Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010275
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

Ing. V. R., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obž. J.. V. R., nar. XX.XX.XXXX v R. V., bytom A. č. XXX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pv XX/XX zo dňa X.X.XXXX pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 08.50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky S. Q. evidenčné
číslo LM XXX AZ po ceste číslo I/78 v smere od obce K. na obec D., okres N., pričom v kilometri 26,600,
pri prechádzaní miernou pravotočivou zákrutou, na namrznutej vozovke neprispôsobila rýchlosť jazdy
stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostala s vozidlom šmyk, prešla do protismeru, kde ľavou
bočnou časťou vozidla narazila do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla značky N.

W.medzinárodnejpoznávacejznačkyW.republikyEktorévsmereodobceD.naobecK.viedolvodičV.,
nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho spolujazdkyňa vo vozidle S. Q. poškodená V. R., nar. XX.XX.XXXX
utrpela otras mozgu, pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej očnice, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti
ľavej ušnice dĺžky 4 cm s poškodením chrupavky, tržne - zmliaždenú ranu malíčka ľavej ruky, trieštivú
otvorenúzlomeninuhornéhočlánkumalíčkaľavejruky,čiastočnépoškodeniehlbokéhoohýbačamalíčka
ľavej ruky a zlomeninu horného i dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov
horného ramienka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 týždňov,

p r e t o ž e

s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX obžalobu na J.. V. R. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom
návrhu.
Obžalovaná Ing. V. R. nesúhlasila s konaním o dohode o vine a treste a po poučení podľa § 257 Tr.

por. urobila vyhlásenie, že je nevinná. K predmetu obžaloby vypovedala, že predmetného dňa v ranných
hodinách viedla vozidlo zn. S., ktorého je majiteľkou z obce A. do obce T., pričom medzi obcami K. a D.
dostala s vozidlom šmyk, vošla do protismeru, kde narazila do protiidúceho vozidla zn. N., pri nehode
došlo k zraneniam poškodenej V. R., ktorá je jej dlhoročnou priateľkou. Vo vozidle okrem V. R., ktoráv čase nehody sedela na sedadle za vodičom, bol prítomný aj svedok C. X., ktorý sedel na sedadle
spolujazdca. Keď prechádzala vozidlom okolo Y. priehrady, priehrada bola zamrznutá, ale vozovka sa
nešmýkala. Pred nehodou obchádzala jedno vozidlo, ktoré odbočovalo do obce K., pričom nemala

žiaden problém za odbočujúcim vozidlom pribrzdiť, vozovka sa nešmýkala. Ako pokračovala v jazde v
smere na obec T., v úseku asi 300-350 metrov od križovatky na obec K. dostala s vozidlom prvý šmyk,
ktorý vyrovnala tak, že pustila nohu z plynu a každý výkyv na vozidle korigovala. Po prvom šmyku, asi
po troch sekundách dostala s vozidlom ďalší šmyk, ktorý tiež vyrovnávala, celý čas mala dole nohu z
plynu a len odhadom sa pohybovala rýchlosťou asi 55 km/hod. Keď sa dostala s vozidlom do druhého

šmyku, posledné výkyvy už zachádzali do protismeru, len čiastočne a pri poslednom výkyve vozidlo
čiastočne smerovalo do protismeru čelne na vozidlo zn. N.. Pri poslednom výkyve stočila volant doprava
a nakoľko cesta bola zľadovatená, tak vozidlo sa otočilo a smerovalo na vozidlo v protismere a došlo ku
kolízii. Ľavou časťou vozidla narazila do prednej pravej časti vozidla N. a dôsledkom nárazu sa vozidlo
odrazilo do pravého jazdného pruhu tak, že zadná časť, resp. jedno koleso zadnej časti bolo na ceste a
zvyšokvozidlabolmimocesty.PonárazepoškodenáV.R.,ktorásedelanazadnejsedačkenereagovala,

bola iba prevesená cez pás. Po kolízii z vozidla vystúpil C. X., pod nohami sa mu šmýkalo, a vtedy
vlastne zistila, prečo ku kolízii došlo. Potom ako vystúpila z vozidla tiež sa presvedčila, že cesta bola
zľadovatená. Uviedla, že vznik nehody sa nedal nijakým spôsobom predvídať, úsek vozovky na ktorom
došlo k nehode bol veľmi zľadovatený, čo nebolo viditeľné. Pri obci K. bola vozovka vlhká, zasnežená
nebola, ale keď pokračovala na obec T., tak na tom úseku už bol sneh v strede cesty. Námrazu na ceste

zaregistrovala vlastne až vtedy, keď sa dostala z vozidlom prvý šmyk, zaznamenala ju iba pocitovo, nie
opticky. Týmto úsekom cesty nešla prvýkrát, ale za iných klimatických podmienok.

