Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/273/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206041
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814206041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom
Dolný Kubín, M.R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti odporcovi: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXX, právne zastúpený JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, so sídlom L. XXX/XX, X., o návrhu na
zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 2C/64/2014-72 zo dňa 26. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zmene výšky výživného (výrok I.), vo výroku o zameškanom
výživnom (výrok II.) a vo výroku o trovách konania (výrok IV.) potvrdzuje.

Výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (výrok III.) sa rozsudku okresného súdu
n e d o t ý k a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 Eur titulom
trov právneho zastúpenia, k rukám jej právneho zástupcu JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o. so
sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
6C/121/2005-44 zo dňa 21.11.2005 v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľku tak, že odporca je
povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne od 17.09.2014 do budúcna, vždy
do 15. dňa vopred k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 17.09.2014 do 31.01.2015
v sume 231,48 eur povolil odporcovi splácať mesačnými splátkami 30,- eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.
Určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom č.k. 6C/121/2005-44
zo dňa 21.11.2005, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku sumou 1600,- Sk
mesačne. Odporca mal ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dcéry, a to v sume 1.500,- Sk a
1.400,- Sk. Mesačný príjem odporca vtedy dosahoval vo výške 9.811,- Sk, bol mu vyplatený daňový
bonus 6.000,- Sk od októbra 2004 do septembra 2005 a stravné za toto obdobie vo výške 303.193,-
Sk. Matka navrhovateľky bola podnikateľkou a dosiahla príjmy 181.099,- Sk pri výdavkoch 99.203,-
Sk, pričom základ dane predstavoval 81.596,- Sk a krátkodobý finančný majetok 24.365,- Sk. Teda od
posledného rozhodnutia uplynula doba takmer 10 rokov, počas ktorej sa podstatne zmenili pomery na
strane účastníkov konania. Navrhovateľka je už plnoletá, študentkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v

