Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213322
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612213322.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi F. Q., Z.. XX. XX.
XXXX, B. E. F., V. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 2 262,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 682,72 eur a úroky z omeškania
8 % ročne zo sumy 17,63 eur od 21. 12. 2009 a zo sumy 17,96 eur od 21. 01. 2010, zo sumy 18,29
eur od 21. 02. 2010, zo sumy 18,63 eur od 21. 03. 2010, zo sumy 18,98 eur od 21. 04. 2010, zo sumy
19,34 eur od 21. 05. 2010, zo sumy 19,70 eur od 21. 06. 2010, zo sumy 20,07 eur od 21. 07. 2010,

zo sumy 20,44 eur od 21. 08. 2010, zo sumy 20,83 eur od 21. 09. 2010, zo sumy 21,22 eur od 21. 10.
2010, zo sumy 21,61 eur od 21. 11. 2010, zo sumy 22,02 eur od 21. 12. 2010, zo sumy 22,43 eur od
21. 01. 2011, zo sumy 22,85 eur od 21. 02. 2011, zo sumy 23,28 eur od 21. 03. 2011 do 24. 03. 2011 a
úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 588,62 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia, v lehote 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 28. 11. 2012, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
2 262,98 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 032,77 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, zo dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.
s. Bratislava a ním, ako postupníkom, došlo na navrhovateľa k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 15. 01. 2007 Zmluvu č. 333593545 (ďalej len „zmluva“), ktorej

súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s.
poskytla odporcovi peňažné prostriedky, pričom odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca potom odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2 262,98 eur, ktorá pozostávala z istiny
2032,77euraúrokuzomeškania230,21eur.Vodpovedizodňa17.04.2013navrhovateľnavýzvusúdu
uviedol, že v zmysle zmluvy sa odporca zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
formou pravidelných mesačných splátok vo výške 28,02 eur (844,-Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc

20. 02. 2007 a s konečnou splatnosťou 20. 11. 2011. V odpovedi zo dňa 09. 10. 2014 navrhovateľ na
výzvu súdu uviedol, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky 995,82 eur (30 000,-Sk), pričom
odporca z poskytnutého úveru uhradil sumu 196,11 eur a z týchto úhrad na istinu bola započítaná suma
193,52 eur a na úrok z omeškania suma 2,59 eur. Ďalej táto suma pozostáva z poplatkov za správuúčtu a poplatkov za upomienky v celkovej výške 160,64 eur, zmluvného úroku v celkovej výške 1 069,84
eur. Istina predstavuje potom súčet položiek (bezhotovostné čerpanie úveru) + „zaúčtovanie poplatku s
kapitalizáciou“ + „zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady odporcu započítané na

istinu 193,52 eur, čo je 2 032,77 eur. Navrhovateľ súčasne žiadal priznať úroky z omeškania vo výške
230,21 eur, keď za dobu od 28. 02. 2007 do 24. 03. 2011 vznikli úroky z omeškania 232,80 eur, pričom
na ich úhradu navrhovateľ zaúčtoval čiastku 2,59 eur, takže zostali neuhradené úroky z omeškania vo
výške 230,21 eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že úver splácal určite do roku 2009, takže navrhovateľom
uplatnenú sumu neuznával. Uviedol, že potom prišiel o zamestnanie, nemal peniaze ani na platenie
nájomného, a preto prestal splácať úver. Dva a pol roka jediným zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej
núdzi, ktorú poberá vo výške 62,50 eur. Tieto peniaze dáva svojmu bratrancovi s ktorým spolu bývajú.
Uviedol, že bol za ním V. K., ktorý mu dal podpísať dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, ktorú podpisoval v aute p. K.. Listinu si síce prečítal, ale vôbec nerozumel, čo tam bolo

napísané.Tvrdil,žeodSlovenskejsporiteľnedostaloznámenieoodstúpeníodzmluvyavýzvunaúhradu
dlžnej sumy, ale túto listinu súdu nepredložil, aj keď za tým účelom súd odročil pojednávanie.

