Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215709
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 15C/227/2012-172 zo dňa 13. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Okresný súd uznesením č. k. 15C/227/2012-17 zo dňa 22. 02. 2013 spojil na spoločné konanie
veci vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 15C/227/2012, 15C/228/2012, 15C/229/2012,
15C/230/2012, 15C/231/2012, 15C/232/2012, 15C/233/2012, 15C/235/2012, 15C/236/2012,

15C/237/2012, 15C/238/2012, 15C/240/2012, 15C/241/2012, 15C/242/2012, 15C/243/2012,
15C/244/2012, 15C/245/2012, 15C/246/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 15C/227/2012.
Uznesením č. k. 15C/227/2012-179 zo dňa 13. 11. 2014 súd žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn.
15C/241/2012 vylúčil na samostatné konanie. Uznesením
č. k. 15C/227/2012-180 zo dňa 13. 11. 2014 súd konanie o návrhu žalobcu,
ktorým sa domáhal prerušenia konania pod sp. zn. 15C/227/2012 zastavil.

Následne vo veci konal a rozhodol rozsudkom, ktorý odvolaním napadol žalobca.

Čo sa týka žaloby vo veci samej, okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané,
že žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých podal žalobca žalobu, došlo
k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9
ods. 1zákona č. 514/2003 Z. z. Z dôvodov, že nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku škody

a to žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup, nebolo potrebné skúmať
ďalej existenciu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a náhradu nemajetkovej
ujmy v zmysle žalobného návrhu žalobcu. Poukázal na to, že exekučnými titulmi v jednotlivýchexekučných konaniach boli rozhodcovské rozsudky. Po podaní žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd mal zákonnú povinnosť pred udelením poverenia súdnemu
exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí

byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia
sa oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza
ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého
rozhodcovského rozsudku a exekučný súd bol oprávnený vyžiadať
siodúčastníkovkonaniaaleboodtretíchosôbpredloženielistín,prípadneajceléhospisovéhomateriálu,

ktoré podľa posúdenia súdu sú relevantné a nevyhnutné z hľadiska
jeho rozhodovacej činnosti. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval,
že o žiadostiach súdneho exekútora nebolo rozhodované so zbytočnými prieťahmi
a ani v jednom exekučnom spise nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť
ako konanie s prieťahmi, nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu preukázaný nebol.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z kumulatívnych,

obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu; hoci
žalovanýmalvoveciplnýúspech,vspojenískonanímmuvšakžiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodol

tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práv
nakontradiktórnysúdnyproces,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutné

na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň musia mať možnosť
sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim a s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samostatným rozsudkom vo veci samej.

Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými
v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému
súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal
dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod

nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu,
že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním
súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok

spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie,
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu sa objektívne v očiach verejnosti, nemožno

tohto sudcu považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za
danej situácie, okresný súd
preto nemal vec meritórne prejednať. Tvrdenia súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní
nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené

zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie,
ktoréhoobsaharozsahsbezuvedeniadôvoduurčilsám.Mázato,ževexekučnomkonaníboliporušené
jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil
nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil

za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdi
na opätovné prejednanie.Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p.
a svoje rozhodnutie aj náležitosti odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku,
ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu

na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil,
aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo
na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými

predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so
samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací
súd za preukázané, že vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 48) bolo právnemu zástupcovi

žalobcu doručené a toto vyjadrenie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 23. 08. 2013. Keďže vyjadrenie
žalovaného
bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené a na pojednávanie dňa 13. 11. 2014
bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa
16. 10. 2014 rovnako ako žalobca, je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p.

a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie a v časovom predstihu mal vedomosť aj
o vyjadrení žalovaného v predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13. 11. 2014, účastníci na toto
pojednávanie boli riadne predvolaní.
Hoci žalobca a jeho právny zástupca boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní,
napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, len podaním
zo dňa 06. 11. 2014 súd požiadal právneho zástupca žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z

dôvodu objektívneho porušenia zásady nestranného súdu a sudcu.
Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý by sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania.

Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť.
Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá

možnosť konať pred súdom. Práve zo správania
sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu
súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu,
že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomnevopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič
nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania.

O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodol pred rozhodnutím vo veci samej uznesením dňa
13. 11. 2014 tak, že konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania pod sp. zn.
15C/227/2012 zastavil z dôvodov, že súd už raz o tejto žiadosti právoplatne rozhodol.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom
ako exekučným súdom v exekučnom konaní, tvrdeným nesprávnym úradným postupom,
t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty;
žalobca už v žalobe navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného

súdu. Žalobca už priamo v žalobe vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o
ktorej námietke rozhodoval nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
prejednávanej veci nevylúčil. Rozhodnutie nadriadeného súdu bolo riadne doručené právnemu
zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému. Okresný súd
vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal účastníkov konania a právneho zástupcu

žalobcu, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., vo veci konal aj rozhodol
v ich neprítomnosti. K spisu okresného súdu sú pripojené exekučné spisy, resp. jednotlivé rozhodnutia
exekučného súdu, ktoré sa vzťahujú k predmetu sporu. Po preskúmaní veci
podľa názoru odvolacieho súdu odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a uvádza,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
Odvolací súd záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu

považuje za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu
v spornom exekučnom konaní.

Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je
dôvodná. Žalobcom znesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodoval nadriadený súd s tým,

že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie
o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil na argumente, že tento je
sudcom rovnakého súdu ako exekučný súd,
ktorý mu svojím nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu, odvolací súd poukazuje
na to, že súdna prax dostala k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samá

skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom
je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho
nie je ani to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú

škodu a nemajetkovú ujmu (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa
19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013).

Keďže odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi žiadnym spôsobom právo konať
pred súdom odňaté nebolo a súčasne vo veci rozhodol zákonný sudca, prejednal odvolací súd následné

rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala v predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax je ustálená na závere,že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí súd rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vo všetkých exekučných veciach s výnimkou
exekučnej veci vedenej u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 28Er/222/2010, súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom vo všetkých exekučných
veciach, exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Vzhľadom na to, že z
vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučný súd po doručení žiadosti o udelenia a poverenia

súdnym exekútorom robil v jednotlivých veciach ďalšie úkony, pričom po doručení relevantných dokladov
exekučný súd rozhodol v primeranej lehote tak, že v žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie bolo účastníkom exekučného konania následne
doručované, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by
mal za následok prieťahy v konaní. Postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania
formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Odvolací súd uvádza, že

vzhľadom na množstvo exekučných konaní,
ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom (čo je odvolaciemu súdu známe
z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná
na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi Ústavného súdu SR napr. vo veci sp. zn.
II.ÚS/243/2013, IV.ÚS/605/2012. Vo veci 28 Er/222/2010 žiadosť o udelenie poverenia bola súdnym

exekútorom súdu doručená dňa 26. 04. 2010, pričom súd vo veci vydal poverenie nasledujúcim dňom,
t. j. dňom 27. 04. 2010.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, odvolací súd uvádza, že

vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nepreukázal teda nesprávny
úradný postup exekučného súdu, nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku zaoberať nepriznaním
uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Táto
skutočnosťnespôsobujenepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudkutak,akotovodvolanítvrdilžalobca.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že hodlal predložiť v konaní pred súdom dôkazy,
a to aj znalecký posudok na preukázanie výšky škody, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že
žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, nič nebránilo žalobcovi
takýto dôkaz súdu predložiť do rozhodnutia vo veci samej; je zrejmé, že vzhľadom na to,
že žalobca už v žalobe samej vyčíslil výšku škody, nepochybne už pri podaní žaloby

musel disponovať dôkazmi preukazujúcimi výšku škody. Na zdôraznenie správnosti záverov
prvostupňového súdu, odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť objektívna, bez
zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je
jednakvdanejvecivytýkanýnesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,ďalejexistenciaškodyapríčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich
predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy
štát zodpovedá
za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich

predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo
zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci
so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol

teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a

ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať
v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania
si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.