Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/21/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504898681

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2011:7504898681.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcov: X) S. A., G.,
A. X, X) G. N., G., G. XX, X) F.. O. X., G. XXX, X) A. A. G., O. X, X) I. A., G.L., O. X, X) L.. F. A., G.
XXX, X) S. A., G., T. X, X) G. C., G., C. XXX/XX, všetci zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom

so sídlom v Košiciach, Galaktická 7, proti žalovaným: 1) O. G., G. XXX, , X) M. V., G. XX, X) V. V., G.
XX, X) S. Š., G., X) C. Š., G. XXX, X) O. A., G. XXX, X) S. A., G. XXX, X) H. C., G. XXX, X) B. C.,
G., XX) U. G., G. XXX, XX) G. G., G. XXX, Ž. S. X. - X, XX. V. XX. F. R.H.. M.. W. O., V. Z. Z. S. G.,
G. XX, XX) H. U., D.. XX.X.XXXX N. G., A. Č..X, XX) G. U., D.. XX.XX.XXXX, N. G., O. XX v konaní
o ochranu vlastníckeho práva t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovaným v 12. a 13. rade s a z a s t a v u j e .

Žalovaní v 1. - 11. rade sú povinní odstrániť a na mapovú hranicu s parcelou č. 27/208 o výmere 1063
m2 zapísanej na LV č. XXX G..Ú.. G. posunúť časť oplotenia :

- žalovaná v 1. rade O. G. v rozsahu dielu č.1 smerom do parcely č. 34/20 zapísanej na U. XXX G..Ú.. G.

- žalovaní v 2. a 3. rade v rozsahu dielu č. 2 smerom do parcely 27/45 vedenej na U. XXX G..Ú.. G.

- žalovaní v 4. a 5. rade v rozsahu dielu č. 3 smerom do parcely 27/42 vedenej na U. XXX G..Ú.. G.

- žalovaní v 6. a 7. rade v rozsahu dielu č. 4 smerom do parcely 27/43 vedenej na U. XXX G..Ú.. G.

- žalovaní v 8. a 9. rade v rozsahu dielu č. 5 smerom do parcely 27/50 vedenej na U. XXX G..Ú.. G.

-

- žalovaní v 10. a 11. rade v rozsahu dielu č. 6 smerom do parcely 27/77 vedenej na U. XXX G..Ú.. G.

tak, ako je to vyznačené v grafickej prílohe č. 4 (obr. 4a) znaleckého posudku znalca M. B. č. 10/2009,
ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .Žalobcovia v 1. - 8. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-
okolie štátom preddavkované trovy znalečného v sume 271,26 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaní v 1. - 11. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie
štátom preddavkované trovy znalečného v sume 271,26 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. - 11. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 239eur z titulu súdneho
poplatku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhrada trov právneho zastúpenia sa žiadnemu z účastníkov nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou, podanou dňa 9.2.2004, v znení jej úprav zo dňa 11.3.2004 domáhali, aby v
zmysle grafického náčrtu, vypracovaného L.. I. T. žalovaný 2) A. G. (právny predchodca žalovanej v 1.
rade) odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 3,04 m a zasiahol tak do parcely
27/208, žalovaný 3) M. V. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,17 m a
zasiahol tak do parcely 27/208 a odstránil drobnú stavbu - chlievik, žalovaný 4) S. Š. odstránil oplotenie,

ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,17 m a zasiahol tak do parcely 27/208 a odstránil drobnú
stavbu - chlievik, žalovaný 5) Miloš Paška odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku
o 4,34 m a zasiahol tak do parcely 27/208 a odstránil drobnú stavbu - chlievik, žalovaný 6) H. C. odstránil
oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,96 m a zasiahol tak do parcely 27/208 a odstránil
drobnú stavbu - chlievik, žalovaný 7) U. G. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku

o 4,54 m a zasiahol tak do parcely 27/208 a odstránil drobnú stavbu - chlievik, žalovaný 8) A. G. odstránil
oplotenie,ktorým posunulhranicusvojhopozemku o4,78mazasiaholtakdoparcely27/208ažalovaný
9) Y. W. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,94 m a zasiahol tak do parcely
27/208.

Žalovaný Y. W. previedol svoje vlastníctvo na žalovaných v 12. a 13. rade, ohľadom ktorých súd pripustil

zámenu účastníkov uznesením zo dňa 4.11.2010. Následne však voči nim zobrali žalobcovia žalobu
späť vzhľadom na to, že svoju hranicu pozemku majú s parcelou žalobcov na správnom mieste.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Žalovaný v 12. rade vyjadril súhlas so späťvzatím voči jeho osobe na pojednávaní dňa 10.1.2011.
Žalovaná v 13. rade na pojednávaní nebola prítomná, preto ju súd písomne vyzval, aby sa do 3 dní
od prevzatia výzvy vyjadrila, či so späťvzatím žaloby voči jej osobe súhlasí. Keďže sa v stanovenej
lehote nevyjadrila a teda neoznačila vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby voči svojej osobe

nesúhlasí, súd aj voči nej konanie zastavil.

Vo vzťahu k ostaným žalovaným súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi,
výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, obhliadkou na mieste samom, na základe čoho bol
zistený tento skutkový stav:

Na liste vlastníctva č. XXX G..Ú.. G. je zapísaná nehnuteľnosť - parcela č. 27/208 - záhrady o výmere

1063 m2 . Podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely sú žalobcovi v 1. - 8. rade a to: žalobca v 1.rade v rozsahu 1 a ostatní žalobcovi v podiele 1/8-ina z celku. Žalobcovia v žalobe tvrdili a mapovými
operátmi preukázali, že parcela č. 27/208 svojou pozdĺžnou stranou bezprostredne susedí s parcelami
žalovaných, ktorých hranice sú situované kolmo ňu. Uvedená parcela slúži ako prístupová cesta k tým

parcelám žalobcov, ktoré si z druhej strany parcely 27/208 nechali zamerať ako samostatné parcely,
označené ak parcela 27/200 až 27/207.

Za tým účelom predložili súdu geometrický plán (č.l. - 8) zo 6.9.2002 č. 83/2002, z ktorého uvedená
skutočnosť vyplýva. Súd z tohto geometrického plánu zistil, že parcela 27/208 vznikla oddelením z
parcely 27/150, vedenej na U. XXX.

