Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200568
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa:

C. A. A. L. T. X. Z. T., bytom T. P. F. XX, XXXXX T. X., J., zastúpený advokátkou: JUDr. Danica
Holováčová, Advokátska kancelária so sídlom Poštová 14, Košice, proti odporcovi: Obvodný pozemkový
úrad Michalovce, ul. Sama Chalupku č. 18, Michalovce, za účasti: Slovenského pozemkového fondu,
Regionálny odbor Michalovce, ul. Špitálska 10, Michalovce, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa
13.02.2013 č. j. : 2013/00249/1-Roš., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 13. februára 2013 č. j. 2013/00249/1-Roš.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k

pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, v znení neskorších predpisov nepriznal podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z. z. vlastnícke
právo k pozemkom zapísaným v PKV č. XXX, tam konkrétne uvedených parcelách, pretože nespĺňa
podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona. Nepriznal mu ani právo na náhradu
za pozemky podľa § 6 uvedeného zákona z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa §
2 ods. 1 uvedeného zákona. Účastník konania - žiadateľ ku dňu účinnosti zák. č. 503/2003 Z. z. nemal
trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastník konania C. A. A. si uplatnil reštitučný nárok na vrátenie

vlastníctva k pozemkom v kat. úz. Michalovce po pôvodných vlastníkoch P. A., rod. Q. zomrela v roku
1945 a S. A. zomrelý roku 1945.

Šetrením bolo zistené, že v čase uplatnenia reštitučného nároku C. A. A. nemal trvalé bydlisko na území
Slovenskej republiky, ale mal trvalé bydlisko v J., teda nespĺňa podmienku stanovenú v § 2 ods. 1 zák. č.
503/2003 Z. z.. Z dôvodu, že žiadateľ nespĺňa podmienky oprávnenej osoby stanovené zák. č. 503/2003
Z. z. mu ani nepriznal náhradu za žiadané pozemky podľa § 6 uvedeného zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť odporcovi na nové konanie. Uviedol, že výklad ustanovenie § 2 zák. č. 503/2003 Z. z.
odporcom treba hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného, či nespravodlivého vybočenia (excesu)

zo štandardného výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tým nepredvídateľnú
interpretačnú ľubovôľu), resp. v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti. Takátointerpretácia uvedeného ustanovenia je nielen nekonformná s jeho dikciou, ale je v rozpore s účelom
tohto zákona a naostatok nie je v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti vlastniť
majetok, resp. právu na vrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona ako to zákonodarca myslel.

Ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. považuje za diskriminačné voči nemu ako pôvodnému
vlastníkovi, ktorý v čase účinnosti zákona nemal trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, a
preto si nemôže uplatniť právo na navrátenie vlastníctva oproti ostatným oprávneným osobám, ktorí
si môžu uplatniť právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom a aj keď nemajú trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky v čase účinnosti uvedeného zákona. Toto ustanovenie má za to, že je v nesúlade

so všeobecnými uznávanými zákonmi o vlastníctve, t. j. Ústavou Slovenskej republiky a Medzinárodným
Dohovorom. Rozhodnutie odporcu je zjavným výkladovým vybočením, ktoré predstavuje porušenie
práva na spravodlivý proces vychádzajúci s článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6
ods. 1 Dohovoru.

Zastáva názor, že na neho sa ustanovenie § 2 ods. 1 zákona nevzťahuje, pretože v jeho prípade nejde
o pôvodného vlastníka, lebo on nadobudol predmetný majetok po vojne ešte ako maloletý, zdedil ho po

