Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713211523.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO:
264 29 705, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. X.H. R. XXXX/X, XXX XX B., o
zaplatenie zmenkovej sumy 708,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 708,- €, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 708,- € od 18.11.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 708,- € od 01.02.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 2,36 €, ako aj trovy konania

na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 42,- € - súdny poplatok a v sume 408,52 € - trovy
právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ v bode 8.1 návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 13.07.2009
na zmenkovú sumu 708,00 €, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 18.11.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 13.07.2009 na sumu 708,00 €, pričom do
jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 0,00 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol súdu, aby v
zmysle Nariadenia podľa čl. 7 vydal rozsudok, v ktorom zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 708,00 €

spolu so zmenkovým úrokom zo sumy 708,00 € od 18.11.2009 do zaplatenia, s 6,00 % ročným úrokom
zo zmenkovej sumy 708,00 € od 01.02.2010 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 2,36 € ako
aj trovami konania.

Navrhovateľ k návrhu predložil výpis navrhovateľa z Obchodného registra a zmenku, v ktorej ako
vystaviteľ vystupuje odporca a ako remitent vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava s
tým, že táto zmenka bola vystavená dňa 13.07.2009 na sumu 708,00 €.

Súd dňa 27.09.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručil odporcovi kópiu tlačiva
(návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď s tým, že odporca na
uvedené tlačivo žiadnym spôsobom nereagoval.V predmetnej veci sa dňa 05.12.2013 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom navrhovateľ predniesol návrh
súhlasne s písomným vyhotovením návrhu. K veci ďalej uviedol, že predmetný návrh je uplatnený na

základe zmenky, ktorá podľa navrhovateľa spĺňa všetky náležitosti zmenkového a šekového zákona a
preto žiadajú návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 15C/133/2013-74 zo dňa 05.12.2013 rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa zamietol, keď nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou,

teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy
o úvere. Potom, keďže výška úveru bola 350 €, aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len
časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 105 €, teda 30
% istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského
úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 455 €. V danom prípade zmenková suma v čase
vyplneniabola708€,atedabezohľadunato,čidošloaspoňkčiastočnémusplateniuúveru,presahovala

maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda
zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 455 €, tak ako to upravoval zákon, a bola
vyplnená na zmenkovú sumu 708 €, bola vyplnená v rozpore so zákonom. Potom, keďže navrhovateľ
ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z

uplatnenejzmenky,tedanávrhnavrhovateľaneboldôvodný,apretosúdnávrhvcelomrozsahuzamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/98/2014-120 zo dňa 03.07.2014 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd okrem
iného uviedol, že okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým
si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu
žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový
nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom

ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací
charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie,
čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky
formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a
preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré

by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi
zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd
oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového
vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 29.09.2014 bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.08.2014.Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 toho istého zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 toho istého zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 toho istého zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí,
že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 toho istého zákona, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 toho istého zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 toho istého zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 toho istého zákona, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 toho istého zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 toho istého zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 toho istého zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,

a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.
Vzhľadom na to, že podľa právneho názoru súdu zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne
požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol
relevantnénámietkyvzmysle§17ods.1Zákonač.191/1950Sb.aanivzmysle§10Zákonač.191/1950Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel,
a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti
zákonného úroku, keďže aj tejto nároky môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 42,00 € tak, ako si to uplatnil právny zástupca navrhovateľa v podaní súdu

doručenom dňa 22.08.2014, ako aj z trov právneho zastúpenia v sume 408,52 €. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby po 51,45 € bez DPH, a to prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 05.12.2013 a podanie odvolania
voči rozsudku, pričom za tieto úkony prináleží navrhovateľovi aj náhrada režijného paušálu v celkovej
sume31,24€(7,81€x4).Taktiežvnáhradetrovprávnehozastúpeniajezahrnutáajnáhradacestovného
a náhrada za stratu času, pričom tu súd pristúpil ku kresaniu uplatnenej náhrady z nižšie uvedených

dôvodov. Navrhovateľ si uplatnil cestovné a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli v súvislosti s
jeho prítomnosťou na pojednávaní uskutočnenom dňa 05.12.2013. Avšak v tento deň sa navrhovateľ
zúčastnil na 2 pojednávaniach na tunajšom súde a preto súd považoval za spravodlivé, keď náhradu
za stratu času a cestovné vydelil počtom pojednávaní uskutočnených v predmetný deň. Tento spôsob
výpočtu považuje súd za spravodlivý aj s poukazom na znenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré predpokladá

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. A
preto súd je toho názoru, že cestovné a náhradu za stratu času v sume 206,34 € (102,26 € cestovné
+ 104,08 € náhrada za stratu času) je potrebné vydeliť počtom pojednávaní, keď náklady v tejto sume
vynaložil navrhovateľ aj v súvislosti s inými právnymi vecami ako len s touto. Potom vzhľadom na vyššie
uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 408,52 €, pričom táto

suma pozostáva z odmeny za právne služby spolu s režijným paušálom v sume 237,37 €; cestovného v
sume 51,13 € (102,26 €: 2); náhrady za stratu času v sume 52,04 € (104,08 €: 2) a DPH, kdeže právny
zástupca je platiteľom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek
možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).