Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/17/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608201249
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5608201249.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky Q.

K., G.. XX. XX. XXXX, K. M. Q. XX/X, J., O. P., zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom
so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, proti odporcom v 1. rade Horská záchranná služba, so
sídlom Horný Smokovec č. 52, Vysoké Tatry, IČO: 37 879 693, zastúpenému JUDr. Janou Murárovou,
advokátkou so sídlom 1. mája 220/19, Poprad, v 2. rade M. E., G.. XX. XX. XXXX, K. O. L. XXX, L. M.,
v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 25. 01. 2008, navrhovateľka (v tom čase maloletá, zastúpená otcom
B. K. a matkou N. O. K.), sa voči odporcovi M. E. domáhala náhrady škody 65 000,-PLN (v tom čase
prepočítané na 607 477,-Sk) v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela ako lyžiarka na zjazdovke v Jasnej -
Chopok. Uviedla, že dňa 29. 01. 2005 pri zjazde okolo 11,20 hod. došlo k zrážke so snežným skútrom č.
MV SR 1134, ktorý viedol člen horskej služby M. E., ktorý údajne v čase zrážky išiel k nehode. Skúter sa
nečakane objavil pred navrhovateľkou, následne do nej narazil, pričom navrhovateľka nebola schopná
si všimnúť a vykonať akékoľvek rozhodnutie s cieľom vyhnúť sa skútru. Tvrdila, že šofér snežného

skútra nepostupoval v súlade s nariadením riaditeľa horskej záchrannej služby zo dňa 24. 11. 2003,
ktoré ustanovovalo podmienky na zabezpečenie používania snežných skútrov v súlade s inštrukciou ich
používania počas záchrannej akcie na lyžiarskom svahu. Následkom nehody navrhovateľka utrpela úraz
a bola prevezená do nemocnice v Lipt. Mikuláši, kde jej bola diagnostikovaná zlomenina pravého kolena
s predpokladanou dobou liečby 6 - 8 týždňov. Táto doba liečenia sa značne predĺžila, pretože napriek
absolvovaniu komplikovanej operácie kolena a viacmesačnej rehabilitácie, v čase podania návrhu nebol
zdravotný stav navrhovateľky taký, ako pred nehodou. Zdravotné ťažkosti vyžadovali trvalú rehabilitáciu

a liečenie, v dôsledku čoho bola navrhovateľka neprítomná v škole. Následkom nehody bola donútená
rezignovať na svoju športovú činnosť, keď dovtedy sa venovala lyžovaniu, snowboardingu, tenisu,
baletu, tancu a tieto športy do budúcna nemá možnosť vykonávať. Uplatnenú škodu navrhovateľka
konkretizovala ako zadosťučinenie vo výške 50 000,-zlotých spolu s penálmi odo dňa nehody (467 290,-
Sk) a sumu 15 000,-zlotých, čomu zodpovedala čiastka 140 187,-Sk, navrhovateľka uplatňovala ako
odškodnenie za zničenú lyžiarsku výstroj, za náklady vynaložené na liečbu a rehabilitáciu.

Označený odporca M. E. na výzvu súdu zo dňa 02. 04. 2008 sa písomne vyjadril podaním zo dňa
16. 04. 2008, doručeným súdu dňa 17. 04. 2008 tak, že návrh žiadal zamietnuť z dôvodu nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie. Poukázal na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
v čase úrazu on plnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru záchranárahorskej záchrannej služby s tým, že prevádzkovateľom snežného skútra bola jeho zamestnávateľ
Horská záchranná služba so sídlom v Poprade, Scherfelova 15, IČO: 37879693. Podaním zo dňa
12. 07. 2008, doručeným súdu dňa 24. 07. 2008, vtedy maloletá navrhovateľka, zastúpená svojim

zákonným zástupcom - otcom B. K., označila za odporcu Slovenskú horskú službu, oblasť Nízke Tatry -
Sever, zastúpenú pracovníkom M. E., Dom Horskej služby Jasná, Demänovská Dolina. V tomto podaní
navrhovateľka poukázala na ďalší úraz, ktorý utrpela v čase rehabilitácie zlomeniny kolena, ktorú utrpela
dňa 29. 01. 2005 na území Slovenskej republiky, pričom zlomenina druhej končatiny mala úzko súvisieť
s prvým zranením v dôsledku oslabenia pravej končatiny a zranením oboch kolien. Podaním zo dňa

