Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615202075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615202075.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky H. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v D., E. č. XX, proti odporcovi G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., F. č. XXX, o odmietnutí podania
navrhovateľky, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14C/71/2015-17
zo dňa 23.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že podanie navrhovateľky v spojení s jeho doplneniami o

d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd „odmietol žalobu“ (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení uznesenia

uviedol, že navrhovateľka sa „žalobou“ podanou na okresnom súde dňa 23.02.2015 domáhala určenia
platcu úveru, v ktorom podaní uviedla, že je nutné urobiť úpravy v stave účtu, na ktoré nie je oprávnená,
ale vzniká jej povinnosť nahradiť banke finančné škody spôsobené majiteľom účtu. Okresný súd
považoval „žalobu“ za neúplnú; navrhovateľka neuviedla údaj o štátnom občianstve účastníkov konania,
najmä však nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáhala, teda ako má súd vo veci rozhodnúť;
navrhovateľkatiežneopísalarozhodujúceskutočnosti.Pretookresnýsúduznesenímč.k.14C/71/2015-8

zodňa02.03.2015vyzvalnavrhovateľku,abyvstanovenejlehote10dníoddoručeniauzneseniadoplnila
„žalobu“, s uvedením ako doplnenie vykonať a s poučením, že ak „žalobu“ v stanovenej lehote nedoplní
a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd „žalobu“ odmietne. Navrhovateľka
na výzvu okresného súdu vo forme uznesenia v stanovenej lehote “žalobu“ v celom rozsahu nedoplnila,
hoci bola poučená o tom, ako doplnenie vykonať, a tiež o skutočnosti, že ak „žalobu“ v stanovenej lehote
nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd „žalobu“ odmietne; za

uvedeného stavu, keď podaná „žaloba“ neobsahuje žalobný petit, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé,
čoho sa navrhovateľka domáhala, nemohol okresný súd v konaní pokračovať a preto „žalobu“ odmietol.
Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“); o trovách konania rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a keďže „žaloba“
bola odmietnutá vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka včas odvolanie zo dňa 07.04.2015 (č.l. 19-20
spisu). V odvolaní uviedla, že dopĺňa jej známe skutočnosti a navrhuje, aby súd určil za platiteľa úveru
odporcu, ktorý je vlastníkom úverového účtu, aby prevzal hmotnoprávnu zodpovednosť vyplývajúcu z
úveru. Ďalej v odvolaní popisovala svoje pomery, uviedla, že si odporca po rozvode manželstva neplní
vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi a stále sa zadlžuje.Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca v zmysle § 374 ods. 4
druhá veta O.s.p. odvolaniu oprávneného nemienil v celom rozsahu vyhovieť (č.l. 25 spisu) a okresný
súd vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu (č.l. 24 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,
že podanie navrhovateľky v spojení s jeho doplneniami odmietol; je však potrebné uviesť, že ide len
o zmenu formulácie výroku uznesenia okresného súdu a z hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru

okresného súdu, že boli splnené podmienky na odmietnutie podania navrhovateľky.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický
kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 43 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie
vykonať.

Podľa § 43 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní
a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Keďže súd (až na prípady uvedené v zákone - viď § 81 ods. 1 O.s.p.) nezačína konanie z vlastnej
iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby procesný
úkon, ktorým začína konanie, prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 79 ods. 1

O.s.p., stanovujúcemu náležitosti návrhu na začatie konania, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné,
aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne) o ňom rozhodnúť. V zmysle tohto ustanovenia
má návrh okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať špecifikované označenie
účastníkov konania a ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na

začatie konanie musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia obsahujúci rozsah uplatneného
nároku. V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje konkretizujúce
uplatnený nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť
zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po stránke skutkovej
a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných konaní. Návrh musí byť presný a určitý, lebo

súd je návrhom na začatie konania viazaný. Nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho
vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní. Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny
alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1
O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný
účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/221/2007 zo dňa 18.09.2008). Občiansky súdny poriadok umožňuje
v ustanovení § 43 ods. 2 O.s.p. podanie, ktoré by mohlo byť podľa obsahu návrhom na začatie konania,
odmietnuť, ak účastník napriek výzve sudcu alebo povereného zamestnanca súdu podanie neopraví
alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Nesprávnym podaním jepritom také podanie, ktoré síce má všetky náležitosti uvedené v zákone, avšak tieto náležitosti alebo
niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne. Podanie je nesprávne i vtedy,
ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi nimi zjavný logický rozpor (napr.

vtedy, ak žalobný petit nevychádza z označených rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v podaní
neuvedených okolností, a nemožno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o žalobnom petite rozhodnuté
a pod.). Súd je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné alebo nesprávne
podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento nedostatok podania
nemožno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa začína konanie na súde v

prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom. Záver o tom, či neúplnosť alebo
nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval v konaní, závisí na okolnostiach konkrétneho
prípadu. K odmietnutiu podania môže súd pristúpiť len vtedy, ak bol účastník na odstránenie vád podania
riadne vyzvaný, ak vady podania napriek výzve neboli odstránené a ak nemožno pre tento nedostatok v
konaní pokračovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/315/2008
zo dňa 01.09.2009).

Odmietnutím podania zo strany súdu bez splnenia zákonných dôvodov na takýto postup dochádza k
odňatiumožnostiúčastníkakonaniakonaťpredsúdomsamotnýmrozhodnutímsúdu(porovnajnapríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/21/2008 zo dňa 28.02.2008, sp. zn.
2Cdo/74/2011 zo dňa 31.10.2011, sp. zn. 3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008, sp. zn. 4Cdo/193/2009 zo

dňa 29.09.2009, sp. zn. 5Cdo/315/2008 zo dňa 01.09.2009, sp. zn. 6Cdo/44/2011 zo dňa 09.11.2011 a
sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011).

