie schopnosti. Na tretiu otázku znalkyňa odpovedala takto:
Vzhľadomnapoškodeniemozgu,rozvojorganickéhopsychosyndrómu,vekspomalenúpsychomotoriku,

s čím súvisí jej schopnosť a rýchlosť učiť sa, zapamätať si, je viac ako pravdepodobné, že pri podpise
darovacej listiny i v prípade jej podpísania ľavou rukou, by práve pre vyššie uvedené faktory menovaná
vyžadovala výraznú pomoc druhej osoby pri písaní, a teda i samotnom podpise ľavou rukou.

Súd na návrh odporcu a jeho právneho zástupcu nariadil vo veci znalecké dokazovanie podľa § 127
ods. 1 O.s.p. znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a

toxikománie, gerontopsychiatria znalkyňou MUDr. L. H.. Súd zo ZP č. 17/2009 vypracovaného touto
znalkyňou s tým, že v tomto ZP znalkyňa odpovedala na tie isté otázky, ako znalkyňa MUDr. Z. G. zistil,
že znalkyňa odpovedala na jednotlivé otázky v ZP takto: čo sa týka prvej otázky, znalkyňa na základe
zhodnotenia dostupného materiálu nezistila u menovanej M. U. v deň podpisu darovacej zmluvy, t. j.
29. 06. 2005 takú duševnú poruchu, ktorá by jej znemožňovala uzavrieť darovaciu zmluvu a porozumieť

tomuto úkonu. Na druhú otázku znalkyňa uviedla, že nezistila, že by dorozumievacie, ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti menovanej dňa 29.06.2005 boli významnejšie narušené aj napriek tomu, že
tejto situácii predchádzala náhla cievna mozgová príhoda. Na tretiu otázku znalkyňa uviedla, že podľa
dostupných údajov bola posudzovaná v takej fyzickej kondícii, že predmetnú darovaciu zmluvu podpísať
mohla. Zodpovedanie ďalšej časti otázky, ktorou rukou ju podpísala, je v kompetencii znalca neurológa.

Súd z výsluchu znalkyne MUDr. Z. G. zistil, že sa pridržiava záverov uvedených vo svojom ZP. K
veci uviedla, že svoj ZP vypracovávala z podkladov, ktoré jej boli predložené. Išlo o spisový materiál
Okresného súdu Zvolen, získanú zdravotnú dokumentáciu a výpisy z chorobopisu nebohej počas jej
pobytu na neurologickom oddelení vo Zvolene v čase podpísania darovacej zmluvy. Ďalej mala údaje aj

od príbuzných a mala aj ZP znalca MUDr. S.. K veci uviedla, že v týchto dokumentoch bolo veľmi málo
záznamov ohľadne psychického stavu p. U. a k tomuto psychickému stavu sa vyjadroval vo svojom ZP
MUDr. S.. Z neurologického oddelenia jej vyhľadali dekurzy p. U. a tam zistila, že stav p. U. odo dňa
jej prijatia až do dňa jej prepustenia kolísal. V deň podpísania uvedenej darovacej zmluvy je v dekurze
uvedené, že p. U. bola dysartrická, t. z. reč ťažko zrozumiteľná. Je síce pravda, že v tomto dekurze je

napísané, že p. U. bola orientovaná, avšak bližšia špecifikácia tejto orientácie nebola napísaná, t. z. táto
orientácia mohla byť s tým, že malo by tam byť ešte uvedené, či pacientka vie kde je a kde sa nachádza
a či vie údaje o tom, kedy sa narodila a aký je deň. K veci ďalej uviedla, že čo sa týka toho, ako ona
vychádzala z pojmu orientovaná, konkrétne v deň 29.06.2005, k tomu uviedla, že stav p. U. kolísal,
t. z. že ráno bola orientovaná, k večeru už orientovaná nebola s tým, že toto sa popisuje v jednotlivých

