Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215709
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215709.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná pred súdom Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými žalobami žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tým, že

vo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie škoda mala vzniknúť nečinnosťou
Okresného súdu Zvolen v exekučných konaniach s tým, že súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a tunajší súd o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti nerozhodol. Exekučným titulom vo všetkých veciach
bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní
od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala

vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Žalobca ďalej tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup hodnotil ako v rozpore so zákonom konkrétne
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej sa odvolával na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní
s tým, že existoval tu právne relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nebolo
možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci
subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne účinky, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Táto tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, ku ktorej je povinný ex offo súd prihliadať. Nečinnosť súdu považoval žalobca za
neospravedlniteľnú, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania nachádzal.Vzhľadom k tomu si uplatňoval majetkovú škodu, ktorú vyčíslil a zároveň náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorú vypočítal ako alikvotný pomer nároku za každý mesiac omeškania v súčinnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu.

Uznesením zo dňa 22.2.2013 spojil súd na spoločné konanie veci vedené pred Okresným súdom
Zvolen pod sp. zn. 15C 227/2012, 15C 228/2012, 15C 229/2012, 15C 230/2012, 15C 231/2012, 15C
232/2012, 15C 233/2012, 15C 235/2012, 15C 236/2012, 15C 237/2012, 15C 238/2012, 15C 240/2012,
15C 241/2012, 15C 242/2012, 15C 243/2012, 15C 244/2012, 15C 245/2012 a 15C 246/2012 s tým,

že konanie sa ďalej bude viesť pod spoločnou sp. zn. 15C 227/2012. Na pojednávaní dňa 13.11.2014
vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp. zn. 15C 241/2012, nakoľko nebolo možné
zabezpečiť jednak exekučný spis, ako aj listiny z exekučného spisu a to najmä rozhodnutia, výzvy a
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na začatie exekúcie v danej veci.

Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie dňa 12.7.2013, ktorým v celom rozsahu považoval žalobu

za nedôvodnú a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v
platnom znení. V prvom rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom
súde vo všetkých veciach v rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca
nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Pri procesných námietkach poukazoval na to, že
žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Uplatňuje si tu

nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na druhej strane aj
z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov v konaní v prvom rade
zdôraznil žalovaný, že žalobca neuvádza kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,

resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo Ústavný
súd. Ďalej sa vyjadroval žalovaný aj k nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany žalobcu.
Prax poukázala dávnejšie na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je z úradnej moci preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v
rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval

aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v
konanípodľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vplatnomznenípriposudzovanínesprávnehoúradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané buď
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume uviedli

ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické
bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali zaúčelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj
nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 vyššie
citovaného zákona. Aj v tejto časti považovali nárok za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v
ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k

nesprávnemu úradnému postupu. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju v
celom rozsahu zamietnuť.

Tak ako je vyššie konštatované súd spojil na spoločné konanie viac vecí, ktoré tak právne, ako aj
skutkovo súvisia. V rámci konania sa s pripojenými spismi riadne oboznámil. Zároveň sa oboznámil aj

s pripojenými exekučnými spismi. Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15C 227/2012 žiadal žalobca
priznať náhradu škody a nemajetkovú ujmu na základe exekučného konania voči povinnému C. I.,
č. exekučného spisu EX 787/10. Lustráciou v exekučnom oddelení tunajšieho súdu bolo zistené,
že exekučné konanie voči povinnému C. I. je vedené pod sp. zn. 21Er 239/2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla 18.2.2010. Nasledujúci deň adresoval

vyšší súdny úradník výzvu na doplnenie podania tak na súdneho exekútora, ako aj na rozhodcovský
súd. Rozhodcovský súd vo veci neodpovedal. Uznesením zo dňa 2.3.2011 tunajší súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 228/2012 bolo zistené, že je exekučný spis proti povinnému