19. 11. 2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 11. 2009 (navrhovateľka v čase tohto podania už
plnoletá), označila za odporcu v 1. rade Horskú službu, Scherfelova 15, Poprad a v 2. rade M. E., K. O.
L. XXX. Nakoľko navrhovateľkou označený odporca v 1. rade neexistoval, na základe poučenia súdu
(dané do zápisnice o pojednávaní dňa 09. 03. 2010) navrhovateľka, zastúpená advokátom, podaním zo
dňa 15. 03. 2010, doručeným súdu dňa 18. 03. 2010, označila odporcu v 1. rade v súlade s údajom v
obchodnom registri ako Horská záchranná služba Horný Smokovec 52, Vysoké Tatry, IČO: 37879693.

Týmto podaním navrhovateľka uplatnila voči obidvom odporcom náhradu škody za zničenú lyžiarsku
výstroj sumou 3 670,-zlotých (1 138,52 eur), náhradu za hotové výdavky sumou 12 354,61 zlotých
(3 832,69 eur) a náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej výšku
neuviedla s tým, že žiadala o vyhotovenie lekárskeho posudku za účelom bodového hodnotenia úrazu.
Podaním zo dňa 31. 05. 2010, doručeným súdu dňa 02. 06. 2010 navrhovateľka, zastúpená advokátom,

upravila žalobný návrh tak, že žiadala zaviazať odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
titulom ublíženia na zdraví hmotnú škodu vo výške 4 971,21 eur (16 024,61 zlotých), bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku s úrokmi z omeškania. Podaním zo dňa 12. 07.
2010, ktorým navrhovateľka doplnila svoje odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo konanie čiastočne
odmietnuté, označila nárok na bolestné sumou 20 000,- zlotých s tým, že podľa stanovila Krajského

súdu v Žiline vyslovenom v uznesení 10Co/340/2010 zo dňa 20. 12. 2010, rozsah náhrady za bolesť bola
uplatnená v sume 30 000,-zlotých, nakoľko navrhovateľka rámec týchto nákladov v súhrne vymedzila
sumou 50 000,-PLN.

Na pojednávaní dňa 19. 04. 2011 navrhovateľka uviedla, že v dôsledku úrazu ktorý utrpela v Jasnej

dňa 29. 01. 2005, utrpela zranenie druhej nohy dňa 22. 07. 2007. Druhý úraz navrhovateľka mala
utrpieť tak, že pri bežnej chôdzi po rovnej ceste nohy sa jej „zamotali“, spadla a zlomila si stehennú
kosť ľavej končatiny. Následne podaním zo dňa 29. 04. 2011, doručeným súdu dňa 02. 05. 2011,
navrhovateľka opäť zmenila výšku uplatnený nárokov, keď žiadala priznať v súvislosti s obidvoma
úrazmi náhradu za zničenú lyžiarsku výstroj 3 670,-zlotých, náhradu za hotové výdavky vo výške 15

233,34 zlotých a náhradu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške, ktorá bude zistená
znaleckým dokazovaním. Výšku uplatnenej sumy navrhovateľka upravila ešte podaním zo dňa 13.
02. 2014, doručeným súdu dňa 17. 02. 2014, keď žiadala priznať voči obidvom odporcom spoločne
a nerozdielne pohľadávku 21 442,46 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od podania návrhu do
zaplatenia,náhradunákladovsúvisiacichsosúdnymvymáhanímškodyvovýške1859,46euranáhradu

trov právneho zastúpenia. Uplatnenú istinu navrhovateľka týmto podaním špecifikovala ako náhradu za
zničenú lyžiarsku výstroj vo výške 3 670,-zlotých (v prepočte 1 153,16 eur), náhradu hotových výdavkov
vo výške 12 668,18 zlotých (v prepočte 3 900,55 eur), za úraz zo dňa 29. 01. 2005 žiadala priznať
náhradu za bolestné vo výške 2 554,30 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
10 150,80 eur. Z titulu úrazu zo dňa 22. 07. 2007 žiadala priznať náhradu za bolestné vo výške 2

740,85 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 922,88 eur. Naposledy upravila
navrhovateľkanároknapojednávanídňa08.04.2014tak,ževočiodporcomv1.a2.radežiadalapriznať
náhradu škody za zničenú lyžiarsku výstroj vo výške 3 670,-zlotých, hotové výdavky vo výške 12 354,61
zlotých (v prepočte 4 971,21 eur) a za úraz zo dňa 29. 01. 2005 (ďalej len „prvý úraz“) bolestné v sume 2
554,30 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 7 613,10 eur a na základe úrazu zo dňa 22.