rodičoch, starých rodičoch a po iných príbuzných, ktorí zahynuli v holokauste. Doklad o trvalom pobyte
na území Slovenskej republiky v zmysle vyššie citovaného zákona je povinný predložiť iba ten účastník
konania, ktorý si svoj nárok uplatňuje ako pôvodný vlastník. V tomto prípade sa oprávnene domnieva,
že o takýto prípad sa u neho nejedná.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Názor právnej zástupkyne žalobcu ohľadne výkladu § § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. považuje za
neoprávnenýaneopodstatnený.Výkladtohtoustanoveniajenevyvrátiteľnýaakákoľvekináinterpretácia
citovaného ustanovenia je tendenčná. Zákon v oblasti reštitučného práva je zákonom („ex specialis“) a
jeho vymedzenie pojmov sú presne ako po formálnej, tak aj po obsahovej stránke. Terminologický pojem
„oprávnená osoba“, resp. nárok oprávnenej osoby je vymedzený dvoma zákonnými podmienkami a to:

oprávnená osoba je občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na jej území. Žiadateľ a navrhovateľ
ajvsúčasnosti,sámuviedoljehotrvalýpobytmimoúzemiaSlovenskejrepublikyaajsprávouodRegistra
obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica bolo zistené, že aktuálny trvalý pobyt navrhovateľa
mimo územia Slovenskej republiky je od začiatku 07.10.1997. Ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003
Z. z. nerieši pojem pôvodný vlastník, ale rieši pojem osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v

rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3
a žiadateľ C. A. jednoznačne a nepopierateľne takouto osobu je. Je zrejmé, že predmetné pozemky
nadobudol po vojne ešte ako maloletý, zdedil ich po rodičoch, starých rodičoch a iných príbuzných, ktorí
zahynuli počas holokaustu. Doklady a listiny, ktoré si zadovážil pre rozhodnutie dokazujú, že pozemky
zapísané v PKV č. XXX mpč. XXXX sklad, dvor o výmere XXXX m2, mpč. XXXX záhrada o výmere

XXX m2, mpč. XXXX dom o výmere XXX m2, mpč. XXXX/X a XXXX/X dom, dvor o výmere XXX m2
v kat. úz. V. boli v rozhodujúcom období vo vlastníctve pod A., maloletý C. A. v podiele 1/2 vlastníctvo
nadobudnuté titulom dedenia 14. júna 1949 č. d. XXXX a na základe skutočnej držby 28.12.1948
č. d. XXXX. Predmetné pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok prešli na štát titulom daru
14.09.1954 č. d. XXX a XXX. Aj priložené listiny, ktoré poskytol Katastrálny úrad Košice, Správa katastra

nehnuteľnosti Michalovce preukazujú, že prevod a prechod vlastníckych práv na uvedených parcelách
evidovaných PKV 788 na štát, alebo iné právnické osoby prešlo v období, kedy boli už vo vlastníctve
C. A. a nie jeho právnych predchodcov.

Zástupca Slovenského pozemkového fondu navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Zároveň
uviedol, že on nemal byť účastníkom tohto reštitučného konania a správny orgán im iba poslal

rozhodnutie. Necháva na zváženie súdu, či bude účastníkom konania alebo bude vedľajším účastníkom.
Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 zák. č.
503/2003 Z. z., lebo vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré žiada vydať nadobudol po smrti svojich rodičov,
ktorí zomreli v roku 1945 a dedičské konanie bolo vykonané 14.06.1949. Nehnuteľností mali prejsť na
štát titulom daru v roku 1954.Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne,
stanoviskom Slovenského pozemkového fondu, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom

odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ písomným podaním z 23.12.2004, ktorý
doručil Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach 27.12.2004 si uplatnil reštitučný nárok podľa
zák. č. 503/2003 Z. z. k nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť ako dedič po zomrelých rodičoch Alici
A., rod. Q. a S. A., ktorí mali zomrieť v roku 1945. Zároveň uviedol, že býva v J., je slovenským štátnym

občanom s tým, že dlhodobo žije z Izraeli, z ktorého dôvodu sa dal aj zastúpiť.

V priebehu celého správneho konania, ako aj súdneho konania navrhovateľ nepredložil žiaden listinný
dôkazotom,žebymaltrvalébydliskonaúzemíSlovenskejrepubliky.OdRegistraobyvateľovSlovenskej
republiky v Banskej Bystrici bolo zistené, že navrhovateľ má aktuálny trvalý pobyt mimo územia
Slovenskej republiky, dátum začiatku platnosti 07.10.1997.