Súčasne je potrebné uviesť, že výklad a aplikácia § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním
tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade
stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi

spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje zastaviť konanie
(teraz: odmietnuť podanie - poznámka odvolacieho súdu) podľa § 43 ods. 2 O.s.p. len vtedy, ak v konaní
nemožno pre nedostatky návrhu pokračovať. Pokračovať v konaní chápeme v tomto zmysle možnosť
súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené
nedostatky návrhu. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu, napríklad

z návrhu nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit). Nedostatky hmotnoprávneho
charakteru
sa riešia meritórnym výrokom a nie procesným rozhodnutím (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 1/2002 zo dňa 26.09.2002).

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 23.02.2015 doručila navrhovateľka okresnému súdu
písomnépodanieoznačenéako„určenieplatcuúveru“,ktorébymohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhom
na začatie konania, v ktorom uviedla, že „prosí o rozhodnutie vo veci platiteľa úveru (...pretože) je
nutné urobiť nevyhnutné úpravy v stave účtu, na ktoré nie je oprávnená, ale vzniká jej povinnosť
nahradiť banke finančné škody spôsobené majiteľom účtu“. Uznesením č.k. 14C/71/2015-8 zo dňa

02.03.2015 vyzval okresný súd navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila
podanie doručené dňa 23.02.2015 tak, že uvedie údaj o štátnom občianstve účastníkov konania, doplní
návrh na rozhodnutie (petit) tak, aby formulácia petitu vychádzala zo znenia hmotnoprávnej normy a
aby z návrhu bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha, teda ako má súd vo veci
rozhodnúť, pravdivo opíše rozhodujúce skutočnosti a predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení;

okresný súd súčasne poučil navrhovateľku, že ak svoje podanie nedoplní a pre uvedený nedostatok
nebude možné v konaní pokračovať, pristúpi k odmietnutiu podania. Uvedené uznesenie doručil okresný
súd navrhovateľke dňa 03.03.2015. Dňa 06.03.2015 doručila navrhovateľka okresnému súdu písomné
podaniezodňa06.03.2015,vktoromuviedla,že„dopĺňaúdajeatokópiuúverovejzmluvykúčtuodporcuna obdobie do 25.04.2019 s výškou splátky 134,24 € s poistením; odporca nedodržiava podmienky;
nakoľko aj rozvodové konanie prebehlo; je určené v zmluve, že je spoludlžníkom“. Dňa 20.03.2015
doručila navrhovateľka súdu výzvu banky zo dňa 13.03.2015 na splatenie dlžnej časti úveru. Následne

napadnutým uznesením okresný súd „žalobu odmietol“. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu
navrhovateľka uviedla, že „navrhuje, aby súd určil za platiteľa úveru odporcu, ktorý je vlastníkom
úverového účtu (...) a aby prevzal hmotnoprávnu zodpovednosť vyplývajúcu z úveru; banka pozastaví
úročenie úveru na čas nevyhnutný na určenie platcu“.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že sporné podanie navrhovateľky v spojení
s jeho doplneniami (vrátane odvolania) nespĺňa vyššie uvedené požiadavky na jeho určitosť a
zrozumiteľnosť a teda boli splnené podmienky na postup podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. Okresný súd
navrhovateľku správne vyzval na doplnenie čoho sa domáha tak, aby bolo jednoznačne zrejmé ako
má súd vo veci rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu výzva okresného súdu na odstránenie vád
podania takým spôsobom nech navrhovateľka uvedie ako má súd vo veci rozhodnúť je dostatočne určitý

azrozumiteľný,pretožesamotnánavrhovateľkasavspornompodanídomáhala„určeniaplatiteľaúveru“,
preto jej malo byť zrejmé, že ide formuláciu konkrétneho obsahu návrhu vo vzťahu k spornému úveru.
Podanie navrhovateľky zostalo neurčité a nezrozumiteľné, pretože napriek jeho doplneniu nie je stále
zrejmé, ktorý konkrétny úver má byť predmetom konania (presné označenie zmluvy o úvere jej číslom
a dátumom uzavretia s uvedením zmluvných strán) a aký zostatok úveru (konkrétna výška) navrhuje

navrhovateľka prikázať platiť odporcovi.

Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu okresného súdu pred jeho vydaním
v spojení s podaným odvolaním navrhovateľky stotožňuje s okresným súdom, že predmetné podanie
navrhovateľky má z vyššie uvedených dôvodov vadu spočívajúcu v neuvedení čoho presne sa

navrhovateľka domáha s tým, že pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať a bolo dôvodné
uvedené podanie navrhovateľky odmietnuť (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd pochybil len vo formulácii
výroku napadnutého uznesenia, keď nesprávne odmietol „žalobu“, hoci súd môže v zmysle § 43 ods. 2
O.s.p. odmietnuť len podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil s tým, že
zmena sa týka len formálneho spresnenie, že predmetom odmietnutia bolo podanie navrhovateľky v
spojení s jeho doplneniami.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods.

1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené. Z dôvodu chýbajúcej právnej úpravy upravujúcej rozhodovanie o
trovách konania v prípade odmietnutia podania, odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého uznesenia
rozhodol o trovách konania analogicky ako pri zastavení konania, ktoré sa obsahovo približuje procesnej
situácii pri odmietnutí podania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.