Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 17, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/204/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215301
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113215301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

CETELEMSLOVENSKOa.s.,sosídlomPanenská7,Bratislava,IČO:35787783,vkonanízastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47
234 547, proti odporcovi W. P., E.. XX. XX. XXXX, E. I. X.Á. XX, I. I., J. Č. E. E. A., K. D. Y. F. A., Y. F. S.
Y., S. S. O.. D. XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Zdurženia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, sp sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
o zaplatenie 3 334,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 05. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
3 334,34 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.
11. 2008 (ďalej len „zmluva“). Navrhovateľ na základe zmluvy poskytol spotrebiteľský úver vo výške 3
319,39 Eur. Odporca sa zaviazal splatiť tento úver v tridsiatich šiestich mesačných splátkach po 123,05
Eur mesačne. Odporca svoj záväzok platiť poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru odporca uhradil navrhovateľovi len sumu vo výške 4 953,52
Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ odstúpil dňa 08. 10. 2009 od úverovej

zmluvy. Dňa 31. 12. 2009 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatným v celom
rozsahu. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške 3 334,34 Eur, t. j. 738,30 Eur z titulu
dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia, 2 543,52 Eur z titulu zvyšku úverovej
istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach a 52,52 Eur z titulu dlžných zmluvných pokút za
omeškania so splácaním úveru. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3
334,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 281,82 Eur od 01. 01. 2010
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že obsahom úverovej zmluvy bolo poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru vo výške 3 319,39 Eur, pričom odporca sa zaviazal úver splatiť v tridsiatich
šiestich mesačných splátkach. Z úverovej istiny bola strhnutá čiastka vo výške 66,39 Eur za účelom
úhrady poplatku za uzavretie úverovej zmluvy. Odporca uhradil sumu vo výške 495,32 Eur, ktorá bola
použitá na splatenie mesačných splátok vo výške 492,20 Eur (4 x 123,05 Eur) a na splatenie poplatku za
vyhotovenie a zaslanie upomienky vo výške 3,32 Eur. Odporca mesačné splátky riade a včas nesplácal,
preto mu navrhovateľ účtoval poplatok za vyhotovenie a zaslanie upomienky vo výške 3,32 Eur a 5 xzmluvnú pokutu vo výške 9,84 Eur (dňa 01. 06. 2009, dňa 01. 07. 2009, dňa 03. 08. 2009, dňa 02.
09. 2009 a dňa 01. 10. 2009), spolu 52,52 Eur. V dôsledku neplnenia zmluvných podmienok navrhovateľ
odstúpil od zmluvy, čo nadobudlo účinnosť dňa 31. 12. 2009.

Podaním doručeným súdu dňa 20. 06. 2013 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania. V
doplnenom podaní vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Uviedol, že navrhovateľ od zmluvy
odstúpil dňa 08. 10. 2009 a dňa 31. 12. 2009 nadobudlo odstúpenie účinnosť. Odstúpením sa zmluva
od začiatku zrušuje. Keďže návrh bol podaný až dňa 31. 05. 2013, uplynula už dvojročná premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd vykonal lustráciu pobytu odporcu. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa zdržiava

a žiadny z oslovených rodinných príslušníkov nesúhlasil s ustanovením do funkcie opatrovníka, súd
uznesením č. k. 7C/204/2013 - 60 zo dňa 29. 11. 2013 ustanovil za opatrovníka zamestnanca Okresného
súdu Zvolen.

Opatrovník vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania a namietal aj neprijateľnosť zmluvných
podmienok ako aj skutočnosť, že zmluvný vzťah nevznikol.

Postupompodľa§101ods.2O.s.p.súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostivedľajšiehoúčastníka,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise a výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola

odporcom podpísaná dňa 27. 10. 2008 a navrhovateľom dňa 10. 11. 2008. Návrh na uzavretie zmluvy
bol prijatý podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Predmetom bola žiadosť klienta o poskytnutie úveru
za podmienok uvedených v žiadosti. Podľa čl. III. Klasický úver bod III.-1.-1. prijatím návrhu a teda
okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 ObZ odoslanie písomného oznámenia o prijatí
adresovaného klientovi alebo prevod PP zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru...

Na základe žiadosti zo dňa 27. 10. 2008 navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 10. 11. 2008 peňažné
prostriedky vo výške 3 319,39 Eur na účet klienta (č. l. 39 spisu). Podľa výpisu z účtu navrhovateľa zo
dňa 09. 09. 2013 (č. l. 40 spisu) odporca zaplatil sumu vo výške 495,52 Eur. Listom zo dňa 08. 10. 2009
navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Podľa bodu V.-5. všeobecných podmienok navrhovateľa odstúpenie
nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené

oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Podľa bodu V.-7. všeobecných podmienok Cetelem
doručuje všetky písomné oznámenia najmä poštou, a to formou obyčajne doporučenej zásielky. Ak
klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo
z dôvodu nedoručiteľnosti (napr. zmena adresy) dňom jej vrátenia. Cetelemu. Navrhovateľ zaslal
oznámenie o odstúpení odporcom na adresu ich trvalého bydliska uvedenú v zmluve. Odstúpenie od

zmluvy odporca neprevzal a bolo vrátené navrhovateľovi (č. l. 9 spisu, druhá strana listu).

