Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203538
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613203538.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: J. J.,

S.. P., F.. XX. X. XXXX, T. A. XXXX/XX, XXX XX J. F. R., právne zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou,
advokátkou so sídlom Radničné námestie č. 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: D.F. J., S.. H., F..
XX. X. XXXX, T. D.. M. Č.. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hovan,
Hospůdka, s. r. o., so sídlom Ing. Kožucha č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o neúčinnosť
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva evidovaná na Správe Katastra Spišská Nová Ves pod
položkou výkazu zmien V XXXX/XXXX z 3. 9. 2012, ktorou predávajúci H. J., nar. X. X. XXXX previedol

na kupujúcu D.F. J., rod. H., nar. 27. 2. 1945, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U.,
zapísané na LV č. XXX - rozostavaná stavba bez prideleného súpisného čísla, stojaca na parcele CKN
č. XXX/XX, parcele CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 249 m2, parcele CKN č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2, parcele CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty
o výmere 4399 m2, parcele CKN č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 735 m2 a parcele CKN
č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2 je voči žalobkyni J. J., S..P., nar. XX. X.
XXXX právne neúčinný.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur
a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ivety Višňovskej vo výške 407,28 Eur, to všetko do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 27. 2. 2013 domáhala, aby súd určil, že kúpna
zmluva, ktorej vklad bol povolený na Správe katastra v Spišskej Novej Vsi pod položkou V XXXX/XXXX
dňa 3. 9. 2012 uzavretá medzi H. J. ako predávajúcim a D. J., S.. H., ako kupujúcou, ktorej predmetom
bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX v kat. území U. - rozostavaná stavba s príslušenstvom, je voči

žalobkyni právne neúčinná. Zároveň sa domáhala náhrady vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedla, že manželstvo žalobkyne s H. J. - synom žalovanej bolo rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 11C 24/2010 zo dňa 15. 4. 2010 právoplatne rozvedené a následne uznesením
tunajšieho súdu č. k. 11C 26/2011 z 25. 4. 2012 bol schválený účastníkmi konania uzavretý súdny zmier.
Predmetom tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 5. 2012 a vykonateľnosť dňa 1.
9. 2012 bolo vyporiadanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území U. a to tak, že táto bola

prikázaná do výlučného vlastníctva H. J. s povinnosťou vyplatiť žalobkyňa sumou 28.150,- Eur a to do
31. 8. 2012. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyne opakovane domáhala od žalovaného
vyplatenia predmetnej sumy titulom vyporiadania BSM zmierom. Zo strany bývalého manžela však k
tomu doposiaľ nedošlo. H. J. opakovane tvrdil, že si vybavuje úver, z ktorého vyplatí žalobkyňu anakoľko je v zahraničí, vybavenie bude trvať dlhšiu dobu. Žalobkyňa nepodala zatiaľ návrh na zriadenie
exekučného záložného práva predmetnej nehnuteľnosti, aby tak nezablokovala možnosť poskytnutia
úveru bývalému manželovi. Dňa 26. 2. 2013 zistila, že bývalý manžel previedol kúpnou zmluvou

predmetnú nehnuteľnosť na matku D. J., o čom svedčí aktuálny výpis z LV č. XXX.

Žalobkyňa má zato, že H. J. predmetnou kúpnou zmluvou previedol majetok, ktorý je predmetom
zmluvy na jeho matku úmyselne, a to za účelom krátenia žalobkyne na jej právach, čoho dôsledkom
je skutočnosť, že žalobkyňa nemá možnosť vymôcť svoju splatnú pohľadávku z jeho majetku, nakoľko

ho už nevlastní.

Keďže žalovaná je matkou H. J., je zrejmé, že jej úmysel syna ukrátiť bývalú nevestu na jej právach
musel byť známy, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 116, § 117 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak druhou stranou je blízka osoba, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle
sa predpokladajú. Predmetná kúpna zmluva bola medzi uvedenými účastníkmi uzavretá až potom, čo

uznesenie o schválení súdneho zmieru č. k. 11C 26/2011 nadobudlo právoplatnosť, teda po 11. 5.
2012 a vklad kúpnej zmluvy bol uskutočnený po vykonateľnosti tohto uznesenia, teda po 1. 9. 2012.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná poznala úmysel svojho syna, keďže sa predpokladá, že mala
vedomosť o tom, že jej syn má titulom vyporiadania BSM po rozvode manželstva vyplatiť bývalej
manželke - bývalej neveste, teda žalobkyni sumu zodpovedajúcu polovici trhovej ceny nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXX v kat. území U..

