Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218988
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112218988.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpený: JUDr. I. Piotr Giebel - advokát, Sladovnícka 22, Trnava, proti odporcovi: Meert
Interiors s.r.o., Obrancov mieru 1230, 919 04 Smolenice, IČO: 36 275 255, zastúpený splnomocnencom:
PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária s.r.o., AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a vyplatenie náhrady mzdy, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 11. novembra 2014, č. k. 13Cpr/4/2012-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh

zamieta.

O náhrade trov tohto konania rozhodne odvolací súd do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa
§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zo dňa 09.05.2012 daná odporcom navrhovateľovi je neplatná,
vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 09.05.2012 daná mu odporcom a

doručená mu dňa 11.05.2012 je neplatná, zároveň žiadal určiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Súd prvého stupňa vec
právne posúdil podľa ust. § 77, § 61, § 63 ods. 1 písm. a), b), § 79 ods. 3,4 Zákonníka práce
v znení platnom a účinnom v čase výpovede. Vecne súd prvého stupňa zistil, že medzi odporcom
ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom platne vznikol pracovný pomer založený
pracovnouzmluvouzodňa14.11.2005.Dňa11.05.2012bolanavrhovateľovidoručenápísomnávýpoveď
zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v ktorej sa

ako výpovedný dôvod uvádza, zrušenie zamestnávateľa bez nástupcu, pričom pracovný pomer sa
mal skončiť dňom 31.08.2012. Súd dospel k záveru, že výpovedný dôvod vo výpovedi doručenej
navrhovateľovi nebol daný, nakoľko spoločnosť navrhovateľa sa v čase výpovede nezrušovala, nič v
čase výpovede jej zrušeniu nenasvedčovalo a uvedená spoločnosť ako právny subjekt existuje doposiaľ.
Pod zrušením zamestnávateľa bez právneho nástupcu je pri obchodnej spoločnosti potrebné rozumieť
proces predchádzajúci zániku obchodnej spoločnosti v zmysle § 68 Obchodného zákonníka, pričom
postačuje, ak v čase výpovede všetky okolnosti svedčia tomu, že sa spoločnosť zruší. Súd mal za to,

že nedochádza k zrušeniu spoločnosti ako predpokladu jej zániku, ako právneho subjektu, ale len ku
skončeniu výkonu konkrétnej podnikateľskej činnosti pri zachovaní existencie spoločnosti a spoločnosť
z uvedeného dôvodu nemá možno zamestnanca ďalej zamestnávať, je daný iný výpovedný dôvod a
síce dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce teda z dôvodu, že sa stal zamestnanecnadbytočným z dôvodu organizačných zmien. Súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v rozhodnutí 1 Obo 210/2006. Ani v prípade, že by zákonodarca zrušením zamestnávateľa
mal namysli aj len situáciu, že obchodná spoločnosť ako zamestnávateľ prestane vykonávať konkrétnu

podnikateľskú činnosť nebolo by možné výpoveď považovať za platnú, nakoľko ani tento výpovedný
dôvod by nebol daný. Z výpovedí a dohôd o skrátení zotrvania v pracovnom pomere u ďalších troch
zamestnancov, ktorí spolu s navrhovateľom vykonávali práce u odporcu vyplýva, že dňa 26.08.2012
ukončili títo traja pracovníci: Z. C., A. M. a Z. N. pracovný pomer u zamestnávateľa Meert Interiors s.r.o.
teda u odporcu a najneskôr dňa 01.09.2012 im vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa Meert schody

s.r.o. U nového zamestnávateľa pracujú títo traja bývalí zamestnanci odporcu a ďalší iní zamestnanec,
vykonávajú rovnakú prácu stolárov, pracujú v tých istých prevádzkach a na tých istých strojoch, ako
pracovali v predchádzajúcom zamestnaní a v práci komunikujú s p. Z. N., ktorý bol jedným zo
spoločníkov a jediným konateľom spoločnosti odporcu, a jediným spoločníkom spol. Meert schody s.r.o..
Obe spomínané spoločnosti Meert Interiors s.r.o. a Meert schody s.r.o. okrem toho, že majú ako predmet
činnosti zapísané stolárstvo, sú teda úzko personálne prepojené a to osobou p. Z. N., ktorý je jedným