F.C.,nar.X.X.XXXXexekučnéč.konaniaEX13961/2010predloženýnaNajvyššomsúdeSR,nakoľkoje
súčasťou spisu sp. zn. 11C 204/2012. Následne z registra Er okresného súdu bolo zistené, že exekúcia
proti povinnému F. C. v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. je vedená pod sp. zn. 22Er 1171/2010.
Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava a to sp. zn. SR 5438/2010 zo dňa 6.7.2010. Žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého došla na tunajší súd dňa 26.11.2010. Následne z registra vyplýva, že
vyšší súdny úradník adresoval súdnemu exekútorovi 9.3.2011 výzvu a uznesením zo dňa 6.7.2011 vo
veci rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňom25.2.2012.Následne5.3.2013exekúciuzastavilarozhodol
o trovách exekúcie.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 229/2012 bolo zistené, že sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v exekučnej veci vedenej voči povinnej J. Y. č. exekučného spisu EX
860/2010. V registri tunajšieho súdu bolo zistené, že exekúcia je vedená pred tunajším súdom pod
sp. zn. 20Er 238/2010. Dňa 18.2.2010 adresoval súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Vyzvaný bol 19.5.2011, pričom odpovedal 16.6.2011. Uznesením
zo dňa 17.6.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 230/2012 si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej voči povinnému I. K., č. exekučného spisu EX 6306/10.
Exekúcia sa pred tunajším súdom vedie pod sp. zn. 28Er 596/10. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došla 16.7.2010 na Okresný súd Žiar nad Hronom. Dňa 22.7.2010
Okresný súd Žiar nad Hronom postúpil vec na Okresný súd Zvolen, ktorá došla tunajšiemu súdu
30.7.2010. 16.8.2010 VSÚ vyzval na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

26.11.2010 nasledovala urgencia doplnenia podania, kde 3.12.2010 bola doručená súdu odpoveď.
Uznesením zo dňa 10.1.2011 Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého zamietol.Zospisupôvodnevedenéhopodsp.zn.15C231/2012vyplýva,žesižalobcauplatňujeprávonanáhradu
škody a nemajetkovú ujmu na základe exekúcie vedenej voči povinnému N. K., č. exekučného spisu EX
10622/10. Exekúcia je vedená pod sp. zn. 21Er 1475/10. Zo spisu bolo zistené, že dňa 9.9.2010 podal

súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť na Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 14.9.2010 odstúpil na tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajšiemu súdu to došlo 30.9.2010.
1.10.2010 VSÚ vyzval oprávneného na doplnenie podania s tým, že títo odpovedali a podanie doplnili
22.3.2011. Dňom 20.6.2011 rozhodol Okresný súd Zvolen tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 232/2012 si uplatňuje žalobca náhradu škody a
nemajetkovú ujmu v exekúcii vedenej voči povinnému N. S., EX 10815/10. Z lustrácie tunajšieho súdu
vyplýva, že exekučné konanie je vedené pod sp. zn. 25Er 746/10. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došla 23.9.2010. Dňom 22.10.2010 Okresný súd Zvolen vo veci

rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 233/2012 si žalobca uplatňoval právo na náhradu
škody a nemajetkovú ujmu z exekúcie vedenej voči povinnej T. N., EX 11259/10. Exekúcia je pred
tunajším súdom vo Zvolene vedená pod sp. zn. 28Er 796/2010. Zo spisu vyplýva, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla tunajšiemu súdu 7.10.2010. 11.10.2010
súd vyzval oprávneného na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odpoveď
došla 30.3.2011. Uznesením zo dňa 12.4.2011 tunajší súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15C 235/2012 si žalobca uplatňoval právo na náhradu škody
a nemajetkovú ujmu na základe exekúcie vedenej voči povinnému I. R., EX 3079/10. Zo spisu bolo
zistené, že uvedený súdny exekútora zaslal súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 26.4.2010. Exekučné konanie sa vedie pod sp. zn. 28Er 222/10. Poverenie bolo vydané 27.4.2010.
Následne po vydaní poverenia súd z úradnej moci uznesením zo dňa 17.2.2011 exekúciu zastavil. Proti

rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd
v Banskej Bystrici a ktorý uznesením zo dňa 23.11.2011 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol uznesením zo dňa 16.4.2012
tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 1.4.2010 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.5.2012. Exekúcia bola zastavená a

bolo rozhodnuté o trovách konania uznesením zo dňa 8.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
1.9.2012.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 236/2012 si uplatňoval žalobca právo na náhradu škody
a plnenie z nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej voči povinnému U. H., EX 13696/10.

Lustráciou v exekučnom oddelení tunajšieho súdu bolo zistené, že konanie sa vedie pod sp. zn. 28Er
969/2010. Zo spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla tunajšiemu
súdu 26.11.2010. Následne 29.11.2010 bol Stály rozhodcovský súd vyzvaný na doplnenie žiadosti
vyššou súdnou úradníčkou. Odpovedal 16.5.2011. Následne uznesením zo dňa 23.5.2011 tunajší súd
žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 237/2012 si žalobca uplatňoval právo na plnenie zo škody
a nemajetkovú ujmu z exekučného konania proti povinnému C. S. EX 8554/10. Lustráciou v exekučnom
oddelení bolo zistené, že konanie sa vedie pred tunajším súdom pod sp. zn. 21Er 1335/10. Žiadosť
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúciedošla13.8.2010.