V čase pred rozdelením parcely č. 27/150 však žalobca v 1. rade prostredníctvom obecného úradu už

listom z 27.3.1996 žiadal, aby bolo zvolané spoločné zasadnutie s tými vlastníkmi susedných parciel,
ktorí do parcely 27/150 neoprávnene zasiahli. Obecný úrad G. mu listom zo dňa 11.4.1996 odpovedal,
že toto stretnutie je zvolané na 18.4.1996, na ktoré boli pozvaní všetci občania, ktorých pozemky susedia
s parcelou 27/150

Žalobcovia totiž tvrdili, že žalovaní si na svojich pozemkoch bez ohlásenia príslušnému stavebnému

úradu všetci zriadili drobné stavby - oplotenie, a niektorí tiež postavili prízemné stavby - chlieviky, čím
podstatne zasiahli do novovzniknutej parcely 27/208 a teda sú obmedzovaní v jej využití. Tento stav
trvá niekoľko rokov a hoci sa ho snažili vyriešiť so žalovanými mimosúdne, boli neúspešní.

Výsluchom žalobcov bolo zistené, že túto parcelu 27/150 žalobcovia získali v roku 1991 podľa platných
reštitučných zákonov, pretože v minulosti bola odňatá otcovi žalobcu v 1. rade. Po tom, ako bola táto

pôda vrátená, si zavolali geodeta, aby jej hranice vymeral. V aktuálnom čase žiaden zo žalovaných
nemal svoje parcely po šírke oplotené, mali však pozdĺžne oplotenie medzi sebou navzájom. Práve
týmto oplotením zasiahli do parcely žalobcov nad rozsah, než im zameral geodet, a uvedené zistenie
dal žalobca v 1. rade žalovaným na vedomie. Nebrali to však na vedomie a niektorí z nich si
dokonca postavili ďalšie drobné stavby. Vyjadril názor, že k prípadným disproporciám vo výmere parciel

žalovaných mohlo dôjsť vtedy, keď sa za socializmu mala začať stavať verejná komunikácia, ktorá
parcely právnych predchodcov žalovaných kolmo „preťala“. Tým sa pôvodne dlhé parcely predelili na
dve časti a žalovaní si domy začali stavať na nezastavaných t.j. tých, ktoré vznikli medzi touto cestou
a parcelou 27/150.

Žalobkyňa v 3. rade potvrdila výpoveď žalobcu v1. rade a doplnila, že podľa nej daná situácia vznikla

v dôsledku konania právnych predchodcov žalovaných. Práve oni si mali jednotlivé parcely „priorávať
v čase, keď aj parcelu 27/208 obhospodarovalo JRD, čím si svoju výmeru takto zväčšili a žalovaní ich
takto oplotili.

Táto žalobkyňa nespochybňovala legitímnosť vlastníctva jednotlivých žalovaných k svojim parcelám, ale
v aktuálnom čase upozorňovali žalovaných, aby tam pre istotu nič nestavali. Opak bola pravda, pretože

kolíky, ktoré osadil geodet po skončení zamerania hranice parcely 27/150, žalovaní vytrhali.

Ostatní žalobcovia sa s výpoveďou žalobcov v 1. a 3. rade stotožnili a skutkovo sa k veci nevyjadrovali.

Žalovaná v 1. rade O. G. je vlastníčkou nehnuteľnosti - parcela č. 34/20 - záhrada o výmere 655 m2,
zapísanej na LV XXX G..Ú.. G.. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudla darovaním od svojich rodičov. Od
nich sa dozvedela, že na rozsahu a spôsobe priebehu zadnej hranice parcely so žalobcami dohodli

no súhlasila s tým, aby boli pozemky ohľadom priebehu hraníc medzi sebou navzájom premerané.
Z obsahu listinných podkladov (v prílohovej obálke č.l. 265) vyplynulo, že rodičia žalovanej nadobudli
parcelu č. 34/20 o výmere 770 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.1987, k čomu bývalý MNV S.
Z. vydal súhlasné rozhodnutia č. 387/1987 dňa 13.4.1987. Geometrickým plánom č. 244-3602-970/87
z 11.9.1987 bola parcela 34/20 rozdelená na parcelu 34/20 - záhrada o výmere 600 m2 a parc. 34/22

- záhrada o výmere 170 m2. Na základe stavebného povolenia, vydaného ONV Košice-vidiek č.ÚP.2596/87-Sb z 18.9.1987, právoplatného 18.12.1987 im bolo povolené postaviť si dom na parcele č.
34/20.

Žalovaní v 2. a 3. rade M. V. V. V. V. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 27/45 - záhrada o

výmere 676 m2, zapísanej na LV XXX G..Ú.. G.. Vlastníkmi sa stali na základe kúpnej zmluvy, zo
dňa 10.12.1986 registrovanej pod č. RI 627/86 dňa 28.12.186. Stavebné povolenie im bolo vydané dňa
3.1.1988 pod č. ÚP.3907/87-Sb a právoplatné sa stalo dňa 20.1.188. Tomuto povoleniu predchádzalo
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby úUP/36/58/87-Sm-Tá z 11.1.187 a po dokončení stavby bol
rodinný dom skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím, vydaným ONV Košice-vidiek ÚPa SV 1634/90-

Smdňa17.5.1990,právoplatným29.5.1990.Zlistín,predloženýchžalovanýmiv2.a3.rade(vprílohovej
obálke) ďalej vyplýva, že po skolaudovaní domu si žalovaní nechali zastavenú plochu zamerať a
zidentifikovať a to geometrickým plánom č. 244-322-687/90 z 15.8.1990, ktorým zastavaná plocha pod
domom bola zidentifikovaná ako parcela č. 27/98 o výmere 123 m2 a zvyšok pozemku zostal označený
ako parcela č.27/45 - záhrada o výmere 553 m2. Súd predpokladá, že tento geometrický plán nebol
doručený príslušnej správe geodézie za účelom vyznačenia zmeny, pretože parcela č.27/45 je D. U.

