Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225949
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112225949.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: H., s.r.o., so

sídlom T., H. ul. č. XX, O.: XXXXXXXX, právne zast. M. H., s.r.o., so sídlom T., G. 4, O.: XXXXXXXX,
proti žalovanej: J. republika - E. spravodlivosti SR, so sídlom T., W. námestie XX, o zaplatenie XXX,XX
€ a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. F. na prerušenie konania s a z a m i e t a .

II. W. s a z a m i e t a .

O.. W. s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. W. s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

W. sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z
titulu nesprávneho úradného postupu Z. súdu Q.. K., že Z. súd Q. ako exekučný súd prijal žiadosť
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
(povinného) D. P. pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXX/XXXX. J. však v primeranej lehote od

prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. X L. poriadku platného v čase podania žiadosti
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu
spoluprácu s účastníkmi konania. L. súd rozhodol o žiadosti až dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím o
poverení. C. k omeškaniu viac ako X mesiacov (táto doba bola ďalej spresnená na XXX dní). W.
tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. W.

vynaložila v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške XX,XX €, na udržiavanie a správu informačného systému
vo výške XX,XX € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
XX,XX €, t.j. celkovo suma XXX,XX €. W. poznamenala, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len

s nepomernými ťažkosťami. U. škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych, funkčných
a mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. R. vychádza z účtovnej
agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je
možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. W. si žalobkyňauplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné
zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. E. plynutím času boli

reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej
pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku
povinného; b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného.
I. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním

vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne a vzniku neistoty v plánovaní ďalších
jej podnikateľských postupov a aktivít. W. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa
doterajších rozhodnutí N. súdu SR v priemernej výške XXX,XX € za rok, čo je XX,XX € za mesiac. V
prejednávanej veci žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € (XXX,XX € : XX,XX € =
omeškanie exekučného súdu v trvaní X mesiacov). W. podľa ustanovenia § 15 ods. X W. č. XXX/XXXX
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "W. č. XXX/XXXX Z.z.")

písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak
do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala. W. aj náhradu trov konania.

S. Z. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

K. P. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. P. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom
na zrušenie rozsudku okresného súdu bola vada konania spočívajúca v nesplnení povinnosti podľa
§ XXX ods. X O.s.p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. J. prvého stupňa

týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv
priznaných O.s.p. a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces v intenciách čl. XX ods. X N. SR. V
závere dodal, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci

doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.

N. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. J. neúčasť ospravedlnila
len žalovaná. W. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia N. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti

voči rozhodnutiu P. súdu v Q. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania
a rozhodnutia. Z. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov Z. súdu Q.. R. na podanú ústavnú sťažnosť
mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.
X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia
N. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti.

Z uznesenia N. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. I. ÚS XXX/XXXX-X bolo zistené, že o ústavnej
sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie odmietol.

H. súd návrh na prerušenie konania zamietol, keď dôvod uvádzaný žalobkyňou už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá (výrok I.). F. P. súd v Q. o námietke
zaujatosti žalobkyne rozhodol opätovne uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXNcC/XX/XXXX-XX tak,
že ani D.. Viera P. ako novo určená zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
predmetnej právnej veci. J. rovnako na opätovne podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o

ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa § 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. J. tak v konečnom
dôsledkudôvodneúčastižalobkynenapojednávaníneuznalzaospravedlniteľný.H.tomúčasťúčastníka
konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité. J. posudzoval žiadosť
žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa
žalobkyňa na pojednávanie riadne nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie

jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti. H. súd vec podľa § 101 ods.
X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané
dôkazy.W. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody
podľa W. č. XXX/XXXX Z.z. H. na nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že žalobkyňa nedokázala

uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania (i keď v exekučnom konaní bola v
postavení oprávnenej), chýbali v nej relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd a dátum,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody a odkazom na príslušný exekučný spis prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno má znášať sama. W. neoznačila titul nároku na
náhradu škody, pričom uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, čo by bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný postup ale zároveň namieta nesprávny
postup v podobe prieťahov. H. nie je zrejmé, či si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu pre prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poverenie
na vykonanie exekúcie alebo z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
t.j. napr. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom

konaní, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, pričom žalovaná má za to, že všeobecnému súdu
neprislúcha posudzovať prieťahy v konaní. W. tiež poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde
skôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na náhradu škody,
stanovená v § X6 ods. 1 W. č. XXX/XXXX Z.z., keď poškodený má právo domáhať sa náhrady
škody až po uplynutí týchto X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti žalobkyne o predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody boli doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok
na súde predčasne uplatnený. W. poukázala na to, že napriek výzve na doplnenie žiadosti žalobkyňa
neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ W. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne

prerokovaný. W. č. XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. W. poukázala tiež na to,
že z ustanovenia § 44 ods. X L. poriadku účinného od XX.XX.XXXX a z ustanovenia § 41 ods.

