Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714207587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd L., sudca T.. F. N., v právnej veci navrhovateľky F. S., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX,

zastúpenej advokátkou T.. I. L., advokátska kancelária so sídlom nám. P. XX, L., I.: XX XX XXXX proti
odporcovi T. Zdenovcovi, nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

P. manželstvo navrhovateľky F. S., rod. P., nar. XX.X.XXXX a odporcu T. S., nar. X.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX
na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

S. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

M. sa podaným návrhom došlým súdu dňa 13.5.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré

uzavrela dňa 25.2.1995 a to z dôvodu, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií,
poukázala na ust. § 1 ods. 2, 23 ods. 1-3 Zákona o rodine a uviedla, že nevidí dôvod, prečo zotrvávať
naďalej v manželskom zväzku. Poukázala na skutočnosť, že manželstvo bolo spočiatku harmonické,
asi po roku s začal u odporcu prejavovať nezáujem o rodinu, odporca mal neustále výhrady k dcéram,
hlavne k Veronike, ktorá nebola jeho biologickým dieťaťom, hľadal rôzne zámienky na to, aby jej mohol
vyčítať jej správanie a napomínať ju. Odporca vystriedal veľa pracovných miest. Uviedla, že odporca
sa nestará o domácnosť, všetko musí zabezpečovať sama navrhovateľka s deťmi. Dňa 11.9.2012

podalanavrhovateľkanávrhnarozvodmanželstva,ktorýzobralaspäťzdôvoduobnoveniamanželského
spolužitia. Neskôr si ale začala uvedomovať, že si s odporcom nemá čo povedať, čo sa postupne
zmenilo na úplný nezáujem, čím sa vzťah zmenil na spolužitie dvoch cudzích ľudí. Následne došlo k
úplnému citovému odcudzeniu medzi účastníkmi a manželstvo prestalo plniť spoločenskú biologickú a
ekonomickú funkciu, preto navrhovateľka dospela k rozhodnutiu, že najlepším riešením v danej situácii
je rozvod.

Z písomného vyjadrenia odporcu došlého súdu dňa 26.05.2014 súd zistil, že odporca s návrhom
nesúhlasí a už vôbec nie s dôvodmi v ňom uvedenými. Všetky tvrdenia uvádzané v návrhu sú
nepravdivé, vymyslené. Odporca uzavrel manželstvo s navrhovateľkou na základe dobrého vzťahu k
nej, o čom svedčí aj to, že odporca si osvojil dieťa navrhovateľky, ktoré sa jej narodilo pred uzavretím
manželstva. Z manželstva sa im narodila spoločná dcéra, o obidve sa staral vzorne, po každej stránke,
od zabezpečovania ich výchovy, výživy aj všetkých ostatných potrieb, nie je pravdou, že nemal záujem
o rodinu. Práve naopak, mal osobitný záujem. Navrhovateľka odišla pracovať do zahraničia a celú

starostlivosť nechala na odporcu. Mimo toho, že sa staral o výchovu detí, rekonštruoval aj dom,
prispôsoboval ho tak, aby rodina v ňom mala najvyhovujúcejšie životné podmienky. Investoval do
toho svoj zárobok aj finančné prostriedky z úverov, aj finančné prostriedky, ktoré získal za odpredaj
nehnuteľností po rodičoch. V prípade nezáujmu o rodinu tak by nekonal. Poukázal na skutočnosť, žeosvojená dcéra Veronika začala mať problémy s požívaním alkoholu a nadviazaním pochybnej známosti
s partnerom, ktorý tiež požíval alkoholické nápoje. Vodila si ho domov s tým, že s ňou bude bývať, s
čím nesúhlasil. Navrhovateľka zabezpečila dcére bytový podnájom v Michalovciach, u dcéry Zuzany

správanie nie je závadné. Problém medzi účastníkmi v skutočnosti nastal až vtedy, keď navrhovateľka
pripravila odporcu o všetky finančné prostriedky a on ju žiadal, aby sa na financovaní domácnosti a
potrieb spojených s udržiavaním tejto domácnosti zúčastňovala aj navrhovateľka, čo sa navrhovateľke
nepáčilo a tak vlastne ona stratila záujem o rodinu a začala si naňho vymýšľať takéto nepravdy. Toto
správanie navrhovateľky nepovažuje za hlboký rozvrat ich manželstva a za dôvod, aby ich rodinné

