Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214077
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213214077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom - advokátom,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, o zaplatenie
sumy 323,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, zo dňa 29. januára 2013, č. k. 12C/222/2013-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 275,97 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 119,52 eur od 12.08.2010 do zaplatenia a
zo sumy 49,80 eur od 12.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 106,65 eur od 12.07.2010 do zaplatenia do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a určil, že zmluvná podmienka v dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 18.05.2010 pod bodom 4 v časti: „ v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto dodatku
alebo v bode 3.6 alebo v bode 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku v sume 47,80 eur“ je ako

neprijateľná neplatná. Odporcovi určil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 54,95
eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 13,30 eur na ďalších trovách do rúk právneho zástupcu
navrhovateľa. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol odporca zaviazaný k zaplateniu sumy 323,77 eur s úrokom z omeškania s odôvodnením,
že mu bola postúpená pohľadávka spol. Slovak Telecom a.s., vedená voči odporcovi. Súd mal vo
veci z listinných dôkazov preukázané, že právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko a.s.
Bratislava a odporca uzavreli dňa 18.05.2010 zmluvu o pripojení s dodatkom k zmluve z rovnakého

dňa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sa stali všeobecné podmienky poskytovania verejných
a elektronických telekomunikačných služieb a cenník služieb spoločnosti. Zmluvnými podmienkami sa
odporca zaviazal, že po dobu 24-mesiacov od uzavretia zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z
prevádzky, nedopustí sa takého konania ani neumožní také konania, na základe ktorého by mohol
právny predchodca navrhovateľa zmluvu zrušiť odstúpením od nej alebo výpoveďou. Zaviazal sa v
prípade porušenia zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Faktúrami boli
odporcovi vyúčtované služby, mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, iné poplatky a služby

a upomienka oneskorenej platby 2,50 eur. Ďalšou faktúrou navrhovateľ odporcovi vyúčtoval zmluvnú
pokutu 47,80 eur. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 43 ods. 1, 42 ods. 1 zák. č. 610/2003Z.z., § 524 ods. 1,2, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1 O.z., § 153 ods. 3 O.s.p. a § 53a
ods. 1 O.z.. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvné podmienky neboli
individuálne dojednané, pripravil ich predchodca navrhovateľa, dodávateľ služieb pre bližšie neurčený

okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné formulárové zmluvy. Odporca v zmluvnom vzťahu vystupuje ako
spotrebiteľ, zmluva teda podlieha právnemu režimu občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských
zmluvách.

Žalovaná istina predstavuje vyúčtované služby vo výške 275,97 eur, upomienky 5,- eur a zmluvnú
pokutu 47,80 eur. Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie vyúčtovaných služieb tak v

tejto časti návrhu odporca nárok navrhovateľa nesporoval, neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by
spochybňovala pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb,
ktorénavrhovateľjednoznačnedodal,odporcaichprijal,avšakzanenezaplatil.Súdpretourčilodporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu služieb vo výške 275,97 eur spolu s úrokom z omeškania v
zákonnej výške (§ 517 ods. 1 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z.z.). Pokiaľ sa týka nároku na
zaplatenie poplatku za upomienku tak súd toto považoval za vyúčtovanie sankcie a to paušálnej náhrady

za nesplnenie povinnosti včas, v charakterovo podobnej zmluvnej pokute, nebola tu však preukázaná
písomná dohoda zmluvných strán ako vyžaduje ust. § 544 O.z., absentuje aktívny prejav vôle odporcu,
navyše nebolo preukázané ani písomné vyúčtovanie sumy 2,50 eur. Pokiaľ sa týka časti nároku
navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty tomu v tejto časti tiež nebolo možné návrhu vyhovieť, pokiaľ
by súd vyhovel bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve a navyše by

došlo aj k porušeniu zákona. Poukázal na ust. v čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody
a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. Navrhovateľ ponúka v danom prípade svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom formulárových zmlúv, v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiadal od

spotrebiteľovzaplatiťvždyvnezmenenejvýškebezohľadunato,akýčasostávaúčastníkovipriporušení
podmienok dokonca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvné pokuty v
štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná
pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok navrhovateľa na náhradu škody
prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je podstavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl rozhodujúcej, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne poškodiť spotrebiteľa. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne
a odradzujúce. Riešením by nebola ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Bolo
by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala
spotrebiteľa, navyše zmodernizovať možno len platne dojednanú zmluvnú pokutu. Súd dospel k záveru,