z dvoch spoločníkov spol. Meert Interiors s.r.o. ( kde je aj jediným konateľom) a zároveň je jediným
spoločníkomspol.Meertschodys.r.o.,kdejejedinýmkonateľomG.N..Vzhľadomktýmtoskutočnostiam
možno hovoriť len o formálnom, nie však skutočnom skončení podnikateľskej činnosti v oblasti stolárstva
na strane odporcu. Ku skončeniu stolárskej výroby došlo len na papieri a následne prišlo fakticky k
jej viac menej plynulému presunu pod novovzniknutú spoločnosť, ktorá vznikla dňa 14.07.2012 a to

prevzatím tých istých zamestnancov s výnimkou navrhovateľa, pribratím nového zamestnanca namiesto
navrhovateľa, pričom práca bola vykonávaná v tých istých priestoroch, na tých istých strojoch. Z týchto
skutočností mal súd za to, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že došlo ku skutočnému skončeniu jeho
podnikateľskej činnosti v oblasti stolárstva. Skončenie stolárskej výroby bolo len fiktívne a skutočným
dôvodom výpovede danej navrhovateľovi bolo zbaviť sa tohto konkrétneho zamestnanca. Tvrdenie

odporcu, že jedným z dôvodov skončenia stolárskej výroby bolo ukončenie nájmu priestorov považuje
súd len za účelové vzhľadom na to, že už dňa 27.08.2012 bola medzi prenajímateľom a novovzniknutou
spoločnosťou Meert schody s.r.o. uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú podpísal p. Z.
N., pričom nájom mal trvať do 01.09.2020. Takisto to je aj so zmluvou o nájme strojov. Súd dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odporca neuplatnil dôvod, ktorý ho oprávňoval skončiť pracovný

pomer s navrhovateľom výpoveďou, nakoľko sa odporca ako zamestnávateľ nezrušoval a to ani v
zmysle jeho zániku ako právneho subjektu, ani v zmysle skončenia predmetnej podnikateľskej činnosti
a preto súd určil výpoveď zo dňa 09.05.2012 za neplatnú. Pokiaľ sa týka náhrady mzdy za výpovednú
dobu dvoch mesiacov v celkovej sume 2.639,62 eur súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný.
Zamestnanec má pri neplatnom skončení pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy iba v prípade, že

došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru, nie v prípade neplatného skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, preto súd v tejto časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď
navrhovateľ mal úspech len pomerný preto rozhodol, že žiadnemu účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola výpoveď určená za neplatnú a
v časti náhrady trov konania podal v zákonom určenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že v
konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru
súdu výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi nebol daný, pretože spoločnosť v čase výpovede sa

nezrušovala. Súdom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 alebo 210/2006 a 1 alebo 28/2006
sú už v súčasnosti rozhodovacou praxou NS SR prekonané, dôkazom čoho je napr. uznesenie NS
SR zo dňa 20.04.2011, sp. zn. 4Ncdo/5/2010, podľa ktorého o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1
písm. a) Z.p. ide vtedy, ak organizačná zmena spočíva v zrušení organizačnej jednotky, útvaru alebo
inej zložky zamestnávateľa, ktorá predstavuje časť zamestnávateľa a zároveň zamestnávateľ prestane

naďalej vyvíjať činnosť, ktorú doposiaľ vykonávala zrušená časť. Z uvedeného vyplýva, že zrušenie
zamestnávateľa na účely aplikácie § 63 Zákonníka práce nemožno stotožňovať so zrušením obchodnej
spoločnosti, ktoré predchádza zániku obchodnej spoločnosti v zmysle § 68 Obchodného zákonníka.
Na uplatnenie tohto výpovedného dôvodu nie je potrebné, aby spolu so zrušením zamestnávateľa
súčasne došlo k zrušeniu zamestnávateľa ako obchodnej spoločnosti. Zrušením zamestnávateľa sa v

zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce rozumie situácia, keď právnická osoba ako zamestnávateľ
prestanevykonávaťkonkrétnypremetpodnikania,ktorýmázapísanýakopredmetčinnostivobchodnom
registri, pri ktorom zamestnáva fyzické osoby, avšak právne ako subjekt existuje ďalej a bez toho,
aby mala právneho nástupcu, na ktorého by prešli práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov,čo bolo v danej veci nesporne preukázané. V konaní bolo nesporne preukázané, že u odporcu
skutočne nie iba fiktívne došlo k faktickému ukončeniu vykonávania podnikateľskej činnosti v predmete
činnosti stolárstvo. Z protokolu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 01.10.2012 o výsledku inšpekcie

práce vykonanej u žalovaného bolo preukázané, že žalovaný v súčasnosti nevykonáva predmet svojej
činnosti,nakoľkonedisponujeprevádzkovýmipriestormianezamestnávavpracovnompomerežiadnych
zamestnancov. Bolo preukázané, že rovnako, ako v prípade navrhovateľa tak aj v prípade ostatných
zamestnancov odporcu boli s nimi skončené pracovné pomery z toho istého dôvodu podľa § 63 ods.
1 písm. a ) Zákonníka práce. Z listiny o ukončení nájmu výrobných priestorov zo dňa 07.05.2012

úradným prekladom do slovenčiny bolo preukázané, že prenajímateľ spol. Real DTM s.r.o. ukončil
nájomnú zmluvu s odporcom ako nájomcom na prenájom výrobných priestorov s účinnosťou ku dňu
04.08.2012 a takisto ukončila spoločnosť prenajímateľ Meert Interieur so sídlom v Belgicku nájomnú
zmluvu ako s odporcom ako nájomcom na prenájom výrobných strojov pre odporcu ku dňu 04.08.2012.
K zrušeniu spoločnosti odporcu nedošlo, avšak ako zamestnávateľ prestala spoločnosť vykonávať svoju
činnosť ku dňu 31.08.2012. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že v prípade odporcu došlo k jeho

zrušeniu ako zamestnávateľa nie spoločnosti odporcu, keď odporca skončil vykonávanie konkrétneho
predmetu podnikania a zrušil celý svoj podnik na výrobu drevených schodov, v ktorom zamestnával
fyzické osoby ako zamestnancov, takže vznikol na jeho strane dôvod na skončenie pracovného pomeru
so všetkými zamestnancami vrátane navrhovateľa, preto je nutné považovať skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa výpoveďou zo dňa 09.05.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce

za platné so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Dôvody, prečo sa odporca rozhodol ukončiť
vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti stolárstva sú pre uvedené konanie právne bezvýznamné,
pričom súd by sa nimi nemal vôbec zaoberať. Spol. Meert schody s.r.o. žiadnym spôsobom nesúvisí
s odporcom spol. Meert Interiors s.r.o.. Meert schody s.r.o. nemá s odporcom žiadny právny vzťah,
nie je ani žiadnym právnym nástupcom odporcu. Vznik spoločnosti Meert schody s.r.o. nebol žiadnym

spôsobom ovplyvnený situáciou u odporcu. Medzi odporcom a spol. Meert schody s.r.o. nebola nikdy
uzatvorená žiadna zmluva o prevode obchodného podielu, ani zmluva o predaji podniku. Skutočnosť,
že všetci bývalí zamestnanci spoločnosti odporcu okrem navrhovateľa prijali ponuku práce od spol.
Meert schody s.r.o. vyplýva zo súhlasného prejavu vôle zamestnávateľa a zamestnanca, a následne
uzatvorením pracovnej zmluvy. Ak slobodne títo zamestnanci prejavili vôľu vstúpiť do pracovného

pomeru so spol. Meert schody s.r.o. nemožno to považovať za prevzatie bývalých zamestnancov
spoločnosti odporcu, ako to tvrdí súd. Skutočnosť, že spol. Meert schody s.r.o. vykonáva svoju činnosť
v tých istých priestoroch a na tých istých zariadeniach ako odporca v žiadnom smere nepreukazuje
súdom konštatovaný presun podnikateľskej činnosti odporcu na spol. Meert schody s.r.o.. Zo žiadnych
ustanovení, príslušných právnych predpisov ani spoločenskej zmluvy spoločnosti odporcu nevyplýva, že

