Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 4, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204040

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712204040.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : HS - INGREAL
a.s., so sídlom Bellova 3, Košice, IČO: 36 212 156, zastúpeného advokátkou : JUDr. Jana Závodská,
Alžbetina 3, Košice, proti žalovanému : Chemkostav a.s., so sídlom K.Kuzmányho 1259/22, Michalovce,

IČO: 36 191 892, o zaplatenie istiny 217.119,01 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta do výšky istiny 188.417,76 EUR so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 17.3.2008
do zaplatenia.

II.Konaniezastavujedovýškyistiny28.701,25EURso14,25%úrokomzomeškaniaročneod17.3.2008
do zaplatenia.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 11.305,- EUR do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Zrušuje uznesenie tunajšieho súdu č.k. 18Rob/60/2012 zo dňa 3.7.2012 /č.l.61/.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 11.305,- EUR na účet
Okresného súdu Michalovce, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. Vracia žalobcovi súdny poplatok za návrh vo výške 1.715,40 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu 14.3.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej
sumy 217.119,01 EUR /6.540.921,30 Sk/ so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 17.3.2008 do
zaplatenia, titulom zaplatenia ceny za vykonané práce, ktoré fakturoval faktúrou č. 3108000014 /v
ďalšom len č. 14/, zo dňa 5.2.2008, splatnej 16.3.2008.

Žalobca podaním zo dňa 3.12.2012 /č.l.82-85/ zobral žalobu späť do výšky istiny 28.701,25 EUR s

príslušenstvom a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

Súd konanie do výšky istiny 28.701,25 EUR so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 17.3.2008 do
zaplatenia zastavil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p..Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 3, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30
dní od späťvzatia návrhu.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, že fakturované práce neboli prevedené a v podaní zo dňa 2.10.2012
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku /č.l.73/.

Predmetom konania teda zostal nárok na zaplatenie istiny 188.417,76 EUR so 14,25 % úrokom z
omeškania ročne od 17.3.2008 do zaplatenia, titulom zaplatenia faktúry č.14 zo dňa 5.2.2008, splatnej
16.3.2008.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so Zmluvou o dielo, uzavretou medzi účastníkmi č. 2/26/
Z/07 zo dňa 9.11.2007 /č.l.10-12/, so všeobecnými zmluvnými podmienkami ako prílohy č. 1 zmluvy /

č.l.74-79, s faktúrou č. 3108000014 zo dňa 5.2.2008, splatnej 16.3.2008 /č.l.16/, so súpismi vykonaných
prác k uvedenej faktúre zo dňa 18.12.2007 /č.l.13/, zo dňa 21.12.2007 /č.l.14/ a zo dňa 21.12.2007 /
č.l.15/, s listom žalovaného zo dňa 13.2.2008 /č.l.40/, so záznamom z jednania medzi účastníkmi zo
dňa 14.1.2013 /č.l.94/, s prehľadom faktúr na diele predloženým žalovaným /č.l.185-236/, s prehľadom
faktúr predložených žalobcom /č.l. 240-325/, so zápisom z jednania zo dňa 13.2.2008 /č.l.343/, ako aj

s ďalším obsahom spisu, s výpoveďou svedkov Ladislava Drotára a Ing. Ondreja Kromka /č.l.344-350/,
súd zistil nasledovný skutkový stav :

Medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom Hutné stavby Košice s.r.o. a žalovaným, ako
objednávateľom bola uzavretá Zmluva o dielo zo dňa 9.11.2007, predmetom ktorej bolo zhotovenie
diela : „Rezidencia Cassovar - Komplex Cassovar - I.etapa“ /č.l.10-20/. Podľa čl. III., bod III.2 podľa

zmluvy zhotoviteľ zrealizuje SO 20 - výkop jamy, vrátane dopravy a uloženie vybúraných hmôt na
skládku, zhotovenie štrkového vankúša a obsypov na vyššie uvedenej stavbe. V bode IV.1 bolo
dohodnuté zahájenie prác 15.11.2007 a dokončenie 31.3.2008. V bode V.1 bola dohodnutá cena za
realizáciu stavebného objektu 20 v čiastke 4.170.000,- Sk bez DPH, zhotovenie vankúša 870.000,- Sk
bez DPH a za množstvo obsypov 2.405 m3 - cena 216.450,- Sk bez DPH. V bode V.2 bolo dohodnuté,

že zmluvná cena objektu SO 20 neobsahuje cenu za vykonanie dopravy a uloženie vybúraných hmôt na
skládku, ktoré si zhotoviteľ bude účtovať na základe skutočne zhotovených a zástupcom objednávateľa
odsúhlasených výkonov.