žezmluvnédojednanieozmluvnejpokutejeneplatné,pretotútozmluvnúpodmienkuvovýrokurozsudku
určil v súlade s § 153 ods. 3,4 O.s.p. za neprijateľnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. a navrhovateľovi, ako úspešnejšiemu priznal náhradu trov voči odporcovi v rozsahu 70 %.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal navrhovateľodvolanie
v časti, ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý a určená zmluvná podmienka neprijateľnou a

v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa
zamietnuť nárok navrhovateľa, čo do zmluvnej pokuty a jej označenie za neprijateľnú podmienku
nesúhlasí v celom rozsahu, nakoľko v tejto časti rozhodnutie nemá zákonnú oporu. Zmluvná pokuta
dojednaná medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dojednaná platne podľa §

544 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie je
dojednaním individuálnym. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz jednania zmluvnej pokuty
v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím inštitútom. Dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym
a preto ani prípadná aplikácia § 53 ods. 1 O.z. vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty by neprichádzala

do úvahy. Ak by žalovaný chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť
obsah vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke. Zmluvná pokuta nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi
zmluvnými stranami. Zmluvnú pokutu možno dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či ide o
vážne alebo o menej vážne alebo veľmi intenzívne, či menej intenzívne porušenie povinnosti. Poukázal
narozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obdo/4/99.Naviacprávnypredchodcanavrhovateľaposkytol

odporcovi benefit v podobe 2-násobného počtu voľných minút pre príslušný program služieb počas 24-mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu. Primárnym cieľom zjednanej zmluvnej
pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie
plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o pripojení. Postavenie

odporcu ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo. Nakoľko nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty by navrhovateľovi nevznikol, ak by si odporca bez ohľadu na to, či je alebo nie je
spotrebiteľom plnil svoje povinnosti. Odporcovi nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez
záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení, mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez
doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme bez zmluvnej pokuty. Odporca dal prednosť výhodnejším

cenám volaní, čomu zodpovedá protizáväzok spočívajúci v 24-measačnej dobe viazanosti. Je treba
zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať
ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Právny predchodca navrhovateľa svoj záväzok
vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení dodržal, bol to práve odporca, ktorý svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy porušil. Nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri
záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinností odporcu zaplatiť navrhovateľovi dojednanú

zmluvnú pokutu, ktorú nie je možné označiť za neprimeranú. Poukázal tiež na skutočnosť, že vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku
bol dojednal priamo navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz jej ďalšieho
používania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -

účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti a v častí náhrady trov konanie nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti vecne správny a je potrebné ho potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/222/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 323,77 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietnutý a určená zmluvná podmienka v dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 18.05.2010 pod bodom 4 za neprijateľnú a v časti náhrady konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010).

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).Špecifikom právnej úpravy od 1. marca 2010 v ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka je, že na
jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v
takom, kde má základná požiadavka navrhovateľa pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho

predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v
žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť.
Nie je pritom rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie,
ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa
(čo platí obdobne aj na osoby vstupujúce do práv a povinností dodávateľa až po vzniku prvotného

spotrebiteľského vzťahu, ako aj v prejednávanej veci na základe postúpenia pohľadávky) alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa
za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na
porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4

cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky

tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok, ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej

sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od

01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. Je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. Hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný

vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 53 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy účastníkov), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. §

53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých ktoré sa
môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

S poukazom na obsah a dôvody podaného odvolania v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluvná
podmienka, na základe ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta, nebola medzi účastníkmi individuálne
dojednaná, o čom svedčí už len to, že bola zapracovaná do predtlače zmluvy, resp. jej dodatku bez
možnosti zásahu do textu v tejto časti zo strany spotrebiteľa.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti
podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku, ktoré sú s
prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa. Je pravdou,
že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskejzmluvebolaprimeraná.Tátopodmienka,alevdanomprípadeipodľanázoruodvolacieho
súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Jetomutakpredovšetkýmpreto,ževyžadujeodspotrebiteľa,abyzaplatildojednanúzmluvnúpokutubez
ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne
pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí
byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých
služieb s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelomvytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti
je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto
hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej

doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie
stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté
služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť
vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná
podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 4 Dodatku
k Zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53
ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide

o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom
v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej
v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou viazaný. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval,

že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že
rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny
dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť
odstrašujúciúčinokpredodávateľovspočívajúcivtom,žesatakétonekalépodmienkyvočispotrebiteľovi
jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je

ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť
obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky
používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu
tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy
pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby

nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná
podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých
podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie
citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako
celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, (príp. ju akceptovať iba
v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie), v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol. Rovnako
správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku
rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako
vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods.1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže, ale odporca si náhradu trov konania riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil,

nebola mu odvolacím súdom priznaná.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.