XXX vedená bez zmien do dnešného dňa. Žalovaní prezentovali, že uvedenú parcelu kupovali už v
čase, keď verejná komunikácia, o ktorej sa žalobcovia zmieňovali, už existovala a táto bola zo strany
štátu vysporiadaná s bývalými majiteľmi. Žalovaná v 3. rade dodala, že parcelu kupovali od p. Spišáka,
ktorý im ukázal, že na zadnej strane tejto parcely hranicu tvorí krovisko, ktoré sa tade v tom čase tiahlo.
Na pozemok im cez toto krovie vbehávala kdejaká zverina z lúky, ktorá bola za ním, preto po tom,

ako dokončili dom (cca v r. 1990), zhruba 3 roky na to v línii kroviska ale zvnútra ich parcely postavili
plot, aby chránili svoj majetok. Postupom času krovisko, ktoré bolo jednak veľmi staré a jednak veľmi
špatilo, preriedili a upravili. Pripojili sa k návrhu, aby zadná hranica parcely 24/45 s parcelou 27/208 bola
premeraná znalecky. Vypovedala tiež, že voči znaleckému posudku podanému v rámci tohto konania
nemá žiadne výhrady, iba v tom, že podľa jej názoru toto meranie nie je v súlade s tým, čo podľa ich

predchodcu nadobudli a čo reálne užívajú.

Žalovaní v 4. a 5. rade S. Š. V. C. Š. sú nadobudli parcelu č. 27/42 - záhrada o výmere 600 m2 darovacou
zmluvou zo dňa 25.1.1985, registrovanou pod č. RI 28/85 dňa 20.2.1985 od M. Š. a O. Š. - rodičov
žalovaného v 4. rade. Táto parcela je zapísaná na LV XXX G..Ú..G.. Ako vyplýva z darovacej zmluvy,
vykonanej vo forme notárskej zápisnice N 15/85, Nz 14/85, táto parcela vznikla oddelením z parcely

č. 27/15 na základe geometrického plánu č. 244-3602-1252/84, ktorým vznikla novovytvorená parcela
27/42 o výmere 600 m2 a zvyšok zostal identifikovaný ako parcela 27/15 o výmere 2593 m2.

Obaja žalovaní si na predmetnej parcele postavili rodinný dom a to na základe stavebného povolenia
vydaného ONV Košice-vidiek ÚP 7037/85- Sb. zo 17.1.1985. Žalovaný v 4. rade vypovedal, že tam,
kde hranica pôvodnej parcely 27/15 s parcelou 27/14 podľa polohopisného plánu končila (na červenej

čiare), sa nachádzala biela kocka a parcela 27/15 až do roku 1957 bola súčasťou hydinárskeho areálu.
Keď skončil, začalo sa s predajom parciel, ktoré sa v areáli nachádzali, pričom zadná časť areálu, ktorá
je aj predmetom konania, bola oplotená starým pletivom, poza ktoré sa ťahalo krovisko spomínané
žalovanou V.. Toto krovisko pomaly do tohto pletiva vrastalo, v dôsledku čoho sa pletivo rozpadlo a ničili
ho aj deti, ktoré tu chodili zbierať moruše. Kedysi na hranici parcely žalovaných s parcelou 27/16 stála

j veľký orech, ktorý ale jeho otec vyrúbal a biely kameň, o ktorom sa zmieňoval, zlikvidovali majitelia
susednýchpozemkov(p.Z.,ktorýpredalparceluV.V.A..N.,G.A.A.G.V.U.). Popísal,žeparcela27/42,
ktorá zadnou stranou susedí s parcelou žalobcov č. 27/208, nie je oplotená v pravom slova zmysle. Plot
jeibapojejdĺžke,ktoréaleniejedokončené,pretožezozadnejstranyje„otvorené“zdôvodu,ženiekedy
v roku 1991 bol oslovený žalobcom v 1. rade, že zreštituoval parcelu, a že oplotenie parcely 27/42 do

nej zasahuje. Z uvedeného dôvodu má na spoločnej hranici s parcelou 27/208 osadné betónové šlitre.

Žalovaný predložil súdu tiež 4 čiernobiele fotografie z obdobia výstavby ich rodinného domu z ktorých
je viditeľné, že v čase stavby krovisko ešte stálo.

Žalovaní v 6. a 7. rade O. A. V. S. A. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej na LV
XXX G..Ú.. G. ako parcela č. 27/43 - záhrada o výmere 562 m2 a parc. č. 27/100 - zast. plocha nádvorie

o výmere 104 m. Nadobudli ju darovacou zmluvou od rodičov žalovanej v7. rade vo forme notárskejzápisnice D. XX/XX, D. XXX/XX zo dňa 6.5.1986, registrovanou pod č. RI 272/86 dňa 13.6.1986. Na
časti tejto parcely si postavili rodinný dom a to na základe stavebného povolenia, vydaného ONV
Košice-vidiek pod č. ÚP 877/86-Sb dňa 3.12.1986.

K veci žalovaný v 6. rade podal písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že užíva parcelu 27/43, ktorá
má mať výmeru 666 m2 a že túto výmeru aj reálne má. Tvrdil, že užíva iba to, čo mu patrí, a že má
záujem na tom, aby sa otázka plota vyriešila. Potvrdil, že iniciatíva žalobcu v 1. rade ohľadom stretnutí na
obecnom úrade nebola nikým akceptovaná z dôvodu, že jeho prístup považuje za diktátorský. Žalovaný
nechce užívať nič viac, než mu vlastnícky patrí, pričom „zameranie skutkového stavu“, ktoré žalobca

predložil, nevyjadruje realitu. Žalovaná v 7. rade doplnila, že má záujme vyporiadať danú vec najmä
formou dohody vzhľadom na to, že so žalobcom v 1. rade nikdy nemali vzájomné komunikačné ani
interpersonálne nezhody.

Žalovaní v 8. a 9. rade H. C. V. B. C. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na
LV XXX G..Ú.. G. ako parcela č. 27/50 - záhrada o výmere 564 m2 a parcela č. 27/82 - zast. plocha
a nádvorie o výmere 128 m2,na ktorom majú postavený dom. Tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou

zmluvou od M. W. V. O. W. zo dňa 26.6.1987, registrovanou dňa 17.7.1987 pod č. RI 62/87. Z obsahu
kolaudačného rozhodnutia, vydaného ONV Košice-vidiek pod č. ÚPaSP 3483/89-Sm dňa 27.11.1989
vyplýva, že rodinný dom postavili na základe stavebného povolenia ONV Košice-vidiek zo dňa 25.1.1988
pod č. 138/88-Sb.