V článku VI., bod 1 bolo dohodnutý spôsob fakturácie : 1 x mesačne /vždy k poslednému dňu v mesiaci/,
vyhotovovať súpis vykonaných prác a dodávok a daňový doklad - čiastkovú faktúru so splatnosťou 40

dní. V bode VI.2, bola dohodnutá splatnosť faktúry : 40 dní od doručenia faktúry. Súčasťou tejto zmluvy,
ktoré tvoria prílohu č. 1 sú Všeobecné zmluvné podmienky /č.l. 74-79/.

V súlade s uvedenou zmluvou zhotoviteľ, právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 3108000014 /v
ďalšom len č. 14/, zo dňa 5.2.2008, splatnej 16.3.2008 na celkovú sumu 6.540.927,30 Sk /217.119,01
EUR//č.l.16/.Kuvedenejfaktúrepredložilsúpisvykonanýchprácvyhotovenýchvdecembri2007,jednak

zo dňa 18.12.2007 na sumu 2.919.300,- Sk ako výkop nezapaženej jamy s uložením na skládku v
množstve 9.731 m3 /č.l.13/, súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 21.12.2007 na sumu 1.665.113,60
EUR ako výmena podložia, obnažovanie utopených pilot /č.l.14/ a súpis vykonaných prác a dodávok zo
dňa 21.12.2007 ako zväčšený presun na skládku - znehodnotený výkop do výšky 912.164,- EUR /č.l.15/.

Uvedené súpisy vykonaných prác a dodávok nie sú podpísané žalovaným ako objednávateľom.Žalobca svoj nárok odôvodňuje zo samotnej zmluvy o dielo zo dňa 9.11.2007 a pokiaľ sa týka výkonu
týchto prác predložil záznam zo stavebného denníku zo dňa 29.11.2007 /č.l.25/, z ktorého vyplýva, že
žalovaný dodal zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu na vykonanie naviac prác. Taktiež predložil súdu

zo stavebného denníka list č. 005009 zo dňa 2.12.2007 /č.l.27/, z ktorého vyplýva, že práce naviac
oproti zmluve o dielo boli realizované na základe ústnej dohody zástupcov zhotoviteľa a objednávateľa.
Ďalej poukázal na list zhotoviteľa zo dňa 3.12.2007, adresovaného žalovanému /č.l.36/, z ktorého je
zrejmé, že nová projektová dokumentácia na hrubé terénne úpravy bola dodaná zhotoviteľovi dňa
29.11.2007. Žalovaný listom zo dňa 5.12.2007 požiadal zhotoviteľa o nacenenie zmien realizačnej

projektovejdokumentácieoprotitendrovejprojektovejdokumentáciiatrvalnapokračovanípráczostrany
zhotoviteľa aj napriek zmene v realizačnej projektovej dokumentácii /č.l.37/.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 21.6.2012 poukázal na Všeobecné zmluvné
podmienky, ktoré tvorili prílohu č. 1 Zmluvy o dielo /č.l.74-79/, v zmysle ktorých boli podrobne upravené
platobné podmienky. Zvlášť poukázal na čl. VI.,bod 4, v ktorom sú uvedené náležitosti faktúry, okrem
iného súpis vykonaných prác a dodávok potvrdených zástupcom objednávateľa. Keďže predmetná

faktúra neobsahovala prílohy stanovené v uvedenom bode VI.4., táto faktúra bola vrátená žalobcovi /
č.l.57-59/.

Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 2.10.2012 /č.l.72,73/ predložil súdu list zo dňa 13.2.2008, ktorým vrátil
predmetnú faktúru č. 14 zhotoviteľovi k doplneniu. V uvedenom liste žiadal zhotoviteľa, aby k faktúre
boli doložené odsúhlasené a podpísané súpisy prác /č.l.80/. V podaní zo dňa 2.10.2012 poukázal na

bod V.4., Všeobecných zmluvných podmienok /v ďalšom VZP/, v ktorom je uvedené, čo sa považuje za
viac práce, ktorými sú práce a dodávky, ktoré objednávateľ písomne objednal u zhotoviteľa nad rámec
oceneného v tejto zmluve. Ďalej poukázal na bod V.4, v ktorom je uvedené, že pokiaľ zhotoviteľ vykoná
akékoľvekprácenaviacnadrámectejtozmluvynazákladepokynovobjednávateľa,potvrdístavbyvedúci
oprávnenosť týchto dodatočných prác, pričom v tomto bode pod písm. a/ je uvedené, že každá zmena

predmetu diela a naviac práce, musia byť vecne a finančne vopred odsúhlasené, upravené písomným
dodatkomkzmluve,naviacprácabudefakturovanásamostatnoufaktúrouabudezreteľneoznačenáako
naviac práce, v opačnom prípade bude zhotoviteľovi vrátená na prepracovanie. Žalovaný poukázal, že
v danom prípade bolo potrebné uzavrieť dodatok k tejto zmluve v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
VZP. Taktiež poukázal aj na platobné podmienky, ktoré sú upravené vo všeobecných podmienkach v čl.