07. 2007 (ďalej len „druhý úraz“) bolestné v sume 2 740,85 eur a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 692,10 eur.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili, tento žiadali zamietnuť, pričom vzniesli námietku
premlčania uplatneného nároku.

Odporca v 1. rade uviedol, že pokiaľ ide o prvý úraz, nie je daná jeho zodpovednosť v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka, nakoľko v trestnom konaní znaleckým posudkom znalca T.. C. bolo zistené, že
nebolo v možnostiach vodiča zabrániť nehode, naopak, bolo v možnostiach navrhovateľky, aby tomutostretu zabránila. Znaleckým posudkom znalca M.. E. bolo preukázané, že druhý úraz nesúvisí s prvým
úrazom navrhovateľky, a potom nie je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade vo vzťahu ku škode,
ktorá vznikla navrhovateľke s druhým úrazom. Uplatnenú náhradu škody za zničenú lyžiarsku výstroj

navrhovateľka nepreukázala, pričom na preukázanie výšky škody predložila len potvrdenie športového
obchodu, ktoré nemá ani dátum vyhotovenia. Náhrady hotových výdavkov navrhovateľka uplatnila bez
toho aby rozlišovala, ktoré výdavky súviseli s prvým úrazom a ktoré s druhým úrazom. Odporca v 1.
rade nesúhlasil ani s uplatnenou výškou bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
z dôvodu, že vychádza zo znaleckého posudku M.. B. V., ktorý bol preskúmaný kontrolným znaleckým

posudkom znalca M.. B. E., s iným výsledkom. Odhliadnuc od toho, že vzniesol námietku premlčania,
odporca v 1. rade poukázal aj na to, že pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nebol zistený
dôvod na zvýšenie o 50 % tak, ako to v poslednej úprave návrhu požadovala navrhovateľka. V čase
úrazu platili pravidlá správania sa na lyžiarskych tratiach FIS, ktoré musel dodržiavať každý účastník.
Navrhovateľka však nezvládla jazdu dole svahom, a potom sama zodpovedá za vzniknutú škodu.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. V čase
úrazu navrhovateľky vykonával svoje pracovné povinnosti záchranára. Na základe hlásenia o úraze išiel
snežným skútrom, ktorý bol úplne nový z výroby, hore zjazdovkou. Vyhýbal sa pritom lyžiarom, ktorí sa
buď opaľovali alebo lyžovali na lyžiarskom svahu, pričom sa snažil ísť pravou stranou zjazdovky. Skúter
bol vybavený oranžovým majákom, húkačkou, ktoré sa zapínali samostatným tlačidlom, ktoré zapínal

vtedy, keď sa blížil k miestam, kde boli lyžiari. Tvrdil, že v čase, keď došlo k zrážke, snežný skúter
mal zapnuté svetlá, maják aj húkačku a navyše motor skútra vydáva veľmi hlasný a nepríjemný zvuk.
Tvrdil, že navrhovateľka vrazila do skútra z ľavej strany. Vrazila do koša, ktorý je umiestnený v prednej
časti. Navrhovateľka nepreletela cez skúter, pretože inak by bola vrazila do plexiskla, ktoré je veľmi
krehké a bolo by prasklo. Po úraze poskytol navrhovateľke prvú pomoc, bol privolaný lekár, následne

navrhovateľka bola prevezená na ošetrenie do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ bola v ten istý
večer prevezená vozidlom odporcu v 1. rade na ubytovanie, ktoré mala zabezpečené v Demänovskej
Doline.