Dolnom Kubíne. Jej potreby zabezpečuje matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, spolu s ďalšími
dvoma sestrami pochádzajúcimi z manželstva matky a odporcu, ktoré sú žiačkami strednej školy, pričom
navrhovateľka ako aj jej sestry navštevujú školy mimo svojho trvalého bydliska. U matky navrhovateľky
sa zmenili rovnako pomery v tom, že jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti z druhého manželstva
a znížil sa jej príjem na výšku rodičovského príspevku. Odporca je druhý krát ženatý a pribudla mu
jedna vyživovacia povinnosť k maloletej H.. Jeho manželka je na rodičovskom príspevku a tak sa
podieľa na chode domácnosti minimálnou mierou a má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu z prvého
manželstva. Odporca v súčasnosti u toho istého zamestnávateľa dosahuje príjem 306,10 eur. V konaní
sp. zn. 1P/152/2014 bola odporcovi zvýšená vyživovacia povinnosť na ďalšie dve sestry navrhovateľky,
a to maloletú J. a maloletú G. na každú sumou 100,- eur mesačne rozsudkom zo dňa 23.01.2015, ktorý
ešte nenadobudol právoplatnosť. Vyživovaciu povinnosť odporcu zvýšil s prihliadnutím na skutočnosť,
že je vodičom v kamiónovej doprave a najmä zamestnancom vo firme svojho brata. Z rozhodovacej
činnosti je známe, že vodičom kamiónov vykazujú vyplatenie minimálnej mzdy, v skutočnosti dosahujú
túto mzdu v priemere vo výške 600,- až 700,- eur. Okrem toho má vyplatené stravné mesačne v sume
589,- eur. Tieto financie nepredstavujú plat, ale súd na ich výšku prihliadol. U navrhovateľky taktiež
nastali zmeny, študuje na strednej škole posledný ročník a pripravuje sa na budúce povolanie. Zvýšili sa
jej osobné potreby súvisiace najmä s vekom, pričom pod pojem výživné nie je možné zahrnúť len potreby
na stravu, oblečenie, bývanie, ale aj kultúrne a spoločenské potreby. Výživné zvýšil na sumu 100,- eur od
17.09.2014 , kedy bol doručený návrh na zvýšenie výživného súdu. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky,
pokiaľ sa dožadovala vyššieho výživného ako aj výživného od 01.09.2014 zamietol, jednak z dôvodu,
že ide o výživné na plnoleté dieťa, ktoré je možné zmeniť len od podania návrhu a u odporcu nie sú
okolnosti, aby platil vyššie výživné ako to bolo požadované v samotnom návrhu. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Nepopiera skutočnosť, že potreby
navrhovateľky sa zmenili. Na druhej strane však, ak majetkové pomery na strany rodičov sťažka
pokrývajú tieto základné potreby, nie je potrebné povoľovať rôzne finančne náročné mimoškolské aktivity
a kurzy. Ak by manželstvo rodičov nebolo rozvedené a títo by nedisponovali dostatočnými finančnými
prostriedkami na krytie voľno-časových aktivít alebo finančne náročných aktivít detí, obmedzenia v
tomto smere by nikto neposudzoval ako odopieranie potrieb detí, ale ako hospodárenie s dostupnými
prostriedkami. Tvrdenie súdu, že jeho príjem predstavuje 600,- až 700,- eur považuje za skreslené,
generalizajúce a ničím nepreukázané. Nemá vedomosť o tom, že by iní vodiči kamiónov poberali
priemernú mesačnú mzdu v stanovenej výške. Súd nemôže vychádzať z fiktívnej sumy, ktorá má
predstavovať predpokladanú výšku v oblasti, v ktorej pracuje. Súd zaradil do jeho príjmu aj cestovné
náhrady, ktoré pokrývajú jeho potreby v čase výkonu práce mimo územia SR. Z toho vyplýva, že
pri prípadnom spotrebovaní cestovných náhrad pri výkone práce, na pokrytie nákladov domácnosti,
vyživovacie povinnosti k deťom a manželke, splácanie pôžičky a pod., mu zostáva len mzda vo výške
306,- eur. S poukazom aj na rozhodnutie vo veci 1P/152/2014 spolu so zameškaným výživným by
jeho celková vyživovacia povinnosť predstavovala 380,- eur mesačne, čo presahuje jeho základný plat.
Jeho ďalšia dcéra, ako aj manželka a nevyhnutné výdavky na domácnosť by museli byť pokryté z
cestovných náhrad. Príslušnosť k určitej rodine nie je kritériom pre získanie práce s vyšším finančným
ohodnotením. Dlhodobo vykonáva prácu vodiča kamióna a vykonávanie inej, lepšie ohodnotenej práce
by si minimálne vyžiadalo preškolenie alebo rekvalifikáciu, čo je spojené s ďalšími nákladmi. Ďalšie
zamestnanie, vzhľadom na charakter ním vykonávanej práce, je vylúčené. V spoločnosti svojho brata
pracuje a vždy pracoval iba na pozícii vodiča a nedisponuje kvalifikáciou na výkon inej práce. Vzhľadom
na svoj príjem a pri súčasnej finančnej situácii nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
výživu navrhovateľky viac než 75,- eur mesačne. Preto navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak,
že mu bude stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 75,- eur mesačne od 17.09.2014 do budúcna a
zameškané výživné sa mu povoľuje splácať mesačne splátkou 30,- eur, spolu s bežným výživným.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Poukazovala na to, že odvolanie obsahuje všeobecné
vyjadrenia, ktoré obsahujú skutočnosti tvrdené odporcom v rámci jeho prednesov v konaní samotnom.
Z potvrdenia zamestnávateľa bolo zistené, že priemerné cestovné náhrady vyplácané odporcovi od
septembra 2013 do augusta 2014 predstavujú sumu 588,99 eur a k uvedenej sume je potrebné
pripočítať minimálnu mzdu, ktoré dva druhy príjmov odporcovi preukázateľne pravidelne generujú
príjem cca 900,- eur mesačne. Vzhľadom na rodinné prepojenie zamestnávateľa odporcu je možné
predpokladať, že odporca je zrejme zvýhodnený za výkon svojej práce aj inou formou. Nepriamo