konateľ odporcu Z. N. nemôže byť spoločníkom aj ďalšej spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania
akomáodporca.Spol.Meertschodys.r.o.jeúplnesamostatnouspoločnosťou,ktorážiadnymspôsobom
nesúvisí s odporcom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť,
vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo alternatívne rozsudok v napadnutej časti zmeniť, návrh zamietnuť
a priznať odporcovi náhradu trov konania v rátane trov odvolacích.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom súdu a s jeho právnym posúdením predmetnej veci tak, ako je to uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudok považuje za spravodlivý.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom
podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súd prvého stupňa nie je v napadnutej
vyhovujúcej časti, teda v časti určenia neplatnosti výpovede vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13Cpr/4/2012 je určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru zo dňa 09.05.2012 danej odporcom navrhovateľovi a doručenej
navrhovateľovi dňa 11.05.2012, a zároveň určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu
mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie výpovednej doby dvoch mesiacov.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zo dňa
09.05.2012 daná odporcom navrhovateľovi je neplatná.Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 04.11.2005, ktorou bol pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú so

skúšobnou dobou 3 mesiace. Zamestnanec teda navrhovateľ bol zaradený ako stolár s dňom nástupu
do práce dňa 01.12.2005. Dňa 11.05.2012 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 09.05.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu zrušenia zamestnávateľa
bez právneho nástupcu, s výpovednou dobou 3 mesiace s tým, že pracovný pomer skončí dňom
31.08.2012.Navrhovateľlistomzodňa14.05.2012oznámilodporcovi,ževýpoveďpovažujezaneplatnú,

nakoľko ako spoločníkovi firmy Meert Interiors s.r.o. Smolenice mu nebol písomne oznámený dátum
konania mimoriadneho valného zhromaždenia ohľadom zrušenia zamestnávateľa, tak predpokladá, že
sa nekonalo a zamestnávateľ nie je v likvidácii bez právneho nástupcu, čo je uvedené ako dôvod
výpovede, preto žiada opätovne o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2005 v
zmysle pracovnej náplne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť: 1. zrušuje alebo 2.
premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.

Uplatniť výpoveď je oprávnením zamestnávateľa, nie jeho povinnosťou. Ods. 1 písm. a)

obsahuje skutkové podstaty: zrušenie zamestnávateľa, zrušenie časti zamestnávateľa, premiestnenie
zamestnávateľa a premiestnenie časti zamestnávateľa. Zrušenie zamestnávateľa netreba stotožňovať
so zrušením obchodnej spoločnosti družstva alebo inej právnickej osoby, ktoré predchádza zániku
právnickej osoby (§ 68 Obchodného zákonníka). Zrušenie zamestnávateľa obdobne netreba
stotožňovať so stratou právnej subjektivity právnickej osoby (fyzickej osoby). Fyzická alebo právnická

osoba sa „ruší“ ako zamestnávateľ vždy, ak prestane podnikať alebo vykonávať inú činnosť, pri
ktorej zamestnávala fyzické osoby ako zamestnancov. Ide o situácie, ak fyzická alebo právnická
osoba v právnej pozícii prestane podnikať alebo vykonávať inú činnosť bez toho, aby mala právneho
nástupcu, čím by prešli práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov na nástupcu. Dôvod, pre ktorý
zamestnávateľ napr. prestane podnikať nie je právne významný. Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho

časti nie je právnym úkonom a nemožno ho na súde napadnúť z hľadiska platnosti alebo neplatnosti.
K naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP dochádza vtedy, ak zamestnávateľ
nemôže z dôvodu svojho zrušenia naďalej prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy.
Takýto výklad zrušenia zamestnávateľa je už obsiahnutý v ustálenej judikatúre, v rozhodnutiach NS
SR(4MCdo5/2010) aj NS ČR(21Cdo/191/2009).

