Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010275
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813010275.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

J.. V. R., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná J.. V. R., nar. XX.XX.XXXX v R. V., bytom A. č. XXX, konateľka spoločnosti, na slobode,

s a u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 08.50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky S. Q. evidenčné

číslo LM XXX AZ po ceste číslo I/78 v smere od obce K. na obec D., okres N., pričom v kilometri 26,600,
pri prechádzaní miernou pravotočivou zákrutou, na namrznutej vozovke neprispôsobila rýchlosť jazdy
stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostala s vozidlom šmyk, prešla do protismeru, kde ľavou
bočnou časťou vozidla narazila do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla značky N.
W.medzinárodnejpoznávacejznačkyW.republikyEktorévsmereodobceD.naobecK.viedolvodičV.,
nar. 28.XX.XXXX, v dôsledku čoho spolujazdkyňa vo vozidle S. Q. poškodená V. R., nar. XX.XX.XXXX
utrpela otras mozgu, pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej očnice, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti

ľavej ušnice dĺžky 4 cm s poškodením chrupavky, tržne - zmliaždenú ranu malíčka ľavej ruky, trieštivú
otvorenúzlomeninuhornéhočlánkumalíčkaľavejruky,čiastočnépoškodeniehlbokéhoohýbačamalíčka
ľavej ruky a zlomeninu horného i dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov
horného ramienka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona
na peňažný trest vo výmere 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákonaobžalovanej ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
dní. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňaX.X.XXXX obžalobu na J.. V. R. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom

návrhu.

Obžalovaná Ing. V. R. nesúhlasila s konaním o dohode o vine a treste a po poučení podľa § 257
Tr. por. urobila vyhlásenie, že je nevinná. K predmetu obžaloby vypovedala, že predmetného dňa v
ranných hodinách viedla vozidlo zn. S., ktorého je majiteľkou z obce A. do obce T., pričom medzi
obcami K. a D. dostala s vozidlom šmyk, vošla do protismeru, kde narazila do protiidúceho vozidla

zn. N., pri nehode došlo k zraneniam poškodenej V. R., ktorá je jej dlhoročnou priateľkou. Vo vozidle
okrem V. R., ktorá v čase nehody sedela na sedadle za vodičom, bol prítomný aj svedok C. X., ktorý
sedel na sedadle spolujazdca. Keď prechádzala vozidlom okolo Oravskej priehrady, priehrada bola
zamrznutá, ale vozovka sa nešmýkala. Pred nehodou obchádzala jedno vozidlo, ktoré odbočovalo do
obce K., pričom nemala žiaden problém za odbočujúcim vozidlom pribrzdiť, vozovka sa nešmýkala. Ako

pokračovala v jazde v smere na obec T., v úseku asi 300-350 metrov od križovatky na obec K. dostala
s vozidlom prvý šmyk, ktorý vyrovnala tak, že pustila nohu z plynu a každý výkyv na vozidle korigovala.
Po prvom šmyku, asi po troch sekundách dostala s vozidlom ďalší šmyk, ktorý tiež vyrovnávala, celý
čas mala dole nohu z plynu a len odhadom sa pohybovala rýchlosťou asi 55 km/hod. Keď sa dostala
s vozidlom do druhého šmyku, posledné výkyvy už zachádzali do protismeru, len čiastočne a pri

poslednom výkyve vozidlo čiastočne smerovalo do protismeru čelne na vozidlo zn. N.. Pri poslednom
výkyve stočila volant doprava a nakoľko cesta bola zľadovatená, tak vozidlo sa otočilo a smerovalo na
vozidlo v protismere a došlo ku kolízii. Ľavou časťou vozidla narazila do prednej pravej časti vozidla
N. a dôsledkom nárazu sa vozidlo odrazilo do pravého jazdného pruhu tak, že zadná časť, resp. jedno
koleso zadnej časti bolo na ceste a zvyšok vozidla bol mimo cesty. Po náraze poškodená V. R., ktorá

sedela na zadnej sedačke nereagovala, bola iba prevesená cez pás. Po kolízii z vozidla vystúpil C. X.,
pod nohami sa mu šmýkalo, a vtedy vlastne zistila, prečo ku kolízii došlo. Potom ako vystúpila z vozidla
tiež sa presvedčila, že cesta bola zľadovatená. Uviedla, že vznik nehody sa nedal nijakým spôsobom
predvídať, úsek vozovky na ktorom došlo k nehode bol veľmi zľadovatený, čo nebolo viditeľné. Pri obci
K. bola vozovka vlhká, zasnežená nebola, ale keď pokračovala na obec T., tak na tom úseku už bol sneh