Žalovaný v 8. rade už v písomnom vyjadrení k žalobe uvádzal, že tvrdenia o tom, že parcela 27/50

zasahuje do parcely 27/208, je nepravdivá, pretože od r. 1987 ju užíva spolu so svojou manželkou
a že v roku 1993 urobil oplotenie po spoločnom meraní so žalobcom v 1. rade. Prekvapilo ho to,
že v roku 1999 žalobca v 1. rade začal vyvíjať iniciatívu voči vlastníkom parciel, susediacich s jeho
parcelou 27/150 v tom smere, že aby si posunuli oplotenia a odstránili drobné stavby, ktoré majú do
danej parcely zasahovať. Navrhol preto, aby sa za účelom stanovenia hraníc sporných parciel nariadilo

znalecké dokazovanie. Pred súdom na pojednávaní doplnil, že pred samotným odkúpením parcely si
ju dali geodeticky zamerať. V roku 1993 postavil pozdĺžne oplotenie avšak oplotenie po šírke nechal v
provizórnom stave, ktoré je tam doteraz. Predtým tam však žiaden plot nikdy nebol. Uviedol tiež, že po
tom, ako spolu so žalobcom v 1. rade vykonali vlastné meranie, chodieval za ním neustále a na drobných
papierikoch mal popísané, že kto a koľko zasahuje do jeho parcely. Žalovaný v 8. rade však nevedel

posúdiť ako a na základe čoho žalobca v 1. rade k týmto výpočtom prišiel. Tiež žalovaná v 9. rade
potvrdila, že oplotenie, ktoré postavili, vykonali na základe geometrického plánu, ktorý bol súčasťou
kúpnej zmluvy, a že výmera ich parcely v teréne plne súhlasí s výmerou, ak majú podľa listu vlastníctva.
Obaja s pripojili k tomu, aby bola vec uzavretá dohodou.

Žalovaní v 10. a 11. rade U. G. V. G. G. sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na U. XXX G..Ú..

G. ako parcela 27/57 - záhrada o výmere 139 m2 a parc. Č. 27/77 - zast. plocha a nádvorie o výmere
600 m2. Nadobudli ju darovacou zmluvou zo dňa 4.5.4987 do svojho bezpodielového spoluvlastníctva
(?) P. L. G. V. V. G. a zmluva bola registrovaná dňa 28.9.1987 pod č. RI 732/87.

( Hoci na LV 792 sú obaja žalovaní uvádzaní v podiele 1/1, nič sa nemení na konštatovaní, že na
základe predmetného darovania sa obaja stali podielovými spoluvlastníkmi daných parciel, t.j. okrem

domu, každý v 1 v pomere k celku).

Ako vyplýva z obsahu darovacej zmluvy, predmetom daru bola parcela, ktorá vznikla z pôvodnej parcely
č. 27/44, geometrickým plánom č. 244-3602-29/87 zameraná ako parcela 27/11 - záhrada o výmere
739 m2. Na časti tejto parcely si postavili rodinný dom a to na základe stavebného povolenia,
vydaného ONV Košice-vidiek dňa 6.10.1988 pod č. ÚP-3134/88-Sb, právoplatného 7.11.1988. Dom

bol skolaudovaný rozhodnutím ONV Košice-vidiek č. ÚPa SP 3727/90-Sm zo dňa 26.10.1990,
právoplatným 2.11.1990. Po kolaudácii domu bola parcela geometrickým plánom č. 244-322-1571-90 z
21.11.1990 zidentifikovaná tak, že parcela pod domom bola označená ako parcela 27/77 - zast. plocha
o výmere 600 m2 ( zvyšok bol označený ako parcela 27/57).V písomnom vyjadrení k žalobe sa žalovaný v 10. rade vyjadril tak, že pri zameriavaní ich parcely
(v čase kúpy) boli prítomní tiež H. C. V. D.. U. Š.. Parcela, nachádzajúca na severnej strane bola
obhospodarovanáJRDapopostavenídomu postavilinakoncisvojejparcely malúhospodárskubudovu

pre hydinu, pričom celú parcelu oplotili.

Po tom, ako bola pôda vrátená žalobcovi v1. rade, mala byť zameraná, ale pri tomto úkone nikto
nebol. Na sedeniach, zvolaných na úrovni obecného úradu sa zúčastnil, pretože jeho snahou bolo celú
vec vyriešiť dohodou, ku ktorej ale nedošlo. On sám navrhoval opätovné premeranie všetkých parciel,
vrátene parcely žalovaného ale ani k tomu nedošlo. Zameranie, ktoré bolo priložené k žalobe, žalovaný v

10. rade namietol a v zásade žiadal, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V rovnakom smere sa
písomne vyjadrila k žalobe aj žalovaná v 11. rade. Svoje stanovisko doplnili pred súdom v tom smere,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudli od starých rodičov žalovanej v 11. rade. Parcelu mali geodetom
zameranú a podľa kolíkov, ktoré geodet osadil, vykonali pozdĺžne oplotenie. Na konci parcely potom
svoj vonkajší posledný kolík spojil s posledným bodom oplotenia suseda p. C., čím celý obvod pozemku
„uzavrel“ . Toto bolo vykonané v roku 1993. Asi rok po tom, ako plot stál, prišiel za ním žalobca v 1.

rade a spolu pozemok premerali a z nameraných hodnôt zistili, že plocha súhlasí. Krátko na to však
žalobca v 1. rade ho navštívil znova s tvrdením, že aj hospodársku budovu, ktorú pre hydinu postavil,
bude musieť zbúrať, pretože zasiahol do parcely žalobcu.

Zhodnými výpoveďami účastníkov konania bolo preukázané, a túto skutočnosť nikto nerozporoval,
že až do doby postavenia rodinných domov jednotlivými žalovanými neboli parcely zadnou stranou,

susediacousparceloužalobcov,aleani medzisebou pozdĺžne oplotené žiadnym,anilen provizórnym
prehradením, preukazujúcim priebeh pozdĺžnych hraníc medzi parcelami navzájom.

Súd vykonal obhliadku na mieste samom za účelom zistenia, či, v akom rozsahu a a kým spôsobom
sú parcely žalovaných oplotené a akým spôsobom je určovaná spoločná hranica medzi parcelami
žalovaných s parcelou žalobcov 27/208. Obhliadkou súd zistil, že skutočne, tak ako žalovaní vypovedali,

okrem žalovaných v 10 a 11. rade ostatní žalovaní nemajú svoje parcely na strane, hraničiacej s parcelou
žalobcov,oplotenúpevnýmoplotenímažespojnicakoncovstĺpikovpozdĺžnychplotovniesúvlineárnom
priebehu. Na mieste samom žalovaní označili a súd zakreslil, ako (podľa tvrdení žalovaných) v minulosti
prebiehalo krovisko, spomínané v ich výpovediach, a ktoré je zachytené na predložených fotografiách.
Bolo zistené, že ako jediný pozostatok daného krovia zostal malý kríček, ktorý, ako žalovaná p. Pašková

ukázala, si ponechala na pamiatku a pravidelne ho strihá.