Listinnýmidôkazmibolopreukázané,žeSlovenskásporiteľňa,a.s.Bratislavaaodporcauzavrelidňa15.
01.2007Zmluvuosplátkovomúvereč.0333593545,predmetomktorejboloposkytnutieúveruodporcovi

30 000,-Sk pri úrokovej sadzbe 18,4 % ročne. Splatiť úver sa odporca zaviazal v 59-tich splátkach po
844,-Sk, v čom bol zahrnutý aj poplatok za správu úveru 60,-Sk mesačne. Splatnosť prvej splátky bola
určená na deň 20. 02. 2007 a konečná splatnosť úveru na deň 20. 11. 2011, ročná percentuálna miera
nákladov 24,71 eur. Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca, a navrhovateľ, ako postupník, uzavreli
dňa 24. 03. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi

vo výške 2 262,98 eur, z čoho istina bola vyčíslená na 2 032,77 eur. Postupca, Slovenská sporiteľňa,
a. s. Bratislava, oznámila odporcovi listom zo dňa 12. 04. 2011, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
navrhovateľa. Tým mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Listom zo dňa 20. 04. 2011 vyzval navrhovateľ odporcu k úhrade dlhu vo výške 2 426,51 eur a súčasne

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2011. Žiadal, aby odporca dlžnú sumu uhradil do 04.
05. 2011. Zo zostavy prehľadu transakcií úveru súd zistil, že dňa 15. 01. 2007 bol odporcovi poskytnutý
úver 30 000,-Sk, pričom z tejto listiny vyplýva, že odporca úver splácal len do septembra 2007, kedy
naposledy je zaevidovaná platba „bezhotovostná splátka úveru“ vo výške 1 688,-Sk. Navrhovateľ v
návrhu síce tvrdil, že jeho právny predchodca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej

sumy, ale táto listina predložená súdu nebola, takže nie je možné zistiť dátum odstúpenia od zmluvy.
Navrhovateľ po tom, ako mu bola pohľadávka postúpená, výzvou k úhrade zo dňa 20. 04. 2011
oznámil odporcovi, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
bolo obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, čo nie je v rozpore s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 15. 01. 2007, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSÚ“).

Podľa § 2 písm. a, b/ ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. 4)

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere.

Zmluva o splátkovom úvere, z ktorej navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto konaní je podľa svojho obsahu

spotrebiteľskou zmluvou, takže právne vzťahy účastníkov sa spravujú podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale pri spotrebiteľských zmluvách sa ustanovenia
Obchodného zákonníka môžu použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako

úprava Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi dňa
15. 01. 2007 úver 30 000,-Sk (995,82 eur) za podmienok dojednaných v zmluve zo dňa 15. 01. 2007.
Odporca nedodržal zmluvné dojednanie splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 844,-Sk

(28,02 eur), splatných vždy k 20. dňu v mesiaci a úver prestal splácať už v septembri 2007. Veriteľ
mal možnosť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a časti 7.6.1 písm. b/ Všeobecných obchodných
podmienokvyhlásiťmimoriadnusplatnosťúverupouplynutítrochmesiacov.Súduvšaknebolpredložený
doklad o zosplatnení úveru pôvodným veriteľom, pričom k zosplatneniu úveru pristúpil až navrhovateľ
výzvou k úhrade zo dňa 20. 04. 2011, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2011.

Navrhovateľ predložil doklad o tom, že túto listinu odoslal doporučene odporcovi dňa 21. 04. 2011 a
nakoľko súdu nebol predložený doklad o doručení, vychádzal z predpokladu, že zásielka bola doručená
dňa 23. 04. 2011. Pri zachovaní lehoty upravenej v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, posledným
dňom na zaplatenie dlžnej sumy bol 08. máj 2011. Nakoľko sa jedná o sviatok, v zmysle § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka povinnosť odporcu splatiť celý dlh naraz nastala dňa 09. 05. 2011.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa podmienok dojednaných v zmluve o splátkovom úvere odporca bol povinný splácať úver v

mesačných splátkach splatných vždy 20. dňa toho ktorého mesiaca, pričom každá splátka sa v zmysle
ustanovenia § 103 Obč. zák. premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Nakoľko návrh na začatie konania
bol súdu doručený dňa 28. 11. 2012, všetky splátky, ktoré boli splatné do 20. 11. 2012, sú premlčané.
Nakoľko odporca sa premlčania dovolal, súd nemohol navrhovateľovi priznať v zmysle § 100 ods. 1 Obč.
zák. nároky, ktoré boli splatné do 28. 11. 2009 a v tejto časti návrh zamietol.