V konaní bolo preukázané, že odporca ako právnická osoba, je zapísaný v obchodnom registri od
10.09.2005 doposiaľ, spoločníci sú navrhovateľ a Z. N., konateľ je Z. N.. V predmete činnosti má
spoločnosť okrem iného uvedené stolárstvo. Odporca v stolárstve zamestnával štyroch zamestnancov
vrátane navrhovateľa. Práce vykonávali v nebytových priestoroch, ktoré mal odporca prenajaté od REAL

DTM s.r.o., Smolenická Nová Ves 165 a na strojoch prenajatých od spol. Meert Interieur, Zwaarveld
13, 9220 Hamme. Bolo tiež preukázané, že uvedené nájomné zmluvy tak na nebytové priestory ako aj
stroje boli ku dňu 04.08.2012 vypovedané a odporca ako zamestnávateľ dal výpoveď všetkým svojim
zamestnancom (navrhovateľ Z. C., A. M., Z. N.).

Dňa 14.07.2012 vznikla spol. Meert schody s.r.o. s jediným spoločníkom Z. N. a jediným konateľom
G. N., ktorá má v predmete činnosti uvedené okrem iného aj stolárstvo. Táto spoločnosť uzavrela
zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.08.2012, na základe ktorej od spol. REAL DTM s.r.o. si
prenajala nebytové priestory, v ktorých vykonáva stolárstvo, pričom sú to priestory totožné s priestormi,
ktoré predtým mal prenajaté odporca. Spol. Meert schody s.r.o. na základe pracovných zmlúv od konca

augusta 2012 zamestnáva ako zamestnancov bývalých zamestnancov odporcu okrem navrhovateľa,
teda: Z. C., A. M. a Z. N.. K.. Meert schody s.r.o. tak vykonáva predmet svojej činnosti stolárstvo v
nebytových priestoroch a na strojových zariadeniach totožných s priestormi a zariadeniami, na ktorých
vykonával predmet činnosti stolárstvo aj odporca.

Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že
došlo k zrušeniu zamestnávateľa. Odporca preukázal, že ako zamestnávateľ sa zrušil, keď nevyvíjal
naďalej činnosť, ktorú doposiaľ vykonával teda stolárske práce, v dôsledku čoho nemá možnosť
zamestnávať naďalej navrhovateľa. Žiadnym relevantným dôkazom nebolo preukázané, že by odporcaako zamestnávateľ naďalej vyvíjal činnosť, ktorú vykonával doposiaľ a pre ktorú doposiaľ zamestnával
fyzické osoby. Odporca preukázal, že stratil nájom nebytových priestorov, takisto nájom strojov a
zariadení, takže nemal kde a na čom ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť s predmetom činnosti

stolárstvo. Skutočnosť, že odporca nevykonáva predmet svojej činnosti stolárstvo vyplynula aj z
protokolu Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 01.10.2012, ktorý skonštatoval, že odporca nedisponuje
prevádzkovými priestormi za účelom možnosti vykonávania predmetu svojej činnosti - stolárstva.
Skutočnosť, že spoločnosť odporcu Meert Interiors s.r.o. je naďalej zapísaná v obchodnom registri,
nebráni tomu, aby bolo konštatované zrušenie odporcu ako zamestnávateľa z dôvodu skončenia

vykonávania predmetu činnosti stolárstvo. Spol. Meert schody s.r.o. je novým právnym subjektom,
ktorý vznikol v súlade so zákonom, nemá s odporcom žiadny právny vzťah, neuzavrel s odporcom
žiadnu zmluvu o prevode obchodného podielu alebo o predaji podniku a v súlade so zákonom uzavrel
nájomné zmluvy na nebytové priestory a stroje a zariadenia, a takisto uzavrel pracovné zmluvy so
zamestnancami, pričom skutočnosť, že uvedené nebytové priestory a aj zamestnanci sú totožní s tými,
ktoré využíval do 31.08.2012 ako zamestnávateľ odporca nemá právny dopad na určenie neplatnosti

výpovede danej odporcom navrhovateľovi.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa
vec nesprávne posúdil, keď považoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou za neplatné, preto
podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti výpovede zmenil

tak, že návrh zamietol, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že u odporcu skutočne
došlo k faktickému ukončeniu vykonávania podnikateľskej činnosti v predmete činnosti stolárstvo, takže
výpoveď s uvedeným výpovedným dôvodom zrušenie zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce je platná.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodne odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.