Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200596
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej, členov

senátuJUDr.MilanaKončekaaJUDr.JurajaTymka,vprávnejvecižalobcu:I.Á.L.G.R.P.O.M.E.W.Č.,
J. D.Í.Q. Y. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Koľ, Advokátska kancelária so sídlom Hutnícka
1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17445-2/2013-BA z 12. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 12. marca 2013
č. 17445-2/2013-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 19.
decembra 2012 č. 27319-3/2012-BB a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 203,64 Eur, ktorú je p o v i n n á zaplatiť

žalovaná právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Koľovi, advokátovi do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 12.03.2013 č.
17445-2/2013-BA podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vrátil jej vec na nové konanie.

Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
odvolanie žalobcu (Ján Petrovič) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica č.
27319-3/2012-BB z 19.12.2012 o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 300,00 Eur v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 11.02.1975 zamietla v celom rozsahu a

potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica pri posudzovaní
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala z dokladov: oznámenie poistnej
udalosti spísanej 27.07.2004, hlásenia choroby z povolania z 11.02.1975, znaleckého posudku
31.10.1989, z posudku o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia z 09.02.1999 a 09.06.2004,
posudku o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia zo 06.11.2012, lekárskej správy z
odborných vyšetrení súvisiacich z chorobou z povolania a zistila, že podľa hlásenia choroby z povolania
z 11.02.1975 bola u žalobcu hlásená choroba z povolania - „jednoduchá silikóza pľúc - 515“. Z posudku

zo 06.11.2012 vyplýva, že v roku 1975 sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo hodnotené
700 bodmi, v roku 1987 hodnotené 1 000 bodmi, čo predstavuje dobodovanie 300 bodmi, v roku
1989 hodnotené 1 400 bodmi, čo predstavuje dohodnotenie 400 bodov, v roku 1999 hodnotené 1 500
bodmi, čo predstavuje dohodnotenie 100 bodov, v roku 2004 hodnotené 1 700 bodmi, čo predstavujedohodnotenie 200 bodmi. Po prešetrení zdravotného stavu žalobcu kolektívom lekárov KLPaKT v
Košiciach 24.10.2012 sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo hodnotené 1 850 bodmi, čo
predstavuje dohodnotenie 150 bodov.

Na základe dohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 24.10.2012 žalobcovi bol priznaný
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 300,00 Eur, t. j. 150 bodov za každý bod 2,00
Eur podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení Vyhlášky č. 19/1999 Zb..

Uviedla, že odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z. z.,
ktorý nadobudol účinnosť 01.08.2004. Tento zákon v § 11 ods. 1 ustanovuje, že na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

účinnosťou tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú
doterajšie predpisy. Doterajším predpisom je Vyhláška č. 32/1965 Zb., ktorá bola viackrát novelizovaná.

Vzmysle§5ods.2uvedenejVyhlášky,akbolpoškodenýpreskoršiesťaženiespoločenskéhouplatnenia
už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa
nepredpokladalopripôvodnomhodnoteníodpočítasamuzosumy,ktorábyzodpovedalajehoterajšiemu

stavu, suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Vyhláška č. 32/1965 Zb. v pôvodnom znení s účinnosťou od 01.05.1965 v § 7 určila výšku odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 10,00 Kčs za jeden bod. Takto určená suma bola vyhl. č.
78/1981 Zb. s účinnosťou od 01.09.1981 bola suma za jeden bod zvýšená na 15,00 Kčs, vyhl. č. 47/1995
Z. z. s účinnosťou od 01.04.1995 bola suma za jeden bod zvýšená na 30,00 Sk a vyhl. č. 19/1999 Z. z.

s účinnosťou od 01.04.1999 bola zvýšená suma za jeden bod na 60,00 Sk. Každá uvedená novela má
aj intertemporálne ustanovenia, ktoré upravujú používanie skorších právnych noriem, ktorých platnosť
a účinnosť inak novelou zaniká.