26.10.2010 bol oprávnený vyzvaný na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Následne 22.3.2011 bola doručená súdu odpoveď s tým, že uznesením zo dňa 20.6.2011 súd rozhodol
tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z konania pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 238/2012 vyplýva, že si žalobca uplatňuje právo na

priznanie náhrady škody, ako aj nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej voči povinnému D. H.,
EX 1494/10. Zo spisu vyplýva, že je vedený pred tunajším súdom pod sp. zn. 20Er 1724/10. Žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla tunajšiemu súdu 9.12.2010. Uznesením súd rozhodol
16.5.2011 tak, že židosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 240/2012 si žalobca uplatňoval právo na plnenie pri škode,
ako aj nemajetkovú ujmu z exekučného konania voči povinnej Z. Y., EX 5470/09. Exekučné konanie sa

pred tunajším súdom vedie pod sp. zn. 20Er 656/09. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie došla 26.8.2009. Výzva od VSÚ bola adresovaná 3.9.2009. Oprávnený ani
Stály rozhodcovský súd so súdom nekomunikovali, na urgenciu výzvy neodpovedali. Uznesením zo dňa
20.1.2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie oprávnenia na vykonanie exekúcie.

Zo spisu pôvodne vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 15C 242/2012 si žalobca uplatňoval právo
na plnenie z titulu náhrady škody ako aj nemajetkovú ujmu. Na základe exekučného konania vedeného
voči povinnému C. M., EX 12969/10. Exekučné konanie sa pred tunajším súdom vedie pod sp. zn. 27Er
1100/10. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došla 20.10.2010.
3.12.2010 adresoval VSÚ výzvu, ktorú urgoval 26.7.2011. Odpoveď na urgenciu došla 11.8.2011 s tým,
že tunajší súd 19.8.2011 vo veci rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 243/2012 bolo zistené, že exekučný spis proti povinnému
C. U., nar. XX.XX.XXXX, EX 9831/10 sa nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Z registra
Er Okresného súdu Zvolen bolo zistené, že exekúcia proti povinnému C. U. v prospech oprávneného

Pohotovosť, s.r.o. je vedená pod sp. zn. 24Er 717/2010. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava,
sp. zn. SR 21205/09 zo dňa 15.12.2009, právoplatné 25.1.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došla tunajšiemu súdu 9.9.2010. Tunajší súd rozhodol uznesením tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie je zo

dňa 25.10.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.12.2010. Následne bolo rozhodnuté o
zastavení exekučného konania a o trovách exekúcie dňa 30.5.2011.

Zo spisu pôvodne vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 15C 244/2012 bolo zistené, že žalobca
si uplatňuje právo na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy na základe exekučného konania

vedeného voči povinnému B. C., EX 9210/10. Exekučné konanie pred tunajším súdom je vedené pod
sp. zn. 21Er 1363/10. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došla
25.8.2010. 30.9.2010 bola adresovaná výzva navrhovateľovi na doplnenie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Odpoveď bola doručená súdu 24.2.2011. 20.6.2011 súd rozhodol tak, že žiadosť
súdneho exekútora zamieta.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 245/2012 si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a
nemajetkovú ujmu z toho dôvodu, že exekúcia vedená voči povinnému D. C. EX 11121/11 je vedená pod
sp. zn. 20Er 587/2011. Súd sa oboznámil s pripojeným spisom, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola adresovaná 15.8.2011. 16.8.2011 súd o žiadosti rozhodol tak,

že túto zamietol.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 246/2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy v exekučnej veci voči povinnému M. R. EX 3656/10. Exekúcia je na tunajšom súde
vedená pod sp. zn. 20Er 996/2010. Zo spisu bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie došla tunajšiemu súdu 10.5.2010. Výzva na doplnenie podania je zo dňa 19.5.2010. Následne
súdu bolo doručené podanie a to odpoveď na výzvu súdu 20.6.2011 s tým, že uznesením zo dňa
18.7.2011 tunajší súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Dňa 13.11.2014 kedy bolo pojednávanie mal doručenie riadne
a na čas vykázané. 7.11.2014 zaslal súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, ako aj žiadosť o prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie

rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd
návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením dňa 13.11.2014 o tomto návrhu rozhodol
tak, že konanie zastavil z dôvodov tam bližšie uvedených. Následne žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovel s poukazom na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku konkrétne § 119, ako aj §101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný prostredníctvom pošty, bola
mu poskytnutá zákonná lehota na prípravu pojednávania. Nesúhlas žalobcu s rozhodovaním veci nie
je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol. Rovnako sa

pojednávania nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručenie riadne a na čas vykázané, neúčasť ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s rozhodovaním veci bez ich prítomnosti.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil neúčasť na pojednávaní , súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti a to najmä z dôvodu hospodárnosti a z dôvodu kolízie s inými

pojednávaniami.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými exekučnými spismi priamo na pojednávaní
dňa 13.11.2014 v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Toto oboznámenie sa s
exekučnými spismi priamo vyplývalo zo žalobného návrhu žalobcu, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať
samotný žalobca s tým, že súd vychádzal z toho, že žalobca bol účastníkom exekučného konania a

teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne
známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručované.
Iné dokazovanie tunajší súd nevykonal.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky

pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Žalobca vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 15C

227/2012 sa domáhal plnenia náhrady škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako
bola bližšie vyšpecifikovaná v samostatných nárokoch uplatňovaných v pôvodnom konaní. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehoty. Žalobca v návrhu uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel

platných v dobe od 1.2.2002 do 31.5.2010 exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi, preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutierozhodcovskéhosúdualeboexekučnýmtitulombolanapr.notárskazápisnica.Vexekučným

konaniach vedených podľa procesných pravidiel účinných od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená
iba vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, avšak žalobca disponoval exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov,

na ktoré sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala.
Len v období od 1.6.2011 už 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatila v prípade ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) nadobudol

účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41 ods. 1 a

2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy nedoplatkov
a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba,
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťousúhlasila.Ajkeďrozhodcovskýrozsudokustanovenie§41ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďže zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou
od 1.7.2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010

bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto
žiadosti, pretože až účinnosťou od 1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota
15-tich dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za
exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto
zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2, písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad §
41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným

titulom od 1.7.2002. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať
poverenie rozhodnúť do 15-tich dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej pokiaľ chcel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť už nebol viazaný
lehotou 15-tich dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehote
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,

ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II ÚS 520/2012
zo dňa 10.7.2013, sp. zn. II ÚS 248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp. zn. II ÚS 112/2013 zo dňa
13.2.2013).

Ako vyplynulo z pripojených exekučných spisov jednoznačne vyplýva, že vo väčšine exekučných konaní
je o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté v zákonnej
15-dňovej lehote. Je však potrebné skonštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o
udelenie poverenia je zo strany súdu považovaná za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlad s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,

nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 EP). V § 44 ods. 2 EP je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na
vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi

skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé,
že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu,
neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu
predloženého rozhodcovského rozsudku a bol oprávnený exekučný súd vyžiadať si od účastníkov
konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú

podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Tak bolo aj
v prípade dvoch exekučných konaní kedy nebolo vydané poverenie v 15-dňovej lehote. Navyše sa
jednalo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak ako to už vyššie bolo konštatované
po 1.6.2010, kde súd robil úkony smerujúce k objasneniu rozpornosti listín predložených účastníkmi
konania. Vzhľadom k tomu súd konštatoval, že o žiadostiach súdneho exekútora nebolo rozhodované so

zbytočnými prieťahmi a ani v jednom exekučnom spise nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť
ako konanie s prieťahmi a nesprávny úradný postup preukázaný zo strany exekučného súdu nebol.
Ak teda nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku škody a to žalobcom tvrdený nesprávny
úradný postup nebolo potrebné skúmať ďalej existenciu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žalobného návrhu žalobcu. Žalobca v konaní

nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu a v súlade so
zásadou hospodárnosti sa súd preto ďalej nezaoberal priznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.
Navyše ohľadne žalobcu tvrdeného prieťahu sa neviedlo tak ako je na to poukazované v ustanovení § 9
ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné konanie, neriešila

sa sťažnosť na prieťahy v konaní a nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva.
Súd z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.V závere žaloby žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že neboli splnené dôvody pre postup v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie

medzitýmnymrozsudkomozodpovednostižalovanéhozaškodu,ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľko
súd po prehodnotení a oboznámení sa so žalobami a exekučnými spismi dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom už na vyššie konštatované. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že bolo rozhodnuté rozsudkom a preto nie je potrebné rozhodovať zvlášť o návrhu
žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania
nebola priznaná, nakoľko nepožadoval náhradu žiadnych trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).