Na základe takto popísaných skutočností žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 42a a § 116 a § 117
Občianskeho zákonníka žiadala, aby súd vyriekol, resp. určil predmetný právny úkon voči jej osobe za
právne neúčinný titulom odporovateľnosti.

Žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom tvrdila, že predmetná
kúpna zmluva nie je odporovateľným právnym úkonom z dôvodov, ktoré uvádza žalobkyňa. Poukázala
nato,žepohľadávka,ktorejvyplateniasažalobkyňaodžalovanéhodomáhala,bolaprávnevymáhateľná
až 1. 9. 2012 a kúpna zmluva bola uzavretá dňa 15. 8. 2012, takže bola uzavretá ešte v čase, keď

nebola možnosť vymáhania jej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu teda nemožno na daný právny úkon
aplikovať ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázala na obsah predmetnej kúpnej
zmluvy v časti dojednanej kúpnej ceny, čím chcela súdu preukázať, že jej syn ešte za trvania manželstva
so žalobkyňou od nej prevzal pôžičku, výšku a existenciu ktorej v tomto konaní žalovaná preukáže.
Takže po vyporiadaní BSM dlhoval nielen bývalej manželke, ale aj jeho matke - žalovanej a predmetnou

kúpnouzmluvoudlhvočimatkezapočítalataktosasňouvyporiadal.Žalovanávedelaosúdnomzmierio
vyporiadaní BSM medzi jej synom a žalobkyňou, aj o tom, že mal ju vyplatiť z predmetnej nehnuteľnosti.
Ona však predmetnou kúpnou zmluvou si uspokojila svoju pohľadávku voči synovi, preto ju nepovažuje
za takú, ktorá by mala odporovať zákonu. V konaní navrhla vypočuť svedka - syna H. J. a vyžiadať
dôkazný spis - rozhodnutie o povolení vkladu predmetnej kúpnej zmluvy zo Správy katastra v Spišskej

Novej Vsi.

Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, svedka H. J., za použitia dôkazných listín, a
to rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11C 24/2010, uznesenia tunajšieho súdu č. k. 11C 26/2011, aktuálneho
výpisu z LV č. XXX v kat. území U., dôkazných spisov Správy katastra v Spišskej Novej Vsi č. k. V

1772/2012 a V 1787/2012, znaleckého posudku č. 1/2012 vyhotoveného Ing. Máriou Rusnákovou dňa
20. 2. 2012, exekučného spisu Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka EX 1499/2010 a tunajšieho spisu č. k. 11Er
655/2010, správy UniCredit Banky o stave vkladov na vkladnej knižke H. J., súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11C 24/2010 bolo manželstvo žalobkyne a H. J. dňa 26. 4. 2012

právoplatne rozvedené. Bývalí manželia si uznesením tunajšieho súdu č. k. 11C 26/2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 5. 2012, vyporiadali BSM po rozvode súdnym zmierom. Predmetom
vyporiadania bola rozostavaná stavba bez prideleného súpisného čísla postavená na parc. CKN XXX/
XX, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 204 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 563 m2, parc. č. XXX/X - trvl. tr. porasty o výmere 4399 m2, parc. č. XXX/XX - trvl.

tr. porasty o výmere 735 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, ktoré
nehnuteľnosti boli v celosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a tento je povinný vyplatiť
žalobkyňu - bývalú manželku sumou 28.150,- Eur v lehote do 31. 8. 2012. V ďalších výrokoch zmierusa účastníci dohodli na náhrade trov konania. Návrh v predmetnom konaní podala žalobkyňa, pričom
okrem predmetnej spornej nehnuteľnosti iné veci patriace do BSM vyporiadavané súdmi neboli.