Navrhovateľ vo výsluchu uviedol, že predmetný návrh zmluvy zasielal odporca ak prijatiu zo strany
navrhovateľa došlo dňa 10. 11. 2008. Následne na to navrhovateľ poslal oznámenie o prijatí návrhu
poštou. Dňa 11. 11. 2008 poskytol navrhovateľ odporcovi sumu vo výške 98 000,00 Sk, pretože suma 2
000,00 Sk bola strhnutá na poplatok za úver a bola splatná v deň čerpania úveru. Odporca neuhrádzal

platby, tak sa stal celý úver splatným ku dňu 30. 11. 2009, avšak v dôsledku neprevzatia odstúpenia od
zmluvy sa v skutočnosti dlh stal splatným až dňa 31. 12. 2009. Preto nárok nie je premlčaný. Nedošlo ani
k premlčaniu splátok, pretože o zaplatenie celého dlhu mohol navrhovateľ požiadať až od odstúpenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca dňa 27. 10. 2008 podpísal žiadosť
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom tú istú žiadosť navrhovateľ podpísal dňa 10. 11. 2008.

Pri podpísaní žiadosti mal navrhovateľ postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3Občianskeho zákonníka a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 4
Občianskehozákonníka.Predmetnýžiadosťoposkytnutiespotrebiteľskéhoúverusmerovalakuzavretiu
zmluvy o úvere. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym

obchodom. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom ako obchodoprávny. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (resp. žiadosť, ktorá
smeruje k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskou úvere) je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa§272ods.1Obchodnéhozákonníkazmluvavyžadujepreplatnosťpísomnúformuibavprípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby

sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku

spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, druhá veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl.). Obchodný zákonník

upravuje len niekoľko málo odchýlok, a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom
zjednodušiť, a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. Z pripojenej žiadosti/zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemal súd za preukázané, že došlo aj k písomnému uzavretiu
zmluvy. K uzavretiu zmluvy malo dôjsť odoslaním písomného oznámenia o prijatí návrhu zmluvy alebo
poukázaním peňažných prostriedkov na účet klienta. V konaní však navrhovateľ nepreukázal, že došlo

doručeniu takého písomného oznámenia, hoci tvrdil, že toto oznámenie poslal poštou. Navrhovateľ
však takýto doklad súdu nepredložil. Súd nepovažuje poukázanie peňažných prostriedkov na účet
klienta (odporcu) za vznik zmluvy, pretože vo vzťahoch, ktorého účastníkom je spotrebiteľ (ako slabšia
strana), nie je možné, aby k uzavretiu zmluvy dochádzalo konkludentne poukazovaním peňažných
prostriedkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, preto dojednanie o uzavretí zmluvy vo forme poukázania peňažných
prostriedkov považuje súd za absolútne neplatné a neúčinné. To znamená, že muselo dôjsť k doručeniu
písomného oznámenia o prijatí žiadosti, pretože inak nemohla zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vôbec vzniknúť tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. To znamená, že keď má písomnú formu návrh zmluvy (v tomto prípade žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru), musí mať aj zmluva formu písomnú (v tomto prípade zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru). Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v
zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o
prevodoch nehnuteľností, Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon, pričom
zákon vyžaduje buď jednoduchú písomnú formu alebo sprísnenú písomnú formu, ktorou sa rozumie

úradná, teda notárska zápisnica. Základom pre obligatórnu písomnú formu zmlúv môže byť aj dohoda
účastníkov. V tomto prípade je rozhodujúca iba dohoda účastníkov. Ak je zákonom alebo dohodou
účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo
doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie dohodnutej písomnej formy má za dôsledok relatívnu

neplatnosť zmluvy. Pre písomnú formu zmluvy je potrebné, aby došlo k písomnému návrhu a k jeho
písomnému prijatiu. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k
uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal
a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Z platobnej histórie mal však súd za preukázané, že došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov (č. l. 39
spisu), a teda odporca čerpal peňažné prostriedky, ktoré mu poskytol navrhovateľ. Keďže však nedošlo
k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si právny predchodca navrhovateľa a odporca
mali navzájom poskytnúť, možno považovať len za plnenie bez právneho dôvodu.. Účastníci takéhoto
vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia bez právneho

dôvodu..