Úraz, ktorý utrpela navrhovateľka, bol predmetom trestného stíhania. Uznesením

OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-193/1-OSV-LM-2005 zo dňa 29. 01. 2005, bolo začaté trestné
stíhanie vo veci ublíženia na zdraví, ktoré utrpela navrhovateľka v lyžiarskom stredisku Jasná dňa
29. 01. 2005 v dobe okolo 11,35 hodine na turistickej zjazdovke v Jasnej, keď narazila do idúceho
snežného skútra, ktorý viedol M. E. ako člen Horskej záchrannej služby. Dňa 29. 01. 2005 o 16,48
hod. odporca v 2. rade M. E. sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00 mg/l. Odporca v 2. rade v

čase úrazu viedol snežný skúter Raster Plus SRO Zvolen, rok výroby 2004. Odovzdávacím protokolom
zo dňa 10. 11. 2004 bol uvedený snežný skúter odovzdaný Horskej záchrannej službe, riaditeľstvo
Poprad. Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2 Pv 194/05-9 zo dňa 29. 03. 2005 bolo
toto trestné stíhanie zastavené. V spise nie je založená doručenka preukazujúca dátum doručenia tohto
uznesenia poškodenej, resp. jej zákonným zástupcom, ale dňa 27. 06. 2005 bola Okresnej prokuratúre v

Liptovskom Mikuláši doručená sťažnosť poškodenej, zastúpenej matkou N. O. K.ń., zo dňa 20. 06. 2005,
ktorou žiadala uvedené uznesenie zrušiť a viesť vyšetrenie a potrestať vinníka - Krajská prokuratúra
Žilina uznesením 2 KPt 586/05-6 zo dňa 14. 02. 2006 sťažnosť maloletej Q. K. zamietla ako nedôvodnú.
V dôvodoch bolo poukázané na neopatrnú jazdu zo strany poškodenej. Uznesením OR PZ Liptovský
Mikuláš ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06 zo dňa 20. 12. 2006 bolo v tejto veci začaté opätovne trestné

stíhanie, kde do zápisnice o výsluchu svedkov navrhovateľka dňa 26. 04. 2007 uviedla, že keď sa
nachádzala na zlome zjazdovky, tak narazil do nej snežný skúter idúci smerom do kopca. Tento skúter
vôbec nevidela a uvidela ho v poslednej chvíli, takže nemala možnosť žiadneho manévru. Tvrdila,
že skúter nemal zapnutú žiadnu výstražnú signalizáciu, zbadala ho zo vzdialenosti jedného metra. V
tejto trestnej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie T.. B. C., znalcom z odboru cestná doprava,

technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel. V závere
znaleckého posudku zo dňa 17. 12. 2007 znalec konštatoval, že neboli prakticky žiadne možnosti vodiča
snežného skútra M. E. zabrániť stretu účastníkov. Znalec konštatoval, že v teoretickej rovine boli na
strane lyžiarky Q. C. K. možnosti zabrániť stretu, pokiaľ by pozornejšie sledovala pohyb účastníkov
na svahu alebo oblúk vykonávala inak t. j. tak, aby sa skútru vyhla. Podaním zo dňa 09. 05. 2007 (v

spise sa nenachádza údaj o tom, kedy bolo toto doručené orgánom činným v trestnom konaní) maloletá
navrhovateľka, zastúpená otcom B. K., si uplatnila voči „odporcovi M. E.“ náhradu škody vo výške 55
000,-PLN. Uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06 zo dňa 30. 01. 2008bolo trestné stíhanie opäť zastavené, lebo uvedený skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na
postúpenie veci - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 03. 2008.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že navrhovateľka utrpela dňa 29. 01. 2005 na
zjazdovkevJasnejúraz,kedydošlokjejstretusidúcimsnežnýmskútrom,ktorýviedolodporcav2.rade.
Odporcav2.radevčasezrážkyplnilpracovnépovinnostizáchranáraHorskejzáchrannejslužbyPoprad,
oblastné stredisko Horskej záchrannej služby Nízke Tatry, čo bolo preukázané výpoveďou odporcu v 2.
rade, jeho pracovnou zmluvou zo dňa 24. 05. 1990, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01.

2003 a 01. 05. 2005, ako aj evidenciou dochádzky zamestnancov Horskej záchrannej služby Poprad,
Oblastné stredisko Nízke Tatry a Knihou služieb HS.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

Vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade v čase úrazu navrhovateľky bol zamestnancom odporcu v 1.
rade, pričom nebolo vyvrátené tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že v čase zrážky odporca v 2. rade plnil
svoje pracovné povinnosti, nie je daná zodpovednosť odporcu v 2. rade za vzniknutú škodu v zmysle

citovaného ustanovenia. Z týchto dôvodov nie je odporca v 2. rade vo veci vecne pasívne legitimovaný,
a preto súd návrh voči nemu zamietol.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou

povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Navrhovateľka utrpela úraz pri zrážke s idúcim snežným skútrom, ktorého prevádzkovateľom
bol odporca v 1. rade. Nakoľko snežný skúter je motorovým vozidlom, je daná zodpovednosť

prevádzkovateľa za vzniknutú škodu, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť - nevyžaduje sa teda
zavinené konanie prevádzateľa motorového vozidla.