VI., bod VI.4, v ktorom je uvedené, že prílohou každej faktúry musí byť odsúhlasený súpis vykonaných
prác a dodávok potvrdených zástupcom objednávateľa. Keďže predmetná faktúra neobsahovala takýto
súpis prác, obsahovala súpisy prác vyhotovených žalobcom zo dňa 15.12.2007 a zo dňa 21.12.2007,
ktoré však neboli potvrdené objednávateľom, žalovaný túto faktúru vrátil zhotoviteľovi listom zo dňa
13.2.2008 /č.l.80/ na doplnenie. Žalovaný v tomto podaní zároveň uviedol, že dielo bolo riadne ukončené

a odovzdané objednávateľovi, aj keď o tom nepredložil žiaden záznam.

V tomto podaní / č.l. 73/ však zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže podľa jeho názoru žalobca
podaná na súd dňa 14.3.2012 bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty.

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom, súd z dôvodu procesného
skúmal, či táto námietka je opodstatnená, keďže jej preukázanie má vplyv na ďalšie dokazovanie vo veci.

Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 26.6.2013 /č.l.185,186/ k námietke premlčania uviedol, že sporná
faktúra č. 14 zo dňa 5.2.2008 obsahovala neodsúhlasené súpisy prác za mesiac december 2007 bola
doručená žalovanému 7.2.2008 a bola vrátená z dôvodu nedoloženia odsúhlaseného súpisu prác, je
toho názoru, že 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie realizovaných prác
nezačala plynúť dňom nasledujúcim po dní splatnosti nesprávne vystavenej faktúry, ale nasledujúcim

dňom odo dňa zrealizovania prác, t.j. 19.12.2007, resp. 22.12.2007 /č.l.185,186/. Keďže žalobca bola
doručená súdu 14.3.2012, bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty.

Žalobcavosvojompodanízodňa3.12.2012/č.l.82-85/včl.II.poukázalnaust.§391ods.1Obchodného
zákonníka a ust. § 397 Obchodného zákonníka a keďže splatnosť faktúry č.14 nastala 16.3.2008právo na súde mohlo byť uplatnené 17.3.2008 a žaloba bola doručená súdu pred uplynutím 4-ročnej
premlčacej doby 14.3.2012 /č.l.84/.

Na pojednávaní dňa 31.5.2013 /č.l. 178/ žalobca uviedol, že nárok nie je premlčaný a je potrebné

posudzovať aká prax bola medzi účastníkmi, pokiaľ sa týka doručovania faktúr, ako aj samotnej
fakturácie na predmetnom diele. Je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, či dielo bolo, alebo nebolo
odovzdané a splatnosť týchto prác mohla nastať aj neskôr. Keďže žalovaný prevzal faktúru 7.2.2008,
po pripočítaní 40 dní od doručenia, tento nárok nie je premlčaný.

Vo svojom podaní zo dňa 30.6.2013/ č.l. 237-239/ žalobca zaujal podrobné stanovisko k premlčaniu
v čl. III. tohto podania. V bode 2. tohto podania uviedol, že o premlčaní tohto nároku možno hovoriť

len v prípade, ak samotný nárok existuje a žalovaný doposiaľ neuviedol z akých dôvodov nepodpísal
súpisy prác. V bode 3. udáva, že premlčacia doba uplynula 18.3.2012 a žaloba bola doručená súdu
14.3.2012. Podľa názoru žalobcu povinnosť plniť žalovanému vznikla 40 dní od doručenia faktúry, t.j.
18.3.2008. Podľa názoru žalobcu spôsob fakturácie nemal vplyv na plynutie premlčacej doby a je z toho
pohľadu irelevantný. K tomuto uviedol, že podľa zmluvy bol žalobca povinný vyhotovovať súpisy prác

a dodávok k poslednému dňu v mesiaci, následne bolo potrebné odsúhlasiť súpisy prác, na ktorú mal
odporca 5 pracovných dní a následne bolo možné vystaviť faktúru. Účastníci však medzi sebou zaviedli
takú prax, že súpisy vykonaných prác a dodávok mohli byť odsúhlasované kedykoľvek ku akémukoľvek
dňu v mesiaci. V bode 6. podania uviedol, že bod VI.2. zmluvy o dielo hovorí jednoznačne o splatnosti
faktúry 40 dní od doručenia faktúry a medzi účastníkmi nie je sporne, že faktúra bola doručená 7.2.2008,

ku ktorému dátumu je potrebné pripočítať 40 dní. V bode 7. Žalobca uviedol, že dôvodom, že faktúra
č. 14 bola vystavená až dňa 5.2.2008 je tá skutočnosť, že žalovaný ako objednávateľ si nesplnil svoju
povinnosť v rozpore s bodom VI. bod 1 VZP, keď neodsúhlasil súpisy prác v lehote 5 pracovných dní
od ich predloženia. Podľa názoru žalobcu žalovaný tak urobil svojvoľne s cieľom vyhnúť sa zaplateniu
riadne vykonaných prác na stavbe. V bode 8. podania uviedol, že tak bod VI.1. VZP, ako aj samotná

