Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713210208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: I. V., F.. B., N. Š. XXX/XX, XXX XX W., občianka SR, o
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 745,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 745,27 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 775,27 € od 07.12.2010 do 31.01.2011, zo sumy 745,27 € od
01.02.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 775,27 € od 07.01.2011 do 31.01.2011,

zo sumy 745,27 € od 01.02.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 2,58 €, ako aj trovy konania
na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 44,50 € - súdny poplatok a v sume 312,25 € - trovy
právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 23.06.2010
na zmenkovú sumu 775,27 €, pričom sa zaviazala aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne od 07.12.2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 23.06.2010 na sumu 775,27 €, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 07.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 30,00 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol súdu, aby v

zmysle Nariadenia podľa čl. 7 vydal rozsudok, v ktorom zaviaže odporkyňu na zaplatenie sumy 745,27
€ spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 775,27 € od 07.12.2010 do 31.01.2011,
zo sumy 745,27 € od 01.02.2011 do zaplatenia a so 6,00 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 775,27
€ od 07.01.2011 do 31.01.2011, zo sumy 745,27 € od 01.02.2011 do zaplatenia, zmenkovou odmenou
vo výške 2,58 € ako aj trovami konania.

Navrhovateľ k návrhu predložil výpis navrhovateľa z Obchodného registra a zmenku, v ktorej ako

vystaviteľ vystupuje odporkyňa a ako remitent vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava
s tým, že táto zmenka bola vystavená dňa 23.06.2010 na sumu 775,27 €.Súd dňa 18.09.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil odporkyni kópiu tlačiva
(návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď s tým, že odporkyňa
na uvedené tlačivo žiadnym spôsobom nereagovala.

V predmetnej veci sa dňa 16.12.2013 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom navrhovateľ predniesol návrh
súhlasnespísomnepodanýmnávrhom,pričompoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovečíslo
konania 10Co 79/2013-37 zo dňa 05.09.2013. Navrhovateľ uviedol, že toto konanie je kontradiktórne
konanie a súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Taktiež navrhovateľ poukázal na tú

skutočnosť, že predmetom tohto konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový vzťah. A keďže
predložil ako dôkaz o svojich tvrdeniach platnú zmenku, ktorá podľa neho spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti, ktoré predpokladá Zákon zmenkový a šekový, a teda jasne a zrozumiteľne
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy. Voči obsahu ani forme zmenky neboli zo strany
odporkyne žiadne námietky a neexistuje preto okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nutných pre rozhodnutie vo veci a navrhovateľ preto žiada, aby súd návrhu v plnom rozsahu

vyhovel a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 7C/115/2013-65 zo dňa 16.12.2013 rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, keď na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorá v zmysle

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola vyplnená dňa 02.01.2011, teda za účinnosti § 17 ods.
3 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Podľa tohto
ustanovenia v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom, a keďže navrhovateľ v tomto prípade predložil zmenku a toto
ustanovenie takýto postup zakazuje, súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný, a preto súd

návrh v celom rozsahu zamietol, a to z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a preto treba aplikovať zákonné
ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z. z. a keďže vyššie citované zákonné ustanovenie takýto postup
vylučovalo, súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/135/2014-105 zo dňa 03.07.2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd okrem

iného uviedol, že okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým
si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu
žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový
nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom
ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací

charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie,
čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky
formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a
preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré
by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi

zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd
oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového
vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 29.09.2014 bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.08.2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,

keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 toho istého zákona, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 toho istého zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená

v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 toho istého zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí,
že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 toho istého zákona, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 toho istého zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento

údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 toho istého zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 toho istého zákona, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 toho istého zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená

tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 toho istého zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom).Podľa článku I. § 17 ods. 1 toho istého zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že podľa právneho názoru súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne
požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporkyňa

nevzniesla relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. a ani v zmysle § 10
Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného
úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tejto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporkyni,
ktorá vo veci úspech nemala. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 44,50 € tak, ako si to uplatnil právny zástupca navrhovateľa v podaní súdu
doručenom dňa 22.08.2014, ako aj z trov právneho zastúpenia v sume 312,25 €. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby po 51,45 € bez DPH, a to prevzatie a

príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 16.12.2014 a podanie odvolania
voči rozsudku, pričom za tieto úkony prináleží navrhovateľovi aj náhrada režijného paušálu v celkovej
sume 31,47 € (7,81 € x 3 + 8,04 € x 1). Taktiež v náhrade trov právneho zastúpenia je zahrnutá aj
náhrada cestovného a náhrada za stratu času, pričom tu súd pristúpil ku kresaniu uplatnenej náhrady z
nižšie uvedených dôvodov. Navrhovateľ si uplatnil cestovné a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho prítomnosťou na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.12.2013. Avšak v tento deň sa
navrhovateľ zúčastnil na 9 pojednávaniach na tunajšom súde a preto súd považoval za spravodlivé,
keď náhradu za stratu času a cestovné vydelil počtom pojednávaní uskutočnených v predmetný deň.
Tento spôsob výpočtu považuje súd za spravodlivý aj s poukazom na znenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré
predpokladá náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. A preto súd je toho názoru, že cestovné a náhradu za stratu času v sume 206,49 €
(102,41 € cestovné + 104,08 € náhrada za stratu času) je potrebné vydeliť počtom pojednávaní, keď
náklady v tejto sume vynaložil navrhovateľ aj v súvislosti s inými právnymi vecami ako len s touto. Potom
vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
312,25 €, pričom táto suma pozostáva z odmeny za právne služby spolu s režijným paušálom v sume

237,27 €; cestovného v sume 11,38 € (102,41 €: 9); náhrady za stratu času v sume 11,56 € (104,08 €:
9) a DPH, kdeže právny zástupca je platiteľom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).