Z výpisu PKV č.XXX V. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v tejto vložke titulom dedenia zo dňa

14.06.1949 prešli na maloleté deti C. A. a H. A. a následne na Československý štát v správe ONV,
FinančnýodborMichalovcetitulomdaruzodňa14.09.1954.SvedčíotomajvýmerKrajskéhovýkupného
podnikun.p.Prešov,ženehnuteľnostíbolivykúpenéodC.aH.A.,ktorýchzastupovalV.M.Y..Včestnom
prehlásení zo dňa 07.08.2011, ktoré bolo napísané v C. P. navrhovateľ C. A. vyhlásili, že po 2. svetovej
vojne ešte ako maloletí zdedili po rodičoch, po starých rodičoch a po iných príbuzných, ktorí zahynuli v

holokauste rôzne pozemky - nehnuteľnosti v kat. úz. V..

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území
a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990
(ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom
období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí, ktoré
je uvedené pod písm. a až e.

Z listinných podkladov, ktoré sú obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ ešte ako maloletý C.Š. A. spolu s maloletým H. H. A. nadobudli vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, ku ktorým si uplatnil reštitučný nárok titulom dedenia v roku 1949 č. d. XXXX.
Vlastníctvo nehnuteľností prešlo na Československý štát v správe ONV, Finančný odbor v Michalovciach
v celosti titulom daru v roku 1954 č. d. XXX.

Z týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, ale napokon to potvrdil aj samotný navrhovateľ
vo svojom čestnom vyhlásení, ale aj v ďalších listinných dôkazoch, že nehnuteľností nadobudol
titulom dedenia po svojich nebohých rodičoch, resp. ďalších príbuzných, ktorí zahynuli v roku 1945.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase, keď nehnuteľností, ktoré žiada vydať bol ich
podielovým spoluvlastníkom v 1/2 spolu s H. X. A. už od smrti rodičov v roku 1945, preto nemôže byť

oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. ako to uviedol na pojednávaní krajského
súdu. Totiž keď nehnuteľností prešli titulom daru na štát r. 1954, on bol na liste vlastníctva zapísaný ako
podielový spoluvlastník a s ním bolo aj konané.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.Zástupca Slovenského pozemkového fondu na pojednávaní pred súdom uviedol, že on nemá byť
účastníkom konania. Pretože odporca za účastníka konania zobral aj Slovenský pozemkový fond,
ktorému aj doručil preskúmavané rozhodnutie, preto v zmysle citovaného ustanovenia Slovenský

pozemkový fond je účastníkom aj v preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu na základe opravného
prostriedku.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol
podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom

prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do 6 mesiacov od jeho
doručenia.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že preskúmavané rozhodnutie odporca
doručoval nielen navrhovateľovi, ale aj jeho právnej zástupkyni, ktorá ho prevzala prostredníctvom
splnomocnenca 20.02.2013. Lehota na podanie opravného prostriedku tak, ako bolo správne uvedené v
poučení, že ho možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia začala plynúť 21.02.2013 a uplynula dňa

22.03.2013, t. j. piatok. Zástupca odporcu súdu preukázal, že opravný prostriedok zo dňa 19.03.2013
právna zástupkyňa odporcovi doručila faxom dňa 22.03.2013 o 12.37 hod., ktoré podanie je opatrené aj
prezentačnou pečiatkou Obvodného pozemkového úradu Michalovce, na ktorom je vyznačené podanie
došlo faxom 22.03.2013. Právna zástupkyňa navrhovateľa tento opravný prostriedok v písomnej forme
doručila následne odporcovi, ktorý ho prevzal 26.03.2013. Súd má za to, že opravný prostriedok

navrhovateľa podaný prostredníctvom odporkyne bol podaný v zákonnom stanovenej lehote.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade
so zákonom č. 503/2003 Z. z., a preto toto rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol, odporca zo zákona toto právo

nemá a účastník konania si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.