Ako správne uviedla žalobkyňa v odôvodnení žaloby, súd z aktuálneho výpisu z LV č. XXX zistil, že na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený na Správe katastra v Spišskej Novej Vsi pod č. k. R.
XXXX/. výlučnou vlastníčkou uvádzaných nehnuteľností je žalovaná ako kupujúca. Podľa dôkazného
spisu Správy katastra v Spišskej Novej Vsi č. k. V XXXX/. súd zistil, že dňa 15. 8. 2012 bol na predmetnú
správu podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 15. 8. 2012 medzi H. J. ako predávajúcim a jeho matkou D. J., S.. H., pričom predmetom kúpy
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pod B1 v celosti. V čl. I predmetnej zmluvy sa cituje, že tieto
nehnuteľnosti nadobudol H. J. na základe právoplatného uznesenia tunajšieho okresného súdu č. k.
11C 26/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 5. 2012. Podľa čl. III predmetnej zmluvy zmluvné
strany sa dohodli na kúpnej cene 33.000,- Eur. Spôsob výplaty bol dojednaný započítaním vzájomných
pohľadávok a záväzkov, a to tak, že kupujúca započítala voči predávajúcemu svoju pohľadávku

titulom poskytnutých pôžičiek vo výške 33.000,- Eur voči záväzku, ktorý predstavovala cena kupovanej
nehnuteľnosti. V ods. 2 čl. III predmetnej kúpnej zmluvy sa uvádza, že predávajúci H. J. dlhuje kupujúcej,
teda svojej matke pôžičku - celkove sumu vo výške 33.000,- Eur, ktorá suma mu bola matkou požičaná
na kúpu pozemkov a výstavbu rozostavanej stavby, ktoré sú predmetom kúpy.
Kúpna cena takto bola zaplatená kupujúcou započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov v celosti.

Podľačl.VIpredmetnejzmluvykupujúcavzalanavedomie,ženakupovanénehnuteľnostiviaznuťarchy,
a to exekučné záložné právo na celú nehnuteľnosť v prospech E. J., S.. J. na základe exekučného
príkazu EX 1499/2010 a exekučné záložné právo na tú istú nehnuteľnosť v prospech J. J., teda v
prospech žalobkyne titulom exekučného príkazu v konaní EX 1500/2010. Oba exekučné konania boli v
tom čase vedené Exekútorským úradom v Spišskej Novej Vsi Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka. Exekučné

konanie EX 1500/2010 bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 9Er 656/2010 zastavené, kedy oprávnená
zobrala návrh späť z dôvodu, že H. J. pristúpil k vyrovnaniu dlžného výživného.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že posledné tri roky ich manželstva sa bývalému manželovi
H. J. v podnikaní nedarilo, a preto s výstavbou kamenárstva - rozostaveného domu zapísaného na

LV č. XXX ďalej nepokračoval a po rozvode ani nepristupoval k pravidelnému plateniu výživného. K
vyporiadaniu BSM zmierom a spôsobom, ako je v uznesení uvedené pristúpila z toho dôvodu, že vlastne
ani inú možnosť nemala, nakoľko ona peniaze na výplatu nebola schopná si zabezpečiť a na druhej
strane verila, že peniaze jej vyplatí manžel, ktorý sľúbil, že si na vyporiadanie BSM vezme úver. Navyše
tvrdil, že bude naďalej podnikať, takže budovu kamenárstva s príslušenstvom prevzal on v celosti.

Potvrdila, že žalovaná im počas manželstva posielala z Ameriky, kde ona dlhšie roky sa zdržiavala a
pracovala, peniaze, posielala ich synovi na vkladnú knižku, avšak ona nemala prehľad o tom, koľko
a kedy. Z telefonických aj z osobných rozhovorov s bývalou svokrou tieto peniaze považovala za dar
pre celú rodinu. Nikdy od nej nepočula slovo „pôžička“ a nemá prehľad, koľko peňazí takto žalovaná
poskytla ich rodine. Počas manželstva, ani po rozvode žalovaná nikdy od nej nepožadovala vrátenie

peňazí. Raz poslala peniaze ich dcére I. R. s tým, aby celá rodina išla na dovolenku, čo sa aj stalo. Ona
prijala tie peniaze ako dar. Bývalá svokra od nej nikdy vrátenie týchto peňazí nežiadala. Dávala ich so
slovami, že chce pomôcť deťom. Bývalý manžel H. J. už za trvania manželstva celú situáciu vnímal tak,
že majetok, ktorý on nadobudol v podnikaní, teda nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území U.,
patria iba jemu, a preto aj všetky ostatné jeho kroky po rozvode k tomu viedli. Žalobkyňa má zato, že

aj z toho dôvodu spísal predmetnú fiktívnu kúpnu zmluvu, a preto sa ona cíti byť podvedená, nakoľko
ním uzavretý súdny zmier bývalý manžel nedodržal a peniaze jej nevyplatil. Potvrdila, že žalovaná s
určitosťou vedela, o tom, ako sa bývalí manželia o majetku dohodli, lebo ešte v jeseni 2012, keď podala
návrh na exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného bývalým manželom, jej telefonicky vynadala.
Žalobkyňa takto bola presvedčená o tom, že vedela o finančných záležitostiach svojho syna a o tom,