Vedľajší účastník konania vzniesol v konaní námietku premlčania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne
oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým
je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony vykonáva práve v prospech (a s účinkami pre) hlavnéhoúčastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka
konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. aj vedľajší účastník,
ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo niť nemení skutočnosť,

že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy
(ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo uplatniť takú námietku počas konania
nemožno rozlišovať podľa toho, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 539/2008). Rovnakými právami a povinnosťami
v konaní sa podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozumejú výlučne práva a povinnosti

procesnej povahy. Uplatnením obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (odporcu)
a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom že ide o
procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky
vychádzajúce z hmotného práva (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo
2313/2004). Rovnako vzniesol námietku premlčania aj opatrovník odporcu.

Súd sa teda námietkou premlčania zaoberal. Keďže vzťah súd posúdil ako obchodnoprávny, aj na

premlčanie použil súd ustanovenia Obchodného zákonníka. Premlčanie definujeme ako uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Funkcioupremlčania

je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať,
že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť
námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom
na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt
uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe

(veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky
premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa podľa ustanovení Obchodného zákonníka premlčuje vo všeobecnej štvorročnej

lehote. Uvedené možno konštatovať z dôvodu, že Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu
premlčania a nemožno na premlčanie v obchodných vzťahoch použiť Občiansky zákonník. Potom
aj na premlčanie bezdôvodného obohatenia (aj keď to Obchodný zákonník výslovne - explicitne
neupravuje) v obchodných vzťahoch nastáva až po uplynutí štyroch rokov. Pokiaľ ide o premlčanie
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z obchodných vzťahov, existujú dva názory. Jeden z nich

smeruje k tomu, že bezdôvodné obohatenie v obchodnoprávnych vzťahoch podlieha dvojročnej
subjektívnej (resp. trojročnej objektívnej) premlčacej lehote podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vychádza pri tom z toho, že Obchodný zákonník neobsahuje špeciálnu úpravu premlčania
bezdôvodného obohatenia. Druhý názor však naopak hovorí, že aj bezdôvodné obohatenie v
obchodných vzťahoch sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote z dôvodu, že je právom zo

záväzkových vzťahov (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka). V zmysle § 261 a § 1 Obchodného
zákonníka bude na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná úprava podľa
§ 397 Obchodného zákonníka, teda štvorročná premlčacia lehota. Súd sa prikláňa skôr k druhému
názoru, t. j. že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch sa premlčuje
po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.

V posudzovanom prípade je potrebné vyriešiť otázku, kedy začala plynúť premlčacia doba. Za
rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Pre začatie
plynutia premlčacej doby je rozhodujúci subjektívny moment. Táto vedomosť oprávneného o tom, že na
jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom

musí byť skutočná.Podľa názoru súdu za tento deň treba považovať najneskôr deň, kedy došlo k poskytnutiu (resp.
poukázaniu) peňažných prostriedkov, t. j. dňa 10. 11. 2008. Odvtedy plynie štvorročná lehota, pretože
navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že odporca sa na jeho úkor obohatil, keďže mu poskytol peňažné

prostriedky bez právneho dôvodu. Na viac sa jedná o deň, kedy mal byť záväzok odporcu splatený,
keďže na jeho účet boli pripísané peňažné prostriedky bez právneho dôvodu. Najneskôr by tým dňom
mohlo byť aj zaplatenie poslednej splátky odporcom dňa 24. 03. 2009. Odvtedy odporca neplnil vôbec
a predtým splácal tiež rôzne. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula dňa
10. 11. 2012, najneskôr dňa 24. 03. 2013.

Vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie bez
právneho dôvodu a vznesenú námietku premlčania súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu,
pretože návrh bol na súde podaný dňa 31. 05. 2013, teda až po uplynutí premlčacej lehoty.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania vôbec, keďže bol v konaní v celom
rozsahu neúspešný.

Odporca si ako úspešný účastník konania trovy konania ani neuplatnil, ani nevyčíslil, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva

ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania
v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania.

Vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný, a teda aj jemu prislúcha
úspech v spore. Na priznanie náhrady trov konania však samotný úspech nestačí, pretože súd musí

skúmať aj účelnosť vynaložených trov konania. V danom prípade súd nepovažuje trovy právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo
svojom vyjadrení neuviedol skutkové a právne okolnosti s prejednávanou vecou súvisiace. Účinne síce
vzniesol námietku premlčania, avšak v jeho prípade ide o šablonovite podávané námietky premlčania a
o šablonovité podania, ktoré obsahujú len výpočet zákonných ustanovení, ktoré v tomto prípade ani s

vecounesúviseli,nakoľkovzťahmedzinavrhovateľomaodporcomjeobchodnoprávny.Vedľajšíúčastník
pri tom vystupuje vo viacerých totožných či obdobných konaniach, preto mu nemôže byť neznáma
skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka a tiež mu musia
byť známe aj ustanovenia o uzatváraní zmluvy a o dôsledkoch vyplývajúcich z nedodržania týchto
ustanovení. Preto v danom prípade neboli trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vynaložené

účelne.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdupovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.