X písm. d/ L. poriadku vyplýva, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobkyne, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX-dňovej lehote
v namietaných exekučných konaniach začatých po XX.XX.XXXX (účinnosť novely L. poriadku podľa
W. č. XXX/XXXX Z.z.), nemá oporu v zákone. H. XX.XX.XXXX ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ L.

poriadku znelo "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". H. tom
v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm. d/ L. poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
autentickým výkladom aj F. rada J. republiky ako zákonodarný zbor. J., že sa do formulácie vložili slová
"rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo

mylným interpretáciám tohto zákonného ustanovenia. H. argumentácia žalobkyne je v interpretácií
toho, čo zamýšľal zákonodarca, nepravdivá a ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ L. poriadku sa pred
XX.XX.XXXX aplikovalo aj na rozhodcovské rozsudky. W. poukázala na judikatúru N. súdu SR sp. zn.
I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje: "H. posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X N. SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty,

ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
H. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. XX ods. X ústavy (I. ÚS
XX/XX)". Z uvedeného jasne vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. H. tom zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania exekučného
súdu o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú

právnych vzťahov podliehajúcich režimu tzv. spotrebiteľských zmlúv. R. na to, že žalobkyňa poukázala
aj na prieťahy v konaní, žalovaná odkázala na ustanovenie § 9 ods. X W. č. N./XXXX Z.z. (v znení
W. č. XXX/XXXX Z.z.), kde je explicitne uvedené, z čoho je možné výlučne vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. W. si v tomtosmere nesplnila povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a žalovaná vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. F. má za to, že súd konajúci o
náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v

konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu či N. súdom SR (v tejto súvislosti
žalovaná dala do pozornosti uznesenie N. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX).
W. v súlade s ustanovením § X9 ods. 1 W. č. XXX/XXXX Z.z. žalovaná vzniesla námietku premlčania
všetkých uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred
XX.XX.XXXX z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva.

W. sa v žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume XXX,XX €. H.
úspešné uplatnenie nároku podľa § X7 ods. 1 W. č. XXX/XXXX Z.z. je však nevyhnutné preukázať
existenciu škody, ktorú žalobkyňa nepreukázala, a preto nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. W. v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. W. má za to, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala, či si
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobkyňou uvedenú paušalizáciu

vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový
prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa W. č. XXX/XXXX Z.z. Od
povinnosti riadne škodu preukázať neodbremeňuje žalobkyňu ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri
jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,
ktorými žalobkyňa odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. Q. žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tomu žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu. P. prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. F. pri rozhodovaní N. súd
SR vychádza aj z významu sporu pre žalobcu a prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla
k náprave. V druhom rade žalovaná poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

fyzických osôb je odlišný. H. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako
právnická osoba (na tento aspekt poukazuje samotná judikatúra v rozsudku F. súdu ČR sp. zn. XXCdo
XXX/XXXX). W. poukázala aj na zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie
sú bližšie konkretizované. Q. nespresnila, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské

postupy. W. zjavne opomenula, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. K. zo žalôb ale nevyplýva a
z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať náhrada v peniazoch. W. poukázala na ustanovenia § 3 ods. X Z. zákonníka a § 17 ods.
2, ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie je možné priznať

žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady zodpovednosti za
škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne, povedomí,
ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené, pričom v posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu

ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na trhu spotrebiteľských úverov. V
tejto súvislosti žalovaná poukázala na list L. komisie, G. riaditeľstva pre spravodlivosť č. D./I D (XXXX)
XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri L. únii, v ktorom L. komisia poukázala na to, že v
súvislostispodnikanímžalobkynedostalasťažnostiodslovenskéhozdruženianaochranuspotrebiteľov,
v ktorých sa poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobkyne, súvisiace najmä s nákladmi na úver

vo výške takmer XXX %, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, sankcie
pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX % ročne a pod. W. je vnímaná verejnosťou ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb.Sprihliadnutímnacharakteristikupodnikateľskejčinnostižalobkynepovažuježalovanázakonanie
v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť

práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. Z ustanovení § 5 ods. X a § 9 ods.
X W. č. XXX/XXXX Z.z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa W. č.
XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať taktiež príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. H. ustálenej
súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,

neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. R. zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno podľa žalovanej tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. V zhrnutí
svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, aniprípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. W. má skôr za to, že stav, v
ktorom sa žalobkyňa ocitla, si zavinila sama spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou

pri obhajovaní svojich práv. W. si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

J. vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, obsahu exekučného spisu Z. súdu Q., najmä žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poverenia exekučného súdu, pričom
zistil tento skutkový stav veci:

Z. súdu Q. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora D.. S. P. so sídlom v T. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: H., s.r.o. T. (žalobkyne) proti povinnému:
P. D., R. J. XXX/X, XXX XX Q. Q., pre vymoženie XXX,XX €, istiny s príslušenstvom a trov exekúcie. J.
značka súdneho exekútora bola EX XXXX/XXXX. J. značka exekučného súdu bola XXEr/XXX/XXXX.
F. na vykonanie exekúcie bol datovaný ku dňu XX.XX.XXXX a doručený bol súdnemu exekútorovi dňa

XX.XX.XXXX (podľa razítka na tomto návrhu).

Z. súd Q. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "L. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozsudku Z. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCb/XX/XXXX-XX v spojení

s uznesením P. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCob/XX/XXXX-XX, vo veci oprávnenej: H., s.r.o.
T., proti povinnému: D. P., R. J. XXX/X, XXX XX Q. Q., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu
XXX,XX €, istiny s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške XX,XX € a trov exekúcie
súdneho exekútora D.. S. P., so sídlom exekútorského úradu W. XX, T.. K. povereniu bolo pridelené
číslo: XXXX XXXXXX *.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia exekučným súdom na vykonanie exekúcie uplynuli X dni.

H. § 3 ods. X písm. d/ W. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

H. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou W. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

H. § 9 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

L. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia N. súdu J. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým N. súd J. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

H. § 9 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

H. § X7 ods. 1 W. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

H. § 17 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

H. § 17 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

H. § 44 ods. X L. poriadku účinného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. H. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

W. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V
danej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom
stanovenej XX-dňovej lehoty na vydanie poverenia a v bezdôvodnej nečinnosti (zbytočnými prieťahmi)
v konaní, keď exekučný súd konal nesústredene a poverenie na vykonanie exekúcie vydal v omeškaní

viac ako X mesiacov (v žalobe bola táto doba nečinnosti ďalej spresnená na XXX dní).

J., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79
ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že

nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

H. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

F. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. X W. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bol povinný udeliť (vydať)
poverenie v lehote XX dní od doručenia žiadosti, teda od XX.XX.XXXX, pričom poverenie udelil (vydal)
dňa XX.XX.XXXX. T. teda nesprávne tvrdenie žalobkyne, že došlo k omeškaniu viac ako X mesiacov,
presnejšie XXX dní, keď exekučný súd dodržal zákonom stanovenú lehotu na vydanie poverenia,

ktoré vydal v 2. deň od doručenia žiadosti. H. nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne ohľadom omeškania
exekučného súdu.

K žalobkyňou tvrdenému omeškaniu súd nutne poznamenáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol
spísaný dňa XX.XX.XXXX a doručený bol súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX. J. exekútor potom

doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX a
exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol dňa XX.XX.XXXX. Z. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX tak
nemožno vzťahovať na nečinnosť exekučného súdu. H. toto obdobie zjavne žalobkyňa poňala aj ako
obdobie nečinnosti exekučného súdu v trvaní viac ako X mesiacov, presnejšie XXX dní, ktoré tvrdenie
však nie je pravdivé, pretože konanie o žiadosti súdneho exekútora sa na exekučnom súde začalo až

dňa XX.XX.XXXX.

R. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Ak tento základný predpokladzodpovednosti za škodu nebol naplnený, tak žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto
uplatňovaného dôvodu.

H. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

A. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),

keď vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu jej obchodnej činnosti nemožno považovať za
škodu. H. musí znášať aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický neúspech
obchodných prípadov. W. nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X W.
č. XXX/XXXX Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov,

nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma
jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy,
závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.
J. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné
v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok F. súdu ČR sp.

zn. XXCdo XXX/XXXX). Q. je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára
obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré
žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. H. žalobkyne
z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu.

R. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. F. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). H. súd žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok II.).

H. ide návrh žalobkyne na vykonanie listinného dôkazu - znaleckého posudku na preukázanie výšky
škody, ktorý dňa XX.XX.XXXX predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (J. XXX/XXXX), súd tento
dôkaz v konaní nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne
rozhodnutie a tiež s poukazom, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným

dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. F. znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
žalobkyne a nemôže ich nahrádzať. Q. žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú

vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. F. všeobecné tvrdenia
preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne
produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. X O.s.p.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,

že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. S. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§
X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. F. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len

čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania
tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

H. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. H.

súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

H. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej
žalobkyni, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrokO..). H. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože
žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).