dekurzoch každý deň a tieto dekurzy sú veľmi strohé, napr. v dekurze zo dňa 01.07.2005 je uvedený
záznam: dezorientovaná, slabá. Podľa názoru znalkyne p. U. od momentu mozgovej príhody, resp. od
prijatia na neurologickom odd. vo Zvolene, teda od dňa 25.06.2005 až do jej smrti nebola spôsobilá na
právnej úkony, a to z toho dôvodu, že jej orientácia bola narušená z dôvodu krvácania do mozgu a tým
bol zmenený jej úsudok, ako aj vyhodnocovanie vonkajších okolitých podnetov. K veci ďalej uviedla, že

z lekárskych správ vyplýva, že od momentu prijatia pacientky až do momentu prepustenia do domáceho
liečenia sa lekársky stav pacientky zhoršil, dokonca ochrnula na pravú stranu. Znalkyňa ďalej uviedla,
že u p. U. boli výrazne narušené kognitívne funkcie a tento výraz znamená, že skoro v najväčšej možnej
miere. Znalkyňa ďalej k veci uviedla, že aj zdravý človek by mal problém podpísať sa ľavou rukou, a nie
to ešte p. U., ktorá bola ochrnutá na pravú stranu, teda znalkyňa tvrdila, že pri podpise s tou ľavou rukou

by jej musel niekto výrazne pomáhať. Na otázku súdu, ako si znalkyňa vysvetľuje výpoveď svedkyne
V., pracovníčky notárskeho úradu, znalkyňa uviedla: Ja sa k tomu nebudem vyjadrovať. Ja zotrvávam
na svojich vyjadreniach. Znalkyňa po oboznámení sa so závermi ZP znalkyne MUDr. L. H. k veci
uviedla, že ona zotrváva na svojich prednesoch a napriek tomu, že znalkyňa H. vychádzala z dekurzov,
kde bolo uvádzané, že p. U. bola v deň podpisu orientovaná, ona k tomu uviedla, že podľa nej sa nedá

jednoznačne povedať, že by p. U. dňa 29.06.2005 mohla urobiť takýto právny úkon a za tým si stojí.

Súd z prednesu znalkyne MUDr. L. H. zistil, že zotrváva na záveroch uvedených v ZP č. 17/2009.
Znalkyňa k veci uviedla, že u p. M. U. bol zistený motorický deficit na pravej strane, nebol však u nejzistený motorický deficit na ľavej strane. Znalkyňa k veci uviedla, že pravou rukou sa určite nemohla
podpísaťanevedelavylúčiťtúskutočnosť,žesapodpísalaľavourukou.Znalkyňa nemohlajednoznačne
vylúčiť, že M. U. sa mohla podpísať ľavou rukou a tak isto nemohla jednoznačne potvrdiť, že sa nemohla

podpísať ľavou rukou. Znalkyňa k veci ďalej uviedla, že ona nenašla žiadne podklady k tomu, z ktorých
by vyplývalo, že M. U. by nerozumela tomu, čo robí. Upozornila na dekurzy, ktoré sa nachádzajú v jej
ZP s tým, že poukázala na piaty deň hospitalizácie - 29.06.2005, kde je uvedený tlak, paréza, plégia
PHK, čo znamená čiastočné ochrnutie čo sa týka nohy a čo sa týka pravej ruky, tak táto bola úplne
ochrnutá. Z tohto dekurzu ďalej vyplýva, že v ten deň bola vykonaná vizita a je tam uvedené - pri

vedomý, orientovaná a dysartrická. Tento výraz znamená, že tá artikulácia bola nedostatočná. Znalkyňa
ďalej k veci uviedla, že je pravda, že M. U. vo večerných hodinách bývala dezorientovaná a v ranných
hodinách bola orientovaná s tým, že je to typické pre takéto stavy, čím mala na mysli cievne mozgové
príhody a v priebehu dňa takýto pacienti bývajú orientovaní, ale k večeru, čo súvisí aj so svetlom, už
nie sú tak orientovaní. Je to možné, že by M. U. nebola orientovaná aj v ranných hodinách, avšak
znalkyňa to nezistila. K veci ďalej uviedla, že nebolo to ani pravidelné, že by M. U. každý večer bola