spoločenstvo zaniklo. Poukázal na skutočnosť, že je povinnosťou súdu, aby vynaložil úsilie na záchranu
manželstva aj napriek momentálnej kolízii, ktorá v ňom nastala. Nie je spoločenský záujem, že keď
nastanú v manželskom živote určité nedorozumenia, aby sa hneď manželstvo rozviedlo. Podľa jeho
názoru nie je dôvod na rozvod manželstva a žiadal, aby súd tento návrh zamietol.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.2.1995, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Michalovce, vo zväzku 25, ročník 1995 na strane 13, pod por. č. 25. U navrhovateľky ide o druhé
manželstvo u odporcu o prvé manželstvo. Obidvaja sú štátnymi občanmi SR, národnosti slovenskej. Z
manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo Klokočov 135.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli asi po 5 mesačnej známosti z lásky, z
dôvodu že sa veľmi pekne správal k jej dcére Veronike, ktorú si následne odporca aj osvojil. Toto bol
spočiatku harmonické, usporiadané, prvé problémy nastali asi po 5-6 rokoch, ktoré sa točili kvôli dcére
Veronike, ktorej vyčítal, že nemá otca, fyzicky ju udrel, nikdy nepohladil a tieto problémy sa stupňovali
stále, až do súčasnosti. Uviedla, že odporca nepochopil podstatu manželského života, za 19 rokov chcel

mať zabezpečený servis, aby nemusel nič riešiť, všetko aby išlo pomedzi neho. Jeho koníčkom bol
šport, či aktívny alebo pasívny, chodil s deťmi behávať, brával ich aj na športové podujatia, ale to len
vo svojom záujme. V roku 2004 odišiel pracovať do Anglicka, kde sa po 2 mesiacoch vrátil a ostali
bez peňazí. Túto situáciu riešila odchodom do Rakúska, pretože je zdravotnou sestrou a od uvedenej
doby stále pracuje v Rakúsku spôsobom 2 týždne doma a 2 týždne v zahraničí. Počas toho, ako bola

v Rakúsku, odporca sa staral o deti, staršiu dcéru kontroloval, vulgárne jej nadával, obviňoval ju, že je
alkoholička, že si vodí domov chlapov, žili ako v uzavretom systéme, kde k nim nemohli chodiť žiadne
návštevy. Tieto problémy vyústili do toho, že dňa 11.9.2012 podala návrh na rozvod, kde potom manžel
sľuboval, že sa zmení, a všetko sa usporiada, preto zobrala návrh späť. Potom asi 3 týždne bol normálny
anáslednesavšetkovrátilodotohostaréhoastáletobolodookola,saménadávky.Manželjejkontroloval

telefón, otváral poštu, kontroloval dcéru Veroniku, chodil po skriniach, kontroloval tašky, hľadal cigarety,
čo dcéra veľmi zle a ťažko znášala, taktiež navrhovateľku upodozrieval, že má vzťah s inými mužmi, že
má niekoho v Rakúsku a pri preprave si nemohla sadnúť na predné sedadlo k vodičovi. Keď bola v práci
a jej telefonoval, musela dať k telefónu ďalšiu Slovenku, ktorá s ňou pracovala, aby si preveril, že je v
robote. V máji sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom dcéra Zuzana ostala do septembra a

odvtedy býva aj Zuzana s ňou. Uviedla, že z jej strany už nie je žiadny cit, je citovo odcudzená, od mája
2014 nežijú intímnym životom, podľa jej názoru je manželstvo tak vážne a trvalo rozvrátené, že z jej
strany už nie je možné, aby do budúcna mohlo plniť svoj spoločenský účel, inú známosť nemala, chcela
mať kľudný a spokojný život, nakoľko sa vyhrážal, že si kúpi pištoľ a že ju zastrelí. Nemali žiadnych
susedov, preto sa obávala o svoj život. Podotkla, že odporca jej dcére Veronike ublížil fyzicky, za čo

trestné oznámenie neurobili. Obnoviť manželské spolužitie nechcela, žiadala rozvod manželstva.

