Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413204260
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413204260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č.k. 8C 111/2013-48 zo dňa 28.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (v ďalšom len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 vo
veci, ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Poprad domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiťmunáhradumajetkovejškody386,34euraanemajetkovúujmu77,27eurazdôvodu,žeOkresný
súd Poprad nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Súd pritom nevykonával žiadne také úkony, ktoré by
smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal.

Súd prvého stupňa z dôkazov - listín z exekučného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 7Er 243/2010

zistil, že exekučné konanie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej I. G. začalo spísaním
návrhu na začatie exekúcie dňa 11.05.2010 a to na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Exekučné konanie bolo vedené pod č. EX 4646/10. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR17428/09. Súdny
exekútordoručilexekučnémusúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa07.06.2010.
Uznesením č.k. 7Er/243/2010-26 zo dňa 08.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.08.2010
exekučnýsúdzastavilexekučnékonanieažiadnemuúčastníkoviexekučnéhokonanianároknanáhradu

trov exekučného konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba dôvodnou nebola,
nesprávny úradný postup - existencia prieťahov v konaní zistená nebola, rozhodovacia činnosť
exekučného súdu v trvaní 31 dní nevykazovala znaky nesprávneho postupu, konanie súdu skúmajúceho
relevantnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bolo plne opodstatnené. Rozhodnutie voveci samej právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,
2 a 3, § 19 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého
stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne právne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav nakoľko nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci
na základe „inšpirácií“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia

zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Svojim rozhodnutím
súdprvéhostupňadeíureadefactoaplikovalprincíppriamejretroaktivity.Súdnevysvetlil,prečozastáva

názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda

sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi
úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad
na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadrí svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s

predmetom nesúviseli.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10

ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len „O.s.p.“), preskúmal rozsudok
v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2015 (§ 211 ods. 2, § 156
ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne
predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími
dôvodmi žalobcu dopĺňa:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkých vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy

v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012).

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukázal, stanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorú je potrebné dodržať pri neexistencii
rozporu žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom
v čase začatia exekúcie).

Materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 45
ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého (§ 45 ods. 2) súd zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ tohto zákona je nedostatkom to,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nesúlad exekučného titulu so zákonom je tiež dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57

Exekučného poriadku. Zákon pritom upravuje dôvody, pri existencii ktorých súd exekúciu zastaví či už
obligatórne (§ 57 ods. 1) alebo fakultatívne (§ 57 ods. 2). Časový okamih, kedy tak urobiť má alebo
môže však upravený nie je, z čoho vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, ex offo, existenciu
predpokladov pre vedenie exekučného konania v celom jeho priebehu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, podľa ktorých, pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný súd nie
je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Ak teda exekučný súd skúmal po tom, ako ho súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia exekučný
titul, realizoval tým svoje oprávnenie a povinnosť. Z úradnej činnosti je pritom odvolaciemu súdu
známe, že žalobca ako oprávnený podal v rovnakom čase množstvo návrhov na vykonanie exekúcie na
základe exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Štát je povinný prístup k spravodlivosti
zabezpečiť vo vzťahu ku každému subjektu a to včas v tom zmysle, že dotknutý subjekt sa nemusí

zaoberať prípadným personálnym alebo materiálnym deficitom súdu, ktorý sa jeho vecou zaoberá.
Uvedené však platí pre štandardné situácie úmerne zodpovedajúce obvyklej kapacite súdov, nie pre
situácie vyvolané množstvom súčasne podávaných návrhov. V takejto situácii žalobca podľa názoru
odvolacieho súdu ani nemohol rozumne očakávať vydanie poverenia v 15 dňovej lehote ani v tých
prípadoch, keď by vydaniu poverenia nebránili zákonné obmedzenia.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. danou nie je.Nesprávny úradný postup, ktorý by mohol založiť nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. v exekučnom konaní, priebeh ktorého posudzoval súd prvého stupňa ako prvý predpoklad
zodpovednostného nároku zistený nebol, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o

existencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal ani žiadne dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, nebol preto ani dôvod zaoberať sa náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá bola taktiež
žalobcom uplatnená. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy zamietol, správne, správne je taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, keď súd
prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu

trov prvostupňového konania nepriznal.

Len pre úplnosť, vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že ust. § 9 ods. 2 zák. č 514/2003
Z.z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu
medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia, lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii
právneho predpisu žiada sa uviesť, že o uvedené ustanovenie bol zákon č. 514/2003 Z.z. doplnený
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013, je preto možné aplikovať ho len na tie právne

vzťahy, ktoré vznikli od 1.1.2013. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad
v zmysle inšpirácie, t.j. slovného spojenia použitého samotným žalobcom v odvolaní, uviesť právne
významné okolnosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte celkového skúmania,
ktoré súd musí realizovať aj keď pri posudzovaní otázky možného nesprávneho úradného postupu
vychádza z hypotézy definovanej ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného v čase, keď mal vzniknúť

zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmavanom exekučnom konaní.

Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s
použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď bol v odvolacom konaní úspešný

žalovaný, tento nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
nepodaltaktiež,aleanivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniabymunáhradatrovkonanianemohla
byť priznaná; ide o návrhové konanie a súd bez návrhu o trovách odvolacieho konania rozhodovať
nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.