dezorientovaná. Znalkyňa ďalej k veci uviedla, že predmetný ZP vypracovala na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie, zobrala si spisovný materiál a všetky tieto veci vyhodnotila v závere svojho
ZP a predchádzajúce ZP citovala vo svojom ZP z toho dôvodu, že tieto ZP boli súčasťou spisového
materiálu s tým, že svoj ZP nebrala ako kontrolný znalecký posudok. Znalkyňa ďalej k veci uviedla, že v
jej ZP zohrala úlohu tá skutočnosť, že p. M. U. do vzniku tej mozgovej príhody viedla riadny život a viedla

v celku plnohodnotný život a nezaznamenala znalkyňa žiadne poruchy správania, ktoré by vyplývali z
poškodenia mozgu. M. U. dovtedy len sporadicky navštevovala lekára, občas si išla dať predpísať lieky
na tlak a aj tieto užívala nepravidelne a zrejme to ovplyvnilo, že dostala cievnu príhodu, a to z toho
dôvodu, že neužívala pravidelne lieky na tlak s tým, že po tejto cievnej príhode bola hospitalizovaná.
Potom asi po 17 dňoch ju prepustili a ona bola schopná samostatne chodiť za pomoci francúzskej barly

a ešte nejaký čas doma aj fungovala a dokonca je tam aj záznam od p. Dr. H., že si bola na internej
ambulanciipredpísaťlieky.Následne,keďbolaznovaprijatádonemocničnéhoošetrenia,bolapotvrdená
recidíva tej cievnej mozgovej príhody a po tomto sa jej zdravotný stav výrazne zhoršoval, a to aj po
stránke kognitívnych - tých rozpoznávacích funkcií.

Súd zo zdravotných záznamov M. U. zistil, že M. U. bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení
Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie a.s. Zvolen dňa 25.06.2005, a to do 08.07.2005. V tejto lekárskej
správe je uvedené okrem iného, že je pri vedomí, orientovaná, reč norm.. V lekárskej prepúšťacej správe
sa ďalej uvádza, že M. U. nebývala vážnejšie chorá, neužíva žiadne lieky, dôchodkyňa, abúzy neguje.
Subjektívne udávala: Včera popoludní bola na cintoríne, tam sa jej zhoršila chôdza a oslabla PHK. V

noci sa prebudila a chcela ísť na záchod, problém s chôdzou bol ešte väčší, spadla. V prepúšťacej
správe sa ďalej uvádza, že pacientka KP stabilizovaná, afebrilná, pretrváva pravostranná hemiparéza
až plégia na HK, schopná chôdze s oporou 1 FB. Prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Súd z dekurzov - záznam o ochorení z jednotlivých dní, na ktoré sa odvolávajú obidve znalecké posudky

znalkýň pribratých súdom zistil, že v dekurze zo dňa 29.06.2005 je záznam: centrálna paréza n.VII plégia
PHK, paréza PDK, pri vedomí, orientovaná, dysartrická, mierne nepokojná.

Súd ďalej zo zdravotného záznamu, a to konkrétne z vyšetrenia zo dňa 11.07.2005 zistil, že M. U.
tento deň sa zúčastnila vyšetrenia na internom oddelení u MUDr. S. H. s tým, že v tejto správe je

uvedené: pacientka s NCPM s pravostrannou hemiparézou prepustená z hospitalizácie dňa 08.07.2005
s hypertenziou, imobilná. Objektívny nález: orientovaná, dysartria, normostenia.

Súd z ďalšej lekárskej správy M. U. zistil, že táto bola znova hospitalizovaná na geriatrickom oddelení vo
Zvolene od 25.07.2005 do 17.08.2005. V tejto lekárskej správe je okrem iného uvedené, že s pacientkou

je sťažený kontakt, nerozpráva s tým, že príbuzní po zobudení pozorovali zhoršenie stavu. Pacientka
prestala rozprávať.

Súd z ďalšej lekárskej správy zistil, že M. U. bola znova hospitalizovaná na geriatrickom oddelení vo
Zvolene od 21.08.2005 do XX.XX.XXXX, kedy zomrela. V lekárskej správe je uvedené, že pacientka

prekonala recidivujúcu ACMP.

