Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201317.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: G. A., bytom A. R.K. Č.. XXX, zastúpená:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04. septembra 2014, č.: OU-RV-KO2-2014/V
1802 - OR, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 04. septembra 2014 č.: OU-RV-KO2-2014/V 1802 - OR.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložná
práva č. XXX/XXXX-D. rozhodol tak, že ho zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe dohody o
splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Táto dohoda bola uzavretá medzi
splnomocniteľom G. A.H. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorú

považuje za neplatný právny úkon z dôvodu, že je tu rozpor medzi záujmami splnomocniteľa a
splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zástupca splnomocniteľa
ako dlžníka mal hájiť jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu a dokonca v tejto zmluve záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na
vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa. Teda tento právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal aj na to, že dohoda
o splnomocnení bola napísaná vo forme pretlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už vopred

vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Preto absolútna neplatnosť
dohody o splnomocnení robí neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je okrem toho absolútne
neplatným právnym úkonom aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 250,00 Eur,úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a pokút, ako aj ostatných celkových nákladov v
zmysleplatnýchvšeobecnýchpodmienokodomeškaniaaždozaplatenia,pričomvtomtoprípadenebola
rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti v nepochybne

vyššej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby v rámci
autoremedúry správny orgán zrušil svoje rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel,
resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší, vráti späť na správne
konanie a zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Uviedla, že odporca v odôvodnení rozhodnutia

sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené
aichprávnyvýznampriposúdenímusíobsahovaťkonkrétnyodkaznaprávnypredpis,zktoréhosprávny
orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušných ustanovení, ale je potrebné
aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym

posúdením. Odporca neprípustnosť plnomocenstva odôvodnil aj ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale v zmysle tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporov alebo pochybnosti
onestrannostizástupcu,alerozpormusíajreálneexistovať.Predloženéplnomocenstvojesamostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval

alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Odporcadostatočneneodôvodnilprečouprednostnilaplikáciuustanovenia§39Občianskehozákonníka
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku,
najmä, keď zmluva o úvere v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom.

Ohľadnenerešpektovaniavyváženostimedzipredmetomúverovejzmluvyapredmetomzáložnejzmluvy
uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
týmto nebankovým veriteľom tiež vyššie ako obvyklé ako bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku
pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola považovaná obdobnými podnikateľskými
subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 23 Cdo 1458/2007, 32 Odo 468/2003,
33 Cdo 2675/2007, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 34/2004,
2 Obdo 28/2004, 2 Obdo 28/2004.

Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znenímjednotlivýchpripojenýchpríloh,následnenesprávnezistilskutkovýstavanesprávnevecsprávne

posúdil. Poukázal aj na to, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh
tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z
dôvodov, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že účastníčka a ani ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci, hoci im opravný prostriedok navrhovateľky im bol doručený, sa k
nemu nevyjadrili.

Účastníčka - dlžníčka, ani zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením
odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou G. A. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 21.05.2013, ktorou navrhovateľka dlžníčke
poskytla úver vo výške 250,00 Eur a táto sa zaviazala tento úver splatiť spolu s jej príslušenstvom,

úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka G.K. A. podpísala aj dohodu splnomocnení,
ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem iného na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase

uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. z úverovej zmluvy, ktorou bol dlžníčke poskytnutý úver
vo výške 250,00 Eur. Dlžníčka ako splnomocniteľka dohodu o splnomocnení podpísala v A. 21.05.2013
a zástupca splnomocnenca v Bratislave 21.05.2013.

Dňa 27.06.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-D. medzi záložným

veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom G. A. zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie A., parcelné
číslo XXXX o výmere 99 m2 - záhrady, parcelné číslo XXXX o výmere 45 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parcela číslo XXXX - rodinný dom, súpisné číslo XXX. Záložné právo bolo zriadené za účelom

zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.05.2013.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom

rozsahu a včas.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v konaní.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov a nájomných právach k pozemkom, ak

nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým

mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej

zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve

ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny

orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne

úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo za zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa
zakladá právny vzťah zastúpenia, Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení

(§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie
je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene
splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľností a pod..

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola pripojená spolu s návrhom na vklad záložného práva, ako aj
Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-D. zo dňa 27.06.2014 bola napísana vo forme

predtlače, tzv. formulára, kde splnomocnenec, t. j. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je
už priamo vpísaný v tejto zmluve a takisto v tejto dohode o splnomocnení je už priamo vpísané, že
určený splnomocnenec má splnomocniteľa zastupovať pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v
tejto zmluve, kde je konkrétne uvedená zmluva o úvere poskytnutá POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ako aj
číslo zmluvy o úvere. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení

splnomocniteľ bol obmedzený na svojich právach, pretože tento nemal v žiadnom prípade možnosť
vybrať si splnomocnenca, nakoľko splnomocnenec v dohode o splnomocnení bol už vopred vpísaný a
takistozobsahudohodyosplnomocneníjednoznačnevyplýva,žedohodaosplnomocneníbolauzavretá
len za účelom hájenia nie práv splnomocniteľa, ale veriteľa, v danom prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a je uvedené aj v súvislosti, s ktorou konkrétnou zmluvou o úvere. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v

tomto prípade splnomocnenec mal skôr hájiť záujmy veriteľa ako samotného splnomocniteľa. Taktiež
je pochybné, aby jeden a v ten istý deň dohodu o splnomocnení splnomocniteľka podpísala v A. a
zástupca splnomocnenca v Bratislave, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka záujmy splnomocnenca podľa obsahu dohody o splnomocnení boli v rozpore so záujmami
splnomocniteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle

súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné nahodile alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú

podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť

so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania
preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z
hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods.
2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom
prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo
povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom

na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
dlžníčkou G. A. ako splnomocniteľkou podpísaná dňa 21.05.2013 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom dňa 21.05.2013, nie je platne
uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník

nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť,
teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou
zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá mu poskytla úver. Vzhľadom na vopred
stanoveného splnomocnenca (v predtlačenom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento
bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľa a

zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú
zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný
dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv.
Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je

potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatváral v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu
vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj podpísaní
dohody o splnomocnení 21.05.2013 zrejme vedel presne identifikovať ktoré mu vlastnícky patria, ako
aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť
právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú

vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o
splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37
ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky G.Y. A.Y..
Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej Zmluvy

o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-D. zo dňa 27.06.2014.K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania
súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadal
s otázkou, či zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve č. XXX/
XXXX-D. z 27.06.2014 nebola riadne zastúpená a záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj
na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom
hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je vyššia ako nesplatený úver s
príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah dohody o splnomocnení sa javí, že táto

bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako dlžníčky.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu
neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.