V priebehu konania navrhovateľka niekoľkokrát zmenila rozsah uplatneného nároku, pričom ako škodu
zavinenú odporcami označila aj škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku druhého úrazu. Vzhľadom na

nesúhlasné stanovisko odporcov s týmto tvrdením, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom
zistenia, či druhý úraz utrpela navrhovateľka ako dôsledok prvého úrazu a či medzi týmito úrazmi existuje
príčinná súvislosť. M.. B. V., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v znaleckom
posudku zo dňa 08. 10. 2011 uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky, mohlo dôjsť k
zlomenie ľavej stehennej kosti pri bežnej chôdzi po rovnakom teréne. Tento úraz podľa znalca utrpela

ako dôsledok prvého úrazu, pričom prvý úraz sa na druhom úraze podieľal výlučne. Znalec súčasne
ohodnotil bolestné z prvého úrazu s počtom bodov 205 a sťaženie spoločenského uplatnenia z tohto
úrazu počtom bodov 303. Súčasne bolestné v dôsledku druhého úrazu ohodnotil 205-timi bodmi a
sťaženie spoločenského uplatnenie 30-timi bodmi. Tento záver znalec odôvodnil poruchou mineralizácie
a ďalšími rizikovými faktormi, za ktoré označil nedostatočnú pohybovú aktivitu navrhovateľky, zlomeninu

laterálneho kondilu pravej tibie s poškodením vonkajšieho menisku pravého kolena, v dôsledku čoho
došlo k narušeniu výživy kostí (osteoporóza) a užívanie heparínov. Z dôvodu výhrad, vznesených voči
tomuto znaleckému posudku zo strany odporcu v 1. rade, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
M.. B. E., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Znalec M..
B. E. v písomnom znaleckom posudku zo dňa 25. 09. 2013 dospel k opačnému záveru ako znalec

M.. B. V.. Uviedol, že zlomenina, ktorú utrpela navrhovateľka dňa 29. 01. 2005, bola lokalizovaná v
oblasti horného konca píšťaly vpravo, jednalo sa vnútrokĺbovú zlomeninu vonkajšej časti hlavice píšťaly
s posunom úlomkov. Zlomenina, ktorú utrpela navrhovateľka dňa 23. 07. 2007 bola lokalizovaná v
oblasti strednej tretiny stehennej kosti vľavo, teda sa nejednalo o zlomeninu na tej istej úrovni ako prvázlomenina. Kontrolný znalec vyvrátil tvrdenie znalca M.. V. pokiaľ ide o poruchu cievneho zásobovania
kostí keď konštatoval, že za dobu 8 - 10 týždňov u mladistvej nemohlo dôjsť k poruche cievneho
zásobenia kostí na protiľahlej strane, teda na ľavej dolnej končatine, práve naopak, ľavú dolnú končatinu

poškodená mohla plne zaťažovať od počiatku vzniku zlomeniny v oblasti hlavy píšťaly vpravo, čo aj
robila, nakoľko od začiatku sa mohla pohybovať na barlách. Konštatoval, že u navrhovateľky nebola
zistená osteoporosa, pri densitometrickom vyšetrení, v roku 2012 boli namerané hodnoty kostnej drene
v oblasti driekovej chrbtice v pásme normy a ani pri RTG vyšetrení neboli zistené príznaky osteoporózy v
miestezlomeniny.Unavrhovateľkykontrolnýznalecnezistilštrukturálnezmenykostívmiestezlomeniny,

