Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/162/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212274
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212274.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
Quantum Credit, a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava,
IČO: 36 668 745, proti žalovanej K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX A. L., štátnej
občianke SR, o zaplatenie 192,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 144,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 16,76 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 127,60 Eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 39,81 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu Advokátska kancelária PERSPECTA legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23C, 821 01
Bratislava, IČO: 36 668 745, keď súd žalovanej na zaplatenie p o v o ľ u j e splátky v sume 5,-
Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou vždy
do 25. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 19.08.2014, ktorá bola doručená dňa 21.08.2014 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 192,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 16,76 Eur od
04.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 127,60 Eur od
04.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,80 Eur od
04.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. so sídlo Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom“ alebo
„podnik“) uzavrela so žalovanou podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
v znení neskorších predpisov, dňa 20.07.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mobilných hlasových služieb, program REALAX 60, keď dňa 20.07.2011 k tejto zmluve o pripojení bol
uzatvorený i dodatok, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti
24 mesiacov. Na základe zmluvy o pripojení poskytoval Slovak Telekom žalovanej plnenie riadne a včas.
Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry, ktorými jej bola fakturovaná cena služieb
v zmysle zmluvy o pripojení neuhradila. Nakoľko si žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplnila, porušila
zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva i povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a to okrem ceny
služieb. Právnym predchodcom boli vystavené nasledovné faktúry: č. 7107976534 na sumu 16,76 Eur,
ktorá sa stala splatnou dňa 03.09.2011, č. 7109068207 na sumu 127,60 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa
03.10.2011 a č. 7207521841 na sumu 47,80 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 03.08.2012. Vzhľadom
na skutočnosť, že so Slovak Telekomom, teda poskytovateľom služieb uzavreli medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, pohľadávky z týchto faktúr sa stali jeho vlastníctvom. Zo strany

Slovak Telekomu žalovanej bolo oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Podnik svoju zmluvnú
povinnosť voči žalovanej plnil riadne a včas, riadne cenu služby fakturoval, preto podniku vznikol nárok
na úhradu faktúr. Keďže žalovaná zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatila v lehote splatnosti, resp.
si nedobíjala zmluvne dohodnutý kredit, dôsledku čoho bolo jej pripojenie deaktivované, vznikol podniku
nárok na fakturovanie i zmluvnej pokuty. Preto podal voči žalovanej žalobu na súd.

Súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 09.06.2015. Právny zástupca žalobcu sa tohto
pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 21.05.2015 (čl. 23
spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 28.05.2015, ktoré bolo doručené
súdu dňa 05.06.2015, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania,
žalovaná na toto pojednávanie bola tiež predvolaná riadne a včas dňa 22.05.2015 (čl. 23 spisu),
pojednávania sa osobne zúčastnila, keď za zistenia a vyhodnotenia procesných podmienok na konanie
súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v prítomnosti
žalovanej, keď pri tom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého súdu pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, listinami, ktoré žalobca doložil
do súdneho konania, keď na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
v časti o zaplatenie sumy 144,36 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 47,80
Eur s príslušenstvom.

Zo Zmluvy o pripojení (evidenčné číslo zmluvy nie je uvedené) zo dňa 20.07.2011 v znení Dodatku
k tejto Zmluve o pripojení t.č. 911290447, SIM karta č.
8942102480002644090 zo dňa 20.07.2011 ( ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 (ďalej len „poskytovateľ“) poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy o pripojení ako
užívateľke tzv. SIM kartu č. 8942102480002644090 za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovanou do
siete poskytovateľa a používania žalovanou služieb poskytovateľa v užívateľskom programe služieb:
Relax 60 + (120). K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo: 911290747. Žalovaná sa
zaviazala na základe tejto zmluvy o pripojení dodržiavať podmienky zmluvy o pripojení, prehlásila, že
sa zoznámila so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len
„všeobecné podmienky“), ďalej s Osobitnými podmienkami služieb, ak ich podnik vydal pre služby (ďalej
len „osobitné podmienky“), tiež s Cenníkom služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“),
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o pripojení. Svojim podpisom na zmluve o pripojení
potvrdila prevzatie všeobecných podmienok, osobitných podmienok a cenníka, tiež špecifikovanej SIM
karty, keď sa zaviazala najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Zmluva o
pripojení bola uzatvorená na neurčitý čas. V bode 2. dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala,
že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku,
ktorá začína plynúť od prvého dňa zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po účinnosti tohto dodatku
(ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého
konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany žalovanej. Za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
zmluvy o pripojení zo strany žalovanej, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM
karty, ako aj odstúpenie žalovanej od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností
na strane poskytovateľa. Účastníci sa ďalej dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky
podľa bodu 2. dodatku sa považuje aj žiadosť účastníka (žalovanej) o prenesenie telefónneho čísla
uvedeného v záhlaví tohto dodatku od poskytovateľa k inému podniku poskytujúcemu verejnú mobilnú
telefónnu službu v SR. S ohľadom na predmet plnenia uvedený v bode 1. tohto dodatku, osobitne s
ohľadom na záväzok poskytovateľa poskytnúť žalovanej vo vzťahu k SIM karte program Služieb Relax
60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur s DPH a to odo dňa uzavretia dodatku až do
uplynutia doby viazanosti podľa bodu 1. písm. c/ tohto dodatku, sa poskytovateľ a žalovaná dohodli, že
nárok na poskytnutie zľavneného mesačného poplatku zaniká definitívne a bez akejkoľvek náhrady v
prípade, ak žalovaná požiada o zmenu programu služieb aktivovaného týmto dodatkom na iný program
služieb typu VIAC, alebo ak žalovaná využije vo vzťahu k SIM karte ponuku kúpy akciového mobilného