zmluva v bode VI.2. zhodne stanovujú splatnosť faktúry 40 dní od doručenia žalovanému, teda týmto
dňomjedátum18.3.2008.Ďalejuviedol,ževčlánkuVI.9.VZPjestanovenásplatnosťriadnevystavených
faktúr do 30 dní od doručenia faktúr, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Keďže v danom prípade
zmluva ustanovuje lehotu splatnosti na 40 dní, platí táto lehota splatnosti od doručenia samotnej faktúry.
V článku IV.bod2 tohto podania poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 457/2010 zo dňa

7.12.2O11, podľa ktorého okrem iného povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť všetky relevantné
individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadať na ne aj cez prizmu dobrých mravov. Taktiež poukázal
aj na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 1883/12 zo dňa 12.2.2013, v ktorom náleze okrem iného
je uvedené „Ústavný súd apeluje na všeobecné súdy, aby pri rozhodovacej činnosti uprednostňovali
také interpretačné metódy, namiesto doslovného výkladu právnych noriem, ktoré umožnia spravodlivú

úpravuprávapovinnostímedzisubjektmiprávnychvzťahov,vrátanepodnikateľov.Kzásahudoprávana
spravodlivé súdne konanie môže dôjsť aj rýdzou formalistickou interpretáciou ustanovení Obchodného
zákonníka.“

Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II ÚS 309/1995, v ktorom je uvedené : „Pokiaľ
sa všeobecné súdy nezaoberali otázkou súladu prípadného premlčania s dobrými mravmi, došlo v

konaní pred nimi k porušeniu článku 36 ods. 1 listiny základných práv a slobôd /čl. 46 Ústavy/, ktorého
podstatou je právo na spravodlivý proces, ako aj v čl. 90 Ústavy ČR, ktorá ukladá súdom, aby zákonom
ustanoveným spôsobom poskytovali ochranu právam a čl. 95 ods. 1 Ústavy ČR, podľa ktorého je sudca
pri rozhodovaní viazaný zákonom a teda aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka.“ V bode 3 článku IV. tohto
podania žalobca uviedol, že v prejednávacej veci je potrebné rozlišovať právo právneho predchodcu

navrhovateľa na vystavenie faktúry, ktoré mu vzniklo dňa 1.1.2008 a právo navrhovateľa na zaplatenie
fakturovaných súm, ktoré mu vzniklo dňa 18.3.2008.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa ods. 2, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať

zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 263 Obchodného zákonníka sú všetky ustanovenia upravujúce premlčanie kogentnej povahy,
teda účastníci sa nemôžu od právnej úpravy obsiahnutej v týchto ustanoveniach odchýliť, ani túto vylúčiť.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie,

má premlčanie za následok, že právo nemôže byť priznané, ani uznané súdom pokiaľ povinná osoba
premlčanie namietne.

Vustanovení§391ods.1Obchodnéhozákonníkajeupravenýzačiatokpremlčacejdobyvšeobecneana
toto ustanovenie nadväzuje osobitná úprava pre jednotlivé práva. Všeobecná úprava začiatku plynutia
premlčacej doby platí iba vtedy, ak nie je v obchodnom zákonníku pri niektorých právach určený začiatok

plynutia premlčacej doby inak. Z toho vyplýva, že vo vzťahu všeobecnej a osobitnej úpravy prednostne
platí osobitná úprava.

Začiatok plynutia premlčacej doby je daný a posudzovaný objektívne. Teda na začiatok plynutia
premlčacej doby nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený mohol uskutočniť právny úkon, alebo
vykonať právo, alebo mu v tom bránili rôzne okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť

právny úkon, alebo vykonať právo.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu R 1/ 1998 v právnej vete je uvedené : Všeobecná 3-ročná premlčacia
lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok
plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a
nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo nevedel o svojom práve.

Pri práve na plnenie záväzku, ako je to v tomto prípade, je premlčacia doba upravená osobitne. V
citovanom ust. § 392 ods. 1 v prvej vete je uvedené, že keď záväzok spočíva v plnení je pre začiatok
premlčacej doby rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde
najskôr v čase, keď záväzok je splatný, lebo skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Premlčacia
doba začína plynúť, keď je možné podať žalobu na súde, teda deň nasledujúci po splatnosti záväzku.

Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok. Tomuto
časovému obdobiu hovoríme aj ako doba splatnosti, t.j. čas, kedy dlžník je povinný záväzok splniť. Doba
splatnosti je najčastejšie dohodnutá v zmluve.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.V danom prípade súd skúmal ako bola dohodnutá splatnosť záväzku medzi účastníkmi v samotnej
zmluve.