Je však nutné konštatovať, že z uvedeného „pozostatku“ nebolo ani na mieste samom možné určiť, ako
presne sa toto krovisko tiahlo vzhľadom na to, že tu neexistujú žiadne iné záchytné body. Uvedený
záver nebolo možné prijať ani na základe predložených fotografií, nakoľko sú robené z rôznych uhlov a
nebolo možné lokalizovať, na akej parcele sa nachádzajú ani to, kde začínajú a kde končia. Z fotografií

však vyplýva záver, že skutočne, tak ako účastníci pred súdom prezentovali, v čase výstavby domov
žalovaných sa na danej lokalite žiadne oplotenia ani inak určené „medze“ nenachádzajú.

Súd vypočul i navrhnutých svedkov:

Svedok Ján Uhrín vypovedal, že v čase, keď sa do obce Kechnec priženil, bola parcela žalobcov užívaná
JRD, avšak reálne slúžili ako záhumienky. Potvrdil, že na tej strane, kde žalovaní zhruba v roku 1985

započali s výstavbou rodinných domov, prebiehala popred nich účelová cestička. V roku 1991 žalobca v
1. rade uplatnil reštitučný nárok voči parcele, ležiace za touto cestičkou a keďže sa vec vybavila pomerne
rýchlo, už od r. 1992 ju začal aj fyzicky užívať. V čase, keď svedok pôsobil vo funkcii prednostu úradu,
sa niekedy v roku 1994 v rámci plánovanej výstavby Domova dôchodcov dávala na tieto účely zamerať
parcela č. 27/150, ktoré vykonal p. Z.. Hranice parcely 27/150 boli od strany žalovaných vytýčené

kovovými rúrkami, ktoré následne odstránili. Kto a kedy ich odstránil, sa svedok vyjadriť nevedel. Keď
ale v r. 1995 hodlali parcelu 27/150 oplotiť, došlo k nezhodám a jej hranica s hranicami žalovaných
zostalasporná. Uviedol,žebolasnahamimosúdnevecsožalovanýmiusporiadať,vrámcičohožalovanínavrhlitiečasti,ktoréužívalineoprávnene,odžalobcovodkúpiť.Žalobcoviastýmtoriešenímnesúhlasili.
Podotkol, že v aktuálnom čase na pozemkoch žalovaných žiadne hospodárske budovy nestáli.

Na výpoveď svedka reagovala žalovaná v 3. rade tak, že návrh ohľadom odkúpenia pozemkov s vôbec

netýkal toho, čo je predmet konania, ale tých častí parcely 27/150, ktoré po dĺžke ich parciel pokračovali
ďalej a to až po úroveň Domova dôchodcov.

Svedkyňa V. Z. vypovedala, že v roku 1950 odkúpil s manželom parcelu, ktorú užívajú dodnes, a ktorá
sa nachádza o niekoľko pozemkov ďalej od tých, ktoré patria žalovaným. Začína zhruba pri ceste
pred obecným úradom a končí tam, kde zhruba parcely žalovaných (po svojej dĺžke). Vypovedala, že
právnych predchodcov žalovaných poznala, pretože prežila v obci celý život. Popísala, že aj ich parcely

pôvodne prebiehali tak, ako existuje jej parcela, t.j. že začínali pri ceste pri obecnom úrade a mali končiť
zhruba na úrovni krovísk, ale že mali ohradenú iba tú časť, kde mali postavené svoje domy a mali tam
dvor. Tú časť, ktorá pokračovala za plotom dvora (asi od jednej polovice dĺžky celej parcely) však už boli
role a navzájom nikdy neboli medzi sebou oplotené či inak ohradené. Potvrdila, že kroviská, ktoré tu
v minulosti rástli, sa tiahli zhruba od pozemku p. U. cca k pozemku p. G. a popred ním viedla cestička,

ktorá pokračovala ďalej aj popred tie pozemky žalovaných, kde už kroviny neboli.

Svedok L. Z. vypovedal, že v minulosti bol spolu so svojou manželkou vlastníkom parcely 27/14 spolu
s rodinným domom a to v podiele 1 z celku. Druhý spoluvlastník p. Z. býval so svojou manželkou v
druhej polovici domu a to až do svojej smrti, po ktorom jeho podiel zdedil práve ten p. Z., od ktorého
kúpili prvú polovicu v roku 1979. V čase, keď v roku 979 kupovali svoju polovicu, im obaja p. Z. mali

ukázať, pokiaľ je to ich. Za tou časťou pozemku na ktorej stál dom, sa tiahla dlhá parcela až po úroveň
parcely,užívanejvtomčaseJRD.Tvrdil,žezadnáčasť(zrejmekoniecichparcely)bolaoznačenádvoma
veľkými kameňmi, ktoré boli tiahlym kroviskom časom obrastené. Niekoľko rokov na to sa budovala
obecná cesta, výstavbou ktorej došlo k rozdeleniu týchto dlhých pozemkov na dve časti a preto tú časť,
ktorá zostala nezastavaná a končila pri krovinách, predali manželom V.. Tak, ako to bolo ukázané

svedkovi, aj on ukázal manželom V., pokiaľ je predmetná parcela ich. Na otázku súdu, či bola daná
parcela v roku 1979 premeraná geodetom, svedok potvrdil, že nebola, on iba ukázal Albertovým to, čo
ukázali svedkovi jeho právni predchodcovia. K tomu, či si ju nechali noví majitelia zamerať, sa vyjadriť
nevedel. K samotnému priebehu kroviska sa svedok vyjadril tak, že sa k tomu ani vyjadriť nevie ale mal
dojem, že muselo prebiehať priamočiaro vzhľadom na to, že z opačnej strany krovia oralo JRD, ktoré by

mechanizmami tu inak pracovať nemohli. Po nahliadnutí do fotografií, ktoré žalovaní predložili svedok
osvedčil, že sa jedná o spomínané krovisko, a že on sám je na jednej z nich zachytený.