Súd ďalej z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene (OR PZ) č. ČVS:
ORP 604-OEK-ZV-2005 zistil, že trestné stíhanie pre trestný čin podvodu bolo zastavené uznesením z25.04.2006, lebo skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Trestné oznámenie
v tejto veci urobil navrhovateľ v 2. rade 08.07.2005. Súd ďalej z tohto vyšetrovacieho spisu zistil, že v
tomto spise vypovedala svedkyňa S. V. na č. l. 62 - 65. Súd sa pokúšal zabezpečiť účasť tejto svedkyne

aj na pojednávaní, avšak súd zistil, že táto svedkyňa zomrela.

Súd z výpovede tejto svedkyne vykonanej v trestnom konaní zistil, že p. M. U. vo Zvolene spoznala v
nemocnici na neurologickom oddelení, kde ona bola hospitalizovaná od 22.06.2005 do 01.07.2005 s
tým, že s p. U. ležala na jednej izbe. Táto jej pri nejakom rozhovore spomínala, že býva v rodinnom

dome aj spolu so svojim vnukom a jeho rodinou, teda jeho ženou a deťmi. Títo za ňou aj chodili do
nemocnice na návštevy. O uvedenom vnukovi jej povedala, že mu darovala, alebo chce darovať, presne
si to už nepamätá, svoj dom, kde býva. Svedkyňa ďalej uviedla, že nepamätá si, že by p. U. podpisovala
na izbe v NsP Zvolen nejakú zmluvu, ale je to možné. Ona to nemusela vidieť, lebo nebola stále na
izbe, pretože mávala cez deň aj rehabilitácie. Tiež užívala lieky, po ktorých dosť spala. Tak isto keď
mala p. U.Á. návštevu, tak sa radšej otočila chrbtom, aby si nemysleli, že chce počúvať ich rozhovory.

Svedkyňa uviedla, že vie, že p. U. prekonala mozgovú príhodu, po čom jej ochrnula jedna ruka, ale ktorá
nevedela povedať. Tiež mala zhoršenú výslovnosť, ale po obsahovej stránke komunikovala normálne,
vôbec nehovorila zcesty, práve naopak, bola dosť živá, preháňala sestričky aj lekárov. Tiež svedkyňa
chcela, aby sa spolu modlili, ale ona jej povedala, že je síce veriaca, ale ešte sa nechystá umrieť, že
sa ešte nemusí modliť.

Súd ďalej z pripojených spisov zistil, že medzi účastníkmi konania prebiehali pred Okresným súdom
Zvolen aj iné súdne konania, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 186/2002 sa navrhovatelia a popri
nich aj ich matka M. U., domáhali voči odporcovi a popri ňom i proti H. U. - manželke odporcu, zaplatenia
nájomného v sume 150 000 Sk s príslušenstvom, keď súdne konanie bolo skončené uznesením č. k. 9C

186/2002-33 zo dňa 04.12.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2003 pre späťvzatie žaloby.

V konaní vedenom pod sp. zn. 15C 79/2005 sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi a popri ňom i
voči jeho manželke zaplatenia sumy 121 000 Sk s príslušenstvom titulom nájomného, keď konanie bolo
tiež zastavené pre späťvzatie návrhu uznesením č. k. 15C 79/05-43 zo dňa 01.06.2006, ktoré čo do

zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2006.

Ďalej zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C 174/2007 súd zistil, že v tomto konaní sa
navrhovatelia v 1. a v 2. rade domáhali voči odporcovi návrhom zo dňa 21.11.2007, ktorý bol doručený
súdu dňa 23.11.2007 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 135 000 Sk s odôvodnením, že

odporca im odmietol umožniť užívanie nehnuteľností špecifikovaných v ich predmetnom návrhu na
základe ich spoluvlastníckeho práva a odmietol sa s nimi dohodnúť na primeranej odplate za užívanie
rodinného domu a priľahlých pozemkov ním a jeho rodinou. Mali za to, že odporca sa tak na ich úkor
bezdôvodne obohatil, keď žiadali bezdôvodné obohatenie v sume 135 000 Sk vydať ako bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O tomto návrhu súd rozhodol rozsudkom č.

k. 15C 174/07-82 zo dňa 27.11.2008, ktorým návrh navrhovateľov zamietol. Zdôraznil, že odporca so
svojou rodinou užíval z rodinného domu len prízemie. Na vrchnom poschodí, ktoré bolo neobývané,
boli uložené veci po poručiteľke M. U.. Tiež navrhovatelia v súdnom konaní nepreukázali, že by sa v
minulosti domáhali možnosti užívať v nehnuteľnostiach časť na nich pripadajúcich dedičských podielov.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil rozsudkom
č. k. 16Co 50/2009 - 107 zo dňa 12.03.2009 s tým, že súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa
25.05.2009.