V samotnej zmluve o dielo v bode VI.1. je stanovené : Spôsob fakturácie : 1 x mesačne /vždy k

poslednému dňu v mesiaci/ vyhotovovať súpis vykonaných prác a dodávok a daňový doklad - čiastkovú
faktúru so splatnosťou 40 dní. V bode VI.2. je stanovené : Splatnosť faktúry : 40 dní od doručenia faktúry.

Vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré tvoria prílohu č. 1 k zmluve v článku VI.1. je stanovené :
Zhotoviteľ bude 1 x mesačne /vždy k poslednému dňu v mesiaci/ vyhotovovať súpis vykonaných
prác a dodávok a daňový doklad - čiastkovú faktúru so splatnosťou 40 dní, odo dňa jej doručenia
objednávateľovi po odsúhlasení súpisov skutočne vykonaných prác a zabudovaných materiálov

príslušným zástupcom objednávateľa a v zmysle odsúhlaseného ponukového rozpočtu, ktoré predloží
spolu so zisťovacím zápisom a dokladmi požadovanými v tejto zmluve objednávateľovi. Poverený
zástupca objednávateľa odsúhlasí zhotoviteľovi do 5 pracovných dní od predloženia objednávateľovi,
súpis prác na spracovanie čiastkovej faktúry. Zhotoviteľ dostane zaplatené za množstvá skutočne
vykonaných prác pri použití jednotkových cien uvedených v prílohe k zmluve o dielo. Zaplatenie

čiastkovej faktúry neznamená prevzatie časti diela objednávateľom /č.l.75/.

V článku VI.4. je uvedené, že faktúra bude obsahovať nasledovné : Označenie povinnej a oprávnenej
osoby, adresa a sídlo, DIČ:, číslo faktúry, číslo zmluvy, deň odoslania a deň splatnosti, označenie
peňažného ústavu a číslo účtu, na ktorý sa má platiť, rozpis už fakturovaných čiastok /vrátane DPH/,
prípadne oznámenie, že nie je platiteľom DPH, označenie diela, pečiatka a podpis oprávnenej osoby,

v prílohe : súpis vykonaných prác a dodávok potvrdených zástupcom objednávateľa a doklady podľa
tejto zmluvy.

V článku VI.8. je dohodnuté : Objednávateľ je oprávnený v dobe splatnosti vrátiť zhotoviteľovi faktúru, ak
táto obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje podľa článku VI.4.. Objednávateľovi začína plynúť nová
doba splatnosti pre upravenú, resp. doplnenú faktúru odo dňa jej doručenia objednávateľovi.

V článku VI.9. je dohodnuté : Splatnosť riadne vystavených faktúr, t.j. so všetkými prílohami a vrátane
všetkých daňových náležitostí sa zjednáva na, do 30 dní od dátumu doručenia faktúry objednávateľovi,
pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Vo všeobecných obchodných podmienkach /č.l.79/ v článku XI.15. je dohodnuté : V prípade, že vznikne
rozpor medzi ustanoveniami zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami a prílohami k zmluve o

dielo, majú prednosť ustanovenia zmluvy pred všeobecnými zmluvnými podmienkami a platí dôležitosť
príloh, v akom poradí sú uvedené zmluve o dielo.

V danom prípade, pokiaľ sa týka ustanovení o splatnosti nie je rozpor medzi platobnými podmienkami
dohodnutými v článku VI.zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnými podmienkami
dohodnutými v článku VI. len VZP bližšie konkretizujú tieto platobné podmienky, zvlášť pokiaľ sa týka

náležitostí samotnej faktúry. V citovanej zmluve a VZP bola dohodnutá splatnosť so splnením niekoľkých
podmienok, teda ako vedľajšie dojednanie v zmluve. Jedná sa o nasledujúce podmienky :

1. vyhotovenie súpisu prác zhotoviteľom posledný deň mesiaca a vyhotovenie čiastkovej faktúry.

2. odsúhlasenie súpisu prác v lehote 5 pracovných dní objednávateľom od jeho predloženia
zhotoviteľom.

3. uplynutie 40 dní od doručenia faktúry objednávateľovi.

V danom prípade žalobca vo faktúre č. 14 stanovil dátum vyhotovenia 5.2.2008 s dňom vzniku daňovej
povinnosti 31.1.2008, s dátumom splatnosti 16.3.2008, s dátumom dodania služby 31.1.2008 /č.l.16/.K uvedenej faktúre pripojil súpisy vykonaných prác a dodávok za december 2007, jednak zo dňa
18.12.2007 a zo dňa 21.12.2007 /č.l.13-15/.