Svedok M. Š. - strýko žalovaného v 4. rade uviedol, že v minulosti mali právni predchodcovia
žalovaných oplotené resp. ohradené iba tie parciel, na ktorých mali postavené domy a umiestnené dvory.
Tie časti parciel, ktoré pokračovali za plotom dvora, však žiaden z nich ohradenú nemal a pozdĺžne ploty

postavili až dnešní vlastníci. Tvrdil, že sa jedná o pozemok, kedysi patriaci grófovi W., ktorému bola
zhabaná a rozdelená medzi ľudí, pričom pozemky, ktoré takto vznikli, boli situované kolmo na kroviny,
ktoré tu rástli, a ktoré tvorili akúsi prirodzenú hranicu pôvodnej veľkej záhrady. Vypovedal, že súčasní
vlastníci užívajú svoje parcely až po kroviská, pretože za ne už ísť nemohli. Identifikoval, že sa jedná o
tie kroviny, ktoré sú zachytené na fotografiách a dokonca tieto fotky robil on sám. Nevedel sa vyjadriť

k tomu, kto a kedy tieto kroviny odstránil.

Súd za účelom objasnenia skutočného stavu v prírode vykonal obhliadku na mieste samom a zistil,
že skutočne parcely žalovaných v tej časti, ktorou susedia s parcelou žalobcov, nie sú po svojej šírke
oplotené či inak pevne ohradené. Osadené sú len pozdĺžne oplotenia medzi jednotlivými parcelami
žalovaných navzájom. Žalovaní označili približný priebeh kroviska avšak súd zistil, že na tom mieste,

kade malo podľa tvrdení žalovaných v minulosti prebiehať, sa nenachádzajú žiadne jeho pozostatky,
ktoré by tento priebeh preukazovali. Takýmto dôkazom nebol ani malý kríček, ktorý si na pamiatku
ponechala žalovaná p. A. a o ktorý sa dodnes stará. Už bežným pohľadom však bolo nesporné že
spojnica koncov oplotení žalovaných netvorí priamku ale líniu „cik-cak“ . Porovnaním tohto stavu s
čiernobielymi fotografiami vyhotovenými z čias výstavby rodinných domov žalovaných je viditeľné, že

predmetné krovisko bolo tvorené hustou, divo rastúcou drevinatou vegetáciou najrôznejšieho druhu,ktorá sa ale nedá identifikovať . Vyššie časti stromov boli od osi značne odklonené a ich pozemné
časti nie sú viditeľné.

Za tohto stavu preto nebolo možné jednoznačne určiť ich presný priebeh.

Za účelom zistenia, či oplotenia parciel žalovaných a v akom rozsahu zasahujú do parcely žalobcov
č. 27/208 súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca M. B. vyplynuli viaceré
zistenia a síce, že:

- na rozdiel od grafického náčrtu L.. I. T. (č.l.-24) majetková hranica podľa operátov katastra
nehnuteľností nie je tvorená priamkou, ale spojnicou bodov A,C, D, B a E . Priamku tvorí iba spojnica
bodov A a C. Bod D je od bodu C vzdialený 2,28 m smerom k parcele žalobcov, a teda trojuholník

tvorený bodmi C,D a B je integrálnou súčasťou parcely 34/20, vlastnícky patriacej žalovanej v 1. rade.
Z uvedeného dôvodu tá časť pozdĺžneho oplotenia parcely 34/20, ktorá končí v bode D, je umiestnená
správne. Druhá strana pozdĺžneho oplotenia tejto parcely však do parcely žalobcov zasahuje v dĺžke
1,10 m.

Tam, kde je jedna strana oplotenia parcely 34/20 susedí s parcelou žalovaných v 2. a 3. rade č. 27/45

( O. V.), je spoločnou hranicou iba do bodu C .

Parcela žalovaných v 2. a 3. rade tým, že majú pozdĺžne oplotenie z tejto strany až do bodu D, užívajú
z parcely 27/208 výmeru o 49 m2 väčšiu a táto časť bola znalcom označená ako diel 1.

Týmto spôsobom znalec zameral a presne vyšpecifikoval aj tie časti parciel ostatných žalovaných,
ktorými svojimi pozdĺžnymi oploteniami pozemkov do parcely žalobcov č. 27/208 zasahujú. Týmto

meraním sa zistila značná diskrepancia medzi rozsahom zásahu žalovaných zachyteným Ing.
Fabríciouvou a rozsahom zisteným znaleckým dokazovaním, pretože:

- u žalovanej v 1. rade náčrt na č.l. -24, diel č.10 vykazuje plochu 50 m2 , znalec zistil zásah v rozsahu
17 m2 (diel č. 1)

- u žalovaných v 2. a 3. rade náčrt na č.l. -24, diel č.9 vykazuje plochu 67 m2 , znalec zistil zásah

v rozsahu 49 m2 (diel č. 2)

- u žalovaných v 4. a 5. rade náčrt na č.l. -24, diel č.8 vykazuje plochu 76 m2 , znalec zistil zásah
v rozsahu 53 m2 (diel č. 3)

- u žalovaných v 6. a 7. rade náčrt na č.l. -24, diel č.7 vykazuje plochu 78 m2 , znalec zistil zásah
v rozsahu 45 m2 (diel č. 4)

- u žalovaných v 8. a 9. rade náčrt na č.l. -24, diel č.5 vykazuje plochu 74 m2 , znalec zistil zásah
v rozsahu 23 m2 (diel č. 5)

- u žalovaných v 10. a 11. rade náčrt na č.l. -24, diel č.4 vykazuje plochu 80 m2 , znalec zistil zásah
v rozsahu 19 m2 (diel č. 6)

Zároveň však bolo zistené, že na rozdiel od tvrdenia žalobcov o tom, že niektorí žalovaní zasahujú do

parcely 27/208 aj inými drobnými stavbami než oplotením (chlieviky), preukázaná nebola. Z grafickej
prílohy č. 4 znaleckého posudku, ktorý zachytáva aj drobné stavby žalovaných postavené blízko
spoločnej hranice s parcelou žalobcov totiž vyplýva, že ani jedna z nich do parcely 27/208 nezasahuje.

Ako príčinu vzniku uvedených rozdielov znalec označil skutočnosť, že Ing. T. zvolila pri zameriavaní
užívacieho stavu nesprávny postup tým, že pre polohové rozmiestnenie záujmového územia zvolila bod

5001, ktorého súradnice boli určené metódou pretínania nazad bodov 5002 -5005, ktorými sú stavebnéobjekty, do katastrálnej mapy doplnené ako novostavby. V danom prípade ale bolo treba vykonať
pripojením sa na celoštátnu sieť súradnicového systému JSTK a v takom prípade by aj Ing. T. došla k
iným výsledkom merania a výpočtov.