Súd ďalej zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C 2/2011 zistil, že pred tunajším súdom prebiehalo

aj ďalšie konanie, kde navrhovateľmi boli navrhovatelia v 1. a v 2. rade a odporcom bol odporca aj v
tomto konaní a predmetom tohto konania bol návrh o zaplatenie 5810 € z titulu náhrady za neužívanie
spoločnej veci. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na LV č. XXXX Správy katastra L., teda
o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 14C
2/2011-155 zo dňa 10.05.2012 návrh navrhovateľov zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 14Co 320/2012-187 zo dňa 27.11.2012 rozsudok
okresného súdu potvrdil.Súd ďalej z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C 7/1994 zistil, že v tomto konaní sa
navrhovateľ v 2. rade domáhal voči svojej matke M. U., t. j. darkyni, umožnenia vstupu do rodinného
domu č. XX na ul. Y. I. vo L. vedenom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 423

m2 pre k. ú. L., teda do nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy. M. U. na pojednávaní
dňa 15.03.1994 okrem iného uviedla, že vzhľadom na to, ako sa k nej synovia správali po smrti manžela,
chce dať svoj podiel na nehnuteľnosti vnukovi I. U. a takto si to želal aj jej manžel (č. k. 9C 7/1994-12,13).

SúdďalejzospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.9C137/2005zistil,žedňa07.07.2005podalinatunajší

súd navrhovatelia v 1. a v 2. rade návrh na vydanie predbežného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťou
proti odporcom v I. rade M. U., t. j. darkyňa, v II. rade I. U., t. j. odporca, v III. rade Správa katastra
L.. Predmetom tohto konania bol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
odporcom akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX - rodinný dom
na ul. Y. I. XX vo L., súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 423
m2 a parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 487 m2 pre k. ú. L.. Konanie bolo zastavené uznesením

Okresného súdu Zvolen č. k. 9C 137/05-18 z toho dôvodu, že dňa 29.07.2005 navrhovatelia doručili
súdu písomné podanie zo dňa 28.07.2005, v ktorom uviedli, že žiadajú o späťvzatie návrhu na vydanie
predbežného opatrenia z dôvodu, že dňa 27.07.2005 bol vykonaný vklad spornej nehnuteľnosti pod č.
V XXXX/XX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2005.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2T 16/2008 zo dňa 16.09.2009 zistil, že
týmtorozsudkombolodporcaoslobodenýspodobžalobyprokurátoraVOPBanskáBystricač.OP283/07
zo dňa 23.05.2008 na tom skutkovom základe, že v bližšie nezistenej dobe v mesiaci apríli 2007 v
reštaurácii „Daniel“ na sídlisku Zvolen - Západ vo Zvolene sa vyhrážal Z. U., t. j. navrhovateľovi v 2.
rade fyzickou likvidáciou jeho aj príslušníkov jeho rodiny a dňa 08.05.2007 v čase okolo 20.00 h Z. U.

a D. H. sa niekoľkokrát telefonicky vyhrážal napadnutím a likvidáciou, nakoľko skutok nie je trestným
činom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2010.

SúdďalejzospisovéhomateriáluKatastrálnehoúraduvBanskejBystriciVXXXX/XXmalzapreukázané,
že rozhodnutie o povolení vkladu prevzal odporca ako účastník predmetnej darovacej zmluvy a

rozhodnutie o povolení vkladu za darkyňu tak isto prevzal odporca dňa 28.07.2005, kde na doručenke
je uvedené, že svedok prevzal nespôsobilá podpisu.

Súd ďalej z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 16D 1665/2005-9 Dnot 216/2005 zo dňa 14.10.2005
zistil, že bolo zastavené konanie o dedičstve po poručiteľke M. U., rod. O. naposledy bytom L., Y.. I.