telefónu. Súčasne v bode 2. dodatku sa strany dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.
1 tohto dodatku žalovaná nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v dodatku od spoločnosti Slovak
Telekom, a.s., keď súčasne vzala na vedomie a súhlasila s tým, že v prípade porušenia dojednania
uvedeného v tejto vete je v súlade s týmto bodom dodatku povinná uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, ktorá je tu uvedená vo výške 47,80 Eur. Dodatok bol uzatvorený
na dobu viazanosti 24 mesiacov. V bode 1. písm. b/ dodatku sa žalovaná zaviazala riadne a včas
platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať všetky svoje povinnosti v
súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami a v súlade s platným cenníkom. V bode 4.
dodatku si strany dojednali, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/
alebo v bode 3. tohto dodatku alebo v článku 3. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5.
bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany poskytovateľa, je účastník (žalovaná) povinná uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti žalovanej o vypojenie SIM karty z prevádzky
v zmysle bodu 2. tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom
doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky poskytovateľa. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej
pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla
porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Žalovaná súčasne mala byť povinná
uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. V bode 3. dodatku sa žalovaná
zaviazala, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku nepožiada o aktiváciu alebo
zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program
služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V tabuľke č. 1 dodatku bola dojednaná výška zmluvnej
pokuty 47,80 Eur.

Faktúrou č. 7107976534 zo dňa 15.08.2011, ktorá sa stala splatnou dňa 03.09.2011 fakturoval
poskytovateľ žalovanej cenu telekomunikačných služieb v sume 16,76 Eur za obdobie 15.07.2011 až
14.08.2011, faktúrou č. 7109068207 zo dňa 15.09.2011 splatnou dňa 03.10.2011 fakturoval poskytovateľ
žalovanej cenu služieb v sume 127,60 Eur za obdobie od 15.08.2011 do 14.09.2011 a faktúrou č.
7207521841 zo dňa 15.07.2012 splatnou dňa 03.08.2012 fakturoval poskytovateľ žalovanej zmluvnú
pokutu v sume 47,80 Eur.

Žalobca ďalej dokladal Zmluvu o postúpení pohľadávok včítane Protokolu o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok zo dňa 20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane
druhej, keď predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok včítane Protokolu o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763 469 žalovanej oznámila, že predmetná pohľadávka v sume 192,16 Eur spolu s príslušenstvom z
titulu ceny telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty bola postúpená dňa 20.11.2013 do vlastníctva
spoločnosti Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980. Súčasne žalovaná bola upovedomená o tom, že tento
záväzok je potrebné už uhradiť tejto spoločnosti Quantum Credit a.s., lebo je vlastníkom predmetnej
pohľadávky s príslušenstvom.

Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronický
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., (čl. 33-34 spisu), keď z článku 3. bod 3.6 a z článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ vyplýva celý rad
ďalších povinností žalovanej ako účastníčky zabezpečených zmluvnou pokutou dojednanou v Zmluve
o pripojení v spojení s Dodatkom k nej.

Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal výňatok z Cenníka mesačných programov služieb (čl. 35
spisu).