navrhovateľka netrpela na hormonálnu a metabolickú poruchu, nebrala kortikoidy, nebola ožarovaná.
Navrhovateľka brala nízkomolekulárny heparín ako prevenciu trombolickej choroby po úraze v roku
2005 asi po dobu jedného mesiaca, takže tieto dávky nemohli spôsobiť také zmeny, ktoré by viedli k
vzniku nízkoenergetickej zlomeniny. V prípade zlomeniny ľavej stehennej kosti bol prítomný úrazový
dej, kde došlo k zaplateniu dolných končatín a následnému pádu, pri ktorom došlo k zalomeniu dolnej
končatiny v strednej tretine stehna vľavo. Kontrolný znalec M.. E. preto nezistil žiadnu príčinnú súvislosť

medzi druhým a prvým úrazom a z toho dôvodu nevypracoval bodové hodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v súvislosti s druhým úrazom. Pokiaľ ide o prvý úraz, kontrolným znaleckým
posudkom bolo bolestné ohodnotené 195-mi bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia
130-mi bodmi.

Vzhľadom na diametrálne rozdielne závery týchto znaleckých posudkov, súd vypočul obidvoch znalcov
na pojednávaní dňa 17. 12. 2013, na ktorom obidvaja znalci zotrvali na záveroch svojich písomných
znaleckých posudkov. Nakoľko M.. E., ktorý vypracovával kontrolný znalecký posudok, logickým a
jednoznačným spôsobom vyvrátil závery znalca M.. B. V., pričom sa jedná o lekára, ktorý dlhoročne
pôsobí v oblasti traumatológie, súd si osvojil závery znalca M.. B. E.. Týmto dôkazom bolo vyvrátené

tvrdenie navrhovateľky, že druhý úraz utrpela ako dôsledok nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý
nastalpoprvomúraze.Potomjedanázodpovednosťodporcuv1.radeibazaškodu,ktoránavrhovateľke
vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v Jasnej dňa 29. 01. 2005.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Navrhovateľka si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorého výšku opakovane menila.
Podľa posledného spresnenia navrhovateľka žiadala priznať vecnú škodu a to náhradu za zničenú
lyžiarsku výstroj v čiastke 3 670,-zlotých. Táto škoda preto vznikla navrhovateľke vznikla pri úraze (podľa
jej tvrdenia vtedy došlo k zlomeniu lyží, lyžiarskeho viazania, lyžiarskych palíc, lyžiarok aj oblečenia, t.

j. lyžiarskej vetrovky a nohavíc), t. j. 29. 01. 2005.

Z titulu náhrady hotových výdavkov si navrhovateľka uplatnila náklady na obväzový materiál, lieky a
aplikácie injekcií v sume 2 514,54 zlotých s tým, že nešpecifikovala, kedy tento materiál bol zakúpený,
kým a nerozlišovala, či sa jednalo o materiál zakúpený v súvislosti s prvým úrazom alebo druhým

úrazom. Pokiaľ sa navrhovateľka odvolala na prílohu č. 3 k podaniu zo dňa 29. 4. 2011, v tejto takisto
nie je špecifikovaný dátum vynaloženia tej ktorej sumy, pričom z pripojených ústrižkov alebo paragónov
vyplýva, že sa jedná o materiál zakúpený v prvom polroku 2005 a potom až v roku 2007. Z týchto
dôkazov, predložených samotnou navrhovateľkou potom vyplýva, že náklady v dôsledku prvého úrazu
boli vynaložené len v 1. polroku 2005. Ako náhradu hotových výdavkov uplatnila navrhovateľka ďalej

náklady na zákroky, laboratórne vyšetrenia, rehabilitácie v sume 2 133,-zlotých, pričom v súvislosti s
prvým úrazom možno posúdiť iba laboratórne vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré výdavky boli vynaložené
v marci a v apríli 2005. Ostatné výdavky boli vynaložené v roku 2008 a navrhovateľka nepreukázala,
že súviseli s prvým úrazom. Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala náklady na transport v sume 6
820,64 zlotých, tieto predstavovali náklady na prepravu navrhovateľky zo Slovenskej republiky do

Poľskej republiky po úraze v januári 2005 - uplatnená čiastka 149,04 eur. V súvislosti s prvým úrazom
navrhovateľka uplatnila už iba cestovné do nemocnice v Poľskej republike v období marec - máj
2005. Ďalšie cestovné náklady navrhovateľka uplatnila až z roku 2007, teda potom, ako utrpela
druhý úraz. Náklady na doučovanie uplatnila navrhovateľka v čiastke 1 200,-zlotých, ale tieto dokladynešpecifikovala, nepredložila dôkaz o ich vynaložení a ani nerozčlenila kedy a v akej sume boli
vynaložené finančné prostriedky na jej doučovanie v dôsledku prvého úrazu a aké v dôsledku druhého
úrazu.