Vyhláška č. 78/1981 Zb. v článku II. stanovuje, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z
poškodenia na zdraví spôsobené pred dňom jej účinnosti a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej

choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

Vyhláška č. 47/1995 Z. z. požaduje pre posúdenie výšky odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa predpisov platných pred nadobudnutím jej účinnosti splnenie dvoch
podmienok, a to aby išlo o bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli spôsobené a zistené
pred jej účinnosťou. Z hľadiska článku II. vyhl. č. 47/1995 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965

Zb. za časť spôsobenia sťaženia spoločenského uplatnenia treba považovať deň zistenia choroby z
povolania a za čas zistenia sťaženie spoločenského uplatnenia deň zistenia zhoršenia zdravotného
stavu poškodeného.

V zmysle § 14a vyhl. č. 19/1999 Z. z. pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia u
poškodeného na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky a pri odškodnení choroby

z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Doterajším predpisom je vyhl. č. 476/1995 Z. z..

Hodnota jedného bodu sa u poškodeného s poukazom na vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 19/1999 Z.
z. a rozsudok NS SR č. 6Cdo/146/2011 z 03.10.2011 určuje v sume 60,- Sk za jeden bod a takýto názor
vyplýva aj z uznesenia NS SR č. 5Cdo/105/2011 z 21.09.2011. Tento neskôr vyslovený názor Najvyšším

súdom SR je opačný ako vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku č. 4Sžso/23/2008 z 28.04.2009 a má za
to, že treba vychádzať z ostatného názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vyslovený v rozhodnutiach
z roku 2011.Vo včas podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaná uznala bodovú hodnotu stanovenú lekárskym
posudkomapripriznanínárokuvychádzalazhodnotyjednéhoboduvovýške2,00eurá,sčímnesúhlasí.
Podľa jeho názoru samotný charakter nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý má za

cieľ kompenzovať následky ochorenia chorobou z povolania nasvedčuje tomu, že v tom istom čase
hodnotenia tohto nároku, resp. vzniku tohto nároku u viacerých poškodených nemôže byť uplatňovaná
rôzna hodnota jedného bodu. V jeho prípade stav, ktorý bol považovaný za stabilizovaný v čase zistenia
choroby z povolania v období roku 2012 sa podstatne zhoršil, čo preukázali aj výsledky vyšetrení. K
samotnej stabilizácii zdravotného stavu choroby z povolania uviedol, že tento pojem nie je možné

chápať rovnakým spôsobom ako pri úrazovom poškodení zdravia. Už samotná skutočnosť, že po
priznaní choroby z povolania aj napriek dlhotrvajúcej liečbe bolo vyšetreniami zistené ďalšie rozvíjanie
choroby, čo je v protiklade s pojmom stabilizácia zdravotného stavu. Nové obmedzenia, ktoré u neho
spôsobila progresia profesného ochorenia, boli zistené až za účinnosti zákona o sociálnom poistení
(zák. č. 461/2003 Z. z. a zák. č. 437/2004 Z. z.) teda v čase vzniku tohto nároku vypracovaním
lekárskeho posudku dňa 06.11.2012. V tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR č. k.

4Sžso/23/2008, v ktorom podľa právneho názoru súdu sa výška nároku riadi zák. č. 437/2004 Z. z..
Má vedomosti o tom, že samotná žalovaná vo viacerých obdobných prípadoch postupovala pri vydaní
rozhodnutia tak, že hodnotu bodu pri výpočte nároku stanovila podľa právnej normy účinnej v čase
zistenia progresie ochorenia.