v strede cesty. Námrazu na ceste zaregistrovala vlastne až vtedy, keď sa dostala z vozidlom prvý šmyk,
zaznamenala ju iba pocitovo, nie opticky. Týmto úsekom cesty nešla prvýkrát, ale za iných klimatických
podmienok.
Svedkyňa poškodená V. R. sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojila a k
okolnostiam dopravnej nehody vypovedala, že v ranných hodinách sa spolu s obžalovanou, ktorá je jej

veľmi dobrá priateľka vybrali do obce T.. Obžalovaná bola vodička, na mieste spolujazdca sedel C. X.
a ona sedela vzadu na sedadle za vodičom. Počas jazdy boli všetci pripútaný bezpečnostnými pásmi.
Cestu nesledovala, sedela vzadu za obžalovanou, plne dôverovala jej vodičským schopnostiam, keďže
absolvovali spolu rôzne výlety aj v zahraničí a vozidlo vždy šoférovala obžalovaná. Cesta prebiehala
až do kolízie bezproblémovo, k stavu vozovky sa vyjadriť nevedela. Z nehody si iba pamätala, že

ich vozidlo vynieslo do protismeru a potom už len čierne vozidlo v protismere, samotný náraz si
nepamätala Pri nehode utrpela zranenia, pričom najzávažnejším bola zlomenina panvy. V nemocnici
bola hospitalizovaná takmer dva týždne, dva týždne sa liečila doma a potom už za pomoci bariel chodila
do školy v A.. Pri nehode tiež utrpela zranenie malíčka na ľavej ruke s obmedzenou hybnosťou.

Za splnenia procesných podmienok súd prečítal výpoveď svedka poškodeného V. B., ktorý sa nepripojil
s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu. K nehode uviedol, že bol účastníkom dopravnej
nehody, viedol vozidlo zn. N. W. v smere zo D. do N., vozidlom sa pohyboval rýchlosťou okolo 40 km/
hod vzhľadom na nepriaznivý stav vozovky, cesta bola zasnežená a klzká. K nehode došlo v zákrute,
ktorá bola dlhá a mierna neďaleko mesta N.. V určitom momente sa oproti nemu objavilo vozidlo značky

S., ktoré išlo rýchlosťou okolo 70-80 km/hod. Ako toto vozidlo prechádzalo cez zákrutu zbadal, že jeho
zadné kolesa strácali priľnavosť a začali sa šmýkať. Vozidlo sa dostalo do šmyku, začalo sa otáčať a
vošlodoprotismeru.Knehodedošlovjehojazdnompruhu,kolíziisasnažilzabrániťtak,žesasvozidlom
dával úplne doprava a brzdil, kolízii sa však nevyhol. Po náraze sa vozidlo obžalovanej odrazilo od jeho
vozidla a zastavilo na druhej strane cesty. Vo vozidle bola v čase nehody jeho manželka s deťmi, pri

nehode utrpeli početné pomliaždeniny a odreniny, lekárske ošetrenie si však tieto zranenia nevyžiadali.Znalec J.. Q. T. vypovedal, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku. Rýchlosť vozidla, ktoré viedla
obžalovaná v čase zrážky bola cca 34 km/hod. Rýchlosť v čase vjazdu do zákruty bola cca 55 km/

hod. tak, ako to uviedla aj obžalovaná na hlavnom pojednávaní, pričom rýchlosť vozidla sa spomaľovala
tým, že obžalovaná dala dole nohu z plynu a tiež nastáva určité spomalenie, keď sa vozidlo dostáva do
šmyku. Rýchlosti vozidiel boli vypočítané na základe počítačového programu. Pokiaľ ide o techniku jazdy
vodiča, primeraná rýchlosť prejazdu zákrutou bola znalcom stanovená na 40 km/hod., a to vzhľadom
na stav vozovky a konštrukciu vozidla. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť

jazdy obžalovanej, ktorá bola vyššia ako primeraná rýchlosť na prejazd zákrutou za daného stavu
vozovky aký na mieste bol. Obžalovaná mohla zabrániť dopravnej nehode, ak by pred vjazdom do
zákruty znížila rýchlosť na cca 40 km/hod. Vodič oproti idúceho vozidla zrážke zabrániť nemohol. Znalec
uviedol, že daný úsek cesty, na ktorom sa stala nehoda pozná, prechádza ho častejšie. Tento úsek
cesty mu je osobne známy a môže z osobných skúseností potvrdiť, že má vedomosť, že na tomto
úseku cesty, kde došlo k nehode sa tvorí námraza častejšie, aj to aj keď v iných úsekoch námraza