že ju má z kamenárstva vyplatiť. Dodala, že bývalá svokra im posielala finančné dary na Vianoce, z
príležitosti sviatkov, narodenín, podarovala im notebook, aj osobne dávala deťom finančnú hotovosť.
Peniaze, ktoré prichádzali na vkladnú knižku manžela, používali na stavbu kamenárstva, aj na dovolenky
a na chod domácnosti.

Žalovaná v účastníckej výpovedi uviedla, že je matkou H. J. a od roku 1999 do roku 2009 žila v Amerike
u jej druhého syna, kde pracovala ak operka s týždenným príjmom 600,- USD. V roku 2009 sa vrátila na
Slovensko a býva tu doposiaľ. Jej syn v roku 1997 započal s výstavbou kamenárskej dielne v Levoči a aj
s bývalou manželkou ju mal požiadať o pôžičku na výstavbu tejto dielne. V roku 2009 prostredníctvomskype-u sa s bývalými manželmi, teda so synom a žalobkyňou mala ústne dohodnúť, že im poskytne
peniaze, ale že oni jej ich vrátia. Každý rok im posielala peniaze, ktoré si osobne zapisovala do svojho
poznámkového bloku, ktorého kópiu súdu predložila. Takto im spolu požičala sumu 18.800,- USD, čo

je podľa jej prepočtov asi 33.000,- Eur. Na otázku súdu, či nevesta vedela o tejto pôžičke, žalobkyňa
odpovedala, že peniaze požičala synovi na výstavbu dielne a nie na chod celej domácnosti. Uviedla,
že nevesta mala byť pri tom, keď ona cez skype synovi hovorila, že mu požičia peniaze na výstavbu
kamenárskej dielne. Po rozvode jej syn oznámil, že dielňa je v jeho výlučnom vlastníctve a že bývalú
manželku má vyplatiť. Nevedela však, v akej výške. Vtedy aj ona žiadala od neho vrátenie zapožičaných

peňazí, a keď jej povedal, že on prostriedky nemá, tak navrhla, aby jej dal dielňu na jej meno, aby sa jej
aspoň niečo z požičaných peňazí vrátilo. S určitosťou vedela o pohľadávke jej syna voči žalobkyni a aj
napriek tomu podpísala predmetnú kúpnu zmluvu. Syn sľúbil, že si vezme úver a žalobkyňu vyplatí, k
čomu však nepristúpil. O cene nehnuteľnosti v čase kúpy nevedela, ale podľa nej bola v zlom stave. V
závere uviedla, že stavba aj s pozemkom je v hroznom stave, a preto plánovala predmetnú nehnuteľnosť
odpredať, aby sa tak podelili s bývalou nevestou a aby sa tak vyporiadali dlhy syna. Dodala, že v jeseni

2012 previedol syn aj 1/3-nový spoluvlastnícky podiel z polovice rodičovského domu, ktorý zdedil po
otcovi, a to na brata, ktorý žije v Amerike. Brat mu zato dal peniaze na vyplatenie exekútora, takže
nehnuteľnosť predával z dôvodu exekúcie.

Súd po opakovaných predvolaniach vypočul svedka H. J., ktorý vypovedal, že v roku 2010 si vybavoval

úver na dostavanie kamenárskej dielne na podnikanie a keď už mal všetko vybavené, manželka mu
odmietla úver podpísať. Peniaze na stavbu mu zapožičala mama, pričom len samotný projekt ho stál
90.000,- Sk, ktoré si tiež požičal od mamy. Uviedol, že manželka o jeho pôžičkách od mamy vedela, lebo
bola pri telefonátoch, keď s mamou hovoril a ona s tým súhlasila, lebo nemala inú možnosť. Mama mu v
roku 2010 na jar na zakúpenie tehál zapožičala 100.000,- Sk, v jeseni, keď stavbu zakrýval, potreboval