Uplatnil si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
Poukázala a zdôraznila predovšetkým skutočnosti, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia a naviac poukázala na to, že okrem rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4Sžso/23/2008 zo
dňa 28.04.2009, obsahom ktorého je aplikácia zák. č. 437/2004 Z. z. aj v prípadoch poistných udalostí,
ktoré vznikli pred 01.08.2004, ale zdravotný stav poškodeného na účely hodnotenia bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia sa ustálil po tomto dni. Poukázala na neskoršie rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, a to rozsudok č. 6Cdo/146/2011 z 03.10.2011 a uznesenie č. 5Cdo/105/2011 z 21.09.2011,
v ktorom Najvyšší súd SR prijal opačný právny názor ako vyslovil Najvyšší súd SR názor v rozsudku
č. 4Sžso/23/2008 z 28.04.2009.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa so žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej, pripojeným
administratívnym spisom žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že u žalobcu bola hlásená choroba
z povolania dňa 11.02.1975 , a to jednoduchá silikóza pľúc - 515. Podľa lekárskych posudkov vydaných

príslušným ošetrujúcim lekárom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 1975 stanovené 700
bodmi, v roku 1987 bolo stanovené 1000 bodmi, čo predstavuje dobodovanie 300 bodmi, v roku 1989
bolo hodnotené 1 400 bodmi, čo predstavuje dobodovanie 400 bodmi, v roku 1999 bolo hodnotené 1
500 bodmi dohodnotené 100 bodmi a v roku 2004 bolo hodnotené 1 700 bodmi, teda dohodnotené
200 bodmi. Po prešetrení zdravotného stavu kolektív lekárov KPLaKT v Košiciach dňa 24.10.2012 bolo

sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené 1 850 bodmi podľa položky č. 93 tabuľky č. 4 prílohy
k vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, teda bolo dohodnotené 150 bodmi. Tento zistený
skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol.

Spornou otázkou medzi účastníkmi ostalo iba použitie ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.,
a to predovšetkým čo sa týka hodnoty za jeden bod poškodenia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.08.2004 na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.S prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý uvádza aj žalovaná vo svojom rozhodnutí, ktorý medzi
účastníkmi ako už bolo uvedené sporný nebol, choroba z povolania bola u žalobcu hlásená 11.02.1975,
kedy aj prvýkrát bol vydaný lekársky posudok ošetrujúcim lekárom, a to podľa časti 4 prílohy vyhlášky

bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 700 bodov a v dôsledku progresie ochorenia
postupne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo hodnotené až na 1850 bodov, a to
lekárskym posudkom ostatným zo dňa 06.11.2012. Tak súd dospel k zhodnému záveru ako Najvyšší
súd SR v rozsudku vo veci 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009, že v danom prípade náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol

nárok na túto náhradu.

Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku uviedol, že zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky
priznaniaaposkytovanianáhradyzabolesťanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,vydávania
lekárskeho posudku o bolestnom a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj zásady na hodnotenie
bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona).

V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského

uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona, a to: poškodenie na zdraví poškodený poskytovateľ náhrady
(§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7),
zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10).

Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť,

sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z.
mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č.
437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch,
nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Rozsudok NS SR zo dňa 27.11.2008 č. k. 3Cdo/149/2007 je rozsudkom dovolacieho súdu, ktorý
sa dotýkal posudzovania mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a rozsudok z 03.10.2011 č. k.
6Cdo/146/2011 sa týkal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre zvýšenie na 20 násobok

sumy pripadajúcej na základný počet bodov určený lekárskym posudkom.

Na základe uvedených skutočností krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu
SR vysloveného vo veci sp. zn. 4Sžso/23/2008, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a
pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné,
preto podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z. z..

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a preto rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu podľa § 250j ods.

2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250kods.1O.s.p.ažalobcovi,ktorýmalvkonaníúspechpriznal
náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Právny zástupca si
uplatnil odmenu za tri úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 (v písomnom vyčíslení trov konania zrejmeiba chybou v písaní právny zástupca uviedol podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) v dávkových veciach sociálneho
poistenia vo veciach sociálnych služieb vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí
odmena za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. 60,07 Eur a za tri úkony

(príprava a prevzatie zastupovania, podanie písomnej žaloby na súd, účasť na pojednávaní 03.10.2013)
3 x 60,07 Eur = 180,21 Eur, ku každému úkonu paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z. 7,81 Eur x 3 = 23,43 Eur, celková náhrada trov právnemu zástupcovi patrí vo výške 203,64 Eur,
ktorú je povinná zaplatiť žalovaná.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004

Z. z.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.