nie je. Dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na tvorbu námrazy sa na tomto mieste nenachádza.
Predmetný úsek je veľmi prehľadný, je to rovina a tá zákruta je mierna, približne o polomere 400 metrov.
Viditeľnosť pred vozidlom je dostatočná. Pokiaľ stanovil primeranú rýchlosť na prejazd zákruty na 40
km/ hod, zohľadňoval stav vozovky, na vozovke bola námraza, ale aj konanie iných vodičov. Vyrátal ju
tak, že najskôr vyrátal hraničná rýchlosť prejazdu, z toho sa určí primeraná rýchlosť ponížením hraničnej

rýchlosti cca o 20 %,, čo je za normálnych okolností a keďže v tomto prípade boli podmienky sťažené,
rýchlosť stanovil na 40 km/hod. Pri stanovení tejto rýchlosti vychádzal aj zo stavu vozovky, že cesta na
tom úseku, v čase nehody nebola posypaná. Pokiaľ obžalovaná vypovedala, že dala dole nohu z plynu
a snažila sa vyrovnať vozidlo, v tom okamihu to bolo najprimeranejšie riešenie situácie. Či je na ceste
poľadovica alebo len mokrá cesta sa nedá vždy rozoznať.

Svedkyňa V. D. bola svedkom nehody, v čase nehody sa pohybovala za vozidlom obžalovanej, a to od
obce K. až po miesto kolízie. K stavu vozovky uviedla, že úsek cesty medzi obcami K. a D. bol dosť
zľadovatený, vozovka sa leskla. Svojim vozidlom sa presúvala rýchlosťou asi 45 km/hod., presne si
už na dopravnú nehodu nepamätá, ubehol aj určitý čas od nehody a po nehode bola v šoku. priebeh

nehody popísal tak, že videla ako sa červené vozidlo dostalo do šmyku, následne ho stočilo a potom
došlo k nárazu. Nezdá sa jej, že by to červené vozidlo pred kolíziou vchádzalo do protismeru, vozidlo
obžalovanej naraz odhodilo do protiidúceho čierneho vozidla. Keď videla čo sa stalo, tak svoje vozidlo
hneď zastavila a volala na políciu. Keď brzdila, tiež sa dostala do šmyku. To, že vozovka bola na mieste
dopravnej nehody klzká, zaregistrovali aj hasiči, ktorí boli privolaní na miesto nehody a spolu s hasičmi

sa bavili o tom, že aká je vozovka klzká a neupravená.

Svedok C. X. vypovedal, že v čase nehody sedel vo vozidle na mieste spolujazdca a vo vozidle vzadu za
vodičkou sedela svedkyňa V. R.. Pokiaľ ide o stav vozovky medzi obcou K. a miestom nehody, vozovka
bolavlastnečierna,bolovidieťasfalt,lenvstredovejčastisanachádzalsneh.Svedoksanevedelvyjadriť

k rýchlosti, ktorou obžalovaná viedla vozidlo, rýchlosť vozidla nesledoval. Uviedol, že medzi obcou K.
a miestom nehody sa najskôr dostali do malého šmyku, ktorý obžalovaná zvládla, a potom asi za dve,
tri sekundy od prvého šmyku sa s vozidlom opäť dostali do šmyku, bolo to už v podstate v pravotočivej
zákrute. Obžalovaná sa snažila výkyvy vyrovnať volantom, necítil že by brzdila, len bolo cítiť, že dala
dole nohu z plynu. Ku koncu šmyku sa dostali s vozidlom do protismeru, kde narazili do protiidúceho

vozidla N.. Po náraze vozidlo odhodilo, otočilo ho o 180 stupňov a ostalo na poli pri krajnici v pravom
jazdnom pruhu. Potom ako vystúpil z vozidla, skúšal stav vozovky a zistil že bola zľadovatená, bol na
nej zľadovatený film. Určite vozovka nebola posýpaná kamienkami, a či tam bola soľ, to nevie.

Svedok Q. W. vypovedal, že na miesto nehody bol vyslaný operačným dôstojníkom, za účelom

zdokumentovania. Pokiaľ ide o stav vozovky, vozovka bola zľadovatená, miestami na nej bola aj vrstva
snehu. Pokiaľ ide o úsek od obce Klin po miesto dopravnej nehody, ktorý prechádzal na služobnom
vozidle, keď prechádzal tento úsek nezistil, že by vozovka bola klzká, zistil to až po príchode na miesto
nehody, potom ako z vozidla vystúpil. Na miesto nehody prišiel asi po pol hodine a mieste nehody
bolo aj fotograficky zdokumentované. Pokiaľ si pamätá vozovka posýpaná nebola, odhrnutá bola, ale

posýpaná nie.