Stavbyvedúci právneho predchodcu zhotoviteľa Ladislav Drotár, ktorý je podpísaný na súpise

vykonaných prác vyššie citovaných, na pojednávaní dňa 4.10.2013 uviedol, že práce, ktoré sú
uvedené v súpisoch k faktúre č. 14 boli riadne vykonané a na otázku, prečo tieto práce nepodpísal
zástupca objednávateľa, svedok uviedol, že nevie, tieto by musel ozrejmiť samotný stavbyvedúci
objednávateľa, teda Ing. Ondrej Kromka. Samotné odsúhlasenie súpisov prejednal osobne a pokiaľ
sa pamätá, dôvodom bolo to, že objednávateľ nemal odsúhlasené tieto práce so svojim investorom,

samotným Cassovarom. Samotné súpisy prác boli vyhotovované priebežne, raz mesačne a pracovníčka
zhotoviteľa vystavovala samotnú faktúru. Faktúry podľa svedka boli doručované poštou, toto on však
nezabezpečoval.Pokiaľsatýkasamotnejsplatnosti,totosahoužnetýkalo,samotnýsvedokvyhotovoval
iba súpisy prác /č.l.346/. Svedok ďalej uviedol, že bolo sľúbené zo strany objednávateľa, že tieto práce
budú uhradené, keď sa to dotiahne zmluvne.

Svedok Ing. Ondrej Kromka, stavbyvedúci objednávateľa na uvedenom diele uviedol, že vždy ku koncu

mesiaca sa vyhotovoval súpis prác, ktorý vyhotovil stavbyvedúci zhotoviteľa a svedok ho podpísal.
Pokiaľ sa týka odsúhlasovania týchto prác, k tomu dochádzalo neformálne medzi stavbyvedúcim
zhotoviteľa a objednávateľa. Pokiaľ sa týka vystavovania dátumu faktúry, k tomu sa nevedel bližšie
vyjadriť, keďže toto už nebolo v jeho náplni. Samotný súpis prác po jeho odsúhlasení, si ponechal v
jednom vyhotovení a následne opätovne ešte parafoval už samotnú faktúru, ku ktorej bol pripojený

potvrdený súpis prác. Pokiaľ sa týka súpisov prác, ktoré sú pripojené k faktúre č. 14, nepamätal sa, či
mu boli predložené, ale keďže na týchto nie je jeho podpis, zrejme s nimi nesúhlasil. Mal vedomosť iba
o tom, že bolo o tejto faktúre nejaké jednanie. Nevedel povedať, či práce boli prevedené. Prax bola taká,
že pokiaľ boli nejaké naviac prác, bol o týchto prácach urobený dodatok k samotnej zmluve /č.l.349,350/.

V danom prípade mohla nastať splatnosť faktúr pri splnení vyššie citovaných troch podmienok

dohodnutých v zmluve. V samotných VZP nie je stanovené, kedy je zhotoviteľ povinný faktúru odoslať /
dátum od jej vystavenia/, len je dohodnuté, že splatnosť nastane po 40 dňoch od jej doručenia
objednávateľovi. Podľa názoru súdu vyhotovenie faktúry a jej odoslanie objednávateľovi je potrebné
považovať za právny úkon, keďže s týmto úkonom sú spojené právne následky /zaplatenie samotnej
faktúry/. Pri výklade právnych úkonov je potrebné aplikovať ust. § 266 Obchodného zákonníka.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ods. 2, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa ods. 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace
s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ods. 4, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach
vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

V danom prípade pokiaľ sa týka odosielania faktúr, je potrebné vychádzať z praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, teda pri použití pravidla, ktoré je upravené v ods. 3 citovaného § 266 Obchodného
zákonníka.Z prehľadu fakturácie predloženej žalobcom /č.l.240-242/ je zrejmé, že žalobca ako zhotoviteľ faktúry
odosielal objednávateľovi v deň vystavenia, resp. deň nasledujúci po vystavení. Napr. faktúra č.
300700541 bola vystavená 13.12.2007, odoslaná 13.12.2007. Faktúra č. 3107000177 bola vystavená

12.12.2007 a odoslaná 13.12.2007, faktúra č. 3107000178 bola vystavená 12.12.2007 a odoslaná
13.12.2007. Faktúra č. 3107000181 bola vystavená 13.12.2007 a odoslaná 13.12.2007. Faktúra č.
14 bola vystavená 5.2.2008 a odoslaná 6.2.2008. Tomuto zodpovedá aj prehľad faktúr zaslaných
žalovaným, podaním zo dňa 26.6.2013 /č.l.185-236/, z ktorého je zrejmé, že vyššie citované faktúry
boli doručené žalovanému nasledujúci deň po jej vystavení, najneskôr 2 dni po ich vystavení. Samotná

sporná faktúra č. 14 bola vystavená 5.2.2008 a bola doručená žalovanému 7.2.2008.

