Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8P/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200168
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614200168.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: O. O., D..

XX.X.XXXX, Š. P. Z. F., N. Š. XXXX/XX, N. O. proti odporkyni: M. O., D.. XX.XX.XXXX, Š. P. Z. F. V.
Č. F., N. U. D. D. XXX, Č. F. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
účastníkov voči maloletým deťom: O. O., D.V.. XX.XX.XXXX a G. O., D.. XX.X.XXXX, obidve bytom u
odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti o úpravu výkonu práv a povinností účastníkov voči
maloletému O. O., D.. XX.XX.XXXX a maloletej G. O., D.. XX.X.XXXX z a s t a v u j e .

Súd manželstvo navrhovateľa O. O., D.. XX.X.XXXX a odporkyne M. O., F. N., D.. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v M. D. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu

Mestského úradu M. D. D. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r
o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.1.2014 domáhal rozvodu manželstva
účastníkov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletému O. a maloletej
G., pochádzajúcich z manželstva účastníkov, na čas po rozvode manželstva.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“), vo

veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého
štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja
manželia "domicil".

Podľa článku 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci
podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v
každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden
z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a ak manželia a nositelia rodičovských práv a
povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia

konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.Okresný súd Senica za účelom zistenia svojej právomoci vec prejednať a rozhodnúť aplikoval vo veci
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého vo veciach rozvodu manželstva majú právomoc súdy
členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia (článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia).

Súd zistil, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa, sú slovenskými štátnymi občanmi, a preto má Okresný
súd Senica právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva. Vzhľadom k tomu, že podľa slovenského
právneho poriadku je konanie o rozvod manželstva obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, súd skúmal, či má, okrem právomoci vo
veci rozvodu manželstva účastníkov, právomoc aj na takéto rozhodnutie. V zmysle článku 12 Nariadenia

Rady (ES) č. 2201/2003 platí, že ak sa v členskom štáte začalo konanie o rozvod, súdy tohto členského
štátu majú právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností v kontexte rozvodového konania,
aj keď dieťa o ktoré ide, nemá obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, a to pri splnení podmienok, že
aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu, a že v čase podania návrhu
na začatie konania všetci nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc rozvodového súdu,
či už výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom a je v najlepšom záujme dieťaťa, aby právomoc

vykonával tento súd.

Súd preto vyzval odporkyňu oznámiť, či súhlasí s tým, aby Okresný súd Senica súčasne s rozhodnutím
vo veci rozvodu manželstva účastníkov rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
účastníkov k maloletému O. a k maloletej G., na čo odporkyňa oznámila súdu, že s návrhom
navrhovateľa, čo sa týka rozvodu manželstva účastníkov súhlasí. Nedala však súhlas k tomu, aby

Okresný súd Senica rozhodoval aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k
maloletému O. a k maloletej G. na čas po rozvode, pretože spolu s obidvomi maloletými deťmi žije v
Českej republike a Okresný súd v M. D. D. už koná o jej návrhu o úpravu rodičovskej zodpovednosti pre
dobu pred a po rozvode manželstva rodičov maloletých detí pod sp. zn. 30Nc 852/2014.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti je teda v právomoci Okresného súdu Senica rozhodnúť len

o návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva účastníkov.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 30.6.2015 vzal svoj návrh späť v časti o úpravu práv a povinností
účastníkov voči maloletému O.Á. a maloletej G. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa§96ods.1Zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť

celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj návrh účinne späť v časti o úpravu práv a povinností
účastníkov voči maloletému O. a maloletej G., súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu
navrhovateľa v časti o úpravu práv a povinností účastníkov voči maloletému O. a maloletej G. zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporkyne k návrhu navrhovateľa

doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.3.2014, výpoveďou odporkyne na Okresnom súde v M. D. D. zo dňa
11.11.2014, vyjadrením odporkyne zo dňa 28.6.2015, správami Sociálnej poisťovne, pobočka Senica,
Okresného úradu Senica, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Obecného úradu N. O. a zistil
tento stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v M. D. D.. Manželstvo uzatvárali

obidvaja ako slobodní, u obidvoch ide teda o manželstvo v poradí prvé. Obidvaja účastníci sú národnosti
slovenskej a štátni občania Slovenskej republiky, odporkyňa má aj občianstvo Českej republiky. Z
manželstva účastníkov sa narodili dve deti, a to maloletý O. O., D.V.. XX.XX.XXXX a maloletá G. O.,
D.. XX.X.XXXX.

Účastníci sa zoznámili v lete roku 2001 a po roku uzavreli manželstvo. Spočiatku bolo manželstvo

účastníkov vcelku usporiadané až do času, kedy navrhovateľ začal odporkyňu obviňovať, že používapeniaze z jeho finančnej rezervy, ktorú nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Túto skutočnosť
odporkyňa poprela s tým, že mala peniaze z poistky, ktorú jej uzavreli rodičia ešte keď bola maloletá.
Odporkyňa naopak poukázala na skutočnosť, že rodinu dostal do finančnej krízy navrhovateľ jeho

vysokými nárokmi a taktiež platbami v pohostinstve. Navrhovateľ na jeseň roku 2011 začal odporkyňu
podozrievaťznevery,pričomvšakjehopodozrenienebolodôvodné.Navrhovateľuviedol,ževseptembri
2013 nadviazal známosť s inou ženou, k čomu sa odporkyni dobrovoľne priznal. K tejto žene sa
navrhovateľ v novembri roku 2013 odsťahoval na Slovensko a žil s ňou až do marca roku 2015 v G..
Účastníci prerušili intímne spolužitie v lete roku 2013 a hospodárenie s peniazmi v novembri roku 2013,

kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť. Od tejto doby sa účastníci stretli len jeden krát, a to spolu
deťmi. V súčasnej dobe majú obaja účastníci už nové vzťahy. Odporkyňa od januára roku 2014 žije v
spoločnej domácnosti s U. O., pričom z ich vzťahu sa dňa X.XX.XXXX narodil maloletý U. O.. Domnienka
otcovstva svedčí navrhovateľovi, a preto odporkyňa mieni podať na súd žalobu o zapretie otcovstva.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo

rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
Žiadny z účastníkov v súčasnej dobe už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a nechce v
tomto manželskom zväzku zotrvať. Neexistuje ani reálny predpoklad, že by účastníci obnovili manželské

spolužitie, pretože odporkyňa v súčasnej dobe už žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, s
ktorým vychovávajú spoločné dieťa. Manželstvo účastníkov od novembra roku 2013 vôbec neplní svoj
spoločenský účel, je len formálne a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčinou rozvratu manželstva účastníkov sú zásadné rozdielne názory na manželské spolužitie, ako
i hospodárenie s finančnými prostriedkami a z toho prameniace nedorozumenia, v dôsledku čoho

prišlo k úplnému vzájomnému citovému odcudzeniu účastníkov a následne k manželskej nevere tak
navrhovateľa ako i odporkyne, pričom navrhovateľ definitívne opustil spoločnú domácnosť účastníkov
a odsťahoval sa na Slovensko.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov

alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 144, veta prvá O.s.p. a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o rozvod manželstva, každý z
účastníkov si trovy konania znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).