Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti I. Š., bytom N. XXX, S., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OU-RV-KO2-2013/V 1876-Ge zo dňa 09.12.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2013/V 1876-Ge zo dňa 09.12.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. G. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2013/V 1876-Ge zo dňa 09.12.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zamietol návrh na vklad záložného práva, ktorého
prílohou je zmluva o zriadení záložného práva č. 415/2013-PTR uzavretá medzi navrhovateľom a I.
Š., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, 811
05 Bratislava.

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia S.,
obec S.Š., okres Rožňava, označené ako nehnuteľnosti vo veľkosti podielu: X/X vchod: X,X C.., byt č.
XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel

k pozemku: XXXX/XXXXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X,
výmera v m2 XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia p. 15, umiest. pozemku
X, stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, druh stavby X, popis stavby bytový dom, umiest.
stavby X.

Odporca v odôvodení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vyhotovenie uvedených častí listiny
označených ako „DOHODA O SPLNOMOCNENÍ“ vo forme predtlače má za následok nemožnosť
ovplyvňovania a ovplyvnenia týchto častí predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa a má vplyv aj
na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca.

Konštatoval, že zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť,
či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby práv aprávom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontakte s
osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Uviedol, že v tomto prípade ide o rozpor zástupcu
(splnomocnenca) so záujmom zastúpeného (splnomocniteľa) v zmysle znenia ustanovenia § 22 ods. 4

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Ďalej uviedol, že posúdil plnomocenstvo aj v zmysle znenia ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo
udelené plnomocenstvo je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým bolo udelené plnomocenstvo je absentovanie jednej z podstatných náležitostí

právneho úkonu vymedzených v zmysle znenia ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, a to slobody vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu. Ďalej
konštatoval, že z dohody o plnomocenstve nevyplýva, žeby splnomocnenec mal na základe dohody
poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených
záujmov. Konštatoval, že zo znenia jednotlivých ustanovení dohody o plnomocenstve, najmä zo znenia
ustanovenia bodu 3 piatej vety dohody o plnomocenstve vyplýva, že povinnosťou splnomocnenca je

poskytnutie právnej pomoci a účinnej obhajoby a právom chránených záujmov úverového a záložného
veriteľa.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že výška istiny poskytnutej úverovému
dlžníkovi v sume 600 eur dohodnutá v zmluve o úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy
o zriadení záložného práva predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti

právneho úkonu v zmysle znenia ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že právny úkon, uzavretím ktorého bolo aj zriadené
záložné právo, je zjavne nevýhodný pre úverového dlžníka a záložcu I. Š.. Poukázal na to, že celková
výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a hodnota predmetu zmluvy o zriadení
záložného práva sú zjavne v nevyváženom pomere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného

práva je neporovnateľné väčšia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej zákonným
príslušenstvom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 13.12.2013, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva.
Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 70/1971 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 31
ods. 1 katastrálneho zákona a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho

z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre
Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho
poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená,

že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť
zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému
stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor,
že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo
dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájeniazáujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.

Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné

náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje.

Odôvodnenie napadnutého považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že
nevednočisprávnyorgánvidírozporsdobrýmimravmivposkytnutíúverualebovpoplatkualebovúroku

z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v
rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom
spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o
úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, odplata

za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola
táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek
tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Namietal, že odporca
naviac neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného

zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Konštatoval,
že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Vyslovil názor, že prípadná neplatnosť dojednania o úroku z omeškania nemá za následok
celkovú neplatnosť zmluvy o úvere a naviac sa v takomto prípade aplikujú zákonné úroky z omeškania

podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že ak by aj správny orgán
narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal
správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Konštatoval, že
z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere

spoľahlivo zistil skutkový stav. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské
riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi tiež vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.

Ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znení jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi

nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Napojednávanísúdudňa21.02.2014navrhovateľ,odporca,aniúčastníkkonanianeboliprítomní,pričom
boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 17.02.2014, doručenom tunajšiemu súdu

dňa 17.02.2014 oznámil navrhovateľ súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanieveci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca, ani účastník konania svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili, preto súd postupoval v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l
ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600 eur a dlžník
sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

Dlžník dohodou o splnomocnení zo dňa 26.03.2012 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom I. Š. dňa 03.12.2012 ako

splnomocniteľomaPetromMamojkom,predsedomobčianskehozdruženiaProHelpdňa04.12.2012ako
splnomocnencom.

Dňa 18.10.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 415/2013-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z

hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom I. Š. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,

na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení

nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli,

s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníkom a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za

neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto

dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a

účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.