Svedkyňa poškodená V. R. sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojila a k
okolnostiam dopravnej nehody vypovedala, že v ranných hodinách sa spolu s obžalovanou, ktorá je jej

veľmi dobrá priateľka vybrali do obce T.. Obžalovaná bola vodička, na mieste spolujazdca sedel C. X.
a ona sedela vzadu na sedadle za vodičom. Počas jazdy boli všetci pripútaný bezpečnostnými pásmi.
Cestu nesledovala, sedela vzadu za obžalovanou, plne dôverovala jej vodičským schopnostiam, keďže
absolvovali spolu rôzne výlety aj v zahraničí a vozidlo vždy šoférovala obžalovaná. Cesta prebiehala
až do kolízie bezproblémovo, k stavu vozovky sa vyjadriť nevedela. Z nehody si iba pamätala, že

ich vozidlo vynieslo do protismeru a potom už len čierne vozidlo v protismere, samotný náraz si
nepamätala Pri nehode utrpela zranenia, pričom najzávažnejším bola zlomenina panvy. V nemocnici
bola hospitalizovaná takmer dva týždne, dva týždne sa liečila doma a potom už za pomoci bariel chodila
do školy v A.. Pri nehode tiež utrpela zranenie malíčka na ľavej ruke s obmedzenou hybnosťou. Za
splnenia procesných podmienok súd prečítal výpoveď svedka poškodeného V. B., ktorý sa nepripojil

s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu. K nehode uviedol, že bol účastníkom dopravnej
nehody, viedol vozidlo zn. N. W. v smere zo D. do N., vozidlom sa pohyboval rýchlosťou okolo 40 km/
hod vzhľadom na nepriaznivý stav vozovky, cesta bola zasnežená a klzká. K nehode došlo v zákrute,
ktorá bola dlhá a mierna neďaleko mesta N.. V určitom momente sa oproti nemu objavilo vozidlo značky
S., ktoré išlo rýchlosťou okolo 70-80 km/hod. Ako toto vozidlo prechádzalo cez zákrutu zbadal, že jeho

zadné kolesa strácali priľnavosť a začali sa šmýkať. Vozidlo sa dostalo do šmyku, začalo sa otáčať a
vošlodoprotismeru.Knehodedošlovjehojazdnompruhu,kolíziisasnažilzabrániťtak,žesasvozidlom
dával úplne doprava a brzdil, kolízii sa však nevyhol. Po náraze sa vozidlo obžalovanej odrazilo od jeho
vozidla a zastavilo na druhej strane cesty. Vo vozidle bola v čase nehody jeho manželka s deťmi, pri
nehode utrpeli početné pomliaždeniny a odreniny, lekárske ošetrenie si však tieto zranenia nevyžiadali.

Znalec J.. Q. T. vypovedal, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku. Rýchlosť vozidla, ktoré viedla
obžalovaná v čase zrážky bola cca 34 km/hod. Rýchlosť v čase vjazdu do zákruty bola cca 55 km/
hod. tak, ako to uviedla aj obžalovaná na hlavnom pojednávaní, pričom rýchlosť vozidla sa spomaľovala
tým, že obžalovaná dala dole nohu z plynu a tiež nastáva určité spomalenie, keď sa vozidlo dostáva do

šmyku. Rýchlosti vozidiel boli vypočítané na základe počítačového programu. Pokiaľ ide o techniku jazdy
vodiča, primeraná rýchlosť prejazdu zákrutou bola znalcom stanovená na 40 km/hod., a to vzhľadom
na stav vozovky a konštrukciu vozidla. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť
jazdy obžalovanej, ktorá bola vyššia ako primeraná rýchlosť na prejazd zákrutou za daného stavu
vozovky aký na mieste bol. Obžalovaná mohla zabrániť dopravnej nehode, ak by pred vjazdom do