Odporca nesporne podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 13. 03.
2012. Predmetná dohoda bola však pripravená vo formulárovej podobe, čiže jej obsah nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Je nepochybné, že navrhovateľ mienil uzatvorením tejto dohody dosiahnuť
splatenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom týmto spôsobom by si zabezpečil plnenie aj v prípadepremlčaného dlhu. Potvrdzuje to samotné dojednanie v bode 3.1 dohody, v ktorej je predtlačené
vyhlásenie, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 (t. j. dlžní, resp. osoba pristupujúca k záväzku)
vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Sama táto skutočnosť nasvedčuje

tomu, že formulárová dohoda o uznaní záväzku obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, čiže
je absolútne neplatným právnym úkonom. Zákon síce umožňuje uznať aj premlčaný dlh, ale uznanie
takéhoto dlhu podľa § 558 Obč. zák. je právne účinné iba v prípade, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.Odporcasadovolalpremlčania,alepretožeformulárovédojednanie,ktorénanucujedlžníkovi
vyhlásenie,žesijevedomýtoho,žeuznávapremlčanýdlh,mázanásledokneúčinnosťuznaniadlhuako

celku. Uznanie dlhu plynúceho zo spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv na spotrebiteľskú stránku vzťahu, a
preto postupom podľa § 558 Obč. zák. nemožno platne uznať dlh, ktorý odporuje predpisom na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa zmluvy o splátkovom úvere bol odporca povinný splácať úver v mesačných splátkach po 844,-
Sk (28,02 eur). V období od decembra 2009 do zosplatnenia úveru, t. j. do 20. apríla 2011 bol

odporca povinný zaplatiť 17 splátok, takže za toto obdobie mal zaplatiť spolu 476,34 eur. Vykonaným
dokazovaním bolo nesporne preukázané, že tieto splátky nesplatil ani čiastočne, a preto súdu v tejto
časti vyhovel návrhu a odporcu zaviazal na zaplatenie čiastky 476, 34 eur.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania, na
ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká
veriteľovi právo na ďalšie úroky z omeškania (R 70/1995). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník
neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pre
prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006). Z toho dôvodu bol odporca

povinný do zosplatnenia úveru platiť zmluvné úroky, ktoré podľa špecifikácie predloženej navrhovateľom
predstavujú zo sumy 476,34 eur čiastku 94,10 eur.

Po vyhlásení splatnosti celého úveru dňa 20. 04. 2011 bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
dojednané splátky ku dňu zosplatnenia vrátane úrokov z úveru, čo v danom prípade je 476,34 eur.

Od nasledujúceho dňa po zosplatnení navrhovateľovi už vzhľadom na citovanú právnu úpravu nepatrí
dojednaný úrok z úveru 18,40% ročne. Zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky
totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom zosplatnenia sa stal
splatným celý úver, navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru od do 21. 04. 2011 do zaplatenia. Pokiaľ
preto navrhovateľ žiadal priznať po zosplatnení celého dlhu aj úroky z úveru, v tejto časti jeho návrhu

nebol dôvodný. Podľa špecifikácie navrhovateľa, ktoré tvorí súčasť jeho podania zo dňa 09. 10. 2014,
z dojednanej splátky 28,02 eur mesačne by zo splátok splatných od 20. 05. 2011 do 20. 12. 2011 bola
započítaná na istinu čiastka 206,38 eur. Po pripočítaní tejto sumy k zosplatnenej čiastke 476,34 eur
súd priznal navrhovateľovi čiastku 682,72 eur, z čoho istina prestavuje 588,62 eur a úroky z úveru do
zosplatnenia 94,10 eur.