Svedok V.. W. A. nebol očitým svedkom dopravnej nehody, na miesto nehody prišiel až po kolízii.Súd oboznámil listinné dôkazy záznam dopravnej nehody na čl. 132-134, zápisnicu o obhliadke
miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody, plánik miesta dopravnej nehody
a fotodokumentácia na čl. 135-144, zápis o vykonaní dychových skúšok na čl. 145, odborné

lekárske vyjadrenie na čl. 147-161, lekársku správu na čl. 162, rozhodnutie Obvodného úradu
životného prostredia Dolný Kubín spolu s prílohami na čl. 164-169, stanovisko Správy ciest Žilinského
samosprávneho kraja s dennými záznamami na čl. 170-173 a správy k osobe obžalovanej. Z vyššie
označených oboznámených listinných dôkazov súd predovšetkým vyvodil závery o mieste nehody,
ohľadom výhľadových pomerov vodičov oboch vozidiel, o stave vozovky bezprostredne po nehode aj

vzhľadom na klimatické pomery.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 písm i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.

Po vypočutí obžalovanej, svedkov a oboznámení s listinnými dôkazmi súd rozhodol na hlavnom
pojednávaní dňa XX.X.XXXX. tak, že obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodil za použitia zásady „in dubioproreo“ pri hodnotení zavinenia na súdenom prečine,

v súvislosti s vyhodnotením možnosti predvídať a zabrániť vzniku nehody vzhľadom na stav a povahu
vozovky pred vjazdom do zákruty a tiež s poukazom na materiálny korektív prečinu.

Proti rozsudku prvostupňového súdu sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX podal odvolanie
prokurátor. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/

XXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXzrušilrozsudoktunajšiehosúduavrátilmuvec,abyjuvpotrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že záver prvostupňového súdu o nevine
obžalovanej, keď pochybnosti vyhodnotil v prospech obžalovanej v zmysle zásady „in dubioproreo“
nemá dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, z ktorej vychádzal aj znalec

pri vypracovaní znaleckého posudku vyplýva, že vozovka bola zľadovatená v celom úseku cesty, teda
aj v časti pred vjazdom do zákruty. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa V. D. a obranu obžalovanej
nepotvrdil ani svedok Q. W.. Z vykonaných dôkazov tak vyplynulo, že od obce K. sa podmienky na
vozovke zmenili, ale nebola to rýchla resp. nepredvídateľná zmena. Odvolací sud tiež poukázal na
skutočnosť, že obžalovaná išla s vozidlom v januári v ranných hodinách, keď teplota vzduchu bola -7,4°C

a musela si tak uvedomiť, že povrch vozovky je namrznutý. V súhrnne týchto dôvodov, sa odvolací súd
nestotožnil s hodnotením dôkazov v zmysle zásady „in dubioproreo“ a v závere uviedol, že s odkazom
na závery znaleckého dokazovania považuje za spoľahlivo preukázané, že príčinou dopravnej nehody
bola nespráva technika jazdy obžalovanej, keď táto napriek rozpoznateľnému stavu a povahy vozovky,
aj keď išla po rovine zníženou rýchlosťou, túto dostatočne neznížila pred prejazdom zákruty. Krajský súd

sa rovnako nestotožnil ani s hodnotením materiálneho korektívu v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. por., a to
s poukazom na spôsobený následok, ktorým je ťažká ujma na zdraví.

Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX doplnil
dokazovanie iba vyžiadaním správ k osobe obžalovanej a opätovne vo veci rozhodol v zmysle intencii

rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že obžalovanú uznal vinnou zo súdeného prečinu.
Obrana obžalovanej, vzťahujúca sa k otázke zavinenia, bola vyvrátená vykonanými dôkazmi s
poukazom na vyššie uvedené závery obsiahnuté v rozhodnutí odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o naplnenie
ostaných formálnych znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Trestného zákona, okresný súd uzatvára, že tieto boli nepochybne naplnené. Bolo preukázané, že k