Z výpovede odporcu súd zistil, že v každom manželstve sú problémy, navrhovateľka nechala 8 ročné
dieťa na neho, keď odišla do Rakúska. Uviedol, že s nevie s deťmi objímať, pokiaľ všetko poplatila
a nemala peniaze, vybrala z otcovej knižky, Veronike nenadával, neponižoval ju. Vyžadoval od nej

poriadok, a len jej povedal, aby si tento v izbe spravila. Keď to nesplnila, začala mu vulgárne nadávať.
Uviedol, že Veronika chodila opitá o tretej v noci, následne jej zakázal, že nemôže ísť vonku, pokiaľ
nepríde matka, pričom táto navrhovateľke zatelefonovala a manželka mu povedala, aby jej dal pokoj. V
roku 2012 navrhovateľka podala návrh na rozvod, avšak ho stiahla z dôvodu, že mladšia dcéra nemala
18 rokov. Manželku má stále rád, v podstate by manželstvo plnilo svoj spoločenský účel, ale problémy

boli v tom, že Veronika mala priateľa, ktorý u nich každý víkend prespával a vadilo mu, že sa v noci
milovali a manželka mu hovorila, aby im dal pokoj. v podstate navrhovateľka robila rozdiely, že to nie je
jeho dcéra, od februára do apríla nežili spoločne, v apríli sa navrhovateľka vrátila, boli spolu do mája a
od mája už nežijú v spoločnej domácnosti. Dcéra Zuzana ostala s nim bývať do septembra a následnesa odsťahovala k matke. Pýtal od navrhovateľky, aby mu dala polovičku na nájom, pretože on zarobí
500-600 Eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľka berie v Rakúsku 4 a pol tisíc Eur na dcéru a že dcéra
nemá nič ušetrené a uviedol, že navrhovateľka nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami. V podstate,

keď niečo povedal, bolo mu vytýkané, že sa môže zobrať a ísť. Uviedol, že pokiaľ by navrhovateľka
nepracovala v Rakúsku, nikdy by tieto problémy neboli.

Z výpovede svedkyne Veroniky Zdenovcovej súd zistil, že stále boli u nich hádky a krik, ktoré vyvolal
odporca, keď prišiel z práce a nebolo nič urobené tak, ako to on povedal. Mama sa o jeho sestru stará,

uhrádza jej všetky náklady, pretože študuje na vysokej škole, odporca ju psychicky týral, pokiaľ žili spolu,
bil, sústavne zastrašoval a následne sa odsťahovala s priateľom. Mama stále nechala peniaze, keď išla
do zahraničia, len odporca ju stále bil. Sestru nebil, len ju, lebo ona nie je jeho. Všetko mu strašne vadilo.
Rodičia sa stále hádali kvôli nej, čo mama ťažko znášala.

Z výpovede svedkyne Zuzany Zdenovcovej súd zistil, že odkedy sa pamätá, bolo to stále tak, že oco

vrieskal, pretože mu vždy niečo vadilo, o domácnosť sa každý staral a keď bola mama v zahraničí, so
sestrou sa vedeli o seba postarať, viac kričal na sestru. Uviedla, že sa bojí, rozplakala sa a uviedla, že
sa bojí otca a vypovedať o stave otca s mamou nechcela.

Z výpovede svedkyne Emílie Dobrockej súd zistil, že je sestrou odporcu, maloletú Veroniku vychovávala

odmalička, ako si ju adoptoval. Keď sa odsťahovali do Klokočova sa navštevovali menej, navzájom si
pomáhali, nemali žiadne zlé vzťahy ani s bratom, ani so švagrinou. Švagriná jej povedala, že už pred
10 rokmi nevedela s manželom žiť, problémy sú medzi nimi posledné 4 roky, spôsobené nemanželskou
staršou dcérou. Uviedla, že pokiaľ sa chcú rozviesť, nech sa rozvedú, avšak nie je možné, aby
navrhovateľka spolu s deťmi ho zo dňa na deň dostali na ulicu, keď im to neklape, nech idú od seba.