XXXX/XX, a to z dôvodu, že poručiteľka zomrela bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2005.

Súd ďalej zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17D 102/2007 zistil, že súd na základe návrhu
navrhovateľov v 1. a v 2. rade zo dňa 23.06.2006 začal konanie o dedičstve o znovuobjavenom majetku

poručiteľky M. U., rod. O., nar. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., Y.. I. XXXX/XX, t. j. darkyne.
Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 17D 102/2007 zo dňa 28.09.2012 konanie o dedičstve zastavil
s tým, že v odôvodnení okrem iného uviedol, že keďže poručiteľka žiaden iný novoobjavený majetok
nezanechala, súd nemohol rozhodnúť vo veci samej a konanie zastavil. Súd však zároveň poukázal na
to, že dedičom nič nebráni, aby v budúcnosti, keď sa vyrieši otázka spornosti majetku poručiteľky, podali

opätovne nový návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ktorý nebude medzi dedičmi sporný aj na
základe napr. rozhodnutia súdu. Predmetné uznesenie okresného súdu vzhľadom na odvolanie Krajský
súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesením č. k. 14Cod 1/2013-76 zo dňa 25.06.2013.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právny zástupca navrhovateľov žiadal vo veci doplniť

dokazovanie znalcom z odboru grafológie, ktorý by odpovedal na otázky uvedené v podaní právneho
zástupcu navrhovateľov zo dňa 05.11.2012, a to ohľadne podpisu poručiteľky M. U.; ďalej žiadal
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne toho, aby znalec, resp. znalecký ústav posúdil dva
vypracované ZP v tomto konaní, pričom znalkyne odpovedali na tie isté otázky; ďalej žiadal doplniť
dokazovanie urobením dotazu na Správu katastra L., akým spôsobom by správa katastra postupovala,

keby zistila, že rozhodnutie, ktorým bolo doručované p. U. rozhodnutie o povolení vkladu neprevzala
do dnešného dňa a prevzal to odporca, ktorý mal evidentný záujem na tom, aby takéto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, nakoľko v tom čase už navrhovatelia podali návrh na súd na nariadeniepredbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo nakladať s touto nehnuteľnosťou. Právny zástupca
odporu nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie účastníkov konania.

V tomto prípade súd sa rozhodol, že ďalšie doplnenie dokazovania nie je potrebné vzhľadom na doteraz
vykonané dokazovanie, keďže podľa názoru súdu bolo možné na základe vykonaného dokazovania vo
veci meritórne rozhodnúť, pričom súd poukazuje ohľadne návrhu na doplnenie dokazovania ohľadom
podpisu poručiteľky na to, že súdu sa javí takéto dokazovanie ako nadbytočné, pretože by to nemalo
vplyv na už zistené skutkové okolnosti veci. Svedkovia prítomní pri právnom úkone potvrdili, že

darkyňa na znak súhlasu darovaciu zmluvu podpísala. Čo sa týka ďalšieho návrhu na doplnenie
dokazovania ohľadne nariadenia kontrolného ZP, takéto dokazovanie sa súdu javilo vzhľadom na
vykonané dokazovanie za nehospodárne. Čo sa týka ďalšieho návrhu na doplnenie dokazovania
ohľadne urobenia dotazu na Správu katastra L. tak, ako je to vyššie uvedené, tu súd poukazuje na § 28
ods. 4 Zákona č. 162/1995 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, podľa ktorého

rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve. Ďalej súd poukazuje na §
28 ods. 7 toho istého zákona, že správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení
vkladu všetkým účastníkom konania a tak isto súd poukazuje aj na § 28 ods. 8 toho istého zákona,
že správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiumožnopodaťodvolanie.Odvolaniesapodávanasprávekatastra,ktorá rozhodnutievydala,

v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie, v celom
rozsahu o odvolaní rozhodne súd. V danom prípade teda predmetné dokazovanie by bolo nadbytočné,
nakoľko rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve a v danom prípade
nebolo podstatné, kto predmetnú doručenku prevzal, aj keď v konaní bolo preukázané, a to aj výpoveďou
samotného odporcu, že za poručiteľku M. U. podpísal predmetnú doručenku on.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia predmetnej darovacej
zmluvy, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná

zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom
právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby,
ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V prvom rade bolo potrebné posúdiť, či navrhovatelia v 1. a v 2. rade majú naliehavý právny záujem na
danej určovacej žalobe. Navrhovatelia argumentujú v danej veci vyššie uvedeným spôsobom, napádali
absolútnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
je daný najmä v prípadoch, keby bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo aby sa
bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neisté. V prejednávanej veci je potrebné dať za pravdu

navrhovateľom, že na takto formulovanej určovacej žalobe majú naliehavý právny záujem, keďže sa
domáhajú určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, naliehavý
právny záujem je daný ustanovením § 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Podľa tohto ustanovenia,
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra

vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní sa navrhovateľom nepodarilo

jednoznačne preukázať a bezpečne zistiť, že M. U. v čase urobenia predmetného právneho úkonu, t. j.
darovacej zmluvy ku dňu 29.06.2005 nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť. Podľa názoru súdu M. U. v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy po zdravotnej stránke
bola spôsobilá podpísať takúto zmluvu, pretože netrpela žiadnou poruchou sluchu alebo zraku, ale ani
vážnym zdravotným postihnutím, na základe ktorého by nebola spôsobilá adekvátne rozmýšľať, resp.

domyslieť následky svojho konania. M. U. si uvedomovala význam svojho konania, a preto vzhľadom na
tieto skutočnosti je zrejmé, že právny úkon - predmetná darovacia zmluva bol zo strany darkyne urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bol prejavom jej skutočnej vôle a je teda platný. Svedkovia
prítomnípriprávnomúkonepotvrdili,žeopredmeteaobsahudarovacejzmluvynemohlimaťjejúčastníci
pochybnosti.

Je zrejmé, že podpisom napadnutej zmluvy zo strany starej matky nedošlo k porušeniu ustanovení §
37, § 38 a § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto túto zmluvu považoval za platný právny úkon.

Z týchto dôvodov súdu neostávalo nič iné, len návrh zamietnuť, pričom súd pri vyhodnotení dokazovania

vychádzal hlavne z dôkazov, a to svedeckých výpovedí tých osôb, ktoré sa bezprostredne zúčastňovali
na predmetnom právnom úkone v ten deň, kedy sa udial, t. j. dňa 29.06.2005, a preto súd poukazuje
hlavne na svedecké výpovede D.X. V., MUDr. H. H. a S. V..

Navrhovatelia odôvodnili svoj žalobný návrh zo dňa 07.09.2005 okrem iného znaleckým posudkom

MUDr. H. S. - znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý bol vypracovaný na ich objednávku 21.08.2005 a na
základe konštatovania zdravotného stavu darkyne, ktorú znalec fyzicky videl počas jej hospitalizácie
na geriatrickom oddelení nemocnice vo Zvolene dňa 05.08.2005. Uvedený posudok však nebol
vypracovaný v súdnom konaní, preto nemá povahu znaleckého posudku vypracovaného pre účely tohto
súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania možno jednoznačne konštatovať, že darkyňa M. U. bola dňa 25.06.2005
hospitalizovaná v nemocnici pre cievnu mozgovú príhodu, kde bola do 08.07.2005. K podpisu
darovacej zmluvy došlo počas tejto hospitalizácie dňa 29.06.2005. Spôsobilosť darkyne uzavrieťdarovaciu zmluvu mal okresný súd preukázanú z výpovedí svedkov, ktorí boli v čase rozhodujúcom
pre posúdenie spôsobilosti darkyne na právne úkony bezprostredne pred podpisom darovacej zmluvy
v jej bezprostrednej blízkosti a kontakte. Z prepúšťacej správy 08.07.2005 vyplýva, že do ambulantnej

starostlivosti bola prepustená v stabilizovanom stave. Na geriatrickom oddelení nemocnice vo Zvolene
bola darkyňa hospitalizovaná v dňoch 25.08.2005 až 17.08.2005 a potom od 21.08.2005 do svojej
smrti XX.XX.XXXX. Zo zdravotnej dokumentácie darkyne, ale aj z výpovedí svedkov vyplýva, že k
zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo až po ukončení prvej hospitalizácie na neurologickom oddelení po
tom, ako navrhovatelia konali, aby k prevodu spoluvlastníckeho podielu na odporcu nedošlo. Zhoršenie