dopravnej nehode v danom úseku cesty došlo, účasť na nehode malo vozidlo, ktoré viedla obžalovaná,
vozidlo obžalovanej dostalo šmyk, vošlo do protismeru, kde narazilo do protiidúceho vozidla zn. N. ktoré
viedol vodič V. B., ktorý kolízii zabrániť nemohol a v príčinnej súvislosti s nehodou došlo k ťažkému
následku na zdraví poškodenej V. R., ktorá utrpela zranenia majúce povahu ťažkej ujmy (podľa § 123ods. ods. 3 písm. i/ Trestného zákona). Poškodená v príčinnej súvislosti s nehodou utrpela zranenia:
otras mozgu, pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej očnice, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti
ľavej ušnice dĺžky 4 cm s poškodením chrupavky, tržne - zmliaždenú ranu malíčka ľavej ruky, trieštivú

otvorenúzlomeninuhornéhočlánkumalíčkaľavejruky,čiastočnépoškodeniehlbokéhoohýbačamalíčka
ľavej ruky a zlomeninu horného i dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov
horného ramienka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 týždňov. Zlomenina
horného i dolného ramienka lonovej kosti vľavo a otvorená zlomenina malíčka ľavej ruky majú nesporne
charakter ťažkej ujmy na zdraví. Poškodená bola v súvislosti s týmito zraneniami obmedzená v obvyklom

spôsobe života nutnosťou hospitalizácie na chirurgickom oddelení a nutnosťou opakovaných kontrol na
úrazovej ambulancii. Zlomenina malíčka ľavej ruky si vyžiadala operačný zákrok. Počas hospitalizácie
od XX. 1. do XX.X.XXXX poškodená ležala a rehabilitovala na nemocničnom lôžku a bola vo väčšej
miere odkázaná na pomoc nemocničného personálu. Od XX.X.XXXX začala chodiť o dvoch barlách
bez došľapovania na dolnú ľavú končatinu a od XX.X.XXXX začala chodiť o dvoch barlách s ľahkým
došľapovaním na ľavú dolnú končatinu, a to približne do polovice marca 2013. Počas prvých 4-6

mesiacov od úrazu pociťovala bolesti malíčka ľavej ruky a v oblasti lonovej kosti vľavo. Trieštivá otvorená
zlomenina horného článku malíčka ľavej ruky zanechá trvalý následok v zmysle obmedzenej hybnosti.
Súdtiežnemalpochybnostiohľadomexistenciepríčinnejsúvislostimedzidopravnounehodouavznikom
zranení poškodenej. Tvrdené skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané, neboli ani spornými.

Na základe takto hodnotených dôkazov súd obžalovanú uznal vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie

obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom
rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,

voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovanej súd zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Bola tak konštatovaná prevaha poľahčujúcich okolností podľa
§ 38 ods.3 Trestného zákona, čo sa odzrkadlilo na modifikovaní hornej hranice trestnej sadzby (zníženie

hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, vypočítanú z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou
trestnej sadzby).

Súd mal za to, že v danom prípade postačí uloženie peňažného trestu vo výmere 400,- Eur spolu s
náhradným trestom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol úmyselne zmarený, a to vo

výmere 8 dní. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bral súd do úvahy spôsob spáchania činu a jeho
následok,okolnostijehospáchania,mieruzavinenia,prevahupoľahčujúcichokolností,osobupáchateľa,
jej pomery a možnosť jej nápravy. V konkrétnom prípade dôležitú úlohu zohralo, že obžalovaná pred
spáchaním trestného činu viedla bezúhonný život, nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania a
tiež pri ukladaní trestu zohrala aj miera jej zavinenia na vzniknutej dopravnej kolízii. Pokiaľ súd neuložil

obžalovanej trest zákazu činností bolo tomu tak preto, že uloženie tohto druhu trestu nepovažoval
za potrebné. V danom prípade obžalovaná neporušila dôležitú povinnosť a neporušila ani závažným
spôsobom dopravné právne predpisy. Na vzniknutej kolízii sa vo vysokej miere podpísali práve
poveternostné podmienky a stav vozovky, pričom obžalovaná znížila rýchlosť vozidla, iba nesprávne
odhadla stav vozovky a na to rýchlosť prejazdu vozidla zákrutou, pričom spôsob akým následne

reagovala už na vzniknutú kolíznu situáciu, boli výsledkom jej vodičských schopností a skúsenosti.
Keďže obžalovaná bola súdená za trestný čin na úseku dopravy, súd pri ukladaní trestu kládol dôraz
aj na kartu vodiča, pričom v karte vodiča má záznam, prekročenie rýchlosti vozidlá, priestupok z XX. 8.
XXXX, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 10 Eur. Aj napriek uvedenému postihu v priestupkovomkonaní, vzhľadom na výšku uloženej sankcie možno obžalovanú považovať za disciplinovanú vodičku.
Súd je presvedčený, že druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru
súdu, v prípade obžalovanej plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a

je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.