V predmetnom súdnom konaní sa jeho predmet viaže na vyriešenie otázky priebehu vlastníckej hranice
parcely žalobcov č. 27/208 s parcelami žalovaných, ohľadom čoho vznikol spor, a v tom kontexte aj
spor o to, či vôbec a v akom rozsahu žalovaní zasiahli svojimi oploteniami za túto hranicu.

Súd v prvom rade ako predbežnej otázke musel venovať pozornosť zisteniu, či a v akom rozsahu
prebiehajú mapové t.j. majetkové hranice jednotlivých parciel podľa stavu v katastri nehnuteľností a
porovnať ich s tými, ako sa reálne v prírode užívajú; prípadne posúdiť, či sa žalovaní nestali vlastníkmi

iných častí svojich parciel titulom vydržania a teda, či sa tieto hranice nestali z uvedeného dôvodu
hranicami vlastníckymi.

Zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 1.1.951 ustanovil pre držbu 10 rokov, vyžadovala sa dobromyseľná
a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, ak so zreteľom na všetky
okolnosti mohol byť presvedčený, že mu vec patrí. V pochybnostiach sa malo za to, že držba bola

oprávnená.

Podľa § 132a Obč. zákonníka účinného od 1.4.1983

(1) Kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu
vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa § 135a Obč. zákonníka účinného od 1.4.1983:

(1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa § 134 Obč. zákonníka účinného od 1.1.1992:

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

Zákon v období od 1.4.1964 do 1.4.1983 vydržanie neupravoval. Bez ohľadu na právnu úpravu v
jednotlivých obdobiach v čase po 1.4.1983 však platilo, že: 1) držba musela byť oprávnená (t.j. musel
existovať titul na vstup do držby), 2) musela byť dobromyseľná (užívateľ musel byť v presvedčení, že

mu vec patrí) 3) počas doby držby nesmel byť nikým rušený (t.j. musela byť nepretržitá). V danom
prípade účastníci konania na strane žalovaných tvrdili, že jednotlivé nehnuteľnosti nadobudli od svojich
právnych predchodcov a tieto tvrdenia nikto nerozporoval. Nebolo sporné ani to, že zadné časti ich
parciel vždy mali a dodnes majú spoločnú hranicu s parcelou žalobcov (predtým patriacou ich právnych
predchodcom), ktorá okolnosť bola preukázaná starými ale aj novými mapovými operátmi, ktorý tento

pôvodný stav prevzal bez zmien v priebehu hraníc.

Z výpisu z pozemkovej knihy - vložky č. 44 (obsiahnutej v znaleckom posudku) vyplýva, že v nej bola
o.i. zapísaná tiež parcela č. 27 - roľa o výmere 76760 m2 . Jej pôvodnými vlastníkmi N. W.. W. W. a H.
W.. Okrem tejto parcely boli vo vložke č. 44 zapísané aj iné parcely, ktoré boli skonfiškované a postupne
prideľované iným ľuďom. Prídelovou listinou (tú súd nemal k dispozícii celú, preto nie je známy dátum jejvydania) bola z parcely č. 27 pridelená právnym predchodcom žalobcov časť, geometrickým plánom
č. 68-00-25-56-917-423 označená ako parcela 27/17. Po uplatnení reštitučných nárokov si žalobcovia
nechali danú parcelu rozdeliť a geom. plánom č. 242-322-1007-91 z 14.10.1991 vznikla novovytvorená

parcela č. 27/150 o výmere 9566 m2 a zvyšok zostal identifikovaný ako parcela 27/17 o výmere 12303
m2.

Ako z vložky č. 44 vyplýva, jednotlivé novovzniknuté parcely boli riadne zaknihované, čo vyplýva z
časti B: vlastníctvo, kde je pod por.č. 12 zaknihovaný zápis, podľa ktorého: podľa prídelovej listiny danej
v Košiciach dňa 21.2.1959 a geometrického plánu a výkazu plôch daných v Košiciach z 20.5.1956

č.: 68-00-25-56-917-423 rozdeľuje sa parcela č. 27 na parcelu č. 27/1 - 27/30. Všetky novovzniknuté
parcely boli ako samostatne zapísané do pozemkovej knihy a takto existujú i podľa súčasného stavu
v katastri nehnuteľností.

Tieto parcely boli pridelené právnym predchodcom účastníkov konania t.j. žalobcov i žalovaných.

Individuálnymi geometrickými plánmi potom boli samostatne zamerané a zidentifikované tie časti
pôvodných parciel, ktoré boli v rokoch 1986 a nasl. predmetom prevodu na jednotlivých žalovaných.

Zoboznámenýchlistinnýchpodkladovageometrickýchplánov,predloženýchžalovanýmivtomtokonaní
súd zistil, že v priebehu zadných hraníc novovzniknutých parciel tam, kde susedia s parcelou žalobcov,
v mapových operátoch nedochádzalo a dodnes nedošlo k žiadnej zmene.

Ani žalovaní netvrdili, že by ich právni predchodcovia užívali tieto časti parciel s vlastníckymi účinkami
vo väčšom rozsahu než v tom, ako im to patrili dovtedy. Súd je toho názoru, že ak k tomu aj došlo,

bol to iba praktický dôsledok existencie divo rastúceho krovia, ktoré v konečnom dôsledku odstránili
samotní žalovaní. Je len ťažko posúdiť, či ono krovie rástlo presne tak, ako to tvrdili žalovaní, pričom
jednoznačneprezentovali,žeboloodstránenéažpotom,akobolipostavenéjednotlivérodinnédomyaaj
k oplocovaniu dochádzalo vždy a zásadne pár rokov potom. Ani jeden z nich netvrdil, že by už ich právni
predchodcovia užívali pozemky práve až po krovie a takáto okolnosť nevyplýva (a to ani len nepriamo)

zo žiadneho dokumentu, ktorým by ich právni predchodcovia takéto skutočnosti tvrdili. Vzhľadom na
neexistenciu dôkazu nebolo možné ustáliť, či žalovaní svoje oplotenie postavili práve po spomínané
krovie a teda ani to, či sa táto hranica mohla stať hranicou vlastníckou. Napokon, súd poukazuje aj na
tie tvrdenia žalovaných, v ktorých sa bránili tvrdeniu žalobcov, že zasahujú do ich parcely keď uviedli,
že užívajú iba to, čo majú geometrickými plánmi zamerané. Z uvedeného vyplýva záver, že z pohľadu

subjektívneho pocitu rozsahu vlastníctva žiadali rešpektovať iba to, čo zmluve nadobudli.