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
o zaplatenie sumy 144,36 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovanou ceny telekomunikačných
služieb, a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 47,80 Eur s príslušenstvom z titulu žalobcom
uplatneného nároku voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca v konaní preukázal, že jeho
právny predchodca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej
poskytoval právny predchodca žalovanej dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných
v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie od 15.07.2011 do
14.09.2011 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanej spolu v sume 144,36 Eur a to faktúrami

č. 7107976534 zo dňa 15.08.2011 vystavenej na sumu 16,76 Eur a č. 7109068207 zo dňa 15.09.2011
vystavenej na sumu 127,60 Eur. Právny predchodca tak žalovanej týmito faktúrami fakturoval cenu
telekomunikačných služieb spolu v sume 144,36 Eur. Právny predchodca žalobcu služby ktoré fakturoval
týmito faktúrami žalovanej poskytol, žalovaná túto skutočnosť v konaní nerozporovala. Nerozporovala
ani vyúčtovanú cenu telekomunikačných služieb. Na obranu uviedla toľko, že faktúry za služby nehradila
preto, lebo bola v nepriaznivej sociálnej situácii. Súhlasila so zaplatením ceny služieb, keď potom súd
na základe vykonaného dokazovania a preukázania nároku žalobcu uložil povinnosť žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 144,36 Eur z titulu ceny telekomunikačných služieb, ktoré právny predchodca žalobcu
žalovanej poskytoval a ktorú cenu doposiaľ žalovaná neuhradila.

Žalobca aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2013 v spojení s Protokolom o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok zo dňa
20.11.2013, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469
ako postupcom a ním ako postupníkom, keď z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je
nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide, je teda vlastníkom predmetnej pohľadávky
s príslušenstvom s poukazom na § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Žalobca v súdnom konaní voči žalovanej uplatnil popri tomto nároku i nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania z ceny telekomunikačných služieb, keď i v tejto časti podal žalobu dôvodne.

Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy 144,36 Eur, konkrétne sumy 16,76
Eur od 04.09.2011, keďže faktúra č. 7107976534 sa stala splatnou dňa 03.09.2011 a sumy 127,60 Eur
od 04.10.2011, keďže faktúra č. 7109068207 sa stala splatnou dňa 03.10.2011. Odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých faktúr má žalobca nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania zo
súm vyfakturovaných v jednotlivých faktúrach a to až do zaplatenia, keďže žalovaná je preukázateľne
v tomto období v omeškaní s ich úhradou.

Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho
nariadenia, avšak v znení do 31.01.2013, pretože záväzkový vzťah vznikol pred týmto dňom, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z ustanovenia § 10c
tohto vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, ktoré je prechodným ustanovením k úprave účinnej
od 01.02.2013 totiž vyplýva, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V posudzovanom prípade ku dňu omeškania, resp. k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 04.09.2011 a
ku dňu 04.10.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,5 % ročne, zvýšená o 8
percentuálnych bodov bola 9,50 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,50 % ročne z prisúdenej sumy 144,36 Eur.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanej i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80
Eur z úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 04.08.2012 do zaplatenia, ktorú
právny predchodca žalobcu žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 7207521841 zo dňa 15.07.2012, ktorá
sa stala splatnou dňa 03.08.2012. V tejto časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za
neopodstatnenú, pričom ju zamietol.

Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti
vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá

a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade
porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o
pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností
účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti
účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet
určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje
posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR, vyššie uvedeným spôsobom
judikoval takýto záver i Najvyšší súd ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii
dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné
záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť
zaistené zmluvou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne
povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je
podmienkou preto, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho
súdu ČR potvrdil tento aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné
dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného
vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo
zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp.
zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola
vyúčtovaná za porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou, že faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena
telekomunikačných služieb žalovaná neuhradila riadne a včas. Právny úkon urobený v písomnej forme
možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať a to
podľa toho, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, ale v právnom úkone
to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečovaných povinností, tak ako to bolo v tomto
prípade, čo vyplýva z dodatku k zmluve o pripojení, k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje,
pretože určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda o zmluvnej pokute z tohto pohľadu
neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza „náhodou“
aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré žalobca doložil vyplýva, že zmluvná pokuta bola
medzi poskytovateľom a žalovanou dojednaná v prípade porušenia „akejkoľvek“ povinnosti uvedenej
v bode 1. písm. b/, v bode 3. dodatku alebo v článku 3. bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v
článku 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, tak ako to vyplýva z článku 4. zmluvy o
pripojení v spojení s dodatkom k nej. Z uvedenej formulácie zabezpečovaných zmluvnou pokutou celého
radu povinností žalovanej možno vyvodiť, že tu je uvedený príkladný výpočet zmluvných povinností,
pre prípad porušenia ktorých zo strany žalovanej bola dojednaná zmluvná pokuta. Ide o nedostatok
spôsobujúci podľa názoru súdu neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné priznať
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že aj
dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu ustanovením
§ 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to,
že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej...“ (s
demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovej
výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení v spojení s dodatkom k nej,
ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej
závažnosti, ktoré boli zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou. Uvedená formulácia neumožňuje
posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru
nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Nemôže
byť ponechané na vôľu poskytovateľa, že si vybral práve porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej
spočívajúcej v tom, že neplatila za služby riadne a včas. Tiež súd je názoru, že takáto formulácia by
v podstate umožňovala za porušenie ktorejkoľvek povinnosti žalovanej uvedenej príkladmo v bode 4.
dodatku sankcionovať ju v každom prípade tohto porušenia zmluvnou pokutou vo výške 47,80 Eur.