peniaze na drevo, krytinu a ríny, na čo mu opäť požičala mama. V roku 2010 mu takto požičala 300.000,-
Sk. Peniaze mu posielala na podnikateľskú knižku a niekedy aj osobne prostredníctvom iných osôb,
napríklad aj cez brata. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, prečo predmetnú pohľadávku, ktorá
mu vznikla za trvania BSM (účastníci konania BSM za manželstva zrušené nemali), odpovedal, že bol
pod tlakom aj samotnej právnej zástupkyne žalobkyne, a preto predmetný zmier podpísal. Navyše bol

presvedčený, že neskôr sa mu podarí zabezpečiť úver a že vyporiada dlh aj voči mame a že sa dohodne
aj s bývalou manželkou. Nakoľko však mal exekúcie, ktoré spôsobila bývalá manželka a má zablokovaný
podnikateľský majetok, teda kamenársku dielňu, úver nedostal. Uviedol, že mama mu poskytovala
peniaze aj na chod domácnosti a rodiny na prilepšenie, ktoré on vnímal ako dary. Požičala mu však sumu
33.000,- Eur. V závere uviedol, že nevie presne zdokumentovať, koľko mu na stavbu kamenárstva dala

mama, koľko investoval zo svojich peňazí on a koľko bolo do kamenárstva investovaných zo spoločných,
rodinných peňazí. Tvrdil však, že manželka nedala na stavbu ani korunu.

Na otázku právnej zástupkyne, prečo previedol spornú nehnuteľnosť na matku, keď vedel, že titulom
vyporiadania BSM má vyplatiť žalobkyňu, teda že dlhuje jej, svedok odpovedal, že v tom čase si myslel,

že vybaví úver, z ktorého vyplatí manželku. Navyše matka od neho chcela vrátenie peňazí, vedela o
jeho dlhu voči bývalej manželke a povedala mu, že keď nemá peniaze, tak mu má dať dielňu. Previedol
teda nehnuteľnosť na ňu, nakoľko chcel voči nej vyporiadať dlh. Aj napriek tomu, že nehnuteľnosť matke
predal započítaním dlhu len vo výške 33.000,- Eur, vyslovil názor, že má vedomosť o tom, že sporná
nehnuteľnosť má určite vyššiu hodnotu. Len realitná kancelária mu za to núkala 56.000,- Eur.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2012, ktorý bol svedkom H. J. a bývalou manželkou
objednaný pre účely uzavretia súdneho zmieru, v ktorom znalkyňa Ing. Mária Rusnáková predmetnú
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v U. ocenila na sumu 56.300,- Eur, pričom išlo o všeobecnú
hodnotu vyčíslenú metódou polohovej diferenciácie.

PodľadôkaznéhospisuSprávykatastravSpišskejNovejVsič.V1787/2012súdzistil,žedňa16.8.2012
H. J. ako predávajúci a O.. D. J. ako kupujúci podali návrh na vklad kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol
rodinný dom č. XXX na pozemku XXX/X v kat. území U., zapísaný na LV č. XXX pod B3 predávajúci v
1/6-ine a v 1/8-ine. Podľa výpovede žalovanej a svedka súd zistil, že sa jednalo o podiely v rodičovskom

dome účastníkov tejto zmluvy, pričom kúpna cena predmetu zmluvy bola podľa čl. III dojednaná na sumu
9.000,- Eur, ktorú sumu predávajúci od kupujúceho pri podpise zmluvy prijal.Podľa § 42a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §
116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď

druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že v danom prípade predmetná kúpna zmluva,
ktorá bola uzavretá medzi žalovanou, ako kupujúcou a jej synom H. J., je typickým príkladom
odporovateľného právneho úkonu voči žalobkyni, teda osobe, ktorá má voči účastníkovi tejto kúpnej
zmluvy neuspokojenú pohľadávku. Z dokazovania jednoznačne a jasne vyplýva, že žalovaná v čase
uzatvárania, podpisovania kúpnej zmluvy, podávania návrhu na Správu katastra a povolenia vkladu,

veľmidobrevedelaodlhu,ktorýmájejsynvočibývalejmanželke,pričomzuzneseniaoschválenízmieru
č. k. 11C 26/2011 jasne vyplýva, že sa jedná o nie zanedbateľnú pohľadávku. Tak isto predávajúci H.
J. veľmi dobre vedel, že odpredajom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú dobrovoľne prevzal do výlučného
vlastníctva schválením súdneho zmieru, nastane stav, kedy nebude môcť ani schopný zo žiadnych
iných prostriedkov uspokojiť pohľadávku voči bývalej manželke. Z takéhoto správania účastníkov