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny uplatnenej vo výške 2 032,77 eur aj úroky z omeškania v
kapitalizovanej sume 230,21 eur. Zo špecifikácie navrhovateľa, obsiahnutej v podaní zo dňa 09. 10.
2014 vyplýva, že úroky z omeškania v kapitalizovanej čiastke 230,21 eur prestavujú 8 % z jednotlivých
splátok 28,02 eur od nasledujúceho dňa po splatnosti tej ktorej splátky do 24. 03. 2011. Okrem toho

navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 032,77 eur od 21. 12. 2011
do zaplatenia. S poukazom na ustanovenie § 81 O. s. p. a contrario, súd bol návrhom viazaný.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 01. 2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Európskou centrálnou bankou bola pre obdobie od 13. 05. 2009 do 12. 04. 2011, aj pre obdobie od 14.
12. 2011 do 11. 07. 2012 určená základná úroková sadzba vo výške
1 %. Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov,
navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania 8% ročne do 24. 03. 2011 a 9 % ročne od 21. 12. 2011 do

zaplatenia nie sú v rozpore s právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, však priznal súd navrhovateľovi požadované úroky z omeškania 8
% ročne pri omeškaní jednotlivých splátok len z istiny a nie aj z úroku z úveru. Pretože nárok na priznanie
splátok splatných do 20. 11. 2009 bol zamietnutý z dôvodu ich premlčania, súd priznal navrhovateľovi
úroky z omeškania zo splátok, ktoré boli splatné od 20. 12. 2009 do 20. 04. 2011 výške 8 % ročne. Úroky

z omeškania však súd priznal iba z tej časti splátky, ktorá podľa špecifikácie predloženej navrhovateľom
bola započítaná na istinu - 17,63 eur na splátku splatnú 20. 12. 2009 17,96 eur na splátku splatnú 20.
01. 2010, 18,29 na splátku splatnú 20. 02. 2010, 18,63 eur na splátku splatnú 20. 03. 2010, 18,98 eur na
splátku splatnú 20. 04. 2010, 19,34 eur na splátku splatnú 20. 05. 2010, 19,70 eur na splátku splatnú 20.
06. 2010, 20,07 eur na splátku splatnú 20. 07. 2010, 20,44 eur na splátku splatnú 20. 08. 2010, 20,83

eur na splátku splatnú 20. 09. 2010, 21,22 eur na splátku splatnú 20. 10. 2010, 21,61 eur na splátku
splatnú 20. 11. 2010, 22,02 eur na splátku splatnú 20. 12. 2010, 22,43 eur na splátku splatnú 20. 01.
2011, 22,85 eur na splátku splatnú 20. 02. 2011, 23,28 eur na splátku splatnú 20. 03. 2011. Úroky z
omeškania zo splátky splatnej 20. 04. 2011 navrhovateľ neuplatnil. Úroky z omeškania z jednotlivých
splátok súd priznal od nasledujúceho dňa po ich splatnosti, do lehoty požadovanej navrhovateľom, t.

j. do 24. 03. 2011.

Ku dňu 20. 04. 2011 navrhovateľ zosplatnil celý dlh, pričom po zosplatnení navrhovateľovi patria úroky
z omeškania len zo zosplatnenej istiny, čo v danom prípade je 588,62 eur. Navrhovateľ žiadal priznať
úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny od 21. 12. 2011 vo výške 9 % ročne, čo neodporuje platnej

právnej úprave týkajúcej sa úrokov z omeškania, a preto súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania
9 % ročne zo sumy 588,62 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako bola priznaná týmto rozsudkom, návrh
dôvodný nebol, a preto ho súd zamietol.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. súd odporcovi povolil dlhšiu lehotu splatnosti a to
6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ odporca žiadal poskytnúť mesačné splátky maximálne
po 20,-eur, v tejto časti nebolo možné vyhovieť žiadosti odporcu. Vzhľadom na priznanú výšku nároku,
by mesačnými splátkami po 20,-eur dlh bol splácaný neprimerane dlhú dobu. Navyše, odporca má viac

rokov príjem len 62,50 eur, takže povolené splátky po 20,-eur mesačne by nebolo možné vymáhať.
Poskytnutím lehoty splatnosti 6 mesiacov súd odporcovi vytvoril dostatočný časový priestor k tomu, aby
si zabezpečiť zdroje na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania.

Náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ, ktorý mal však v konaní

úspech len čiastočný. Čiastočný úspech - vo väčšom rozsahu mal odporca, ktorý si náhradu trov
neuplatnil. Potom súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s.
p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.