V danom prípade súpisy vykonaných prác za mesiac december 2007 mali byť vystavené 31.12.2007,
ktorý deň bol pondelok. 5 pracovných dní na odsúhlasenie súpisu prác objednávateľom uplynulo
8.1.2008. 2 dni na doručenie uplynulo 10.1.2008. 40 dní od doručenia uplynulo dňom 19.2.2008, kedy
mohla nastať splatnosť tejto faktúry podľa podmienok dohodnutých v samotnej zmluve. Premlčacia doba
podľa ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť 19.2.2008 a skončila 20.2.2012, keďže

19.2.2012 je nedeľa. Žaloba bola doručená súdu 14.3.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. V danom
prípade nemožno aplikovať ani ustanovenie článku VI.8. VZP, podľa ktorého začína plynúť nová doba
splatnosti pre upravenú, resp. doplnenú faktúru odo dňa doručenia objednávateľovi. Samotný žalobca,
zhotoviteľ vystavil iba túto faktúru č. 14, po jej vrátení nevystavil žiadnu inú faktúru, upravenú, doplnenú
a teda nemohla začať ani plynúť nová doba splatnosti.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 30. 6. 2013 /č.l. 239/ v článku IV. bod 3 udáva, že je potrebne
rozlišovať právo na vystavenie faktúry ktoré vzniklo 1.1.2008 od práva na samotné zaplatenie, ktoré
vzniklo 18.3.2008. Súd sa stotožňuje s názorom, že z hľadiska premlčania je potrebné odlišovať právo
veriteľa vyzvať dlžníka k plneniu /vystaviť faktúru/ od práva na samotné plnenie. U každého z týchto
práv plynie premlčacia doba samostatne.

V danom prípade právo na vystavenie faktúry vzniklo ako konštatuje žalobca dňa 1.1.2008, teda
premlčacia doba u tohto práva uplynula 2.1.2012. Podľa názoru súdu, pokiaľ nárok na vystavenie
faktúry je premlčaný, v tomto prípade má premlčanie priamy vplyv aj na vynútiteľnosť samotného
záväzku, samotného práva na plnenie, ktoré veriteľovi nemožno priznať, keďže záväzok sa nemohol
stať splatným.

Žalobca na pojednávaní dňa 4.10.2013 predložil súdu zápis z jednania zo dňa 13.2.2008, predmetom
ktorého bola problematika navýšenia množstva výkopov, navýšenia ceny za prevoz a navýšenia ceny
za dodatočné búranie betónových základov, z ktorého je zrejmé, že objednávateľ navrhol zhotoviteľovi
navýšenie množstva výkopov vo výške 2.300 m3, navýšenie ceny za zväčšený presun vo výške
108.000,- Sk a navýšenie množstva betónov vo výške 300 m3, čo predstavuje čiastku 419.700,- Sk /

č.l.343/. V závere tohto záznamu je uvedené, že zhotoviteľ sa k nemu písomne vyjadrí do 18.2.2008.
Zhotoviteľ nepredložil súdu žiaden písomný záznam k tomuto jednaniu.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová 4-ročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto doby.

Pokiaľ by súd považoval tento zápis z jednania zo dňa 13.2.2008 za čiastočné uznanie záväzku zo
strany objednávateľa, 4-ročná premlčacia doba by uplynula dňom 13.2.2012.

Žalobca okrem iného vo svojom podaní zo dňa 30.6.2013 /č.l.237-239/, aj keď je toho názoru, že jeho
nárok nie je premlčaný udáva, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s
dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 1.5.2005 sp.zn. 1Cdo/148/2004, uverejneného v časopise Zo súdnej
praxe 30/2005 je uvedené : Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-
právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva /nároky/ a zároveň zabrániť tomu,

aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút
premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom
orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné

vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo /nárok/ priznať /§100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka/. Pritom zásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
zostatku pôžičky, bezdôvodné obohatenia, škody a pod.. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči

uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že dôvodne vznesenú námietku premlčania
nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu aplikácia
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri vznesenej námietke premlčania by musela byť odôvodnená
mimoriadnymi okolnosťami prípadu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Pokiaľ sa týka aj tvrdenia

žalobcu, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, súd
sa nestotožňuje s týmto názorom.

Podľa§265Obchodnéhozákonníka,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,

v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na
oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy
musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Právo namietnuť
premlčanie nároku je právom, ktoré je upravené v hmotnom práve v ust. § 388 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vznesenie tejto námietky je v súlade so zákonom. Aplikácia ustanovenia § 265 by nebola

prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu
účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Riadne a včasné uplatnenie nárokov je jedným zo
základných zásad poctivého obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady
nemožno považovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pri posudzovaní rozporu zo
zásadami poctivého obchodného styku k vznesenej námietky premlčania je potrebné brať do úvahy aj