Na záver súd ešte dodáva, že uvedené zmluvné dojedanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve
o pripojení v spojení s dodatkom k nej spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, keď nepochybne žalovaná zmluvu o pripojení
v spojení s dodatkom k nej uzatvorila ako spotrebiteľka.

V spotrebiteľskej veci, keď v posudzovanom prípade nepochybne nárok vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy a vzťahujú sa na zmluvný vzťah podľa tejto zmluvy ustanovenia tiež § 52 nasl. Občianskeho
zákonníka. Už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ako to bolo v tomto prípade. Táto
skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, spotrebiteľa, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ služby nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. V prejednávanej veci tak zmluvnú pokutu je nutné považovať
i za neprimeranú sankciu, keď navyše dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu a to v danom dojednaní
sankcie tak z pohľadu jej výšky, ako aj z hľadiska času, t.j. teda kedy v dôsledku nezaplatenia sumy
služieb dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad či je to jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti z
dôvodu, že spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na začiatku, alebo inokedy
v priebehu doby viazanosti. Tiež dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť
za individuálne, a to aj s poukazom na článok 3. ods. 1., 2. Smernice rady 93/13/EHS. Súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s
cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie.

Nakoľko súd však posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité, v tejto časti zmluva o pripojení
v spojení s dodatkom k nej je neplatným právnym úkonom podľa § 41 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ide pri tom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v
tejto časti pre jeho neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s
príslušenstvom zamietol, keď zamietol žalobu v časti istiny, preto nevznikol nárok ani na zaplatenie
príslušenstva z tejto istiny v podobe úrokov z omeškania.

Na žiadosť žalovanej súd povolil žalovanej splácať podľa § 160 O.s.p. dlh v splátkach v sume 5,- Eur
mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku so splatnosťou vždy do 25.
dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Výhodu splátok žalovanej súd povolil preto, lebo jej jediným príjmom sú dávky
hmotnej núdze, ktoré poberá v sume 62,- Eur mesačne, žiaden iný majetok nemá, keď podľa názoru súdu
z tohto príjmu nie je schopná žalovaná pohľadávku žalobcu uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
bez ohrozenia životnej úrovne. Výšku splátok súd určil s prihliadnutím na výšku príjmu žalovanej a s
ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu. Je v záujme žalobcu, aby jeho pohľadávka bola splácaná, a
aby tiež bola vytvorená reálna možnosť pre žalovanú, aby túto pohľadávku žalobcu uhradila, keď súd
pri rozhodovaní tiež prihliadol na to, že žalovaná súhlasila s úhradou ceny služieb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal
v konaní úspech len čiastočný, pričom mal úspech vo väčšej časti ako neúspech, úspech mal v časti o
zaplatenie sumy 144,36 Eur, neúspech v časti o zaplatenie sumy 47,80 Eur, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej, avšak len pomerom úspechu a neúspechu, ktorý predstavuje 50
% (144,36 ÷ 192,16 = 0,75, 47,80 ÷ 192,16 = 0,25, 75 % - 25 % = 50 %). Vo výške 50 % má tak žalobca
právo na náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania, ktoré vo veci navrhol priznať a
ktoré vyčíslil za zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia
v sume 63,12 Eur, spolu v sume 79,62 Eur, z ktorej 50 % predstavuje sumu 39,81 Eur. Trovy právneho
zastúpenia v sume 63,12 Eur, ktoré vyčíslil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pozostávajú z
odmeny za dva úkony právnej služby po 18,26 Eur, k tomu DPH, keď úkonmi právnej služby boli príprava
a prevzatie zastúpenia, žaloba, k tomu dvakrát režijný paušál po 8,04 Eur, k tomu DPH, DPH je 20 %,
spolu odmena bez DPH predstavuje 36,52 Eur, spolu režijný paušál bez DPH predstavuje 16,08 Eur,
spolu odmena a režijný paušál bez DPH predstavuje sumu 52,60 Eur, 20 % DPH z tejto sumy predstavuje
10,52 Eur, spolu to činí včítane DPH 63,12 Eur. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov. Celkové trovy

konania v sume 39,81 Eur je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi na účet zastupujúcej Advokátskej
kancelárie žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)