Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203176.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecinavrhovateľa:CDConsultings.r.o.,sosídlomČeskárepublika,Praha
1 - Nové Město, Politických věznů 1272/21, IČO: 26 429 705, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich
Paľko s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: D. G., bytom Y. XXX, XXX XX
Y., o zaplatenie sumy 168,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Senica, zo dňa 05. marca 2014, č. k. 3C/100/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na uplatnenie voči odporkyni
pohľadávky zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným
charakterom. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím čl. I. § 75, § 11 ods. 1, 5 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu

2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, § 37 ods. 1, §52, § 53 ods. 1,5,
§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým, že na podklade vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. V konaní mal preukázané, že predložená zmenka
je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o
vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z
dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď

zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol
považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky
mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do
4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke
uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to
jej neplatnosť, a to s poukazom na ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení
neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny
formalizmus. Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v
súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a i keď mal odporca vo veci plný úspech nepriznal mu náhradu trov konania,

pretože si jednak trovy konania neuplatnil a zo spisu súd zistil, že mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak,
že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 79,41 Eur bez DPH. Ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a), b) a f) O.s.p., pričom argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,

čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že
odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol,ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj
splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za

túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.
V zmysle čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi
predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky
je splatnosť na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka
uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom

rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista
zmenkách používať na označenie údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami:
„na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako
údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č.
191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu

vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa
na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má
údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné
mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je
zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú

príslušné kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“.
Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas
obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť
zmenkapredloženánaplatenie.Tentoposudzovanýúdajlogickyzodpovedáúčeluvymedzenialehotyna

predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto
nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka
„do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože
ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a

o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2001
sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné
argumentovať predmetným rozhodnutím. Odvolateľ na záver poukázal na to, že záver súdu prvého
stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj

na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že navrhovateľ žiadal priznať uplatnenú pohľadávku podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Preto je potrebné mať na zreteli,
že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako
„cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj

súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti
súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia
uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však

nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od
toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcichsa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní
uplatnil zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného
práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže
z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom
právoEurópskejúnieamedzinárodnézmluvyneobsahujúkolíznenormypreoblasťzmeniek,súdprvého
stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho

poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to,
že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky, navrhovateľ ako majiteľ
zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom,
nazmenkevšakniejejehopodpis,čímpotomspôsobilosťodporcuaindosanta-prvéhomajiteľazmenky
sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie odporcu ako vystaviteľa zmenky bolo

urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom
Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 Bratislava, atď.). Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza
v Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon č.191/1950
Zb. - zákon zmenkový a šekový.

Súdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných
ustanovení nariadenia (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 1, má
súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby mohol
vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania,

pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom,
jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme určenia
skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods. 1, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné, a súd by mal nariadiť
ústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových

otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od
jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie pojednávania je
potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho pojednávania, ako
aj v priebehu ústneho pojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé súdne konanie a na
zásadu kontradiktórnosti konania. V danej veci súd prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie, z vlastnej

iniciatívy (účastník o to nepožiadal, dokonca odporca sa k návrhu ani nevyjadril), avšak bez zdôvodnenia
prečo k tomu pristúpil, keď ani zo zápisnice o tomto pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo
veci, nevyplýva potreba objasňovania sporných skutočností, keďže pojednávanie bolo uskutočnené bez
prítomnosti oboch procesných strán.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporkyňa vystavila blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ

riadne podpísala. Na zmenke je uvedený záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplnila do zmenky. Splatnosť
bola dohodnutá údajom „Bez protestu“ a s údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
na navrhovateľa, ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu. Odporkyňa na

zmenku navrhovateľovi nezaplatila žiadnu sumu, preto si navrhovateľ uplatnil voči nej nielen zaplatenie
zmenkovej sumy168 eur, vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0,25% zo zmenkovej sumy, ale aj
zákonný 6% úrok a zmenkovú odmenu. Po doručení žaloby navrhovateľa na tlačive „A“ spolu s tlačivom
„C“ odporkyni, sa táto nevyjadrila a nenavrhla ani nariadiť vo veci pojednávanie. Prvostupňový súd
považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť, či
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
navrhovateľovi uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový - ďalej aj Zmenkový zákon, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa

pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na

určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou
zročnosťou sú neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá
zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným
slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže

indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb.
Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a
nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového
dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,

než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a
zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava

zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej
prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú

sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne
jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom
konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,
alebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.

Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy
majúsvojehranice.Zároveňjevšaknutnémaťnapamäti,žeoprávnenývlastníkplatnejzmenkyzásadne
právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto
nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa
zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú navrhovateľom, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie,
teda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď
citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na
platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiťalebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v
rámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už
samotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade odporkyňa v zmenkovom vyhlásení podľa

§ 34 ods. 1 Zmenkového zákona určila dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od
vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený
majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej navrhovateľom,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 Zmenkového zákona, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za

túto zmenku pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva
z textu: „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej
predloženia, pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. Zmenkového zákona v lehote
štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia
nastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v
zmenke sú uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania
lenvprípadochuvedenýchv§212ods.2O.s.p.(nejdeodanýprípad),pričomvšakvždymusíprihliadnuť
k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212

ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku
konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z

pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. Zmenkového zákona je každú zmenku možné

previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva
zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako
poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku
nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená

listina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možnékonštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o
jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia
byť riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní odporca musí uviesť aké vecné dôvody

ho vedú k námietkam. Prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada koncentrácie
konania, v danom prípade keďže ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007, odporca musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému rozkazu v
tlačive C na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľom, ktorým je
povinný odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými dokumentmi,

resp. akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na doručený
návrh navrhovateľa. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty alebo
nárokovanej sumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť a
nespornosť zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to odporca, ktorý musí
námietkynielenvzniesť,aletaktiežichoprávnenosťjednoznačnepreukázať.Navrhovateľ,ktorýpredložil
zmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale nebráni,

aby proti námietkam a dôkazom odporcu vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy k vyvráteniu
námietok a dôkazov odporcu.

Napokon za zmienku stojí aj to, že odvolaciemu súdu z úradnej činnosti je známe, že Krajský súd v
Prešove vo veci sp. zn. 10 Co 79/2013 konanie prerušil a predložil podľa § 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu dvoru Európskej únie

prejudiciálnu otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z
22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o

právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla“.Ajvzhľadomnadoposiaľuvádzanúabstraktnosťzmenkydávaodvolacísúdsúduprvéhostupňa
na zváženie možnosť prerušenia predmetného konania s odkazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.), bude postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo
zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu,
ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa
nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa neukladá. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany

nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 čl. I. Zákona zmenkového a
šekového voči súčasnému majiteľovi zmenky, a teda že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na
škodu dlžníka, nie je súd prvého stupňa oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať upravený
postup a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú od konania

upraveného výlučne Občianskym súdnym poriadkom.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.