ustanoveniesamotnejzmluvy,VZP,konkrétnevbodeV.4.,kdemedziúčastníkmijedohodnuté,žekaždá
zmena predmetu diela a naviac práce, musia byť vecne a finančne vopred odsúhlasené a upravené
písomným dodatkom k zmluve. Žalobca ako zhotoviteľ mal dodržať toto ustanovenie zmluvy a pokiaľ by
sa jednalo aj o naviac práce, tieto mal odsúhlasiť vopred. Tvrdenie žalobcu, že odsúhlasenie súpisov
prác zmaril objednávateľ, teda odmietol ich odsúhlasiť, je iba účelové, keďže vyššie vypočutí svedkovia

toto nepotvrdili a žalobca nevedel predložiť súdu žiaden dôkaz o tom, kedy odoslal, predložil súpisy
vykonaných prác na odsúhlasenie objednávateľovi. Samotný záznam z jednania zo dňa 13.2.2008 /
č.l.343/ potvrdzuje, že nárok žalobcu je sporný a bolo potrebné tento doriešiť. Tak žalobca ani žalovaný
nepredložili súdu ani záznam o odovzdaní predmetu diela, aj keď obidvaja tvrdili, že dielo bolo riadne
ukončené. Vo VZP v článku VIII.22. bolo dohodnuté, že po ukončení diela má byť spísaný zápis o

odovzdaní a prevzatí diela.

Keďže v danom prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby a
premlčacia doba uplynula najneskôr 20.2.2012 a žaloba bola doručená súdu 14.3.2012, súd žalobu
zamietol do výšky istiny 188.417,76 EUR s príslušenstvom v súlade s ustanovením § 388 ods. 1
Obchodného zákonníka , tak ako je to uvedené vo výroku I.rozsudku.Žalobca na pojednávaní dňa 4.10.2013 /č.l. 353/ navrhol ako dôkaz vypočutie svedka Ing. Niňaja,
štatutárneho zástupcu zhotoviteľa na ozrejmenie postupu, kedy objednávateľ odmietol podpísať súpisy
prác na okolnosti ďalšieho postupu.

Vykonanie tohto dôkazu nemôže mať žiaden vplyv na vznesenú námietku premlčania, keďže žalobcovi
nič nebránilo uplatniť svoje právo na súde po dohodnutej lehote splatnosti. V samotných VZP v bode
VI. 1. nie je žiadna zmienka o tom, že za odsúhlasenie sa považuje iba súhlasne podpísanie súpisov.
Odsúhlasiť možno aj tak, že objednávateľ nesúhlasí so súpismi a jednoducho ich nepodpíše a žalobcovi
nič nebránilo vystaviť faktúru v lehote, ako to bolo dohodnuté. Z uvedeného dôvodu súd tento dôkaz

nevykonal.

O náhrade trovkonania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pokiaľ sa týka istiny 188.417,76 EUR
s príslušenstvom, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O nároku žalobcu do výšky 28.701,25 EUR s príslušenstvom, do výšky ktorej bolo konanie zastavené,
súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie

sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Tým, že žalobca zobral žalobu späť do výšky istiny
28.701,25 EUR procesne zavinil zastavenie konanie a preto je povinný nahradiť žalovanému vzniknuté
trovy konania.

Žalovaný požadoval náhradu trov konania, náhradu súdneho poplatku za podaný odpor. Súd priznal
žalovanému titulom náhrady trov konania náhradu súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 11.305,-

EUR, ktorý súdny poplatok zodpovedá predmetu konania po čiastočnom späťvzatí návrhu /188.417,76
EUR/.

Podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred

prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa
návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni
súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa ods. 4, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa
poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal
späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa ods. 9, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím
pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. Pri

nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v
celom rozsahu zruší.

Podľa ods. 11, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 13.027,- EUR na účet súdu dňa 24.5.2012,
ktorý je vedený pod č. účtovného dokladu 54/5-2012 /č.l.54a/.

Žalovanému bol vyrubený súdny poplatok za podaný odpor uznesením tunajšieho súdu zo dňa 3.7.2012
vo výške 13.027,- EUR, č.k. 18Rob/62/2012 / č.l. 61/Keďže žalobca zobral žalobu späť do výšky 28.701,25 EUR, súdny poplatok tejto istine zodpovedá
čiastke 1.722,- EUR a po krátení o čiastku 6,63 EUR zodpovedá sume 1.715,40 EUR po zaokrúhlení na
eurocenty nahor. Súdny poplatok v tejto výške vráti žalobcovi príslušný daňový úrad po právoplatnosti

uznesenia.

Keďže žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku súdny poplatok za podaný odpor nezaplatil, súd zrušil
uznesenie zo dňa 3.7.2012 /č.l.61/ výrok IV.rozsudku/ a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
za podaný odpor vo výške 11.305,- EUR /výrok V.rozsudku/, ktorý súdny poplatok zodpovedá istine
188.417,76 EUR, ktorá zostala predmetom konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.