Desať rokov sa odporca o rodinu staral. Posledné 4 roky boli spolu 2 až 3-krát do roka, častejšie je
s bratom v telefonickom kontakte, všetky informácie má sprostredkované bratom, podľa jej názoru ich
manželstvo môže plniť spoločenský účel pre navrhovateľkinu dcéru. Zároveň uviedla, že keď spolu ne
chcú žiť, nech nežijú, nech sa rozvedú, jej brat je dobrý človek, on si momentálne nájde druhú ženu, len
nech mu dajú všetko, čo to, čo mu patrí.

Z výpovede svedkyne Ivety Koreňovej súd zistil, že je neterou odporcu, navštevovali sa raz až dvakrát
do týždňa, pričom jej deti u nich spali a trávili prázdniny, potom sa nenavštevovali a dozvedela sa zo
sociálnej siete od 19-ročnej dcéry, že sú tam fotografie staršej dcéry Veroniky, ktorá zapíjala tvrdý alkohol
vínom, kde uvedené skutočnosti jej strýko oznámil a sa ho pýtala, ako to chce riešiť, na čo jej povedal,

že tieto skutočnosti oznámil matke a táto jej povedala, nech jej dá pokoj.

Zvyjadreniaobčianskehozdruženia„Pomocrodine“,došléhosúdu7.7.2014súdzistil,že porozhovores
dcérou Veronikou a Zuzanou vyjadrili svoj profesionálny názor, že zotrvanie v manželskom zväzku vážne
ohrozuje fyzické i duševné zdravie navrhovateľky i oboch dcér, preto považovali rozvod manželstva za

jediné a nevyhnuté optimálne riešenie ich dlhodobej krízovej situácie. Vyjadrenie podané na žiadosť a
so súhlasom menovanej navrhovateľky.

Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Michalovce, došlé súdu dňa 15.10.2014 súd
zistil, že prostredníctvom informácií, ktoré počas spolupráce získali, usúdili z psychologického hľadiska,

že manželstvo neplní svoje funkcie, je dlhodobo rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú narušené a
komunikácia medzi nimi zlyháva, už počas manželstva sa podľa udania navrhovateľky vyskytovali vážne
rozpory a konflikty, ktoré nevedeli spoločne riešiť, a prispievali k stále väčšiemu vzájomnému odlúčeniu
a konfliktom, ktoré sa podpísali pod ich terajší nefunkčný stav. Predpokladali, že vzhľadom na charakter
ich vzťahových a osobných problémov nie je možné tohto času pracovať pomocou poradensko-

psychologickej intervencie na zlepšení ich manželského spolužitia. Rovnako k tomu prispieva aj postoj
navrhovateľky, ktorá na rozvode manželstva tohto času trvá jej postoj je jasný a pevný.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným

správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností, vyplývajúcich z manželstva. Medzi pravidlá
vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva /nielen spoločného
bývania/, s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej
pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny, založenej manželstvom.
Podľa schopností a možností oboch manželov spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach
rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach sú právnym vyjadrením mravných

postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať.
Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva. Vyhodnotením vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, citové
ochladenie a nezáujem o spoločný manželský a rodinný život. V danom prípade možno konštatovať,
že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi

nimi pretrvávajú dlhšiu dobu, čo viedlo k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Súd sa
snažil viesť účastníkov k obnove spolužitia a to najmä tým, že ich vyzval dostaviť sa na Referát
poradensko-psychologických služieb ÚPSaR Michalovce, za účelom intervencie a vedenia účastníkov
k obnove manželského spolužitia, pričom k obnove tohto spolužitia nedošlo a samotným referátom po
konzultáciáchboloskonštatované,žemanželstvosineplnísvojefunkcie,jedlhodoborozvrátenéamedzi

manželmi vzťahy sú narušené a komunikácia medzi nimi zlyháva. Odporca s rozvodom manželstva
nesúhlasil, avšak sám, vo svojich vyjadreniach či v písomnej alebo ústnej forme podotkol, že sú medzi
nimi ako manželmi vážne nezhody, ktoré pretrvávajú dlhšiu dobu, čo potvrdili aj výpovede svedkov, a
preto podľa názoru súdu je manželstvo je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad na obnovu
manželského spolužitia a keďže manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel súd

dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, a preto vyhovel návrhu na
rozvod a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorej účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.