zákruty znížila rýchlosť na cca 40 km/hod. Vodič oproti idúceho vozidla zrážke zabrániť nemohol. Znalec
uviedol, že daný úsek cesty, na ktorom sa stala nehoda pozná, prechádza ho častejšie. Tento úsek
cesty mu je osobne známy a môže z osobných skúseností potvrdiť, že má vedomosť, že na tomto
úseku cesty, kde došlo k nehode sa tvorí námraza častejšie, aj to aj keď v iných úsekoch námrazanie je. Dopravné značenie, ktoré by upozorňovalo na tvorbu námrazy sa na tomto mieste nenachádza.
Predmetný úsek je veľmi prehľadný, je to rovina a tá zákruta je mierna, približne o polomere 400 metrov.
Viditeľnosť pred vozidlom je dostatočná. Pokiaľ stanovil primeranú rýchlosť na prejazd zákruty na 40

km/ hod, zohľadňoval stav vozovky, na vozovke bola námraza, ale aj konanie iných vodičov. Vyrátal ju
tak, že najskôr vyrátal hraničná rýchlosť prejazdu, z toho sa určí primeraná rýchlosť ponížením hraničnej
rýchlosti cca o 20 %,, čo je za normálnych okolností a keďže v tomto prípade boli podmienky sťažené,
rýchlosť stanovil na 40 km/hod. Pri stanovení tejto rýchlosti vychádzal aj zo stavu vozovky, že cesta na
tom úseku, v čase nehody nebola posypaná. Pokiaľ obžalovaná vypovedala, že dala dole nohu z plynu

a snažila sa vyrovnať vozidlo, v tom okamihu to bolo najprimeranejšie riešenie situácie. Či je na ceste
poľadovica alebo len mokrá cesta sa nedá vždy rozoznať.

Svedkyňa V. D. bola svedkom nehody, v čase nehody sa pohybovala za vozidlom obžalovanej, a to od
obce K. až po miesto kolízie. K stavu vozovky uviedla, že úsek cesty medzi obcami K. a D. bol dosť
zľadovatený, vozovka sa leskla. Svojim vozidlom sa presúvala rýchlosťou asi 45 km/hod., presne si

už na dopravnú nehodu nepamätá, ubehol aj určitý čas od nehody a po nehode bola v šoku. priebeh
nehody popísal tak, že videla ako sa červené vozidlo dostalo do šmyku, následne ho stočilo a potom
došlo k nárazu. Nezdá sa jej, že by to červené vozidlo pred kolíziou vchádzalo do protismeru, vozidlo
obžalovanej naraz odhodilo do protiidúceho čierneho vozidla. Keď videla čo sa stalo, tak svoje vozidlo
hneď zastavila a volala na políciu. Keď brzdila, tiež sa dostala do šmyku. To, že vozovka bola na mieste

dopravnej nehody klzká, zaregistrovali aj hasiči, ktorí boli privolaní na miesto nehody a spolu s hasičmi
sa bavili o tom, že aká je vozovka klzká a neupravená. Svedok C. X. vypovedal, že v čase nehody sedel
vo vozidle na mieste spolujazdca a vo vozidle vzadu za vodičkou sedela svedkyňa V. R.. Pokiaľ ide
o stav vozovky medzi obcou K. a miestom nehody, vozovka bola vlastne čierna, bolo vidieť asfalt, len
v stredovej časti sa nachádzal sneh. Svedok sa nevedel vyjadriť k rýchlosti, ktorou obžalovaná viedla

vozidlo, rýchlosť vozidla nesledoval. Uviedol, že medzi obcou K. a miestom nehody sa najskôr dostali
do malého šmyku, ktorý obžalovaná zvládla, a potom asi za dve, tri sekundy od prvého šmyku sa s
vozidlom opäť dostali do šmyku, bolo to už v podstate v pravotočivej zákrute. Obžalovaná sa snažila
výkyvy vyrovnať volantom, necítil že by brzdila, len bolo cítiť, že dala dole nohu z plynu. Ku koncu šmyku
sa dostali s vozidlom do protismeru, kde narazili do protiidúceho vozidla N.. Po náraze vozidlo odhodilo,

otočilo ho o 180 stupňov a ostalo na poli pri krajnici v pravom jazdnom pruhu. Potom ako vystúpil z
vozidla, skúšal stav vozovky a zistil že bola zľadovatená, bol na nej zľadovatený film. Určite vozovka
nebola posýpaná kamienkami, a či tam bola soľ, to nevie. Svedok Q. W. vypovedal, že na miesto nehody
bol vyslaný operačným dôstojníkom, za účelom zdokumentovania. Pokiaľ ide o stav vozovky, vozovka
bolazľadovatená,miestaminanejbolaajvrstvasnehu.PokiaľideoúsekodobceK.pomiestodopravnej

