Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201377
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti Okresnému úradu Bardejov,
katastrálnyodbor,sosídlomDlhrad16,P.O.BOX161,08577Bardejov,zaúčastiI.G.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX S. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 16.
októbra 2014 číslo: OÚ-BJ-KO2-2014-V1242/13-Fo takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16. októbra 2014 číslo: OÚ-BJ-KO2-2014-V1242/13-Fo.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava a I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. č. XX, ako záložcu
zastúpenej združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811
05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol návrh n a vklad záložného
práva k nehnuteľnostiam v k.ú. S..
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 22.05.2013 bol prijatý návrh na vklad o zriadení záložného
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. S. na LV č. XXX.
Zriadenie záložného práva malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa,

ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 803 200004 zo dňa 28.12.2014 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane záložného veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 600,00 eur, ďalej poplatku
v sume 576,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až
do zaplatenia.
Citoval ustanovenie § 31a písm. c) Katastrálneho zákona a poukázal na postup správneho orgánu pred

vydaním rozhodnutia. Ďalej správny orgán citoval ustanovenie § 31 ods. 1, § 30 ods. 5 Katastrálneho
zákona, § 31 ods. 1, 4, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka.
V rovine ochrany spotrebiteľa ja keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine,
ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.
Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn.

10 Sžr 19/2010).
Katastrálny zákon umožňuje okresnému úradu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 opraviť len chyby v
písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.V danom prípade za základe citovaných skutočností bol správny orgán tohto názoru, že nie sú splnené
podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na
strane záložcu bola podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v

rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.
Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom

úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetnom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia z úverovej
zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v
konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo
17/2007).
V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 8Sžo 30/2007 takéto uzavretie zmlúv v predmetnej

veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva) zákon nevylučuje, ale je potrebné ich
posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v
navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.

Správny orgán sa preto stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, že týmto postupom zo
strany veriteľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona).
Vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva je nejasné, nakoľko tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o

splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva. Ide o rukou vpísané
údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Správny orgán má za to, že v rámci ďalšieho konania vo veci bol skutkový stav veci v súlade s § 32

ods. 1 Správneho poriadku zistený dostatočne a spoľahlivo a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 11.11.2014, doručený
Okresnému úradu Bardejov 13.11.2014. V odvolaní poukázal na to, že dňa 29.04.2013 bola uzatvorená

Zmluva o zriadení záložného práva č. 143/2013-SUB medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou
osobou I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XX, zastúpenou združením ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č.
803200004 zo dňa 28.12.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na
strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako

sú uvedené v tejto zmluve.
Dňa 22.05.2013 bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp.
zn. V 1242/2013 o povolení vkladu záložného práva a dňa 16. októbra 2014 Okresný úrad Bardejov
vydal rozhodnutie pod č. vkladu OÚ-BJ-KO2-2014/V1242/13-Fo o zamietnutí návrhu na vklad podľa §
31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností.

Navrhovateľďalejcitoval príslušnéustanovenia§22ods.1,2,§23,§31ods.1,§32ods.2Občianskeho
zákonníka, ako aj na ustanovenia § 32 ods.1,2 Správneho poriadku.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej

dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho
orgánu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať
aj v katastrálnom konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplnezistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia
a dôkazy, ktoré majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť

zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ
konštatoval, že napadnuté rozhodnutie správny orgán vychádza len z predpokladov a správny orgán
si nesplnil zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené
ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na

katastrálne konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich

právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuvádza,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny

úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na

základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,

ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z

predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho

subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu
nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť

protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o

zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.
Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o
plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa

ustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Mázato,žeDohodaoplnomocenstve
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je
pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné

zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy

o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s
požiadavkami uvedenými v § 47 ods.3 Správneho poriadku. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán
vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody,

pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Odvolateľ podotýka, že obsahom spisu správneho
orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby
sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.
Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odvolateľ uvádza, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola

táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t. j.
určitá výška bude právne prípustná, a teda platná, a zvyšok právne neprípustný, a teda neplatný) a
ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere.
V této souvislosti je třeba zduraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatři dohoda o výši
úroku, k jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodní zákoník, Komentář, 12. vydání, Praha: C.H.