Na tomto závere nezmenila nič ani svedecká výpoveď L. Z., ktorý síce tvrdil, že on s manželkou užíval
nehnuteľnosť v takom rozsahu ako ho užívali jeho predchodcovia, a že takto to ukázal tiež manželom
V., pretože situácia, o akej vypovedal, nie je zistiteľná v prírode. Z rovnakých dôvodov nemala dôkaznú
hodnotu ani výpoveď svedkyne V. Z. V. M. Š.. Je však treba poukázať na tú časť výpovede Jozefa

Šándora, v ktorej uvádzal, že síce žalovaní to užívali po krovie, „lebo zaň už ísť nemohli“. Žiaden zo
svedkov ani účastníkov však netvrdil, že by ono krovie niekto vedome vysádzal v záujme vymedzenia
konkrétnehoúzemia,ktoréhohranicumalatvoriťprávetátovegetácia anietžiadnehodôvodudomnievať
sa, že tvorila prirodzenú hranicu medzi pozemkami o to viac, že všetky parcely, nachádzajúce sa v danej
lokalite, patrili tým istým vlastníkom (rodine W.).

Rozsah, v akom boli jednotlivé parcely pridelené právnym predchodcom žalovaných je zrejmý z
mapových operátov, oni sami užívali iba ich časť a pokiaľ na svojich potomkov previedli časti parciel,
mohli previesť iba toľko, koľko im samým patrilo. Ak sami žalovaní tvrdili, že si nechali svoje pozemky
geometricky zamerať (to ostatne vyplýva aj z ich dokumentácie), vedeli, že nadobudli nehnuteľnosti iba
po mapovú čiaru s parcelou 27/150.Potom,akoichžalobcav1.radeupozornilnamožnýzásahdojehoparcely,títozopatrnostizadnústranu
svojich parciel nechali otvorenú a neoplotenú. I takýto faktický postoj žalovaných je nepriamym dôkazom
toho,žesibolivedomí,žeimtozrejmenepatríažvtakomrozsahuakosadomnievali.Vpodstatepotvrdili

aj to, že ihneď po tom, ako žalobcovia v roku 1992 získali parcelu 27/150 späť, boli žalobcom v 1. rade
upozornení na nesprávnosť oplotenia ich parciel viacerí z nich vykonali aj spoločné meranie. Keďže
toto k ničomu neviedlo, žalobca v 1. rade napokon aj písomne (v roku 1996) cestou obecného úradu
sa snažil vyvolať „sedenie“ za účelom mimosúdneho vysporiadania veci. Uvedená časová súvislosť
má za následok to, že od doby nadobudnutia jednotlivých parciel žalovanými až po prvé upozornenie

zo strany žalobcu v 1. rade na možnú nesprávnosť priebehu hranice títo nemohli vydržať vlastníctvo,
pretože došlo k pretrhnutiu plynutia lehoty. O tom, že žalovaní nechcú užívať viac než im patrí, napokon
svedčí aj ich súhlas s tým, aby v tomto konaní boli znalecky premerané všetky parcely. Je pravda, že
najväčšími obavami žalovaných bola hrozba, ktorú mal žalobca v 1. rade použiť, a síce, že budú musieť
zbúrať drobné stavby - chlieviky (väčšinou murované). Bolo preto aj v ich záujme zistiť, či týmito svojimi
drobnými stavbami zasiahli do parcely žalobcov.

Počas konania bola žaloba voči niektorých pôvodne žalovaným, ktorí svoje ploty posunuli smerom do
svojich parciel, vzatá späť. I táto skutočnosť nepriamo svedčí o tom, že žalovaní vedeli, že im pozemky
nepatria až po úroveň krovísk. Vzhľadom na to, že sa nepreukázalo, že by už právni predchodcovia
žalovaných vydržali vlastníctvo k sporným častiam jednotlivých parciel podľa platnej právnej úpravy v
čase ich vstupu do držby a ani to, že by vydržali vlastníctvo samotní žalovaní vo väčšom rozsahu než

nadobudli kúpnymi popr. darovacími zmluvami, bolo treba vychádzať z takého stavu, aký je v v čase
rozhodovania súdu evidovaný v mapových operátoch katastra nehnuteľností.

Podľa § 123 Obč. zákonníka:

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 Obč. zák.:

(1)Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 135c Obč. zák.:

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka

pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaní svojím pozdĺžnym oplotením
skutočne zasiahli do parcely 27/208 (vytvorenej z parcely 27/150). Rozsah zásahu bol konkretizovaný
znaleckým posudkom, preto ich súd zaviazal k povinnosti posunúť oplotenia na úroveň mapových

hraníc svojich parciel s parcelou 27/208 v rozsahu podľa znaleckého posudku - grafickej prílohy č. 4
- obr. 4a.

V tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia oplotenia z parcely 27/208 vo väčšom
rozsahu než do nej skutočne zasahujú ako aj v tej časti, ktorou sa domáhali odstránenia drobných
stavieb (chlievikov), ktorými do parcely 27/208 vôbec nezasahujú, bola žaloba zamietnutá.

Podľa § 142 Obč. súdneho poriadku:(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 148 ods. 1 OSP: štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov,
ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V danom konaní bolo preukázané, že žaloba žalobcov bola dôvodná len čiastočne t.j., námietky
žalovaných ohľadom rozsahu zásahu do parcely 27/208 boli dôvodné. Vyriešenie vzájomnej
nezrovnalosti ohľadom priebehu hraníc majetkových medzi ich parcelami bolo teda v záujme oboch

strán, v rámci čoho sa dokázalo, že obe strany mali na svoje tvrdenia dôvod, čo sa v konečnom dôsledku
prejavilo na výsledkoch vykonaného znaleckého dokazovania a v tomto rozsudku.

Z vyššie uvedeného dôvodu preto má súd za to, aby náklady spojené s týmto súdnym konaní znášali
obe procesné strany rovnakým dielom. Žalobcovia pri podaní žaloby zaplatili súdny poplatok 14.400 Sk
(478 eur), preto žalovaných podľa § 142 ods. 2 OSP zaviazal zaplatiť im 50% t.j. sumu 239 eur.

Rovnako tak trovy znalečného, ktoré štát zaplatil znalcovi v sume 542,52 eur, súd zaviazal obe strany
solidárne zaplatiť na účet súdu v rozsahu 50% t.j. každá procesná strana v sume 271,26 eur v stanovenej
lehote a trovy právneho zastúpenia si bude hradiť každá procesná strana sama.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15dní odo dňa doručenia

napodpísanomsúdev4vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach/
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.