to vyplýva aj z vyjadrení odporcu, ktorý uviedol napr. že je vlastníkom dvoch vozidiel, pričom na
druhé vozidlo mu prispel brat, aby ho sčasti používal na vozenie zamestnancov do práce. Predajom
jedného z vozidiel by odporca mohol dosiahnuť ďalší príjem a zároveň ušetriť na nákladoch a na
poistnom spojenom s týmto nadbytočným vozidlom. Nevysvetlil prečo je vlastníkom práve dvoch starších
motorových vozidiel a nezdôvodnil ani že je potrebné za účelom dosahovania ďalšieho príjmu do rodiny,
teda efektívne. Dve autá v rodine predstavujú určitý štandard, ktorý odporca spolu s rodinou požíva, a
preto ako nedôveryhodná vyznieva jeho argumentácia vo vzťahu k navrhovateľke, keď spochybňuje v
odvolaní úhrady jej mimoškolských aktivít a kurzov. Ako správny rodič, by sa odporca mal správať skôr
naopak a podporovať jej aktivity. Má za to, že odporca dokáže preukázateľne ušetriť a zabezpečiť príjem
pre svoju rodinu z cestovných náhrad a preto neexistuje dôvod, prečo by na tento príjem nemohlo byť
prihliadané pri určení vyživovacej povinnosti. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnila
trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k odvolaniu
v celkovej výške 87,52 eur.

Krajský súd ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania,
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a
tento ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a skutkové okolnosti
správne vyhodnotil. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s
ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§219 ods. 2 O.s.p.) a na
zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§156
ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine,
podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je
odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí
jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu, a to tak na strane povinného
rodiča ako aj na strane oprávneného dieťaťa.

O výživnom bolo naposledy rozhodované v roku 2005, teda pred 10 rokmi. Navrhovateľka v tom
čase bola maloletá a navštevovala základnú školu. V súčasnej dobe je študentkou strednej školy v 4.
maturitnom ročníku. Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľky sa podstatne zmenili pomery, či už v
súvislosti s vekom alebo s návštevou strednej školy a prípravou na budúce povolanie. U odporcu, pokiaľ
ide o príjmy, nenastali vážnejšie zmeny, okrem toho, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. U
matky navrhovateľky sa zmenili pomery v tom, že jej pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a v súčasnej
dobe je na materskej dovolenke a poberateľkou rodičovského príspevku. Táto si voči navrhovateľke plní
vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Vychádzajúc
z vyššie konštatovaného odvolací súd vyhodnotil, že k zmene pomerov došlo tak u navrhovateľky, a
to v súvislosti s návštevou strednej školy, ako aj u odporcu s tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Avšak uvedená zmena nemôže do určovania výživného zasiahnuť v takej miere, aby
obmedzila zabezpečovanie potrieb jeho starších detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
je ich zákonná povinnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto okresný súd
správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku mesačne sumou 100,-
eur, čo zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľky ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu.
Podstatnú zmenu pomerov ustálil na strane navrhovateľky a výživné zvýšil odo dňa, keď bol podaný
písomný návrh na súde. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom
odvolacom konaní mala plný úspech navrhovateľka a táto si uplatnila trovy konania spočívajúce z
trov právneho zastúpenia v súvislosti s písomným vyjadrením k odvolaniu odporcu. Preto jej tieto boli
priznané v celkovej výške 87,50 eur ako odmena za právnu službu vo výške 64,53 eur (§13a ods. 1
písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. [ďalej len vyhlášky]), 8,39 eur režijný paušál (§16 ods. 3 vyhlášky) a 14,58
eur ako 20%DPH (§18 ods. 3 vyhlášky).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.