zdravotného stavu bolo dôvodom ďalšej hospitalizácie na geriatrickom oddelení, kedy ju na žiadosť
navrhovateľov vyšetril MUDr. S.. MUDr. S. a predtým svedkyňa MUDr. H. konštatovali bezprostredný
zdravotný stav darkyne, každý v inom čase, ale pre posúdenie veci je rozhodujúce posúdenie
zdravotného stavu v čase vykonania právneho úkonu. MUDr. S. ani MUDr. G. okolnosti opakovanej
hospitalizácie a s tým súvisiaceho obsahu zdravotnej dokumentácie darkyne nijako nevyhodnotili ani
nekonštatovali, že dňa 08.07.2005 bola prepustená do domáceho ošetrenia v stabilizovanom stave bez

akútnej potreby opatery zo strany inej osoby. Stav matky navrhovateľov, ktorý konštatoval MUDr. S.Í., by
nepochybne nedovoľoval jej prepustenie do domáceho ošetrenia. V ZP MUDr. H. je konštatovaná nielen
zdravotná dokumentácia darkyne, ale aj všetky dovtedy súdom zadovážené výpovede a stanoviská
lekárov k zdravotnému stavu darkyne a tieto znalkyňa vyhodnotila. Na str. 35 jej ZP (č. l. 240 súdneho
spisu) uviedla, že nikde v prepúšťacej správe sa nenachádza záznam o tom, že pacientka je prepúšťaná

predčasne na žiadosť príbuzných. V ďalšom období bývala doma, kde už bola odkázaná aj na pomoc
iných osôb vzhľadom k narušeniu jej motoriky. Dňa 11.07.2005 absolvovala ambulantné vyšetrenie
zdravotnéhostavu,kdesakonštatujeobjektívnynález:orientovaná,dysartria,normostenia.Nasledujúce
dvatýždnebolaposudzovanávdomácomprostredí,pričomjezrejmé,žejejzdravotnýstavsazhoršoval.
Znalkyňa MUDr. H. uviedla, že pri svojom ZP nezistila, že by u M. U. boli dňa 29.06.2005 podstatne

narušené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a z dokumentácie vyplýva, že bola orientovaná a jej
psychika nebola narušená tak, že by nebola schopná rozpoznať následky svojho konania s tým, že jej
zdravotný stav sa vyvíjal.

Súd ďalej poukazuje aj na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C 7/1994, z ktorého

vyplýva, že svoju vôľu darovať, resp. previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach darkyňa,
t. j. M. U. prejavila už dávno pred tým, ako právny úkon darovania spoluvlastníckeho podielu urobila,
keďže v tomto konaní na pojednávaní dňa 15.03.1994 uviedla, že vzhľadom na to, ako sa k nej synovia
správali po smrti manžela, chce dať svoj podiel na nehnuteľnosti vnukovi I. U. a takto si to želal aj
jej manžel. Podľa názoru súdu výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je predpísaný v § 133 a 135 O.s.p.. Znalecký posudok súd
hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p. ale odborné závery v ňom uvedené hodnoteniu súdom
podľa § 132 O.s.p. nepodliehajú. Rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré vecne súvisia s posúdením
žalobného návrhu a vyplývajú z vykonaného dokazovania nepotvrdili jeho dôvodnosť.

Z vyššie uvádzaných dôvodov preto okresný súd návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy
zamietol.

Navrhovatelia zostali spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom súdneho sporu v tomto
konaní každý v podiele 1/6. Nepreukázali, že ich nároky na vyporiadanie majetku mohli byť hrubo

dotknuté, tieto nároky môžu žiadať vyrovnať inými právnymi prostriedkami.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, a to z toho dôvodu, že vo veci ide o zložitý prípad, ktorý odôvodňuje procesný postup o
trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Súd na záver poukazuje na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorý vychádza z toho, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením

nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje pre záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).