Beck 2009, s. 1078-9).Naviac, správny orgán neuviedol, prečo uprednostil aplikáciu ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred
ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého
obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred

aplikáciou Občianskeho zákonníka. Rovnako, prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania
nemá za následok celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné
úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Ak by aj správny orgán
narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal
správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná

číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však
nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil
skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej
praxe, podľa ktorého sa u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výškyúroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je v nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku, či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že

v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne
vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola

požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,
J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459 Komentář. 2. vydání. Praha:
C.H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého
autormi sú sudcovia NS ČR). K úrokom z omeškania je potrebné uviesť nasledovné: Podľa ustálenej
súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z

jej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť
konkrétne okolnosti prípadu (nar. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1458/20007 zo dňa 31. marca 2009
publikovaný na www.epravo.cz pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27.
novembra 2003 publikovaný na www.epravo.cz pod 36309, Rozsudok NS ČR zo dňa 30. októbra 2009,
sp. zn. 33Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz pod č. 60110). Hodnotenie úroku z omeškania

vo výške 0,25% za každý deň omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pre Najvyšším súdom
SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné
(Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. decembra 2004; Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo
26/2004 zo dňa 22. septembra 2005; Roszudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22. septembra
2005). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok z omeškania

vo výške 1% denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho
výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7
Cmdo 13/94). Zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute n ie je preto neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi (Rozsudok Najvyššieho súdu v ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003 publikovaný

pod číslom C 2801). Napokon, zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% istiny
za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a
to včasným plnením povinnosti (napr. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. februára 2010, č.k.
5Co/16/2010). Odvolateľ zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením
argumentácie spotrebiteľským právom. Predmetná námietka je teda oč do právneho posúdenia nielen

nesprávna, ale aj nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového
stavu.
Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,
že okresný úrad nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo

splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, pretože:
1) došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného zdr. ProHelp.

V tejto časti je rozhodnutie správneho orgánu zmätočné a nepreskúmateľné,
2) udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané,
3) neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného zdr. ProHelp,

Dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj
dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie

peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať,
že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľností.Odporca doručil predkladaciu správu z 15.12.2014 krajskému súdu spolu so spisovým materiálom a
navrhol, aby súd v danej veci rozhodol a rozhodnutie potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2015, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 03.02.2015 doručený súdu

18.02.2015 a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne
rozhodnutie. Zúčastnená osoba I. G. sa vyjadrila v správnom konaní na Okresnom úrade Bardejov s
tým, že plnú moc, ktorú síce dobrovoľne podpísala nemala vedomosť o tom, že na základe tejto môže
spoločnosť podpisovať záložnú zmluvu a podať návrh na vklad záložnej zmluvy Nesúhlasila s tým, aby
si spoločnosť Pohotovosť nárokovala na nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Odporca sa ospravedlnil listom
zo dňa 04.02.2015 a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho
spisu.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je
dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa

29.04.2013, doručený správnemu orgánu 22.05.2013 pod č. V 1242/2013 podal návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 143/2013-SUB zo dňa 29.04.2013 do katastra nehnuteľností. K návrhu
súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 143/2013-SUB zo dňa 29.04.2013 uzavretú podľa
§151aanasledujúcichustanoveníObčianskehozákonníkamedzizáložnýmveriteľomPohotovosť,s.r.o.
a záložcom I. G., v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením ProHelp, so sídlom

Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 28.12.2011 č.
803200004 ktorou splnomocniteľ I. G. splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci,
IČO: 421 801 39, v zastúpení G. C. - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie u uskutočnení právnych úkonov uvedený
v týchto dohodách vykonávaný v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch k dohodách uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto
splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp plnomocenstvo

vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy

o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako

formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo

na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislostis uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že

v predtlači je uvedené v k.ú. S. na LV č. XX a č. XXX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo

predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou

katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

V zmysle § 29 citovaného zákona, vklad možno vykonať na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o jeho povolení.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických

vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných
predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. Aj podľa názoru súdu vyplýva, že
okresný úrad bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým
dlžníčka I. G. splnomocnila združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy,
resp. na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako aj následne záložnej

zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť

nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie

označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporcu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností

vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenia na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukazom na
ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v tomto prípade zistil
presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako
aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku
preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom,
ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné

rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona dohoda o splnomocnení,
podľa ktorého dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je
namieste, ak takáto dohoda bola v zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený,

resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd
ani správny orgán podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa
ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom

už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníčky I. G..

Okresný úrad - katastrálny odbor na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo v čase
vydanianapadnutéhorozhodnutiaaajvsúčasnostijejehopovinnosťoupostupovaťvsúladesovšetkými

právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj podľa vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na
ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho
zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako
verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č.

76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri
skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo
či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška
upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené

skutočnosti, ktoré Okresný úrad - katastrálny odbor ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený
skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v Dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo
neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na

uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie Okresného úradu v Bardejove,
katastrálneho odboru vydané dňa 16. októbra 2014 pod č. k. OÚ-BJ-KO2-2014/V1242/13-Fo ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. 1Sžo 54/2012, 10Sžo 51/2012, 1Sžr 18/2012, 8Sžo
30/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad - katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho
zákonaa§36bods.2vyhláškyč.79/1996Z.z.,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Výsledkom

rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad.

O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých
účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.