Podľa výpovede znalca M.. B. E. na pojednávaní dňa 17. 12. 2013, bolestné v dôsledku prvého úrazu
navrhovateľky bolo možné ohodnotiť 6 týždňov po úraze, nakoľko po zložení sadry ďalšie komplikácie
nevznikli. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné obodovať 8 - 10 týždňov po úraze.

Vzhľadom na uvedené zistenie potom výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla v súvislosti s prvým
úrazom, bolo možné vyčísliť už koncom prvého polroka 2005. Tomu zodpovedajú aj navrhovateľkou
predložené listinné dôkazy, ktorými dokumentovala vynaloženie nákladov v roku 2005 do apríla,
posledné doklady z lekární v roku 2005 navrhovateľka predložila z júna. Potom súd pre účely začiatku
plynutia premlčacej doby ustálil koniec prvého polroka 2005, kedy navrhovateľke (jej zákonným
zástupcom, nakoľko v tom čase bola ešte maloletá) pri obvyklej starostlivosti mohla byť známa škoda,

ktorá jej vznikla v súvislosti s prvým úrazom. Nie je rozhodujúce, kedy bolo vykonané bodové hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože bolo vecou navrhovateľky, aby v čase, keď
tieto nároky bolo možné ohodnotiť, požiadala lekára o vystavenie lekárskeho posudku.

Navrhovateľkasiprvýkrátuplatnilanároknanáhraduškodyvovýške55000,-zlotýchpodanímzodňa09.

05. 2007 v konaní vedenom na OR PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06. Nárok bol
uplatnený voči odporcovi v 2. rade, ktorý však za škodu nezodpovedá. Pokiaľ si preto v trestnom konaní
navrhovateľka uplatnila škodu, tento úkon nemal za následok prerušenie plynutia premlčacej doby,
pretože škoda nebola uplatnená voči zodpovednej osobe, ktorou je odporca v 1. rade. Navrhovateľka
si nárok na náhradu škody uplatnila potom na súde prvýkrát dňa 25. 01. 2008, kedy bol súdu doručený

jej návrh zo dňa 20. 01. 2008. Náhrady škody sa však týmto podaním navrhovateľka domáhala voči M.
E. ako fyzickej osobe. Voči odporcovi v 1. rade, aj keď ešte nie správne označenému, sa navrhovateľka
prvýkrát domáhala nároku na náhradu škody podaním, doručeným súdu až dňa 24. 07. 2008 (návrhom
zo dňa 12. 07. 2008).

Navrhovateľka sa pritom mohla dozvedieť o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu najneskôr z
uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2 Pv 194/05-9 zo dňa 29. 03. 2005, proti ktorému
podala odvolanie dňa 20. 06. 2005 (doručené bolo Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 27. 06.
2005). Potom najneskôr 20. 06. 2005 navrhovateľka pri obvyklej opatrnosti mohla zistiť subjekt, ktorý
zodpovedá za škodu, keď v dôvodoch rozhodnutia bolo jednoznačne uvedené, že M. E. vykonával prácu

ako záchranár Horskej služby v Jasnej.

Z uvedených dôvodov potom návrh na náhradu škody bol na súde uplatnený po uplynutí premlčacej
doby. Nakoľko odporca v 1. rade sa dovolal premlčania, nebolo možné návrhu vyhovieť a z týchto
dôvodov súd návrh zamietol.

Odporca v 1. rade si uplatnil voči navrhovateľke náhradu trov konania, odporca v 2. rade si trovy konania
neuplatnil. Aj keď vzhľadom na výsledok konania by v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. odporcom patrila
náhradatrov,súdzapoužitiaustanovenia§150ods.1O.s.p.odporcomnáhradutrovkonanianepriznal.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že navrhovateľka je študentkou, nemá

vlastný majetok a teda ani zdroje finančných prostriedkov, z ktorých by mohla hradiť vzniknuté trovy
konania. Navyše, navrhovateľka utrpela úraz pri zrážke so snehovým skútrom, prevádzkovateľom
ktorého je odporca v 1. rade, pričom návrh bol zamietnutý len z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.