nehody, ktorý prechádzal na služobnom vozidle, keď prechádzal tento úsek nezistil, že by vozovka bola
klzká, zistil to až po príchode na miesto nehody, potom ako z vozidla vystúpil. Na miesto nehody prišiel
asi po pol hodine a mieste nehody bolo aj fotograficky zdokumentované. Pokiaľ si pamätá vozovka
posýpaná nebola, odhrnutá bola, ale posýpaná nie. Svedok V.. W. A. nebol očitým svedkom dopravnej
nehody, na miesto nehody prišiel až po kolízii.

Súd oboznámil listinné dôkazy záznam dopravnej nehody na čl. 132-134, zápisnicu o obhliadke
miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody, plánik miesta dopravnej nehody
a fotodokumentácia na čl. 135-144, zápis o vykonaní dychových skúšok na čl. 145, odborné lekárske
vyjadrenie na čl. 147-161, lekársku správu na čl. 162, rozhodnutie Obvodného úradu životného

prostredia Dolný K. spolu s prílohami na čl. 164-169, stanovisko Správy ciest D. samosprávneho kraja s
dennými záznamami na čl. 170-173 a správy k osobe obžalovanej. Z vyššie označených oboznámených
listinných dôkazov súd predovšetkým vyvodil závery o mieste nehody, ohľadom výhľadových pomerov
vodičov oboch vozidiel, o stave vozovky bezprostredne po nehode aj vzhľadom na klimatické pomery.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti spôsobí
ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 písm i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie

len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

V danom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, pričom podľa § 16 Trestného zákona je trestný čin
spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo

ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal alebo mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah
môže rozvinúť. Pri posudzovaní okolností, ktoré môže či nemôže vodič predvídať, je potrebné vychádzať
z konkrétnej dopravnej situácie. O zavinení z nedbanlivosti možno hovoriť len vtedy, ak povinnosť a
možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom sú dané súčasne.

Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že k dopravnej nehode v danom úseku cesty došlo, účasť
na nehode malo vozidlo, ktoré viedla obžalovaná, pričom práve vozidlo obžalovanej dostalo šmyk a
vošlo do protismeru, kde narazilo do protiidúceho vozidla zn. N., ktoré viedol vodič V. B., ktorý kolízii

zabrániť nemohol a v príčinnej súvislosti s nehodou došlo k ťažkému následku na zdraví poškodenej
V. R., ktorá utrpela zranenia majúce povahu ťažkej ujmy (podľa § 123 ods. ods. 3 písm. i /Trestného
zákona). Poškodená v príčinnej súvislosti s nehodou utrpela zranenia: otras mozgu, pomliaždenie
a krvný výron v oblasti ľavej očnice, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti ľavej ušnice dĺžky 4 cm s
poškodenímchrupavky,tržne-zmliaždenúranumalíčkaľavejruky,trieštivúotvorenúzlomeninuhorného

článku malíčka ľavej ruky, čiastočné poškodenie hlbokého ohýbača malíčka ľavej ruky a zlomeninu
horného i dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov horného ramienka s
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 10 týždňov. Zlomenina horného i dolného
ramienka lonovej kosti vľavo a otvorená zlomenina malíčka ľavej ruky majú nesporne charakter ťažkej
ujmy na zdraví. Poškodená bola v súvislosti s týmito zraneniami obmedzená v obvyklom spôsobe

života nutnosťou hospitalizácie na chirurgickom oddelení a nutnosťou opakovaných kontrol na úrazovej
ambulancii. Zlomenina malíčka ľavej ruky si vyžiadala operačný zákrok. Počas hospitalizácie od XX.
1. do XX.X.XXXX poškodená ležala a rehabilitovala na nemocničnom lôžku a bola vo väčšej miere
odkázaná na pomoc nemocničného personálu. Od XX.X.XXXX začala chodiť o dvoch barlách bez
došľapovania na dolnú ľavú končatinu a od XX.X.XXXX začala chodiť o dvoch barlách s ľahkým

došľapovaním na ľavú dolnú končatinu, a to približne do polovice marca XXXX. Počas prvých 4-6
mesiacov od úrazu pociťovala bolesti malíčka ľavej ruky a v oblasti lonovej kosti vľavo. Trieštivá otvorená
zlomenina horného článku malíčka ľavej ruky zanechá trvalý následok v zmysle obmedzenej hybnosti.
Súdtiežnemalpochybnostiohľadomexistenciepríčinnejsúvislostimedzidopravnounehodouavznikom
zranení poškodenej. Tvrdené skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané, neboli ani spornými.