predmetnej kúpnej zmluvy jasne vyplýva, aj z dátumov predmetných právnych úkonov, ktoré nasledovali
bezprostredne niekoľko mesiacov po schválení zmieru, že obaja účastníci, ale predovšetkým dlžník,
urobil tento právny úkon v úmysle ukrátiť žalobkyňu ako svoju veriteľku a tento úmysel bol druhej strane,
teda žalovanej známy a zrejmý. Preukázateľne išlo o právny úkon medzi osobami blízkymi - vzťah
matka a syn, ktorým bola žalobkyňa ukrátená ako veriteľka a žalovaná ako kupujúca o tomto úmysle

svojho syna nielenže nevedela, ale ona svojím vlastným stanoviskom ho na uzavretie takéhoto právneho
úkonu aj naviedla. Jej obrana, že kúpna zmluva bola uzavretá z toho dôvodu, že ona požičala synovi
peniaze - nezanedbateľnú sumu 33.000,- Eur, je pre hodnotenie daného prípadu irelevantná, nakoľko
súd v tomto konaní nerozhodoval o neúčinnosti, resp. čiastočnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
z dôvodu, že by táto mala byť neplatná v časti bodu 3, teda v dohode o cene, nakoľko nehnuteľnosť

mala podstatne vyššiu cenu, o akej pojednávalo započítanie pohľadávky predávajúceho voči kupujúcej.
Pokiaľ by predávajúci vyporiadal, resp. bol schopný vyporiadať svoj záväzok voči žalobkyni, nebolo
by potrebné vyčítať mu, že vysporiadal si dlh voči matke predmetným právnym úkonom. Navyše
nebolo nevyhnutné v tomto konaní súdom viesť dokazovanie na vyriešenie otázky, či peniaze, ktoré
poskytovala žalovaná synovi, boli požičiavané, alebo darované, avšak súd podporne na spravodlivé

rozhodnutie vo veci sa zaoberal aj touto otázkou. Z výpovede žalovanej a svedka - jej syna, možno
v závere zhodnotiť, že ona požičiavala synovi peniaze na jeho podnikanie (z výpisu UniCredit Banky
nebolo zistené, aby boli zasielané platby zo zahraničia na podnikateľskú vkladnú knižku svedka H. J.),
ktorých výška však nemôže byť ustálená na základe súkromných poznámok žalovanej, avšak nakoľkobývalí manželia nemali zrušené BSM, táto pôžička sa stala súčasťou BSM a mala byť predmetom jeho
vyporiadania. Navyše z dokazovania nie je možné zistiť, aká suma bola poskytovaná darom a aká
suma predstavovala pôžičku. Ako však už bolo vyššie uvedené, tieto skutočnosti neboli základným

argumentom pre vyhovenie žalobného nároku.

S poukazom na ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka po preukázaní, že žalobkyňa ako veriteľka
sa domáhala odporovateľnosti právneho úkonu, ktorého účastníkom bol dlžník, a že tento právny úkon
ukrátil uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky, súd v závere rozhodol tak, ako uvádza výrok tohto

rozsudku, teda určil, že voči žalobkyni je predmetný právny úkon neúčinný. V závere je potrebné
pripomenúť, že z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný po vyporiadaní BSM súdnym zmierom
odpredal nielen svoju kamenársku dielňu s príslušenstvom ale aj podiel v ďalšej nehnuteľnosti -
rodičovskom dome, ktorý tak isto odpredal blízkej osobe, a to svojmu bratovi - O.. D. J., pričom aj týmto
právnym úkonom sa zbavil ďalšieho svojho majetku, z ktorého mohol uspokojiť pohľadávku žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p . a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní
úspech, ich náhradu v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. Určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ivety Višňovskej podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy
pozostávajú zo 6 úkonov po 60,07 Eur podľa § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky (prevzatie a

príprava veci, spísanie a podanie žaloby, 4x účasť na pojednávaniach dňa 3. 4., 22. 4., 13. 5. a 12. 6.
2013), 6x 7,81 Eur - režijný paušál, spolu odmena advokáta vo výške 407,28 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.