Spornou ostala otázka zavinenia obžalovanej na trestnom čine, ktorá sa bránila, že nehode zabrániť
nemohla, vznik nehody sa nedal nijakým spôsobom predvídať, úsek vozovky na ktorom došlo k nehode
bol veľmi zľadovatený, čo nebolo opticky viditeľné. Námrazu na ceste zaregistrovala vlastne až vtedy,
keď dostala s vozidlom prvý šmyk, námrazu zaznamenala iba pocitovo, nie opticky a cca do 3 sekúnd,
ako sa jej podarilo vyrovnať vozidlo sa dostala s vozidlom do druhého šmyku, ktorý sa už z objektívnych

dôvodov korigovať nedal a viedol k vzniku kolízie. Od momentu ako sa dostala do prvého šmyku dala
nohu z plynu dole a výkyvy korigovala volantom, vozidlom nebrzdila. Vypočutý znalec techniku jazdy
obžalovanej počas šmyku vyhodnotil ako najprimeranejšie riešenie situácie.Za daného dôkazného stavu, tak ako to je pri väčšine dopravných nehôd, jedným z najpodstatnejších
dôkazných prostriedkov je práve znalecké dokazovanie z odboru cestná doprava, ktoré slúži spolu
s ostanými dôkazmi ako podklad pre riešenie právnych otázok vrátane otázky zavinenia. Súd preto

hodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorým sa vyjadroval znalec na hlavnom pojednávaní v
kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov a listinných dôkazov. Zo záverov znaleckého posudku, ku
ktorému sa vyjadroval aj znalec na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bezprostrednou príčinou vzniku
dopravnej nehody z technického hľadiska bola neprimeraná rýchlosť, alebo obžalovaná vozidlo viedla
nesprávne smerovo v čase bezprostredne predtým, ako sa s vozidlom dostala do šmyku. Znalec stanovil

primeranú rýchlosť vozidla na prejazd zákruty s namrznutým povrchom na 40 km/hod, pri ktorej by sa
dalo zabrániť stretu a predísť kolízii, pričom vodička viedla vozidlo rýchlosťou cca 55 km/hod. (znalec
sa priklonil k výpovedi vodičky, obžalovanej, ktorá uviedla túto rýchlosť iba odhadom). Pokiaľ znalec
stanovil primeranú rýchlosť na prejazd zákruty na 40 km/hod, stanovil ju práve vzhľadom na momentálny
technicky neupravený stav daného úseku vozovky, na ktorom je inak povolená rýchlosť do 90 km/
hod. Súd sa stotožnil so záverom znalca, že vzhľadom na vonkajšie klimatické podmienky, aj keď sa

opticky zdá byť vozovka suchá, je na mieste žiadať od vodičov, aby si overili skutočný stav vozovky
pribrzdenímpočasjazdy.Súdvšakniejepresvedčenýotom,žeajkebytakobžalovanáurobila,zabránila
by vzniku kolízie. V danom prípade súd bral do úvahy aj obranu obžalovanej, ktorá uvádzala, že stav
vozovky bol zľadovatený práve len na danom úseku vozovky, pred odbočkou na obec K. bezproblémovo
pribrzdila, pretože vozidlo idúce pred ňou odbočovalo do obce K., pričom nespozorovala námrazu

na vozovke a bezprostredne pred šmykom, ktorý viedol ku kolízii sa dostala so svojim vozidlom do
prvého šmyku (t.j. ešte pred vojdením do zákruty), ktorý zvládla tým, že iba korigovala jazdu volantom
a dala nohu z plynu dole (tieto skutočnosti potvrdil svedok C. X.), pričom táto technika jazdy bola
aj podľa znalca najprimeranejším riešením, čím jej však na druhej strane bolo znemožnené znižovať
rýchlosť, keďže sa už nachádzala na zľadovatenom úseku (čo potvrdili výpoveďami všetci vypočutí

svedkovia). Obžalovanej tak bolo znemožnené, aby sa s vozidlom dostala na bezpečnú rýchlostnú
hranicu pre prejazd zákruty vypočítanú znalcom. Podľa záverov znaleckého dokazovania obžalovaná
mohla zabrániť dopravnej nehode, ak by pred vjazdom do zákruty znížila rýchlosť na cca 40 km/hod,
súd však mal dôvodné pochybnosti, či na to obžalovaná mala vytvorené objektívne podmienky, pretože
bolo pochybným, od ktorého kilometra na danom úseku vozovky v smere od obce K. bola na vozovke

námraza a či sa námraza skutočne nenachádzala na úseku pred vjazdom do zákruty, v miestach kde sa
obžalovaná s vozidlom dostala do prvého šmyku. Tieto pochybnosti do prípadu vniesol aj znalec, ktorý
na hlavnom pojednávaní uviedol, že daný úsek cesty, na ktorom sa stala nehoda pozná, prechádza ho
častejšie, je mu osobne známy a môže z osobných skúseností potvrdiť, že má vedomosť, že na tomto
úseku cesty, kde došlo k nehode sa tvorí námraza častejšie, a to aj keď v iných úsekoch námraza nie

je. Obdobne vypovedal aj svedok Q. W., že pokiaľ ide o úsek od obce K. po miesto dopravnej nehody,
ktorý prechádzal na služobnom vozidle, keď prechádzal tento úsek nezistil, že by vozovka bola klzká,
zistil to až po príchode na miesto nehody potom, ako už z vozidla vystúpil. Rovnako svedok C. X. z
pozície spolujazdca obžalovanej vypovedal, že to že na danom úseku je poľadovica zistil až potom,
ako z vozidla vystúpil. Súd potom vzniknuté pochybnosti hodnotil v prospech obžalovanej v zmysle

zásady in dubioproreo. V nadväznosti na uvedené súd potom prioritne riešil otázku, či je spravodlivé od
obžalovanej žiadať, aby za existujúcich podmienok, na úseku cesty s povolenou rýchlosťou do 90 km/
hod predvídala, že na určitom úseku cesty sa na vozovke môže nachádzať poľadovica a pohybovala sa
tak na úseku vozovky, ktorá je cestou prvej triedy mimo obce už pred vstupom do zákruty rýchlosťou
rýchlosťou 40 km/hod tak, ako to stanovil znalec, ktorý vychádzal zo vstupných údajov, že na danom

úseku, kde došlo ku kolízii bola na vozovke poľadovica. Súd v žiadnom prípade nechce bagatelizovať
význam potreby trestnoprávneho postihu páchateľov dopravných nehôd pri ktorých dochádza k ťažkej
ujme na zdraví, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti tejto konkrétnej dopravnej nehody sa mu nezdalo
správne a ani spravodlivé voči obžalovanej vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť a postih, a to aj
vzhľadom na materiálny korektív prečinu, so zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti a priebeh

dopravnej nehody a bezúhonnosť obžalovanej, ktorá sa v svetle zabezpečených správ k jej osobe javí
ako disciplinovaný vodič. Prečin sa od priestupkov, príp. správnych deliktov líši materiálnym korektívom,
ktorý vymedzuje hranicu medzi klasifikovaním protiprávneho konania ako prečinu, priestupku príp.
správneho deliktu. Ak je na základe okolnosti spáchaného činu zistená závažnosť nepatrná, nejedná
sa o prečin.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že aj v prípade ak by ustálil, že obžalovaná svojim konaním
naplnila obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona, v danom prípade s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom na spôsob

vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miery zavinenia obžalovanej závažnosť jej
konania je nepatrná, a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil s odôvodnením, že skutok nie
je trestným činom.

Pokiaľ sa obžalovaná domáhala, aby súd voči nej konanie zastavil z dôvodu, že poškodená V. R. nedala

súhlas na trestné stíhanie v zmysle ust. § 211 ods. 1 Tr. por. súd sa stotožnil s názorom prokurátora,
ktorý vo veci podal obžalobu, pretože čisto priateľský vzťah nemá za následok právo svedka odoprieť
výpoveď podľa § 130 ods.2 Tr. por. Ust. § 130 ods. 2 Tr. por. predpokladá medzi obvineným a svedkom
existenciu rodinného alebo obdobného pomeru, za súčasného splnenia podmienky, ak by ich ujmu
právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Priateľský vzťah nemá povahu rodinného vzťahu a ani vzťahu
obdobného rodinnému (ako je napr. švagrovský pomer a pod.).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.